Ako hnojiť zeler a úspešne ho pestovať

Zeler, presnejšie miřík zeler (Apium graveolens), je dvojročná rastlina z čeľade miříkovitých. Zeler sa pestuje od staroveku, poznali ho starí Egypťania, Gréci aj Rimania. V Európe sa pestovanie rozšírilo až v 18. storočí. V Čechách sa buľvový zeler preukázateľne pestuje až v 19. storočí. V súčasnosti je zeler obľúbenou zeleninou, ktorá sa v slovenskej kuchyni teší veľkej obľube. Pestujeme ho najmä pre jeho koreň, ktorý je dôležitou súčasťou polievkových zmesí, ale aj pre listy a listové stopky. Ak sa vám ho podarí vypestovať na záhonoch, budete nadšení z jeho vône i chuti, ktorá je výraznejšia než u toho kupovaného.

V tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní zeleru, vrátane výberu správnej odrody, spôsobu siatia, starostlivosti a riešenia najčastejších problémov, aby ste dosiahli bohatú úrodu.

Zeler buľvový

Druhy zeleru

Existuje niekoľko hlavných druhov zeleru, ktoré sa pestujú pre rôzne účely:

• Zeler buľvový (Apium graveolens var. rapaceum): Ako jeho názov napovedá, pestuje sa pre podzemné korene - buľvy, veľké približne ako ľudská päsť. V prvom roku vytvára zhrubnutý koreň - mierne podlhovastú alebo guľovitú buľvu s početnými jemnými bočnými korienkami. Buľva je na povrchu hnedozelenej farby, vnútro je dužinaté, biele, smotanovobiele, krehké, lámavé, husté. Listy tvoria mohutnú ružicu. Sú výrazne tmavozelené, hladké, lesklé, zložené, trojpočetné, dorastajú až do dĺžky 60 cm. V druhom roku zeler tvorí kvetnú stonku vysokú 1 m. Drobné kvietky sú zelenkastobiele, usporiadané v okolíku. Buľvový zeler má široké využitie v kuchyni. Výborne chutí v polievkach a využiteľná je aj jeho vňať.
• Zeler stopkový (Apium graveolens var. dulce): Zeler voňavý stopkový pestujeme pre dužinaté a krehké listové stopky, ktoré konzumujeme čerstvé, napríklad v šalátoch alebo tepelne upravené. Stopky s dĺžkou až 50 cm sú pozdĺžne výrazne ryhované, biele, žlté alebo zelenkasté. V dolnej časti môžu mať šírku 4 - 7 cm, v hornej 2 cm. Stonkový zeler je druh zeleru, ktorý je vyšľachtený pre zber stopiek (vňate, listov), zatiaľ čo korene (buľvy) sú potlačené. Stopkový zeler je veľmi obľúbený najmä v stredomorskej kuchyni, ale aj v kuchyni americkej, pretože má rovnako ako klasický zeler mnoho zdraviu prospešných látok (vitamíny C, B, K, kyselinu listovú, draslík, sodík, horčík, fosfor, jód) a všeobecne sa považuje za superpotravinu. Pomáha totiž zlepšovať imunitu, napomáha s chudnutím, uzdravuje tráviacu sústavu, znižuje vysoký krvný tlak aj škodlivý cholesterol. Stonkový zeler je ideálny na konzumáciu za čerstva i v teplých jedlách.
• Zeler listový (Apium graveolens var. secalinum): Čerstvé listy zeleru voňavého listového používame najmä na dochutenie jedál, do miešaných šalátov. Vňať sušíme a pridávame do koreniacich zmesí. Koreňová buľva je v tomto prípade veľmi malá, má veľa bočných korienkov a viac rastových vrcholov. Vňať je bohatá, jemná, tvoria ju stopkaté listy, dlhé až 60 cm. Listový zeler poskytuje bohatú chuť a výživné hodnoty.

Listy zeleru sa používajú ako liečivka, majú močopudné účinky, liečia choroby obličiek a močového ústrojenstva a sú tiež prírodným afrodiziakom.

Pestovanie zeleru

Nároky na pestovanie

Zeler patrí medzi náročnejšie zeleniny. Zeler má dlhšie vegetačné obdobie, ktoré môže trvať až 240 dní v závislosti od konkrétnej odrody. Zeler má rád teplé počasie a vlhkú pôdu. Počas celého vegetačného obdobia je potrebné pravidelné zalievanie, aby pôda nebola nikdy vysušená. Zeler potrebuje dostatok vlahy, tepla a živín, len tak buľvy dobre porastú. Vody sa naozaj nebojte, zeler zvládne aj podmáčanú pôdu, záhradkári hovoria, že ju dokonca vyžaduje.

Vyhovujú mu hlinité, hlinitopiesočnaté pôdy, zásobené humusom, vápnikom a vodou. Pestujeme ho v prvej, prípadne druhej trati. Vhodnou predplodinou sú hlúboviny, plodová zelenina, špenát. Ako jediná koreňová zelenina znáša hnojenie maštaľným hnojom.

Pri výsadbe zeleru by sme chceli, aby rastlina vložila energiu do rozvíjajúcich sa koreňov. Bohužiaľ, niekedy sa dostaneme do bodu, kedy rastlina začne rozvíjať svoje listy, ktoré už nepotrebujeme. Kde robíme chybu?

Ako uvádza portál domekiogrodek, kľúčom je pochopiť, ako zasadiť koreňový zeler tak, aby vyrástol do koreňa. Existuje na to niekoľko spôsobov.

Aké sú nároky koreňového zeleru?

Koreňový zeler nie je vhodný na pestovanie pre ľudí, ktorým chýba trpezlivosť. Rastlina vychádza a rastie extrémne pomaly. Ak sa však o ňu budeme správne starať, odmení sa nám veľkými a voňavými koreňmi. Musíme vybrať správne miesto, pretože rastlina potrebuje veľa slnka. Zeler je dobré zasadiť do zeme, ktorá bola na jeseň pohnojená maštaľným hnojom. Najlepšie sa jej darí v priepustnej a humóznej pôde. Koreňový zeler tiež potrebuje veľa vody. Preto musíme pamätať na pravidelné zavlažovanie.

Prečo zeler neprerastá do koreňov? Zeler neprerastá do koreňov z viacerých dôvodov. Najčastejšie je to kvôli nevhodnej polohe na pestovanie.

Výsev a predpestovanie priesad

Ako jediná koreňová zelenina sa pestuje z predpestovaných priesad, a to hneď z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že pri pestovaní z priamej sejby ostáva rásť na mieste bez skrátenia hlavného koreňa a nevytvára typickú veľkú dužnatú buľvu, ale oveľa menšiu s množstvom drobných bočných koreňov. Ďalším dôvodom je veľmi drobné osivo, ktoré vyžaduje jemne spracovanú pôdu na výsev, čo priamo v záhone ťažko dosiahneme. Od výsevu až po zber uplynie v prípade skorých odrôd 137 a pri neskorých až 240 dní.

Zeler vysievame veľmi skoro, už v januári alebo februári. Pravdaže nie von, ale do debničiek alebo zakoreňovačov, ktoré umiestnime na parapetnú dosku v byte, alebo ak máme, tak do vyhrievaného skleníka. Semienka zasypeme jemnou vrstvou substrátu a udržujeme vlhkosť a teplotu okolo 20 °C. Osivo voľne rozhodíme do debničky, jemne zatlačíme do výsevného substrátu a zasypeme tenkou vrstvou preosiatej pareniskovej zeminy. Zavlažujeme opatrne, zahmľovaním, aby sa semienka nevyplavili a substrát nepremokril.

Po vzídení je pre rastlinky dôležité svetlé miesto, aby neboli tenké a vytiahnuté. Počas pestovania priesad má byť v miestnosti stála teplota 15 až 20°C, ktorá neklesá dlhodobo pod 14 °C. Keď rastliny vytvoria klíčne lístky, rozsadíme ich na vzdialenosť 3 × 3 cm, čo je celkom „piplavá“ práca, ale pri 10 až 20 rastlinkách, ktoré nám postačia na samozásobenie, sa dá dobre zvládnuť. Vzídené rastlinky sú veľmi jemné, nitkovité, preto ich môžeme rozsadiť aj v chumáčikoch po 3 až 5 ks. Ak vysejeme osivo redšie, rastlinky narastú pevnejšie, sú lepšie vyvinuté, preto môžeme s rozsádzaním počkať až do vytvorenia jedného až dvoch pravých listov, čo býva koncom marca. Rozsádzame do debničky alebo zakoreňovačov na vzdialenosť 6 × 6 cm.

Príprava záhonu a výsadba

Záhon na pestovanie zeleru pripravíme na jeseň rýľovaním. Na 1 m² pôdy zapracujeme 3 - 5 kg dobre rozloženého maštaľného hnoja alebo kompostu. Záhon necháme v hrubej brázde, aby sa hrudy pôsobením mrazu samy rozpadli na menšie časti. Na jar záhon jemne urovnáme, rozdrvíme hrudy, dbáme, aby pôda mala drobnohrudkovitú štruktúru. Prihnojíme kombinovaným hnojivom s obsahom draslíka, dusíka a fosforu.

Priesady vysádzame v polovici mája, najlepšie až po 15. 5., keď pominie nebezpečenstvo neskorých jarných mrazov, prípadne citeľného ochladenia pod 14 °C. Pred výsadbou priesady minimálne 10 dní otužujeme a deň pred ich dôkladne zavlažíme, aby netrpeli šokom z presadenia. Vysádzame len zdravé, pevné, rovné, dobre vyvinuté a vyfarbené priesady so štyrmi až šiestimi pravými listami. Pred výsadbou skrátime korienky na dĺžku približne 2 cm a nadzemnú časť (listy) približne o jednu tretinu. Vysádzame do jamiek, do ktorých najprv nalejeme vodu a necháme vsiaknuť.

Návody na sadenie priesad zeleru sa niekedy líšia - niektorí záhradkári odporúčajú spon 30x30 centimetrov, iní sú zástancami väčšieho priestoru. Pôdu pred vysadením odburiňte, prekyprite a pripravte jamky v spone 50 x 30 cm. Dôležité je, aby každá rastlina mala dostatok priestoru a porast nebol príliš hustý. Pri sadení je dôležité nezakryť príliš hlboko koreňový krčok, aby nedošlo k hnilobe.

Starostlivosť počas vegetácie

Dôležitá je aj starostlivosť o rastliny počas vegetácie. Pôdu okolo rastlín počas vegetácie kypríme, aby sme rozrušili pôdny prísušok a zabránili tak neužitočnému výparu vody. Likvidujeme burinu, ktorá si robí nárok na životný priestor zeleniny a berie jej živiny aj vodu. Počas leta zeler raz alebo dvakrát okopte. Okolo rastliny odhrabte trošku zeminy, aby ste vytvorili priehlbiny alebo akési misky. Počas okopávania zeleru z neho rovno opatrne otrhajte staršie listy - najmä tie, ktoré rastú po okraji. Buľva sa čoskoro zahojí a znova obrastie. Platí však, že všetko s mierou. Na rastline musí zostať dostatok plochy na listy, aby mohla rásť a prosperovať. Preto vždy zachovajte stredové listy. Otrhané listy nevyhadzujte na kompost, zužitkujete ich ešte v kuchyni.

Zavlažujeme pravidelne, najmä v prvej polovici vegetácie. Pri okopávaní neprihŕňame pôdu k rastlinám, aby sa tvorila veľká buľva. Zeler potrebuje počas vegetačného obdobia pravidelnú zálievku. Zalievajte dôkladne skoro ráno alebo neskoro popoludní. Vyhnite sa zalievaniu listov rastlín, aby ste predišli hubovým chorobám. Pôdu preto udržujte vlhkú, nedopustite ale premokrenie - na záhonoch sa nesmú tvoriť kaluže.

Hnojenie zeleru

Prihnojíme hnojivom s obsahom bóru buď zapravením do pôdy, alebo aj postrekom na list. Zeler je pomerne dosť náročný na zálievku i na živiny. Počas vegetácie je potrebné zeler prihnojovať dusíkom alebo aj viaczložkovým hnojivom - v záhradníctve kúpite hnojivo priamo určené na koreňovú zeleninu. Ak zeler nemá dostatok živín, je náchylnejší k chorobám. Nedostatok draslíka spôsobuje, že rastlina trpí žltnutím a postupným zasychaním listov, nedostatok bóru sa prejavuje hnilobou.

Hnojenie zeleru sa zameriava najmä na prípravu pôdy na jeho pestovanie. Dobre tu poslúžia prírodné hnojivá, ako je kompost alebo hnoj, ktoré pomaly uvoľňujú živiny. Pri aplikácii do pôdy na výsadbu by to malo stačiť na to, aby zeler vytvoril silné korene. Rastliny potrebujú najviac výživy v prvej fáze rastu. Hnojivá pre zeler by nemali obsahovať veľa dusíka, ale odporúča sa zvýšený obsah draslíka, pretože je dôležitý pre rozvoj koreňového systému. Častou chybou pri pestovaní zeleru je zalievanie domácim žihľavovým hnojom. Takéto hnojivo obsahuje veľa dusíka, ktorý spôsobí, že zeler nepôjde do koreňa, ale vytvorí viac zelenej hmoty.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Podľa potreby ošetríme proti chorobám, k tým najčastejším patria septorióza, žltačka zeleru, srdiečková hniloba. Pokiaľ objavíte škvrny, pomôže už len špeciálny postrek, ktorý kúpite v záhradníctve. Na záhony, kde rástli napadnuté zelery, by mali prísť ďalšie sadenice zeleru najskôr po štyroch rokoch.

Zabezpeč dostatočnú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a pravidelne odstraňuj buriny. Zeler môže byť napadnutý voškami, slimákmi alebo cibuľovými muchami. Môže byť problémom najmä ak zeler polievate na listy.

• Septóriová škvrnitosť listov (Septoria apiicola) - ochorenie, ktoré spôsobuje nepravidelne tvarované hnedé škvrny na všetkých nadzemných častiach rastliny. Škvrny sa spočiatku zdajú byť mokré, ale časom vyschnú a vyzerajú ako chrasty. Listy môžu predčasne opadávať.
• Škodcovia:
  • Vošky (Aphididae) - hmyz vysávajúci rastlinné miazgy, čo môže spôsobiť stratu vitality rastlín, spomalený rast a často vylučuje lepkavú látku (medovicu), na ktorej môžu rásť sadzové plesne.
  • Kvetárka cibuľová (Delia antiqua) - je najbežnejším škodcom, ktorý napáda korene a listy tak, že si v nich vytvára tunely. Napadnuté listy aj korene odstráňte.

Zber zeleru

Bielenie stopkového zeleru

Aby konzumná časť stopky bola dlhšia a jemnejšia, pristúpime ku koncu sezóny k takzvanému bieleniu. Postupujeme tak, že stopky zviažeme a pôdu prihrnieme až k listovej čepeli. Alternatívou je obalenie stopiek kartónom či slamou, ktoré tiež zabránia prístupu svetla. Pred zberom obal odstránime. Novošľachtené odrody však už majú svetlú farbu stopiek aj bez bielenia.

Zber a skladovanie

Buľvy vyberáme priebežne prebierkou podľa potreby. Na kuchynské využitie odlamujeme aj listy, inak ich nechávame na rastline. Dužina správne dozretej čerstvej buľvy je krehká a lámavá, nemá byť mäkká, ohybná. Listy majú sviežu tmavozelenú farbu. Na prvom zeleri si môžete pochutnať už na sklonku leta, kedy je možné zberať menšie buľvy.

Hromadný zber buliev nastáva na jeseň v októbri, novembri. Buľvy majú mať priemer približne 12 - 15 cm. Za suchého počasia ho opatrne vytiahnite zo zeme, zrežte prebytočné korienky aj listy (nechajte asi centimeter vňate). Buľvy netlčieme o seba, ale nalepenú pôdu jemne odstránime tkaninou. Nadzemnú časť buľvy očistíme od listov, ponecháme iba listové srdiečko. Poškodené, zvädnuté, žlté či chorobami napadnuté listy odstránime úplne. Ostatné, zdravé, odlomíme alebo skrútime a sušíme vo zväzkoch. Korene skrátime na 4 cm.

Zeler použite čo najskôr po zbere, keď sú jeho stonky chrumkavé, šťavnaté a plné živín. Buľvy skladujeme v chlade pri teplote 0 až -1 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti 95 % približne 6 mesiacov. Skladovanie v chlade a vlhku je náročné. Listami vydrží v chladničke niekoľko dní, bez listov až dva týždne.

Využitie zeleru

Silné aromatické silice a éterické oleje zeleru významne chránia náš organizmus. Ale priznajme si, ukrojíme si kus zeleru a zjeme ho miesto jablka, keď je tak zdravý? Asi málokto z nás. Ale keď zeler za surového stavu rozmixujeme s ďalším ovocím a zeleninou, získame úžasný nápoj, ktorý skvele chutí. Urobte si výborný zelerový džús podľa nášho receptu aj podľa vašej inšpirácie. Zeler je lahodný surový, skvelý do dipov alebo naplnený smotanovým syrom či dokonca arašidovým maslom. Zeler môžete tiež variť - dusiť ho na pare, piecť, pridávať do restovaných jedál alebo z neho pripraviť krémovú zelerovú polievku.

Recepty zo zeleru

Zeler je všestranná zelenina, ktorú môžete použiť v mnohých chutných receptoch. Tu je niekoľko tipov:

• Zelerový šalát

  Budete potrebovať: 1 veľkú buľvu zeleru, 3/4 l vody, 1/4 l octu, 120 g cukru, 10 g soli, štipku tymiánu.

  Zeler olúpte, umyte a nakrájajte na plátky. Dajte do hrnca s vodou, octom, soľou, cukrom a tymianom. Varte, kým zeler nie je mäkký. Bez sterilácie vydrží niekoľko dní v chladničke alebo v špajze. Pokiaľ ho v pohároch sterilujete 30 minút pri 85 °C, vydrží cez celú zimu.

• Zelerová nátierka

  Budete potrebovať: 1 menšiu buľvu zeleru, soľ, korenie, cca 100 g majolky a 100 g bieleho jogurtu, bazalku, paradajku alebo papriku na ozdobu.

  Zeler olúpte, umyte a nastrúhajte na hrubom strúhadle. Ihneď zmiešajte s ostatnými surovinami, aby nezhnedol.

• Zelerové pyré

  Budete potrebovať: 0,5 kg zeleru, 0,5 kg zemiakov, 150 ml smotany, 50 g masla, soľ a korenie.

  Zeler olúpte, umyte a nakrájajte na kúsky. Povarte v osolenej vriacej vode cca 20 minút. Medzitým ošúpte, umyte a nakrájajte zemiaky, pridajte k zeleru a varte ďalších 20 minút. Sceďte, rozmixujte na kašu, osoľte a okoreňte, vmiešajte smotanu s maslom a ihneď podávajte.

• Zelerová polievka

  Na polievku si pripravte: 1/2 buľvy zeleru, cca 2 mrkvy, 1 cibuľu, 1 vajce, 150 ml smotany, 700 ml vývaru (môže byť z masoxu), kúsok masla, soľ, korenie a nasekanú petržlenovú vňať.

  Zeler a mrkva očistite, postrúhajte na hrubom strúhadlá. Cibuľu olúpte, nakrájajte nadrobno a speňte na masle. Pridajte zeler a mrkvu, orestujte, zalejte vývarom a varte do zmäknutia. Potom odoberieme časť zeleniny na ozdobu, zvyšok rozmixujeme, vrátime na platňu a chvíľu povaríme so smotanou a rozšľahaným vajcom. Dochutíme soľou a korením, podávame ozdobené uvarenou zeleninou a posypané petržlenovou vňaťou.

• Zelerové hranolky

  Budete potrebovať 1 až 2 buľvy zeleru, olej, soľ, popr. bylinky (tymian, rozmarín ai).

  Zeler olúpte a nakrájajte na asi 1 cm hrubé prúžky, aby vyzerali ako hranolky. Povarte ich 1 až 2 minúty v osolenej vriacej vode. Potom preložte na papier na pečenie vyložený plech, pridajte bylinky, pokvapkajte olejom a pečte v slabej vrstve pri 220 ° C dozlatista.

• Zelerový džús

  Pripravíme si všetky suroviny, zeler - ktorý tvorí základ zelerového džúsu - a ostatné ovocie a zeleninu. Všetko dôkladne umyjeme a očistíme, zeler obrežeme, najlepšie škrabkou. Umytý zeler krájame na pracovnej doske na kocky. Očistíme a nakrájame ostatnú zeleninu a ovocie. Jablká, broskyne, mrkvy, mandarínky, citrón, zázvor, banán - množstvo si môžeme upraviť podľa našich možností, ktoré máme k dispozícii. Ovocie môžeme nahradiť iným, podľa našej chuti. Všetky nakrájané a pripravené ingrediencie dáme do odšťavovača, kde získame kvalitný a hotový zelerový džús. Vodu pridávame v prípade, že nechceme zelerový džús hustý a bude nám vyhovovať redší.

Tabuľka: Prehľad pestovania zeleru

tags: #ako #hnojiť #zeler #pestovanie

Populárne príspevky:

• Tipy pre bezlepkový chlieb Nominal
• Zeleninové recepty
• Lahodná mliečna ryža
• Sladké potešenie: Makrónky v Bratislave
• Inšpiratívne príbehy športovkýň