8 dôvodov, prečo byť vegán: Fakty a argumenty

Zaujímajú vás výhody vegánstva a dôvody, prečo sa čoraz viac ľudí rozhoduje pre tento životný štýl? V tomto článku preskúmame hlavné dôvody, prečo je vegánstvo dobré nielen pre vaše zdravie, ale aj pre životné prostredie a zvieratá. Či už uvažujete o prechode na vegánstvo, alebo sa jednoducho chcete dozvedieť viac, čítajte ďalej a zistite, prečo vegánstvo získava na popularite.

Vegánstvo je životný štýl a filozofia, ktorá sa snaží v čo najväčšej miere o zníženie krutosti páchaného na zvieratách kvôli jedlu, oblečeniu alebo inému účelu. Vegánstvo v praxi vylučuje najmä potraviny živočíšneho pôvodu v strave ako je mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, med a živočíšna želatína. Vyhýbajú sa používaniu výrobkov testovaných na zvieratách, kožušinových a kožených výrobkov. Nepodporujú komerčné atrakcie, ktoré využívajú zvieratá.

Ľudia sa stávajú vegánmi zo sociálno-ekonomických dôvodov alebo z túžby po zdravšom životnom štýle. Vegánska strava je bohatšia na príjem zeleniny, ovocia, obilnín a prospešných tukov, ale nemusí byť nutne zdravšia ako vyvážená strava. Vegáni sa v štúdiách častokrát porovnávajú s bežnou všežravou populáciou, ktorá má stravovacie návyky a životný štýl všelijaký. Vegáni totiž všeobecne dbajú na zdravý životný štýl, majú viac pohybovej aktivity, menej fajčia a pijú alkohol, vyberajú si kvalitnejšie potraviny.

Prečo sa stať vegánom? 8 hlavných dôvodov

1. Etické dôvody: Ochrana zvierat

Toto je najdôležitejší a najrozšírenejší dôvod na vegánstvo. Dnes je málo z nás vystavených tomu, čo sa udeje predtým, ako si na obed dáme kurací rezeň. Toto je všetko skryté za chladnými múrmi bitúnkov a veľkochovov.

Prečítaj si viac na stránkach www.goveg.cz.

Uvedomilo si, že sa blíži smrť, ale brániť sa nedalo, pri každej snahe otočiť sa, ho pichli elektrickou palicou. Príkladov ako tento je veľa.

Potom ho v strachu previezli do bitúnku, kde stálo v rade, počúvajúc stony svojich umierajúcich druhov.

Málokto by svoju potravu dnes chodil loviť do lesa, málokto by chcel zabíjať vlastné teľa či sliepku. Nie je to v nás, sme mierumilovný a empatický tvor. Robí to za nás priemysel, ktorý funguje aj vďaka mylnej mienke, že musíme jesť mäso. Zamysli sa - je to, čo mäsový priemysel dáva zvieratám, skutočne život? Alebo je to otroctvo, utrpenie, väznenie a násilná smrť. My im život nedávame. My ich vyrábame, aby sme ich mohli čím skôr a čím lacnejšie zjesť, použiť na kožuch a podobne.

Ľudia si vedia uvedomiť, že keď mäso nie je nutné pre ich výživu, tak nemajú dôvod zabíjať a trápiť nevinné tvory. Ľudia rozmýšľajú a majú morálne pravidlá, zvieratá nie, tie majú len inštinkty. Ľudia na výber majú, ich telo vie získať všetky živiny z rastlinnej stravy a je prispôsobené oveľa viac na jedenie rastlín a ovocia, ako mäsa. Lev (a typické mäsožravce) na výber nemá, musí jesť mäso, jeho telo nevie získať živiny z rastlinnej stravy, a je na mäso plne prispôsobené.

2. Zdravotné výhody

Konzumácia mäsa je s ľuďmi už dlho. Na začiatkoch to bolo preto, že ľudia nemali veľa možností si pestovať rastlinnú potravu (nehostinné podmienky kde žili), a takisto žili v prírode, kde boli jej časťou - predátori a takisto aj obete.

Naše telo, ktoré je stavané predovšetkým na trávenie rastlinnej stravy, zaplavujeme živočíšnymi produktami, hlavne mäsom. Pretože mäso dostaneme všade, vo všetkých farbách, chutiach, typoch. Prejedáme sa, a prečo? Nie pretože to naše telo potrebuje.

Všetky tieto ochorenia nejako súvisia s našou stravou. A hlavne, súvisia s konzumáciou mäsa. Napríklad, štúdie dokazujú, že ľudia, ktorí nejedia mäso, majú až 40% nižšiu šancu rakoviny.

Vegánska strava neobsahuje tieto látky, teda prinajhoršom neprispieva k tvorbe rakovinových buniek alebo zapchávaniu ciev alebo zvýšenému krvnému tlaku. Mäso a živočíšne produkty obsahujú zvierací proteín (ktorý má rôzne nepriaznivé účinky na telo), cholesterol, viac tukov a hlavne saturovaných tukov a kalórií, ktoré vedú k týmto ochoreniam.

Pretože z rastlinnej stravy (ak je správne vyvážená a obsahuje všetko, čo telo potrebuje) len ťažko dostaneš tieto choroby. Prevencia je lepšia ako liečba.

Dobré správy - vyvážená rastlinná strava nám ponúka celú škálu živín a vitamínov, ktoré naše telo potrebuje a to ešte aj bez nepotrebných a škodlivých látok, ktoré nachádzame v živočíšnej strave.

Vegánska strava, bohatá na rastliny, zvyčajne obsahuje menej nasýtených tukov a cholesterolu, čo môže prispievať k prevencii srdcových ochorení a mŕtvice. Niektoré chronické ochorenia, ako sú srdcové choroby, diabetes typu 2 a niektoré formy rakoviny (napríklad rakovina hrubého čreva), môžu byť spojené s vysokým príjmom mäsa a mliečnych produktov. Vegánstvo môže tiež prispievať k chudnutiu.

Vegánska diéta môže priniesť množstvo zdravotných výhod, pokiaľ je dobre naplánovaná a pokrýva všetky nutričné potreby jednotlivca.

3. Environmentálny dopad

Intenzívna produkcia (veľkochov) zvierat je jedným z hlavných dôvodov globálneho otepľovania. Ročne zabijeme okolo 60 biliónov zvierat na uživenie 7 biliónov ľudí…

60 biliónov zvierat potrebuje veľa potravy. Oveľa viac, ako 7 biliónov ľudí. Takže vyrúbavame lesy a džungľu na pestovanie obilnín a kukurice, aby sme nakŕmili zvieratá, ktoré potom zjeme. Asi už vidíš v čom je problém.

Toľko transportu spôsobuje veľa emisií, ktoré ničia životné prostredie. Ale, to nie je hlavný problém. Hlavný problém je metán*. Je to druhý najnebezpečnejší plyn, po oxide uhličitom.

Takisto, jedenie mäsa je veľmi neefektívne využitie prostriedkov. Na 1 hektári pôdy môžme vypestovať 1000kg sójovej bielkoviny, 800kg pšeničnej bielkoviny alebo 600kg zemiakovej bielkoviny. Alebo len 100kg hovädzej bielkoviny.

Takže keby sme všetci jedli len rastlinnú stravu, potrebujeme okolo 8 krát menej produkcie a prostriedkov a miesta na pestovanie.

CO2 (oxid uhličitý), ktorý nám v ovzduší prispieva k tvorbe skleníkových plynov, majú pre životné prostredie priam fatálne následky. Nečudo, že zovšadiaľ počujeme o klimatických zmenách ako: globálne otepľovanie, topenie ľadovcov, zvýšenie hladiny oceánov, siahodlhé požiare či zemetrasenia.

Najväčším problémom pre ovzdušie sú prežúvavce a hovädzí dobytok, ktoré emitujú metánový plyn - skleníkový plyn, ktorý má na klímu omnoho silnejší vplyv ako samotný CO2.

4. Efektívne využitie zdrojov

Možno dávni ľudia, milióny rokov dozadu museli byť všežravci, aby prežili v drsných podmienkach. Dnes ale nežijeme v dobe kamennej a nenaháňajú nás dinosaury. Máme technológie a spôsoby ako si vypestovať dostatok rastlinnej stravy pre celý svet, tak prečo sa držať pradávnych návykov, ak nemusíme? Naše telo vie prijať všetky esenciálne zložky z rastlinnej stravy, tak prečo pokračovať v zabíjaní pre stravu?

Druhý problém s týmto názorom je, že na svete je priveľa ľudí a takisto priveľa zvierat, ktoré chováme na zabitie a zjedenie. Takže tým, že rastie počet ľudí, a ich apetít, takisto rastie počet zvierat, ktoré musíme zotročiť, vyrobiť a zabiť. A to má čím ďalej, tým negatívnejší dopad na našu planétu.

5. Čo so zvieratami, ak prestaneme jesť mäso?

Zmena bude postupná a trvať desiatky rokov. Počet zvierat zabíjaných na mäso bude klesať s pribúdajúcim počtom ľudí, ktorí mäso prestanú jesť. Je to jednoduchá ekonómia - ponuka sa rovná dopytu. Ak klesne dopyt (ľudia kupujúci mäso), tak sa ponuka (mäsový priemysel) prispôsobia.

Čo sa zamestnancov mäsového priemyslu týka, tak pri postupnej zmene, sa zmenia aj ich náplne práce. Tak, ako bude klesať dopyt po ľuďoch so skúsenosťami so zabíjaním zvierat, tak bude stúpať dopyt po ľuďoch so skúsenosťami s produkciou rastlinnej stravy. Behom niekoľkých rokov sa ľudia preškolia na nové pozície.

6. Sloboda voľby

Áno, si slobodný človek. Ale takisto si jediný tvor na tejto planéte, ktorý si je vedomý následkov svojich činov. Takisto si si prečítal o utrpení zvierat v mäsochove a iných typoch vykorisťovania. Takisto si jediný tvor na tejto planéte, ktorý si vie spojiť fakty a to, že máme na výber.

7. Potravinový reťazec

Potravinový reťazec je niečo, čo sme vymysleli my, takže samozrejme, že sa hodíme rovno na vrch…. Ale zamyslime sa nad tým - je človek naozaj nad takým levom alebo iným dravcom, keď sa jedná o porovnanie jedinca k jedincovi?

V mestách by sme aj mohli byť na vrchu. Potravinový reťazec je pri rozoberaní vegánstva, irelevantný. Bez ohľadu na to, kde v potravinovom reťazci sme, dôležité je len jedno - sme jediný tvor na svete, ktorý si vie uvedomiť, že spôsobuje utrpenie a takisto vieme, že to nie je pre naše prežitie nevyhnutné.

Takisto ako máme schopnosť ničenia a otročenia zvierat a prírody, máme aj schopnosť tvorenia a budovania technológie a procesov, ktoré to môžu všetko zastaviť. A preto by sme ako inteligentné a uvedomelé bytosti mali všetky ostatné organizmy a zvieratá chrániť, nie ich vykorisťovať, otročiť a zabíjať.

8. Vykorisťovanie iných tvorov

Z užšieho hľadiska by sa dalo argumentovať, že hmyz nemá nervový systém vyvinutý do takej miery, ako zvieratá, takže pokiaľ vieme, necíti bolesť, strach a preto by sa dalo rozoberať, že argumenty, ktoré uvádzame ako dôvod pre vegánstvo, tu už nie sú až také platné.

Ak by väčšina sveta prestala zabíjať zvieratá na jedlo, vďaka proteínom a výrobkom z hmyzu, aj to by bol veľký krok z hľadiska znižovania utrpenia zvierat. Ale koniec koncov, prečo by sme zabíjali, nech je fyziológia toho tvora akákoľvek, keď nemusíme.

Je to na každom z nás - naše vlastné osobné rozhodnutie, do akej miery chceme zasahovať do životov iných tvorov, alebo ktoré vidíme ako väčšie zlo. Niekto si môže zvoliť život úplne bez všetkých živočíšnych produktov, vrátane hmyzu, iný prestane používať produkty zo zvierat a vymení ich za produkty z hmyzu. Existujú už napríklad rôzne proteínové prášky z hmyzu.

Rôzne formy vegetariánstva

Niektorí ľudia sa často mýlia, keď si myslia, že vegánska a vegetariánska strava sú jedno a to isté. Vegánska strava je prísne založená na výhradnom konzumovaní rastlinných produktov. To znamená, že na vegánskej diéte sa úplne vynechávajú všetky zvieratá a živočíšne produkty. Ako sa môže zdať na prvý pohľad, nie je to len o vynechaní mäsa.

Flexitariánska strava predstavuje jedinečný typ diéty, ktorý je založený predovšetkým na konzumácii rastlinných produktov. Napriek tomu, že je tento stravovací plán založený hlavne na rastlinách, môže občas obsahovať aj živočíšne produkty.
Laktovegetariánska strava je vegetariánsky jedálniček, ktorý okrem rastlinnej stravy zahŕňa aj mliečne výrobky.
Ovo-vegetariánska strava je založená na konzumácii rastlinných potravín, ale zahŕňa aj konzumáciu vajec.
Lakto-ovo vegetariánska strava je stravovací plán, ktorý kombinuje rastlinnú stravu s mliečnymi výrobkami a vajcami.
Pescatariánska strava je diéta, ktorá zahŕňa konzumáciu rýb a morských plodov. Táto diéta môže, ale nemusí obsahovať mliečne výrobky a/alebo vajcia.

Čo si všímať pri vegánskej strave?

Vegánska strava môže byť výzvou kvôli svojim obmedzeniam, zvlášť pokiaľ ide o získavanie dostatočného množstva bielkovín a iných dôležitých živín. Podľa štúdie z roku 2021 sa v rámci vegánskeho stravovacieho plánu môže vyskytnúť nižší príjem vitamínov B2, B12 a D, niacínu (vitamín B3), jódu, zinku, vápnika, draslíka a selénu.

Predtým, než sa rozhodnete pre vegánsky stravovací režim, porozprávajte sa s odborníkom na stravu, ako je napríklad registrovaný dietológ. Tento vám poskytne potrebné vzdelanie a poradí vám pri plánovaní jedál, aby ste spoznali svoje individuálne výživové potreby.

Tipy pre prechod na vegánstvo:

Ak premýšľate o prechode na vegánsku stravu, postupujte pomaly. Začnite s jedným rastlinným jedlom denne a po osvojení si tohto stravovacieho návyku pridajte do svojho jedálnička druhé.
Dôležité je konzumovať široký výber potravín bohatých na vlákninu, ako sú celozrnné produkty, ovocie, zelenina, semená a orechy, a to v adekvátnych množstvách.
Preskúmajte rozmanitosť rastlinných alternatív, ktoré sú dnes dostupné na trhu. Tieto zahŕňajú vegánske náhrady mäsa, mliečnych výrobkov, rastlinné mlieka a vegánske varianty vašich obľúbených sladkostí.

Vegánstvo a výživa: Na čo si dať pozor

Vegánsky jedálniček s dostatkom všetkých živín si vyžaduje dobré znalosti výživy, aby bola plnohodnotná a dlhodobo udržateľná. Vegáni si musia uvedomiť, že nevhodnou výživou a deficitom mikro a makroživín im hrozia naozaj vážne zdravotné riziká.

Rizikové živiny a ich zdroje pre vegánov:

Bielkoviny - orechy, semená, strukoviny, ovsené vločky, quinoa, divoká ryža, špenát, špargľa, brokolica, kel, kapusta, karfiol, mangold, žerucha, avokádo, hríby, spirulina a morské riasy, práškové rastlinné proteíny.
Omega-3 tuky - vlašské orechy, konopné semená, ľanové semená, chia semená.
Vápnik - kel, listová zelenina, brokolica, žerucha, kvaka, strukoviny, semená, orechy, kakao, čokoláda.
Železo - spirulina, semená, kakao, čokoláda, orechy, špenát, špargľa, mangold, kel, listová zelenina, strukoviny, kokos.
Zinok - semená, orechy, strukoviny, čokoláda, kakao, ovos.
Jód - morské riasy.
Vitamín B12 - doplnková výživa (aspoň 6 µg denne).
Vitamín D - ideálne prijímať zo slnečného žiarenia, doplnková výživa.
Vitamín K2 - natto (fermentovaná sója), doplnková výživa.
Vitamín A - mrkva, kel, tekvica, sladké zemiaky (batáty), listová zelenina, žerucha, ovocie.

Napriek tomu, že uvedené potraviny alebo doplnky výživy sú navonok bohatým zdrojom rizikových živín pre vegetariánov a vegánov, ich konzumácia aj tak nemusí zabezpečiť potrebné množstvá týchto živín. Prečo?

Pretože vstrebateľnosť týchto živín závisí od mnohých faktorov ako sú tráviace šťavy, enzýmy, črevný trakt či príjem iných živín potrebných pre ich vstrebávanie.

Chyby, ktorých sa mnohí vegetariáni dopúšťajú:

Príliš vysoká konzumácia vysoko koncentrovaných sacharidov
Vysoká konzumácia pšenice a lepku
Nepomer medzi omega-3 a omega-6 tukmi

Vo vegetariánskej strave sú zdrojom v bežnej strave listová zelenina, cvikla, quinoa, kešu, strukoviny. Nevýhoda oproti živočíšnemu zdroju je v tom, že vstrebateľnosť je len 5-10%. Je súčasťou kostí a zubov a nachádza sa aj vo svaloch, krvi a ďalších telesných tkanivách. V strave je dôležitá zložka pre rast kostí a zubov, svaly, srdce a nervový systém. Získavame ho z potravy, preto je dôležité aby sa vyskytoval v jedálničku u detí aj dospelých. Pri vyváženej racionálnej strave, by sme ho nemali mať nedostatok. Zdrojom v bežnej strave sú mliečne výrobky. U vegánov sú zdrojom napr. brokolica, kel, raňajkové cereálie, rastlinné mliečne výrobky. Avšak aj tu je problém s jeho využiteľnosťou, ktorej bráni v zelenine vláknina a ďalšie látky obsiahnuté prirodzene v zelenine.

Zinok je minerálna látka, ktorá sa zúčastňuje na viacerých reakciách v ľudskom tele. Nevyhnutný je pre správnu funkciu imunity, syntézu bielkovín, správnu hladinu testosterónu. Ženy ocenia pozitívne účinky na vlasy, kožu a nechty. Zinok nájdeme len v rastlinných zdrojoch, ale problém je s jeho využiteľnosťou. Zinok nájdeme napr.

Napríklad kyselina fytová obsiahnutá v obilninách, strukovinách, semenách a orechoch bráni vstrebávaniu najmä železa a zinku, ale aj iných minerálov (vápnik, horčík, meď). Okrem toho, železo nachádzajúce sa v rastlinách má nižšiu vstrebateľnosť (10%) než železo zo živočíšnych potravín (18%). Ak k tomu pripočítame negatívny účinok kyseliny fytovej na vstrebávanie železa, príjem železa z rastlinných zdrojov musí výrazne prekročiť dennú odporúčanú dávku železa (muži 8 mg; ženy 18 mg), aby telo dokázalo vstrebať potrebné množstvo. Pre premenu betakaroténu na vitamín A sú potrebné žlčové soli, ktoré sú vylúčené po konzumácii tuku, takže ten je potrebný pre túto premenu. Denná potreba vitamínu A je 10 000 IU, takže vegetariáni musia konzumovať každý deň veľa zeleniny a ovocia, aby prijali potrebné množstvo tohto vitamínu a musia ich kombinovať s tukmi. Pre porovnanie, 100 g oleja z treščej pečene obsahuje až 100 000 IU vitamínu A.

Problematický pre vegetariánov a vegánov je tiež príjem jódu.

Od vegánskej stravy ťa neodhovárame, no ak chceš urobiť niečo „viac“ pre planétu, tak si myslíme, že sa to dá aj pri racionálnej nevegánskej strave. Niekoľkokrát do týždňa čerpaj zdroj bielkovín inde ako z mäsa, napr. (tofu, seitan, strukoviny). Špeciálnu pozornosť treba upriamiť na vegánsku výživu tehotných, dojčiacich žien a detí. To je potrebné riešiť s odborníkom a nutričným špecialistom. Sú aj zdravé tuky o ktorých nevieš?

Záver

Vegánstvo je komplexná téma s mnohými aspektmi, ktoré je potrebné zvážiť. Či už sa rozhodnete pre vegánsky životný štýl alebo nie, je dôležité byť informovaný a robiť rozhodnutia, ktoré sú v súlade s vašimi hodnotami a potrebami.

Vegánstvo mi takmer zničilo zdravie: Dr. Will Cole

tags: #8 #dovodov #prečo #byť #vegan #fakty