Ako dlho žijú rôzne druhy rýb: Prehľad dĺžky života

Príroda sa vyznačuje veľkou druhovou rozmanitosťou živočíchov. Niektoré človeka doslova očaria, iné zas vyvolávajú odpor alebo strach. Nie je to inak ani pri rybách. Niektoré morské ryby vyzerajú, ako keby boli z iného sveta a vzhľadom prekonávajú aj predstavivosť mnohých ľudí. V sladkých vodách to nie je až také markantné, ale aj tam sa nájdu ryby, ktoré sú „iné“. Na našom území žije pomerne veľa druhov rýb a ich druhová rôznorodosť je veľmi pestrá. Niektoré ryby sú si dosť podobné, iné sa už na prvý pohľad od seba jasne líšia.

Veľa rybárov okrem kapra, šťuky, sumca a zubáča pomaly iné ryby ani nepozná. Keď potom ulovia iný druh, nevedia ho zaradiť a s opovrhnutím rybu hodia späť do vody. Pritom možno práve ulovili kapitálny kus svojho druhu. Často sa však stáva aj to, že za kapitálny kus je vyhlásená ryba iného druhu, než v skutočnosti je. Viackrát som videl napríklad jalca tmavého považovaného za veľkú červenicu alebo ploticu. Rybári si veľmi často zamieňajú aj červeni­cu s ploticou, nosáľa s podus­tvou, a o rozlišovaní jednotlivých druhov pleskáčov ani nehovorím. Pritom všetky uvedené ryby majú pomerne výrazné odlišovacie znaky, len si ich treba trochu všímať.

Pozrime sa na hlavné rozlišovacie znaky, podľa ktorých ryby spoľahlivo rozlíšime. Nie očami ichtyológa, ktorý má spočítaný aj presný počet šupín na bočnej čiare, a takisto to, koľko radov šupín má tá-ktorá ryba, ale pohľadom bežného rybára, ktorý takéto podrobnosti nemusí ovládať, a predsa môže druh ryby bezpečne určiť.

Po vylovení si najskôr všimneme tvar tela, potom sfarbenie a veľkosť šupín, ďalej umiestnenie, sfarbenie a tvar plutiev, veľkosť a farbu očí, veľkosť a tvar úst. Toto všetko sú znaky, pomocou ktorých vieme určiť, akú rybu sme ulovili. Veľa nám napovie už tvar tela, a keď k tomu pridáme ostatné morfologické znaky, zís­kame ucelený obraz o rybe, ktorý nám o nej prezradí takmer všetko. Napríklad valcovité, z bokov mierne stlačené telo prezrádza, že ide o druh obľubujúci prúdiace úseky vôd. Veľká chvostová plutva zas napovie, že ryba je schopná rýchlo plávať.

Prezradí nám, v ktorej vrstve vody ryba žije. Ryby s papuľkou smerujúcou dohora žijú tesne pod povrchom a potravu si hľadajú na hladine. Sem patrí napríklad červenica, belička, šabľa. Ryby s priamymi ústami hľadajú svoju potravu vo všetkých vrstvách vodného stĺpca a sem patria jalce, plotica, ostriežovité, ale aj dravce. Ďalšou skupinou sú ryby so spodnými ústami, čiže majú ústa nasmerované nadol. Tie si potravu hľadajú takmer výlučne na dne, ale sú schopné potravu prijímať aj v iných vrstvách vody.

Veľkosť a rozmiestnenie plutiev na tele vypovedá o plaveckých schopnostiach rýb. Nie všetky ryby sú vytrvalostní a ani rýchli plavci. Veľká chvostová plutva a súmerne rozložené ostatné plutvy na úzkom a dlhom tele boleňa nám prezrádzajú, že je rýchlym a vytrvalým plavcom a vie v rýchlosti aj veľmi obratne manévrovať, meniť smer.

Plutvy, najmä ich sfarbenie a tvar, sú jedným z najdôležitejších rozlišovacích znakov rýb. Veľa rýb má plutvy sfarbené do rôznych odtieňov červenej, začínajúc oranžovou a končiac červeno-čiernou. Iné ryby zasa majú plutvy v odtieňoch sivej až čiernej. Pri niektorých druhoch sa farebné odtiene kombinujú, napríklad chrbtová a chvostová plutva sú tmavé až čierne, a plutvy na spodnej strane tela sú sfarbené dočervena, prípadne sú bledosivé.

Ak si nie sme istí pri určení druhu ryby podľa plutiev, môže nám ešte pomôcť sfarbenie a veľkosť šupín. Niektoré ryby majú v pomere k svojmu telu veľké šupiny, iné ich zasa majú drobnejšie. Medzi ryby s veľkými šupinami patrí napríklad jalec hlavatý, amur, kapor, plotica, piest zelenkavý. Menšie šupiny má jalec tmavý, pleskáč vysoký a hádam najdrobnejšie šupiny má lieň, ktorý ich má ešte pokryté hrubou vrstvou slizu, a keď sa ho dotkneme, tak ich takmer necítime.

Ďalším rozlišovacím znakom sú oči, ktoré sa líšia nielen farbou, ale aj veľkosťou. Farbe očí však nemôžeme prikladať veľký význam, lebo nie vždy sú dostatočne farebne výrazné. Všetko závisí od prostredia, v ktorom ryba žije. Veľkosť očí je niečo iné, ale nanešťastie je len málo druhov rýb, ktoré sa vyznačujú výraznými, veľkými očami. Najväčšie oči v pomere k hlave má pleskáč tuponosý, ktorého oko pokrýva až tretinu bočnej strany hlavy, ďalšou „okatou“ rybou je pleskáč malý, donedávna označovaný ako piest zelenkavý.

Drobné druhy rýb žijú zvyčajne 2 - 3 roky. Väčšie druhy našich rýb sa môžu dožiť niekoľkých desaťročí. Pstruh potočný v prírode dosahuje vek 8 - 10 rokov, v zajatí bol chovaný až 49 rokov. Šťuka sa dožíva sotva 20 rokov, výnimočne až 33 rokov, karas 10 - 15 rokov, v zajatí chovaný karas zlatý sa dožil 35 - 40 rokov. Najvyšší vek jesetera veľkého sa odhaduje na 40 rokov a vyzy do 100 rokov.

Zvieratá sa výrazne líšia v dĺžke svojho života, v závislosti od mnohých faktorov, ako sú ich veľkosť, metabolizmus, prostredie a evolučné stratégie. Niektoré druhy sú prispôsobené na dlhodobé prežitie v náročných podmienkach, zatiaľ čo iné majú rýchly a krátky životný cyklus.

Cicavce sú teplokrvné živočíchy, ktoré rodia živé mláďatá (okrem niektorých výnimiek, ako sú vtákopysky). Väčšina cicavcov má dlhšiu životnosť v porovnaní s inými triedami zvierat, čo súvisí s ich veľkosťou, metabolizmom a zložitosťou orgánových systémov.

Vtáky, ako teplokrvné živočíchy, majú rôznorodé dĺžky života, ktoré sú ovplyvnené najmä ich veľkosťou a druhovými adaptáciami.

Bezstavovce sú zvieratá bez chrbtice a sú jednou z najrozmanitejších skupín živočíchov. Ich životná dĺžka sa veľmi líši v závislosti od druhu a ich veľkosti.

Dĺžka života vybraných druhov rýb

Nasledujúca tabuľka uvádza dĺžku života niektorých bežných druhov rýb:

Dĺžka života rýb je ovplyvnená mnohými faktormi, vrátane genetiky, prostredia a stravy. Ryby, ktoré žijú v čistých a dobre okysličených vodách, majú tendenciu žiť dlhšie ako ryby, ktoré žijú v znečistených vodách. Ryby, ktoré majú vyváženú stravu, tiež žijú dlhšie ako ryby, ktoré nemajú dostatok potravy.

Zaujímavosťou je, že niektoré druhy sa rozmnožujú partenogeneticky, kedy samice kladú ikry, ktorých vývoj je stimulovaný spermiami iných kaprovitých rýb, no genetický materiál samcov sa nezapája do vývoja potomstva. Vďaka tomu sa karas pruský dokáže šíriť veľmi rýchlo aj v nepriaznivých podmienkach.

Úhor európsky pochádza zo severného Atlantického oceánu a riečnych systémov Európy a častí severnej Afriky. Je to katadromná ryba, čo znamená, že sa vyliahne v oceáne, ale migruje do riek, kde strávi väčšinu svojho dospelého života aby potom opätovne migrovala späť do oceánu, kde sa rozmnožuje. Trú iba raz a krátko nato uhynú. Mnohé z nich sa dožívajú viac ako 25 rokov.

Amur biely pochádza z nížinných riek Číny a z rieky Amur vo východnej Ázii. Dospelé jedince dosahujú bežne dĺžku 60 - 80 cm a hmotnosť až 45 kg. V zajatí sa môžu dožiť viac ako 20 rokov.

V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie závisí výlučne na umelom výtere. Realizuje sa v liahni pri teplote vody 20 - 24 °C.

Sumec je menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospieva v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C.

Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3 roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6- 9 ˚C.

Ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis) obýva široké spektrum sladkovodných biotopov v Európe a niektorých častiach Ázie. Preferuje čisté vody riek, jazier a nádrží s bohatou vegetáciou a bahnitým alebo štrkovitým dnom. Dosahuje priemernú dĺžku 15 - 40 cm, pričom niektoré jedince môžu dorásť aj do dĺžky 60 cm a vážiť viac než 2 kg. Jeho charakteristickým znakom sú výrazné vertikálne pruhy na bokoch tela.

Je to dravá ryba, ktorá sa živí prevažne menšími rybami, ako sú drobné druhy kaprovitých rýb, ale tiež vodnými bezstavovcami, ako sú kôrovce a larvy hmyzu. Je veľmi obratným predátorom, ktorý využíva svoj silný zrak a rýchle pohyby na ulovenie koristi v rôznych hĺbkach a za rôznych svetelných podmienok.

Reprodukcia nastáva na jar, kedy samice kladú ikry na piesočnaté alebo kamenisté dno. V tomto období sú samce výrazne farebne odlíšené, s jasnejším zafarbením a nápadnejšími znakmi. Ikry kladie samica veľmi unikátnym spôsobom - namotáva ich na kamene alebo vegetáciu v podobe jediného dlhého svetlého pásu.

Mieň sladkovodný (Lota lota) vyzerá vzhľadovo ako kríženec sumca a úhora, má hadovité telo, ale dá sa ľahko rozlíšiť podľa jedného fúza na brade. Jeho rozšírenie vo svete je impozantné a zahŕňa prakticky celé mierne pásmo severnej pologule od Európy cez Sibír až do Kanady. Žije vo veľkých, studených riekach, jazerách a nádržiach, pričom uprednostňuje predovšetkým sladkovodné biotopy, ale môže sa mu dariť aj v brakickom prostredí.

Jeseter malý (Acipenser ruthenus) je starobylá ryba s pretiahnutým telom špicatým rypákom, asymetrickou chvostovou plutvou a kostenými štítkami na povrchu tela. Je pomerne rozšíreným druhom obývajúcim rieky ústiace do Čierneho, Azovského a Kaspického mora, u nás je pôvodný v povodí Dunaja.

Tetry: malé ryby s veľkým vplyvom

Ich domovom je najmä Južná a Stredná Amerika. Niekoľko druhov sa vyskytuje i na juhu Severnej Ameriky a najmä v tropickej Afrike. Väčšina sa podobá mrenkám, niekoľko druhov však má torpédovitý tvar tela. Všetky sú charaktestické malou tukovou plutvičkou za chrbtovou plutvou. Ústa majú ozubené a zuby často tvoria ostrý, silný chrup. Zuby majú (na rozdiel od kaprotvarých) na čeľustiach.

Sú ekologicky veľmi diverzifikovanou skupinou - patria sem predátory, planktonofágne ryby aj herbivory (niektoré sa živia spadnutým ovocím, listami a semienkami). Aj ich veľkosť (od 13 mm po 1,5 m) a tvar tela (od pelagických druhov po bentické) sa rôznia. Vyskytuje sa ich asi 1200 druhov.Menšie ryby akvaristi s obľubou chovajú v akváriách. Aj väčšie druhy žijú radi v húfoch v blízkosti vodnej hladiny,alebo aj také, ktoré sa najradšej pohybujú v stredných vrstvách vody. Nájdeme medzi nimi ryby všetkých možných tvarov,niektoré sú nápadné šikmým plávaním, poprípade postojom hlavy dolu alebo nahor.

Mnohé Tetry majú krátke plutvy a pohybujú sa veľmi rýchlo, iné sú nenápadné a číhajú v úkryte na korisť. Sú medzi nimi i ryby s pretiahnutou chrbtovou,chvostovou a análnou plutvou. Väčšina Tetier je mäsožravá, prijímajú však aj sušenú a umelú potravu. Menšie druhy Tetier, které sú obyčajne pekne sfarbené, čistotné, mierumilovné, společenské pohyblivé a čulé s obľubou akvaristi chovajú.

Chováme ich v stredne veľkých a veľkých nádržiach dostatočne osadených, avšak s možnosťou pohybu, s rastlinami plavajucími na hladine, tmavším piesčitým dnom s vloženými koreňmi a kameňmi tvoriacimi úkryty, pri teplote 20 °C a vyššej, v dobre prekysličenej a mäkkej až polotvrdej vode v spoločnosti príslušníkov ich druhu, poprípade v spoločnosti iných ryb rovnakej veľkosti a nárokov.

Prvím predpokladom pre úspešné rozmnoženie je správna a mnohostranná výživa chovných ryb.Len tak sa dobre vyvinu ikry v tele samičky a ryby sa dostanu do trecej aktivity. Zvýšenie teploty o 2-3 °C vo vytieracej nádrži by nemalo robiť žiadné ťažkosti, azda najväčšší problém spôsobuje príprava vhodnej vody. Neonka červená-Cheirodon axelrodi vyžaduje napr.vodu veľmi mäkkú s kyslosťou pH = 5,5 až 6,2.Všetke u nás chované Tetry pocházajú z odchovou, nie teda priamo z domoviny ryb a sú teda dostatočne aklimatizováne a tím ďaleko menej náročné ako jedince získané z piamého importu.

Pre vytieranie menej problematických a menších druhu Tetier postačí menšia sklenená nádrž s objemom od 10 do 20 litrov, dôkladne vymytá, poprípade aj bez piesčitého dna, s čírou, prekysličenou vodou a mäkkou vodou. Dôkladne opláchnuté jemnolisté rastliny alebo riasy uchytíme pomocou kameňov ku dnu tak, aby sa nepohybovali.

Rozdielnosť pohlaví určíme u dospelých ryb pomerne ľahko. Často sú samčekovia vyfarbenejší, majú dlhšie plutvy a sú štíhlejší. Samičky bývajú väčšie a v brušku značne plnšie. Ak samička nemá možnosť vytrieť sa, ikry jej môžu zatvrdnúť, upchajú vajcovod a ďalšie rozmnožovanie je nemožné.Popoludní alebo večer vpustíme do vytieracej nádrže pár, který sa obvykle vytiera v skorých ranních hodinách.Pre trenie zvolíme mladé zaplnené samičky, nie staré a príliš tučné. Doporučuje sa kŕmiť samičky pred trením oddelene pri nižšej teplote po dobu asi 10 dní.

Vlastnému treniu predchádza dvorenie. Prenasledovanie samičky je často prerušované, samček sa predvádza, rozťahuje plutvy, potrhává telom, obopláva a láka samičku k rastlinám. Táto milostná predohra je dôležitá pre súhru patrnerov, aby pri trecom akte úplne rovnako vylúčili svoje pohlavné produkty.

plutvičku k pohlavnému otvoru samičky, ryby uskutočnia bleskurýchlu polovičnú alebo celú otočku a v tom okamihu vypustí samička ikry a samček mlieč.Po vytrení musíme ihňeď ryby odloviť, lebo požierajú vlastné ikry. Zdravé zostanú čiré a priehľadné. Neoplodnené ikry sú belavé a odstraňujeme ich.

Poter sa liahne za 24 až 36 hodin, visí na skle a rastlinách a obvykle na 5. až 7. deň sa rozpláva.Až potom po rozplavaní ich kŕmime najjemnejšou, často živou prachovou potravou a zavedieme jemné okysličovanie. Silný prúd bublin poter zabije.

Rôzne druhy tetier a ich charakteristika:

• Tetra meďnatá (Hasemania nana): Veľkosť až 4cm. Pochádza z Juhovýchodnej Brazílie z povodia rieky Rio das Vellas.
• Tetra sklenená (Moenkhausia oligolepis): Veľkosť až 5cm. Povodie toku Rio Paraguay, Rio Negro a Rio Guaporé v južnej Brazílii.
• Tetra konžská (Alestopetersius caudalis): Dĺžka až 8cm. Územie Konga.

tags: #ako #dlho #žijú #rôzne #druhy #rýb

Populárne príspevky:

• Rýchly recept na špenátovo-bryndzovú omáčku
• Zlepšenie parkovania s kamerami pre Audi Q7
• Montáž DRL svetiel na Slovensku
• Charakteristika a výskyt zubáča veľkoústeho
• Pestovanie zeleniny na poli a v záhrade