Ako čistiť akvárium od slimákov a chovať krevety Neocaridina

Krevetky Neocaridina sú roztomilé zvieratá, a ich správanie ich robí veľmi zaujímavými a užitočnými obyvateľmi akvária. Sú odolnejšie, mierumilovné, majú rýchle tempo rastu a sú vhodné aj do spoločenských akvárií. Podmienkou je, aby ryby neboli moc veľké alebo zvedavé. Tento druh má mnoho farebných variantov od červených, žltých, oranžových, zelených, modrých až po hnedé až čierne. Navyše existujú ďalšie varianty nazývané Rili, ktoré majú strednú časť tela priehľadnú.

Aké je vhodné akvárium pre Neocaridiny?

Neocaridinám vyhovujú nádrže od 20 litrov. Čím je však objem nádrže väčší, tým je prostredie v ňom stabilnejšie. Práve stabilné podmienky sú základom pre úspešný chov a odchov. Vhodnejšie je ich chovať v skupinách a pre založenie chovu sa odporúča 10 až 20 kusov. Vyhovuje im aj voda z vodovodu, nemajú problém si privyknúť aj na veľmi tvrdú vodu. Odporúčané pH je 6,5 až 8,5, celková tvrdosť (GH) môže byť od 6 až do 30, uhličitanová tvrdosť (KH) je 3 až 30. Tolerujú aj zvýšené hodnoty dusičnanov až do 35 mg/l a nemajú problém aj s malým obsahom dusitanov.

Pozor si treba dávať na prípravky, ktoré by mohli obsahovať nebezpečné chemické látky alebo ťažké kovy. Existujú dokonca prípady, keď došlo k úhynu v dôsledku použitia spreja proti hmyzu v okolí akvárií. Vo všeobecnosti platí, že čím menej prípravkov používaš, tým lepšie.

Teplota vody

Pri teplotách od 25 °C je potrebné dbať na dostatočné prekysličenie vody. Neocaridina odolá aj nízkym teplotám, dokonca sú zaznamenané prípady prežitia zimy v záhradných jazierkach. Dobre sa cítia pri izbovej teplote a ak to nevyžadujú iní obyvatelia akvária, ohrev vody nie je potrebný.

Rastliny v akváriu s Neocaridinami

V prírode sa veľakrát krevety vyskytujú vo vodách neobsahujúcich žiadne rastliny. To ale neznamená, že si ich nevyžadujú. Rastliny sú pri chove kreviet veľmi prospešné. Odbúravajú z vody či substrátu nebezpečné látky, okysličujú ju a výrazne prispievajú k zlepšovaniu jej kvality. Okrem toho, krevety na rastlinách nachádzajú potravu v podobe rias, biofilmu a ich odumretých častí. Najlepšie pre krevety sú drobnolisté rastliny alebo machy. Optimálne osadenie je 60 až 80 % plochy dna akvária. S hnojivami treba byť veľmi opatrný a skôr sa neodporúčajú.

Substrát a filtre

Neocaridinám stačia prírodné štrky, ktoré neovplyvňujú vlastnosti vody. Vhodnejšie sú skôr drobnozrnné, aby sa krevety ľahko dostali ku zostatkom potravy a krmivo neprepadalo do jeho hlbších vrstiev. Vhodné sú prírodné, prípadne farbené substráty pokryté živicou. Iné farbené substráty pokryté umelými hmotami môžu do vody uvoľňovať nebezpečné látky. Pod vrchný substrát môžeš použiť výživný substrát, ktorý podporí rast a dobrú vitalitu rastlín.

Pri filtroch treba dbať v prvom rade na to, aby boli bezpečné aj pre malé krevetky a aby mali dostatočnú filtračnú kapacitu vzhľadom na objem akvária. Vhodné je použiť filtre aj s predimenzovanou filtračnou plochou. Odporúčané sú molitanové, vzduchom poháňané filtre. Prúdenie vody stačí mierne, dôležité je, aby sa vo filtri dokázalo usadiť dostatočné množstvo prospešných baktérií, ktoré odbúravajú nebezpečné látky.

Výmena vody

Pre lepšie odbúravanie odpadových látok je odporúčaná výmena 1/5 až 1/3 vody 1× týždenne. Pri stabilných, dobre zabehnutých nádržiach s väčším objemom postačuje aj menej častá výmena vody. Vlastnosti vody môžeš krevetkám vylepšiť vkladaním suchých dubových či bukových listov a jelšovými šištičkami, ktoré do vody uvoľňujú prospešné látky, poskytujú krevetám úkryt a zároveň potravu.

Rozmnožovanie Neocaridín

Pri vhodných podmienkach sa čoskoro určite dočkáš potomstva. Prvým dobrým znamením je vytvorenie svetlých sedielok na chrbte za hlavičkou. Po pár týždňoch, po zvliekaní dochádza k oplodneniu a vajíčka znesú na plávacie nožičky na zadočku. Počas vývoja vajíčka môžu zmeniť farbu a po 20 až 30 dňoch sa z nich liahnu miniatúrne krevetky dosahujúce dĺžky 2-3 milimetrov. Keď si ich v akváriu všimneš, treba pri výmene vody zvýšiť pozornosť.

Krmivá a doplnky pre krevety Neocaridina

Ak máš krevetky Neocaridina v spoločenskom akváriu v malom množstve, napríklad do 10 ks, nemusíš ich špeciálne prikrmovať. Ak ich je viac, môžeš im dávať napríklad žihľavové granule, ktoré spadnú na dno a pomaly sa rozpadajú. Pri chove bez rýb, alebo len s malým počtom rýb odporúčame aj 2× denne zmes Neocaridna v množstve, ktoré dokážu skonzumovať do 10 minút, alebo iné špeciálne krmivá pre krevety.

V každom prípade je vhodným doplnkom pre krevetky dubové a bukové lístie a jelšové šišky, ktoré majú veľa pozitívnych účinkov na ich zdravie a chov. Spestriť jedálniček im môžeš aj mrazeným krmivom alebo očistenou a najemno nastrúhanou mrkvou. V akváriu sú skvelými pomocníkmi, lebo konzumujú aj odumreté časti rastlín, uhynuté živočíchy a riasy.

Chov viacerých druhov kreviet

Neocaridiny môžeš chovať s Caridinami, s filtrujúcimi krevetami, prípadne aj s dlhoramennými Macrobrachiami, od ktorých však už hrozí menšie riziko útoku. Neodporúča sa chov viacerých farebných variantov rovnakého rodu Neocaridina, keďže by dochádzalo ku kríženiu.

Menšie druhy rýb tieto krevety zväčša neohrozí. Odporúča sa ku krevetám pridať aj nejaké slimáky, ktoré dokážu zlikvidovať nadbytočné krmivo, ktoré nebude zbytočne kaziť vodu.

Akvárium s krevetkami, ampuláriami a mušlami

Prírodné krmivá sú zadarmo

Akváriovým obyvateľom, ako sú krevety, raky, slimáky, ale aj niektorým druhom rýb môžeš spestriť stravu v ktoromkoľvek ročnom období. Tieto prírodné, voľne dostupné „krmivá“ sú vhodným zdrojom dôležitých látok, ktoré niekedy neobsahujú ani tie najkvalitnejšie krmivá. Najlepšie je používať ich práve v kombinácii so špecializovanými krmivami.

Veľa živočíchov pochádza z riek či potokov, v ktorých sa bežne na dne nachádza spadané lístie, drevo, konáre, rašelina, či časti rôznych rastlín. Živočíchy tak majú neustály prístup k potrave. Práve to by malo byť aj našim cieľom pri ich chove v akváriu. Nejde o to mať akvárium sterilne čisté, kde nájdu potravu len počas kŕmenia. Treba im sprístupniť v rozumnom množstve zdroje potravy, ktoré budú mať k dispozícii neustále tak, aby zároveň neovplyvnili negatívne vlastnosti vody.

Pri doplnkoch stravy vždy pamätaj na to, aby:

  • boli pre živočíchov ľahko konzumovateľné,
  • neobsahovali cudzie alebo nebezpečné látky,
  • si ich dávkoval v rozumnom množstve.

Suché lístie a jelšové šišky

Suché lístie z duba, buka alebo jelše nie je len skvelou dekoráciou napodobňujúcou prirodzený biotop. Dodávajú dôležité humínové kyseliny a triesloviny (taniny), slúžia ako úkryt a mierne znižujú pH vody. Jelšové šišky majú podobné vlastnosti ako lístie. Živočíchom však neposkytnú toľko potravy ako lístie a úkryty samozrejme tiež nie.

Humínové látky sú prírodné organické zlúčeniny vznikajúce chemickým a biologickým rozkladom organickej hmoty a syntetickou činnosťou mikroorganizmov. Majú antivírusové a antibakteriálne účinky a pomáhajú odbúravať ťažké kovy zo živých organizmov. Začínajú sa používať už aj v živočíšnej výrobe, kde už viacero štúdií potvrdilo priaznivý vplyv na zvýšenie intenzity rastu, zníženie úmrtnosti a zvýšenie aktivity imunitného systému. Humínové kyseliny sú schopné tvoriť ochranný film na stenách žalúdka a čriev, odolný proti infekciám a toxínom.

Triesloviny obsahujú antioxidanty, pôsobia blahodarne a okrem antibakteriálnych účinkov posilňujú imunitný systém.

Príprava a použitie v akváriu:

Lístie a šišky je ideálne zbierať na jeseň, prípadne na konci zimy, počas suchých teplejších dní, keď sú ešte na stromoch. Dbaj hlavne na to, aby to nebolo pri zdrojoch znečistenia (cestách, skládkach, fabrikách a pod.). Nemusíš ich zbierať po jednom, odlomiť môžeš celé konáriky. Dôkladne vyschnuté lístie a šišky môžeš v suchom, bezprašnom prostredí skladovať aj celý rok. Pred vložením do akvária sa presvedč, či na nich nie je pleseň. Ak sú zaprášené, stačí ich osprchovať. Konárik zapichni do substrátu, alebo najlepšie pod kameň aby nevyplával. O niekoľko hodín listy nasiaknu, stmavnú a mierne zafarbia vodu do hneda. Pri 50litrovej nádrži stačí použiť 3-5 listov, pri 100 l pokojne 8-15. Keď ich živočíchy zlikvidujú, môžeš pridať ďalšie. Konáriky v akváriu môžeš aj ponechať. Ak použiješ viac listov, nič vážne sa nestane, len voda bude viac zafarbená, pre istotu ale môžeš skontrolovať pH. Listy nie je potrebné po nejakej dobe z akvária odstraňovať. Ak nemáš prístup k takýmto listom, môžeš využiť aj listy Mandľovníka morského. Pri šiškách treba byť opatrnejší, ich účinok, hlavne čo sa sfarbenia týka, je silnejší. Pred použitím ich je dobré nechať vyluhovať mimo akvária, alebo použiť menšie množstvo (na 50 litrov 1-2 kusy).

Sparená žihľava alebo púpava

Žihľava (Utrica dioica) a Púpava (Taraxacum) sú často považované za buriny. No obe obsahujú množstvo účinných látok a vitamínov. Živočíchy sa nimi nielen zasýtia, ale zlepší sa aj ich zdravie, kondícia a imunita. Ihneď po vložení týchto listov do akvária sa na ne krevetky, raky aj slimáky vrhnú. Púpava dokonca chutí aj slimákom Neritina, ktoré sa bežne živia len riasami.

Príprava a použitie:

Najlepšie je nazbierať mladé listy, alebo pri žihľave celé mladé stonky aj s listami. Dbaj hlavne na to, aby to nebolo pri zdrojoch znečistenia (cestách, skládkach, fabrikách a pod.). Listy stačí zaliať horúcou vodou a nechať postáť 10-15 minút. Potom ich môžeš ešte premyť studenou vodou. Podstatné je, aby po vložení do akvária klesli hneď na dno. Ak budú plávať, je dobré ich nechať ešte o niečo dlhšie v horúcej vode. Platí ale, čím kratšie, tým viac hodnotných látok sa v nich zachová.Púpava je mäkšia a živočíchy ju zvyčajne skonzumujú rýchlejšie. Žihľava vydrží v akváriu o niekoľko hodín dlhšie. Dávkovať je potrebné také množstvo, aby bolo do zhruba 24 hodín skonzumované. Podávať ich môžeš pravidelne aj niekoľko krát do týždňa. Dopestovať si ich môžeš aj v zimnom období alebo v byte. Jednoduchším riešením je však použiť žihľavové granule.

Drevo a korene

Vhodné je, ak sa v akváriu nachádza aj kúsok dreva alebo koreň. Drevo obsahuje celý rad prospešných aminokyselín. Ako potrava je najvhodnejšie mäkké drevo, ktorého rozpad trvá kratšie. Stačí ho len minimálne množstvo, aby neovplyvnilo negatívne vlastnosti vody. Tvrdšieho dreva môže byť aj viac. Kým nasaje vodu a prestane ju farbiť môže ale trvať dlhšie. Jeho rozpad je len veľmi pomalý a preto je vhodnejšie, ak ide o väčší kus.

Príprava a použitie:

Vhodné drevo nájdeš pri brehoch menších riek či potokoch, ideálne v prírode, kde je menšia šanca znečistenia. Naplavené drevo by na sebe už nemalo mať kôru a nemalo by byť úplne hladké. Veľmi mäkké časti môžeš odstrániť aj rukou. Pred vložením do akvária je lepšie ho na niekoľko dní až týždňov, v závislosti od veľkosti najprv nechať ponorené vo vode mimo akvária. Vodu pri tom môžeš niekoľkokrát vymeniť. Drevo sa tak ešte vylúhuje a prípadne zbaví nečistôt. Pri väčších kusoch je výber správneho dreva a postup jeho prípravy pred vložením do akvária zložitejší a odporúčame si o tom naštudovať viac informácii. Pre účel, o ktorý nám ide v tomto prípade a pre začiatočníkov odporúčame radšej začať s menšími kúskami. Nemusí však ísť len o naplavené drevo a korene prípadne zoženieš aj v akvaristike.

Zelenina

Na spestrenie jedálnička môžeš vyskúšať aj rôzne druhy zeleniny: ľadový šalát, špenát, mrkvu, tekvicu hokaido, uhorku či iné. Očistenú mrkvu môžeš škrabkou na zemiaky nastrúhať na tenké pásiky. Pri väčších živočíchoch ju netreba ani spariť.

Zbav sa premnožených slimákov v akváriu

Premnožili sa ti v akváriu slimáky? Nebuď z toho nešťastný, stretne sa s tým asi každý akvarista. Nechcene sa slimáčiky do akvária môžu dostať s novými rastlinami, alebo dokonca na niektorých druhoch živočíchoch, ako sú iné ulitníky.

Ak v akváriu majú vhodné podmienky, dokážu sa niektoré druhy veľmi rýchlo rozmnožiť a boj s nimi sa mení na nekonečný zápas. Premnoženie je výrazné aj pri prekrmovaní živočíchov. Návodov ako sa ich zbaviť existuje viacero. Nám sa osvedčilo čiastočné vyzbieranie slimákov s nasadením slimákov Clea helena.

Ako sa zbaviť premnožených slimákov?

Jedným z najrýchlejších, ale zároveň najprirodzenejších spôsobov ako sa zbaviť premnožených slimákov v akváriu, je nasadenie slimákov Clea helena (Heleniek).

  1. Ak je akvárium väčšie, alebo je premnožených slimákov naozaj veľa, môžeš ich z časti najprv vyzbierať. Na dno akvária polož misku alebo inú nádobku, do ktorej vlož krmivo, ktoré slimákom chutí, alebo pár tenkých plátkov očistenej mrkvy. Počkaj cca hodinku a slimáky pohodlne vyber. Môžeš to zopakovať niekoľko krát. Zbaviť sa takto slimákov ale úplne nedokážeš.
  2. Nasaď slimáky Clea helena. V závislosti od veľkosti a množstva premnožených slimákov odporúčame od 5 a viac kusov. Napríklad pri 50litrovom akváriu ich stačí 5, pri extrémnom premnožení 10 kusov. Pri 200litrovom 10-20 kusov. Helenky sa môžu rozmnožiť, keď majú dostatok potravy - iných slimákov. Ich účinok sa tak časom znásobí. Keď potravu mať nebudú, začne sa ich stav prirodzene znižovať, pretože inú potravu neprijímajú.

Ako a kde kúpiť slimáky Clea helena?

Clea helena nájdeš v ponuke online akvaristiky a je jedno odkiaľ si. Helenky alebo akýkoľvek živý tovar ti doručia kuriérom rýchlo a bezpečne.

tags: #ako #čistiť #krevety #od #slimákov

Populárne príspevky: