História obce Lúky: Pohľad do minulosti

Obec Lúky, ktorá má meno podľa polohy kraja (od lúk), sa rozprestiera po obidvoch stranách krajinskej cesty (hradskej) vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Od Púchova i od Moravy je vzdialená 12-12 km, takže leží uprostred Púchovskej doliny. Je dlhá 2 km. Na hornom konci, pri moste, odbočuje viciniálna cesta na Lazy pod Makytou, vzdialené 4 km. Dolina na Lúkach je najužšia.

Pre zachovanie autentickosti textu neboli robené žiadne zásahy do štylistiky a pravopisu a len nepatrné do úpravy. Rudolf Jaroušek, správca školy, bol ustanovený za prvého kronikára tunajšej obce uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 20. marca 1933.

Po stranách hradskej stoja zväčša drevené domce, často bez komínov, takže dym vychádza povalom. Len kostoly (rímsko katolícky a židovský), fara, školy (rímsko katolícka a ev.a.v.), notársky úrad, poštový a telegrafný úrad, četnícka stanica a niektoré židovské domy sú murované. Za domami sú menšie, väčšie záhradky a polia. Na nížine dosť úrodné, na stráňach neraz kamenisté a preto menejcenné. Ulica je úzka, miestami len pár metrov, čo je na tak frekventovanú hradskú zaiste primálo.

Na hornom konci dediny, za mostom je schreibrovská parná píla. Pred rokmi zamestnávala až dvadsať robotníkov, dnes sotva 6-7. Má svojho strojníka a spravuje ju lesný správca z Lysej pod Makytou. Po prevrate menila viac ráz svojich majiteľov. Stavebné drevo (hrady, dosky, laty) predáva sa aj do cudzích štátov, najmä do Nemecka.

Katolícky kostol

Katolícky kostol stojí na dolnom konci, pri vstupe do dediny. Je najstarší kostol doliny a okolia vôbec. Podľa ľudovej povesti počali ho stavať medzi Lúkami a Lysou, tam, kde stoja teraz staré lipy a kríž, ale práca sa nedarila. Čo cez deň vystavali, v noci im to vždy ktosi zrúcali. Márne strážili robotníci v noci. Keď prišlo 12 hodín, pospali a ráno zas bolo všetko rozváľané. Boli bezradní. Až tu raz akýsi neznámy človek im poradil: „Zapriahnite čierne voly do voza a nechajte voľne ísť. Kde zastanú tam vystavte kostol“. Stalo sa. Voly zastali na mieste dnešného kostola. Lúčania s čerstvou chuťou dali sa do stavby a kostol bol čoskoro hotový.

Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 so všetkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že bol postavený r.1228. Tento rok je vyrytý v plechovej zástavke, nachádzajúcej sa v štíte veže a niet nijakých príčin, aby tento rok značil iné ako rok postavenia. Tým viacej, lebo štruktúra, štýl a spôsob stavby nepochybne nasvedčujú, že chrám bol postavený v 13. storočí za panovania Arpádovcov, keď sa stavali kostoly aj inde. V kameni hlavnej brány je síce vyrytý rok 1612, ale v tomto roku bol už kostol len opravovaný, prípadne prestavaný. Druhý raz bol kostol opravovaný r. 1817.

Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18.storočia založili terajší cintorín. Pod kostolom je krypta, prístupná len z kostola. V tej pochovávali patrónov a farárov, ale nie všetkých.

Do r. 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. R. 1882 bola fara prestavaná, takže bola zrušená brána vedúca cez stred farskej budovy a dve krajné čiastky farskej budovy boli spojené novovystavanou izbou tak, ako dnes.

Počet veriacich podľa kanonickej vizitácie z r.1829 bol tento: Lúky 620, Dolná Dubková 11, Vydrná 21, Mestečko 8, Záriečie 21, Zbora 7, spolu 688. V r.1928 je takýto stav: Lúky 490, Dolná Dubková 76, Vydrná 18, Záriečie 22, spolu 606. Mená farárov sú podľa záznamov na fare známe od r.1671. Spomedzi nich evanjelici farára Jána Hudka (Hudek) vyhnali, zaujali faru a kostol. Tento stav trval však len rok, lebo katolíci sa kostola zmocnili a vrátil sa i farár Ján Hudek. Od tých čias je stále katolícky. Treba poznamenať, že lúcky kostol a faru mali v moci evanjelici v 16. a 17 .storočí za dlhší čas, ako o tom bude reč nižšie. Odvtedy dodnes sa tu vystriedalo 17 farárov a administrátorov. Z nich Peter Valter vynikal ako povestný záhradník. Terajším farárom od r.1917 je Anton Kompánek.

Dokedy Lazy pod Makytou a Lysá pod Makytou patrili na Lúky, boli tu stále aj kapláni. Kostol a fara zažili pohnuté časy najmä od Turkov v 16. a 17. storočí.

Školstvo

Podľa kanonickej vizitácie z r.1829 na Lúkach jestvuje katolícka škola od r.1826. Postavili ju na terajšom mieste. V roku kanonickej vizitácie (1829) organistom bol František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Mená ďalších učiteľov sú neznáme. Vie sa, že počet dietok nebýval veľký, lebo do školy chodil, kto chcel. Školský rok trval len cez zimné mesiace.

Z učiteľov posledných desaťročí uvádzame Pavla Ihriského (starý otec akademického sochára Vojtecha Ihriského), V.Šimka, Štefana Igaza, Antona Kumeryho a Jána Záhorského. Mimo uvedených po prevrate sa tu vystriedalo niekoľko výpomocných učiteliek. Terajšími učiteľmi sú Rudolf Jaroušek, správca školy a Elena Jaroušková rod. Valachová, tr.učiteľka. Do r.1929 škola bola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval hodne číslo 100. V tomto roku (1929) cirkevníci s veľkými obetami a pomocou subvencií Krajinského úradu v Bratislave, vystavili krásnu, modernú dvojtriedku so správcovským bytom v cene cca Kč 220.000. Odvtedy vyučujú dvaja učitelia. V ostatných 3 rokoch žiakov je vyše 150, mala by sa zriadiť i tretia trieda, čo v dnešných ťažkých pomeroch ale nijako nemožno.

Školu navštevujú okrem detí lúckych, žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia.

Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna ev.a.v. škola vznikla r.1913. Od začiatku učí na nej ona. Má žiakov 64, z nich polovica dochádza z Dolnej Dubkovej. Budova je z r.1913. V rokoch poprevratových menovaná správkyňa vyvinula čulú kultúrnu činnosť.

Počet žiakov v škole v rokoch 1930-1938

Počet žiakov v jednotlivých školských rokoch:

Židovská komunita

V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký kostol židovský. Stojí od r.1872. Predtým na jeho mieste stál kostol menší, drevený. Sem patrili a patria židovskí veriaci z obcí Lúky, Dolná Dubková, Lazy pod Makytou, Lysá pod Makytou, Záriečie, Mestečko, Vydrná, Zbora a Dohňany. Voľakedy bolo to asi 90 rodín, dnes asi 42. Mávali 2 kantorov a 1 pomocníka. Teraz len jedného kantora.

Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v r.1872. Trojtriednu s piatimi ročníkmi. Napred sa vyučovalo len hebrejsky, neskoršie v nižších triedach nemecky a vo vyšších maďarsky. Všetkých žiakov bývalo asi 135. Školu navštevovali i katolíci a evanjelici. Postupom času škola upadala, stala sa dvojtriednou a napokon jednotriednou. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímsko katolíckej školy. Židovská škola bola umiestnená v dome, v ktorom je ubytovaný ich kantor. Zo starej židovskej školy si katolíci kúpili tabule pre svoju školu.

Lúky majú tri cintoríny: rímsko katolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský. Katolíci svojich mŕtvych voľakedy pochovávali okolo kostola, kde bol ich prvý cintorín.

Príklad synagógy na Slovensku

Vodstvo a pôda

Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Bielou vodou ho prví začali nazývať Maríkovčania, ktorí chodievali na Lúky pracovať. Potok nie je hlboký. V lete najväčšia hĺbka 0,5m, takže ho veľmi snadno možno prebrodiť. Počas dažďov a za odmäku vzrastie na dravú rieku, hlbokú 1,5 m. Jej šírka sa pohybuje medzi 3-8 m. Spodok je piesočnatý a kamenistý. Žijú v nej raci, z rýb: mrenice, jalce, slíže, a.i. Rýb v potoku je málo. Smerom na Lysú pod Makytou je cez Bielu vodu postavený drevený most, obnovený r.1936. Pri potoku stojí jeden valcový mlyn - blízko Osmeku. Pri ňom je aj píla, kde si dávajú rezať kmene na dosky z okolitých obcí. Patrí p. Pečeňovi. Donedávna stál tu aj druhý mlyn, neďaleko parnej píly. Bol však zrušený pri stavbe železnice Púchov-Horní Lideč v r.1935.

Pôda nášho chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je dosť úrodná. Menej na stráňach kde je hodne štrku. Všetka zem u nás je nános. Miestami, zvlášť na rovine, je veľmi blízko pod povrchom voda, čo veľmi škodilo plodinám. Preto v r.1931 boli najvlhšie pozemky odvodnené.

V r. 1930 podľa štátneho štatistického výkazu ornej pôdy 5849 kat.jutár, lúk 459 kat. jutár, záhrad 87 kat.jutár, pasienkov 4043 kat.jutár, hôr 2431 kat.jutár, vodnej plochy 02 kat.jutár, zastavanej plochy 172 kat.jutár, neplodnej pôdy 84 kat. jutár. Pozemková daň činila ...

Miestne názvy

Čiastky nášho chotára sú Kňažia - Hajnušov, Dolný lán, Nadhumnie a Diel, Nad Dankov, Dankov, Dielnice a Horekončie, Vlčie jamy, Strážna - Trnkov, Niva, Potok, Hladovec, Brehy, Uhlíkovec, Zábreh, Na puste, Nadlučie, Zákružie, Zaosičie, Krivá, Nagobec, Nová stávka, Kurejovec, Sekerčina, Pastierovec, Uľahlice, Cukraj, Zamedničie, Láz - Holkovec, Zalučie, Srazy, Stávky, Medník.

Obyvateľstvo

R.1913 mali Lúky 168 domov, 718 duší. Podľa sčítania z r.1919 bol tento stav 139 domov, 555 obyvateľov (229 mužských a 326 ženských). Náboženské rozvrstvenie: r.katolíkov 584, ev.a.v. 103, ev.ref. 1, židov 82.

Podľa sčítania ľudu z r.1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Z nich čslov. Národnosti 752, ruskej 4, nemeckej 16, židovskej 8, cudzincov 3. Katolíkov 584, ev.a.v. 133, židov 63, iných 3.

Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. I tí zväčša sú utisnutí na zárobok, lebo oráčiny je málo a nie najlepšej akosti. Robotníci chodievali na sezónne roboty na majere (do repy) na nížinu, potom do blízkych Lednických Rovní, Dubnice a.i.. Po prevrate mnoho ich chodí do Čiech. Niektorí sa vysťahovali do SAU i do Kanady. V posledných časoch zarábali si živobytie pri hydrocentrále na Váhu pri Ladcoch, neskoršie hlavne pri stavbe dráhy Púchov - Horní Lideč. Teraz pri stavbe železnice Harmanec - Diviaky, vo Vsetíne, Trenčíne. Niektorí chodia denne do zbrojovky v Považskej Bystrici.

Dobrý úžitok dáva obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovajú hodne. Väčšina mlieka sa spracuje v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch poprevratových. Zo živnostníkov sú tu 1 kováč, 1 pekár, 6 obchodníkov s miešaným tovarom, 4 mäsiari, 2 priekupci, 2 hostince, 1 krajčír, 3 obuvníci (robí však len 1), 1 holič, 2 stolári (pracujú málo), 1 strojný zámočník.

Úrady a doprava

Od r.1937 je železničná stanica v mieste. Predtým sa chodilo do Púchova nad Váhom (13 km). Pred vojnou pešo, alebo vozom, ktorým sa vozila pošta. Tak aj v prvých rokoch povojnových. Potom od r.19.. zaviedli autobusovú dopravu jedným a neskoršie dvoma (jeden z Lazov pod Makytou, druhý z Lysej pod Makytou). Autobusová doprava zanikla započatím železničnej premávky na Štefánikovej dráhe 2.5.1937.

Obec Lúky patrí do púchovského okresu, kde je okresný úrad, berný úrad, okresný súd, dôchodková kontrola, okresný lekár, zverolekár. V obci je trojtriedna rím.katol. a jednotriedna ev.a.v. škola. Do nich chodia aj žiaci z Dolnej Dubkovej. Do meštianskej školy chodia žiaci do Púchova.

Železničná stanica má prednostu (p.Vida), výpravčíka, traťmajstra a 5 výhybkárov. Farský kostol pre občanov katolíckeho vyznania je v obci i s farou. Fara nateraz nie je obsadená. Administruje ju správca dohňanskej fary dp. Rudolf Minarovský. Občania ev.a.v. vyznania sú prifarení do Záriečia (p. Samuel Peressényi). Obyvatelia židovskí majú svojho kantora na Lúkach. Predsedom židovskej náboženskej obce je miestny lekár.

Poštový úrad je v mieste a listonoš nosieval dvakrát týždenne poštu do Vydrnej. Od r. 1937 sú dvaja listári. Jeden roznáša v obci, druhý vo Vydrnej denne.

Kroje

Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia ešte doteraz zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Chlapi tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Už pred vojnou bolo toto badateľné. Po prevrate chlapi takmer úplne sa vzdali kroja. Širokého klobúka už na hlave Lúčana dávnejšie nevidieť. Ženy sú konzervatívnejšie. Ale aj u nich je to neraz oblek len sviatočný.

Hory

Hôr u nás nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. Tak v r.1882 ich bolo 166 kat. jutár, r.1930 už 2431 kat.jutár. Lesov pribudlo na úkor pasienkov. Najviac hôr je v čiastkach Nová stávka a Stávky.

V horách rastú stromy listnaté (buky, duby, hraby, brezy, kleny), ihličnaté (smreky, borovice, jedle, červený smrek, borovičky). Sem tam sa nájdu osiky, agáty, lipy. Hory patria miestnemu urbáru a jednotlivcom. Obec nemá lesov. Cudzích drevín tu niet.

Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby, čiže paberkov v mladších porastoch. V lesoch sa rúbe ročite raz (v zime). Rúbaniská sú znovu vysádzané hlavne ihličnatými priesadami. Drevo sa spracuje na siahovicu, alebo rovné kmene sa na pílach režú na laty a dosky. Drevo sa z hôr dopravuje domov na vozoch, saniach, ťahaných koňmi a kravami. Chudobní si drevo ťahajú a vozia sami.

Mnoho škodí našim lesom zhrabávanie a odnášaníe lístia v jeseni, ktoré sa používa na podstielanie hovädziemu dobytku. Na jar zasa oblamujú sa stromy a zeleným lístím kŕmia kozy (letnina).

Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania okolného obyvateľstva. Malín, jahôd, húb je v našich horách dosť, menej je čučoriedok. Z húb sa u nás nachádzajú bukové, sivé, dubové, osikové, brezové, lieskové, zachojáky, kuričky, paprstky, mlieče, kozáky, smrekové a.i. Ani na kvetiny nie je kraj chudobný.

Slovenské novinárstvo a Sloboda

Výraznú recesiu prinieslo prijatie tzv. Apponyiho školských zákonov v roku 1907 a 1909 s následnou maďarizáciou škôl všetkých stupňov. V ich dôsledku boli prenasledovaní slovenskí národovci, redaktori, vydavatelia, dopisovatelia i rozširovatelia slovenskej tlače.

Vydávanie novín v Skalici malo svoju tradíciu, v roku 1846 tu Jozef Miloslav Hurban začal s vydávaním jednej z najstarších literárnych revue v rámci Európy Slovensjepohladi na vedi, umeňja a literatúru.

Po vyhlásení Československej republiky 28. slovenského národa prijatej 30. októbra 1918 Slovenskou národnou radou v Turčianskom Svätom Martine, ktorou sa Slovensko prihlásilo k novému štátu, prichádzali do Prahy poplašné zvesti o situácii na Slovensku, kde nebolo výkonného orgánu, ktorý by prakticky uskutočnil zmenu systému. Národný výbor československý poveril preto Dr. Vavra Šrobára, Dr. Ivana Dérera, Dr. Antona Štefánka a Dr. Pavla Blahu ako členov Československej dočasnej vlády na Slovensku prevzatím moci a konsolidáciou pomerov na Slovensku. Za sídlo dočasnej vlády zvolili Skalicu, kam sa jej členovia s vojenským sprievodom presunuli 6. novembra 1918.

Na zasadnutí si rozdelili okruhy právomocí a funkcie, vypracovali manifest k slovenskému národu, program svojej činnosti a dohodli postup vojenského obsadzovania Slovenska. Rozhodli i o vydávaní novín Sloboda s podnázvom „úradný vestník a zprávy dočasnej vlády československej na Slovensku”.

V novembri 1918 pokračoval tam, kde roku 1914 prestal. Založil časopis Slobodu, vychádzajúci spočiatku dva razy týždenne.” (Janšák,Š.: Život Dr.Pavla Blahu II., s.

Noviny, ktorých redaktorom bol do konca roku 1918 JUDr. Jaroslav Koutecký ml., vychádzali vďaka pružnej spolupráci s tlačiarňou Jozefa Teslíka a jej sadzačmi Michalom Kubíčkom, Robertom Švochom a Jozefom Matuškovičom dvakrát týždenne. Plnili v poprevratovom období mimoriadne dôležitú úlohu, pretože prinášali v chaotickej dobe veľmi potrebné informácie, ktoré boli priame, bezprostredné a celkom aktuálne. Pomáhali obyvateľstvu zorientovať sa v pomeroch pri normalizácii života v náročnom období po ukončení vojny a vzniku Československej republiky. Dostávali k užívateľom usmernenia a vyhlásenia novej vlády.

V prvom čísle Slobody, ktoré vyšlo v rozsahu jedného listu, bola v úvode uverejnená správa Dr. Blahu o vzniku Československej republiky a správa o vstupe československých vojsk na Slovensko. Menšie noticky informovali o jednotlivých krokoch vzniku republiky, o situácii na Slovensku a ohlasoch na nové zriadenie.

Od čísla 11 sa zjavuje i cena - 20 halierov. Periodicita dvakrát týždenne sa zachovala do konca roka 1918 a ako vydavateľ bola v tomto období uvádzaná„tlačová kancelár dočasnej vlády na Záp. Slovensku“.

Vybavoval dôležité administratívne úlohy, vymenúval úradníkov pre novovznikajúce národné výbory a iné úrady, zriaďoval školy, organizoval zásobovanie, riadil obsadzovanie miest, vysielal četníkov na udržovanie poriadku, informoval.

Jána Sopku poveril Dr. Pavel Blaho 5. novembra 1918 vedením pokladnice dočasnej vlády a od 1. januára 1919 prevzatím redakcie a funkciou zodpovedného redaktora Slobody.

Do 1. januára 1919 mala Sloboda podtitul Úradný vestník a Zprávy Dočasnej vlády československej na Slovensku a prináša niektoré Blahove nariadenia, význačnejšie zákony republiky a správy o postupujúcej okupácii. Počnúc druhým číslom roku 1919 menuje sa Sloboda len Politickým a národohospodárskym časopisom, orgánom slovenského západu. Sama teda obmedzila svoje žurnalistické poslanie na menšie teritórium, prispôsobujúc sa starej politickej tradícii Blahovej a rámcu jeho činnosti, sústredenej v stolici Prešporskej a južnej Nitrianskej. Zmena odzrkadľuje situáciu po ukončení činnosti dočasnej vlády a jej tlačovej kancelárie. Ako vydavateľ je od tohto čísla uvádzaný Dr. Pavel Blaho.

Prvé číslo pod vedením Jána Sopku vyšlo 5. januára 1919 a noviny prešli viacerými zmenami. Periodicita sa zvýšila, Sloboda vychádzala až do 4. mája 1919 trikrát týždenne v utorok, štvrtok a sobotu, ďalej už len v sobotu ako týždenník. Redakcia začala pracovať s telefónom, po každej stránke sa zvýšila profesionálna úroveň novín, ich grafická úprava i obsahová stránka. Prišlo k usporiadaniu i vytvoreniu nových rubrík: úvodník, politické správy, denné správy, národohospodár, dopisy, malý oznamovateľ, besiedka, literatúra, obzor Sokola, reklamy a inzeráty.

6.septembra 1919 nachádzame v novinách gratuláciu Ferdinandovi Dúbravskému k 70. narodeninám. Ferdinand Dúbravský (1850-1926), učiteľ, osvetový pracovník, ľudový spisovateľ, známy pod pseudonymom Strýčko Ferdinand, redaktor (Pokrok, Stráž na Sione, Ľudové noviny, Noviny mládeže), prišiel po vzniku Československej republiky z Mödlingu do Skalice a ihneď začal pôsobiť ako administrátor Slobody. Jeho príspevky sa objavovali v novinách po celú dobu vychádzania.

Od 16. októbra 1920 sa zodpovedným redaktorom časopisu Sloboda stal už ako 71-ročný Ferdinand Dúbravský.

tags: #budú #Nemci #kupovať #medovníky

Populárne príspevky:

• Recepty a tipy pre chrumkavé rezne
• Tipy pre výber grilu Retro
• Tradičné recepty na pečeného kapra
• Sprievodca pečením oblátok
• Kvasená kapusta ako od babičky