Ako pestovať tekvice: Podrobný sprievodca pre úspešnú úrodu

Tekvice sú obľúbenou plodinou v našich záhradách, ktorá prináša bohaté využitie v kuchyni a má aj dekoratívny charakter. Pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie.

Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Niektoré z nich patria k chuťovo výnimočným potravinám. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.

Postupne sa dostali až k pestovateľom v Čachticiach. Tekvice pestujú na 165 hektároch. Počas jednej sezóny dopestujú aj pólmilióna tekvíc, konkrétne sú to druhy hokkaido, maslové tekvice, sweet dumplings a tekvice na vyrezávanie. Okrem nich pestujú aj hrášok v luskoch na priamu konzumáciu, lahôdkovú kukuricu a cuketu.

V tomto článku sa s vami podelíme o všetko, čo potrebujete vedieť o pestovaní tekvice, či už ste začiatočníci alebo skúsenejší pestovatelia. Prezradíme, kedy sadiť, ako pripraviť záhon, čo si všímať pri starostlivosti a aj tipy na zber a skladovanie.

Tekvica je symbolom jesene a možno aj vďaka nej sa na jeseň tešíme o niečo viac. Milujú ich deti aj dospelí. Sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.

Výber odrody tekvice

Existuje mnoho rôznych druhov tekvíc, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou:

• Tekvica Hokkaido - Táto malá, oranžová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej sladkej a orechovej chuti. Šupka je jedlá, takže ju nemusíte lúpať.
• Muškátová tekvica (Butternut squash) - Má hruškovitý tvar a svetlo oranžovú šupku. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.
• Obrovská tekvica - Pestuje sa najmä na dekoratívne účely alebo na súťaže, pretože môže dosiahnuť hmotnosť až niekoľko stoviek kilogramov.
• Cuketa - Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti.

Do skupiny tekvice obyčajnej (Cucurbita pepo) patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť.

Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.

Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.

Pre kultiváciu je potrebný kvetináč s priemerom od 10 cm do 12 cm. Do jedného kvetináča vysaďte vždy dve tekvicové semená. Kvetináč zaplňte substrátom tak, aby bola zemina na šírku prsta pod jeho okrajom. Semená sa zatlačia špičkou dole do hĺbky približne dva centimetre. Potom sa kvetináč umiestni na okenný parapet; prvé výhonky sa ukážu už po niekoľkých dňoch. Optimálna teplota pre klíčenie tekvíc je 20°C až 25°C. Pre dobrý rast rastlín je dôležité, aby sa mladé rastliny nachádzali v prostredí s konštantnou teplotou a dostatočným osvetlením.

Potom, čo sa objavia prvé pravé lístky a tieto dorastú až k okraju kvetináča, sa slabší z oboch semenáčikov zvyčajne odstráni. Nechá sa rásť iba silnejšia rastlina, aby sa mohla neskôr vysadiť do záhrady.

Po "zmrznutých", ktorí sú v polovici mája, už obvykle nehrozí nebezpečenstvo mrazu. Preto možno tekvice zasadiť do záhrady na slnečné miesto. Pre dobrý rast vyžadujú tekvice dostatočne veľký priestor (objem pôdy cca 30 l) - no a samozrejme dostatočný prísun hnojiva a vody. Priepustná a na živiny bohatá záhradná pôda sľubuje dobrý rast rastlín. Na dosiahnutie tohto cieľa musí byť záhradný záhon najprv dobre prekyprený a pohnojený cca piatimi až desiatimi litrami kompostu. Aby mala každá rastlina dostatočný priestor pre svoj rast dodržujte pri vysádzaní tekvíc vzdialenosť medzi rastlinami najmenej jeden meter.

Kedy a ako vysievať tekvice

Čas výsevu: Tekvice sú teplomilné rastliny, preto ich vysievaj na jar, až keď pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje na minimálne 15 °C. Ideálny čas na výsev je od apríla do mája, v závislosti od miestnych klimatických podmienok.

Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievaj do hĺbky 2-3 cm. Tekvice majú tendenciu rásť do šírky, preto nechávaj medzi rastlinami dostatok miesta - minimálne 1-2 metre.

Skupinové výsevy: Ak máš menší priestor, môžeš pestovať tekvice vertikálne s pomocou opôr alebo mreží.

Tekvicové semienka netreba zvlášť predstavovať. Jedlé sú však i kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký.

Semienka tekvice vysievame priamo do záhonov v priebehu mája. Dôležité je, aby už nehrozili nočné mrazíky. Ak chceme získať náskok, vysievame semienka v apríli do nádob. Klíčenie prebieha pri teplote 20-25 °C.

Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Tekvice si môžeme tiež predpestovať.

Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy.

Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.

Semená tekvíc vysievajte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko. Kvetináče udržujte pri teplote 18-21 °C - môžete umiestniť na teplý, svetlý okenný parapet a prikryte priehľadným vreckom, aby sa v nich udržala vlhkosť. Na konci mája - po posledných mrazoch, môžete vysadiť von. Semená môžete vysievať do exteriéru koncom mája. Na každé pripravené miesto vysaďte dve alebo tri semená do hĺbky 3 cm. Prikryte ich plachtou alebo fóliou a po vyklíčení ich nechajte na mieste dva alebo viac týždňov.

Starostlivosť o tekvice počas rastu

Stanovisko a pôda

Slnečné stanovište a priepustná pôda: Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyber pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplom.

Príprava pôdy: Pred výsevom je vhodné do pôdy zapracovať organické hnojivo alebo kompost, aby sa zabezpečil dostatok živín pre rastliny.

Pre hokkaido je ideálna priepustná a živná pôda. Miesto by malo byť dobre slnečné. Skúsenosť z našej záhrady: Tekvicu sme zasadili na miesto, kde predtým rástli strukoviny.

Zavlažovanie a hnojenie

Rovnomerné zavlažovanie: Tekvice majú radi vlhkú pôdu, ale nemajú radi premočenie. Udržuj pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov.

Mulčovanie: Použitie mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu častého polievania.

Dusíkaté hnojivá pre rast: Na začiatku rastu rastliny používaj hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú rast listov a silných výhonkov.

Fosfor a draslík pre plody: Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov.

Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Prvú polovicu vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.

Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy.

Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole.

Sadenice pravidelne zalievajte a chráňte ich pred slimákmi a ulitníkmi, najmä vo vlhkých podmienkach. Veľmi kompaktné odrody kríkov môžete vysádzať aj do pestovateľských vriec alebo kvetináčov širokých aspoň 45 cm na slnečnom mieste. Uistite sa, že okolo nádoby je dostatok priestoru, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu a aby rastliny mohli rozprestrieť svoje veľké listy.

Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy.

Tekvice sú veľmi odolné rastliny a ich pestovanie nie je náročné. Stačí ich občas vyplieť a v prípade veľkého sucha pravidelne zalievať. Tekvice majú bohatý koreňový systém, ktorý siaha hlboko do pôdy, a zvyčajne si samy zabezpečujú potrebnú vlahu. Po výsadbe prikryte pôdu silným mulčom zo záhradného kompostu, pokiaľ nepestujete priamo v kompostéri.

Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu, ale pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť. Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Škodcovia tekvíc: Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy.

Choroby: Tekvice môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy dlhodobo vystavené vlhkosti.

“Najčastejšími škodcami tekvíc sú rôzne druhy slimákov, ale hlavne slizniaky, ktoré dokážu zničiť celé malé rastlinky a neskôr aj nedozreté plody, keď majú ešte jemnú šupku. Už dorastená väčšia rastlina má jemné chĺpky na listoch, ktoré slimákom celkom vadia, a preto ich už moc nenapádajú. Potom sú tu však rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa živia celými plodmi,” vysvetľuje Černák.

Určite nepestujeme jednotlivé druhy tekvíc na tom istom poli, čiže sezóny po sebe. Pôda je už vyčerpaná a hrozí premnoženie škodcov a zničenie úrody. Tak isto nie je vhodné ju sadiť na miesto po uhorkách, hlubovej zelenine či paprikách. Vhodní susedia tekvíc sú mrkvy, petržleny, kukurica, cibuľa, fazuľa ťahavá a z byliniek majorán. Naopak, nevhodní susedia pri tekviciach sú melóny, zemiaky, jahody, rajčiaky. Ostatná bežná zelenina je viac-menej neutrálna.

Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy.

Pamätajte, že sú uhorky náchylné na hubové ochoreniaFoto: Zuzka Slaninka

Ak ale zabezpečíme dostatok organických hnojív a vody, môžeme tekvicu zaradiť k menej náročnej zelenine, pretože má pomerne málo škodcov a potláča rast buriny. Jej rastliny totiž dorastajú do pomerne veľkých rozmerov.

Pri výskyte škodcov alebo chorôb použite vhodné postreky.

Múčnatka je bežné plesňové ochorenie, ktoré na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak. V najhorších prípadoch zastaví rast plodín. Stane sa to preto, že povlak zabraňuje listom absorbovať dostatok slnečného žiarenia. Častým dôvodom múčnatky je nepravidelné zalievanie. Infikované lístie okamžite odstráňte. Ekologickým spôsobom, ako zabrániť múčnatke zničiť vašu úrodu, je naniesť na listy roztok z jednej tretiny mlieka na dvoch tretinách vody. Mliečnu zmes nastriekajte najlepšie skoro ráno počas suchého slnečného dňa na všetky povrchy rastlín. Opakujte každých 10 až 14 dní počas celého vegetačného obdobia.

Ďalším spôsobom, ktorý ochráni rastliny pred mnohými plesňovými a hubovými chorobami je vertikálne pestovanie alebo pestovanie vo výške nad zemou. Listy a plody, ktoré ležia na vlhkej pôde majú tendenciu degradovať a chorľavieť. Vzniká pleseň, škvrny, hniloba. Pestovanie s vyväzovaním rastlín do výšky je riešením, ale musíme myslieť aj na ťarchu plodu. Najmä väčšie odrody sa ľahko odtrhnú. Skúsení pestovatelia vytvárajú pre rastúce plody takzvané praky. Sú to sieťky alebo látkové lôžka, ktoré upevnia na pevnú konštrukciu pri tekviciach. Každú tekvičku uložia do takéhoto lôžka a ťarcha je prenesená na konštrukciu - rastlina je úplne odbremenená.

Zber a skladovanie tekvice

Tekvice zberáme v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate. Každý rok je počasie iné, ak je jeseň slnečná a teplá, môžu plody zostať na záhone dlhšie. Vždy by sme ale mali zberať ešte pred príchodom mrazov.

Tekvice sa zbierajú priebežne podľa dozrievania, a to zhruba od júla, v auguste a poväčšine až do prvých mrazov. Černák má aj odporúčania pre zber tekvíc. “Dôležité je zbierať ju, keď je úplne dozretá - šupka plodu je krásne oranžová, tvrdá a stopka je zhrubnutá, zdrevnatená. Snažíme sa ju odrezať čo najväčšiu, cca 5 až 10-centimetrovú, má to vplyv na úplné dozretie a zároveň sa predlžuje jej životnosť, a tým aj kvalita uskladnenia.”

Na farme zberajú tekvice ručne do dvoch zberných vozov a potom ich skladujú v skladoch s efektívnym vetraním.

Tekvice sa zbierajú pred prvými mrazmi. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej šupky - odolá tlaku nechtu, sfarbená, matná a na stopke sa tvoria praskliny. Ak ponecháte stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie. Tekvicu nechajte 10 dní schnúť na slnku.

Tekvice zberajte priebežne - vždy vtedy, keď plod dosiahne použiteľnú veľkosť. Letná tekvica vydrží neporušená v chladničke týždeň. Zimná sa zberá neskôr a tiež dlhšie vydrží, pretože má hrubú a tvrdú kožu, ktorá ju chráni. Pripravená na zber je vtedy, keď lístie začne odumierať a stonky stvrdnú. Pred uskladnením nechajte tekvicu vysušiť na slnku, ak je mokro alebo chladnejšie nechajte ju osušiť v suchej teplejšej miestnosti alebo v skleníku. Ak sa obávame, že naše plody pri skladovaní nahnijú či chytia pleseň, ošetrime ich vopred ochrannou bariérou. Roztok si vyrobíme z jedného dielu bielidla prte domácnosť a desiatich dielov vody.

Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri. Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C. Pozor na veľkú vlhkosť, ktorú pri skladovaní vyžadujú napríklad mrkva alebo zemiaky. Tá pre tekvice nie je vhodná, mohli by začať hniť. Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba. Tekvica by vám mala vydržať niekoľko týždňov až mesiacov.

Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice môžu zároveň poslúžiť aj k dekoratívnemu účelu, dajú sa pekne naaranžovať do koša alebo položiť medzi jesennú výsadbu do väčších kvetináčov. Zaobchádzame s nimi šetrne, aby sa nepomliaždili.

Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.

Najlepšia tekvica na skladovanie je tekvica Hokkaido, ktorá vydrží až šesť mesiacov. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste.

Tabuľka: Prehľad pestovania tekvíc

S týmito tipmi a trikmi by ste mali byť schopní vypestovať bohatú a zdravú úrodu tekvíc vo vašej záhrade. Nezabudnite na pravidelnú starostlivosť a prispôsobte postupy podmienkam vo vašej lokalite.

tags: #ako #pestovať #tekvice

Populárne príspevky:

• Všetko o rakytníkovom džeme
• Feta a cuketa: Inšpirácie
• Najlepšie Reštaurácie v Prášiciach
• Pstruh potočný - recepty
• Domáca hrozienková zmrzlina s rumom