Ako uskladniť uhorky pred zaváraním, aby nezmäkli: Rady a tipy

Ingrediencie na zavárané uhorky

• Uhorky nakladačky, 5 - 10 cm
• Voda
• Kvasný ocot 8 %
• Cukor
• Nakladač/ Zeko/ Zelko/ Dia Zeko - podľa toho, či budeme uhorky sterilizovať alebo uprednostníme prípravu bez sterilizácie.
• Zelenina a bylinky podľa vlastnej chuti: plátky cibule, mrkva nakrájaná na krúžky, cesnak, kôpor, bobkový list, chilli papričky, …

Sladkokyslý nálev na uhorky - ingrediencie

• 3 l vody
• 300 g cukru
• 1 l octu
• 2 x Nakladač 100 g (alebo Zeko/ Zelko)

Postup prípravy

1. Nálev na uhorky pripravíte tak, že vo väčšom hrnci priveďte k varu 3 l vody, pridáte 300 g cukru, 1 l octu a 2 balenia Nakladača.
2. Dobre premiešate, priveďte opätovne k varu a 5 minút povaríte.
3. Umyté uhorky nakladačky naložíte do pripravených pohárov, zalejete horúcim nálevom na uhorky, poháre dobre uzavriete a sterilizujete.
4. Takto pripravené poháre vysterilizujete 20-25 minút pri 85°C.
5. Uložíte hore dnom a necháte vychladnúť.
6. Pri skladovaní v tmavých a suchých priestoroch vám bez problémov vydržia aj niekoľko rokov.
7. Ak vám časť nálevu zostane aj po naložení uhoriek, odložte ho do chladničky a použite opäť, keď na záhrade dozrie ďalšia dávka.

Recepty na sladkokyslý nálev na uhorky sa často medzi sebou líšia, predovšetkým množstvom použitého cukru. Nebojte sa experimentovať a jeho množstvo prispôsobiť svojim preferenciám.

Ako zabezpečiť chrumkavosť uhoriek

Ak chceme aby boli zavárané uhorky chrumkavé, musíme dať pozor na teplotu, pri ktorej sterilizujeme a tiež na celkovú dobu, počas ktorej sú uhorky tejto teplote vystavené.

Aby ostali chrumkavé, nemali by sme ich sterilizovať dlhšie ako 15 minút pri maximálnej teplote 80°C. Ak si chcete byť istí, že uhorky budú naozaj chrumkavé, použite prípravok Zelko a vynechajte sterilizáciu.

Zavárané uhorky zmäknú predovšetkým kvôli teplote, ktorej sú vystavené počas sterilizácie a dobe, počas ktorej na nich táto teplota pôsobí.

Sterilizácia je úprava potravín prevarením, resp. dosiahnutím teploty, pri ktorej sa ničia choroboplodné, bakteriálne, plesňové zárodky či organizmy. Ich zničením dosiahneme, že sterilizované potraviny môžeme dlhšie skladovať.

Praktické rady pre prípravu uhoriek

• Uhorky nakladačky dôkladne umyte, zbavte ich aj najmenších nečistôt, lístkov, kvietkov a stoniek. Na odstránenie drobných pichliačov môžete použiť drsnejšiu stranu bežnej hubky na riad - samozrejme novej, predtým nepoužitej.
• Zaváraninové poháre a viečka dôkladne umyte, opláchnite a nechajte usušiť.
• Umyté uhorky naukladajte do pohárov čo najtesnejšie.
• Uhorky zalievajte horúcim nálevom na uhorky. Uhorky by mali byť celé zaliate, nemali by pretŕčať smerom hore a brániť pohodlnému uzatvoreniu pohára viečkom.
• Snažte sa, aby ste nepooblievali zaváraninový pohár z vonkajšej strany a hlavne oblasť, kde bude priliehať viečko. Ak vám predsa len trochu nálevu pokvapká na pohár, utrite ho dočista. Pre správne prisatie viečka je dôležité, aby bol povrch maximálne čistý.
• Pohár uzavrite čistým a suchým viečkom, prekryte bavlnenou utierkou a pritlačte viečko zaváracou hlavicou.
• Uzatvorené poháre sterilizujte pri teplote 85°C po dobu cca 20 minút. Ak chcete, aby boli zavárané uhorky chrumkavé, znížte teplotu na 80°C a sterilizujte len 15 minút.
• Poháre opatrne vyberte, uložte hore dnom a nechajte v tejto polohe vychladnúť. Zabezpečí to ešte lepšie prisatie viečka a zároveň sa pri tom ukáže, ak niektoré viečko netesní dostatočne.

Možnosti sterilizácie

Zavárací parný hrniec nepatrí medzi štandardnú výbavu domácností, ale možností, ako ho nahradiť, je viacero.

Sterilizovanie v rúre

Na sterilizovanie uhoriek v rúre je najvhodnejšia elektrická rúra, pri ktorej môžete veľmi dobre a jednoducho kontrolovať prevádzkovú teplotu. Pri plynovej rúre je kontrola teploty ťažšia a ideálny čas na zaváranie uhoriek v rúre si budete musieť vyskúšať.

Ideálna teplota na sterilizovanie uhoriek v elektrickej rúre so zapnutým horným a dolným ohrevom je 170°C, pri teplovzdušnej rúre je potrebné nastaviť teplotu na 150°C a použiť ohrev s ventilátorom.

Na spodok plechu umiestnite bavlnenú utierku a do plechu nalejte 2-3 cm horúcej vody (nie vriacej). Pripravené poháre naukladajte na plech tak, aby sa nedotýkali vzájomne, ale aby sa nedotýkali ani okrajov plechu. Najlepšie je, ak použijete poháre rovnakej veľkosti. Sterilizujte cca 40 minút, následne rúru vypnite a nechajte zavárané uhorky v uzatvorenej rúre mierne vychladnúť.

Sterilizovanie v umývačke riadu

Znie to neuveriteľne, ale naozaj sa to dá! Dobre uzavreté poháre naukladajte do umývačky, snažte sa, aby boli čo najviac kolmo a vzájomne sa nedotýkali. Spustite umývací program s vysokou teplotou, cca 70°C, samozrejme bez tablety na umývanie.

Možností ako pripraviť zavárané uhorky je neúrekom, stačí nabrať odvahu a skúšať!

Tradičné spôsoby spracovania zeleniny

Zelenina patrila k obľúbeným produktom a potravinovým článkom v minulosti v tradičnej kuchyni Záhoria rovnako v lete i v zime.

Zo zeleniny, ale hlavne zo strukovín, sa pripravovali polievky a omáčky, ktoré boli zahustené múkou, smotanou alebo mliekom, podľa druhu použitej zeleniny ich niekedy zahusťovali aj zápražkou.

Z polievok bola veľmi obľúbená a rozšírená zapražená fazuľová polievka či už zo suchej alebo mokrej fazule so zeleninou, do ktorej sa pridávali zvlášť pripravené hrubé rezance „slíže“.

V zime robili omáčky najviac zo šošovice, fazule, zemiakov, kelu, v lete patrili k obľúbeným omáčky z fazuľových strukov, hrachu, z tekvice, paradajok, zemiakov s pridaním kôpru, z hlávkového šalátu. K omáčkam podávali varené mäso z polievky alebo vajíčko uvarené natvrdo, zajedali sa chlebom alebo varenými zemiakmi.

Je dôležité pripomenúť, že niektoré omáčky neboli len jedlom všedného dňa, ale patrili aj na sviatočný stôl pri rodinných udalostiach ako bola svadba alebo krstiny. Takéto významné miesto mala v Zohore chrenová omáčka „chrenovica“, ktorá je dodnes neodmysliteľnou súčasťou jedálneho lístka na svadobnej hostine. Je to druh starodávnej žemľovej omáčky, ktorá sa robila zaparením žemle alebo iného slaného pečiva horúcou slepačou či hovädzou polievkou a dochucovala sa strúhaným čerstvým chrenom a mliekom. K chrenovej omáčke sa podávalo varené slepačie alebo hovädzie mäso z polievky.

Kapusta a zemiaky v minulosti

Z ďalších rastlinných produktov si zasluhuje našu pozornosť kapusta „zelé“. Konzumovali ju v čerstvom, ale aj v kvasenom stave „kiseué zelé“. Kyslú kapustu konzumovali najčastejšie uvarenú a zahustenú zápražkou spolu s vareným údeným alebo vareným čerstvým bravčovým mäsom, alebo aj bez mäsa. Prílohou boli varené zemiaky alebo chlieb. Čerstvá kapusta slúžila na prípravu múčnych jedál napr. lokše, fliačky, „zelová taška“.

K preferovaným jedlám patrili zemiaky „krumpole“ v rôznych podobách - varené i pečené v šupke, obielené varené a potlačené na praženej cibuli, zemiakový guláš „slepí guláš“, zemiaková omáčka zapražená alebo nakyslo, ktorej hovorili „krúžlauková“ alebo aj „piciglová“.

Zemiaky boli samostatným jedlom a zapíjali sa sladkým alebo kyslým „seduím“ mliekom. Nové zemiaky sa v lete najčastejšie dusili „dinstovali“ a podávali sa s opraženou cibuľkou, neskôr aj s petržlenovou vňaťou.

O rozšírení a obľúbenosti zemiakov svedčí množstvo druhov, ktoré sa v obci pestovali: šalátové „rohlíki“ alebo „kifle“, „rúžaki“, „pindráki“, „žuté americké“, „špiritusáki“, na kŕmenie pre hospodárske zvieratá pestovali tzv.“ okále“.

Zemiaky slúžili aj na zahustenie omáčok, dávali ich do rôznych zeleninových i strukovinových polievok. Uvarené boli prílohou k mäsu i omáčkam, k varenej kapuste. Zemiaky pečené v šupke jedli s oškvarkami alebo s kúskom masla zvyčajne na večeru v zimnom období.

Prelisované zemiaky spolu s múkou tvorili základ jedál z obilnín ako boli placky pečené na sucho na platni sporáka, lekvárom plnené pirohy „koblihy“, šúľance a i. Zo zemiakov pripravovali aj placky, vyprážané na panvici na tuku. Zemiaky varené v šupkách tvorili základ obľúbenej prílohy k mäsu cibuľový „krumpolový sauát“ v sladkokyslom náleve.

V 50. rokoch 20. storočia pribúdali ďalšie jedlá zo zemiakov ako pražené zemiakové placky, opekané zemiaky, majonézový šalát, francúzske zemiaky, neskôr hranolky.

Koreniny a uskladňovanie

Na dochucovanie jedál okrem základných ochucovadiel ako boli soľ, cukor a ocot, ktoré si kupovali, používali aj vlastné dopestované plodiny cibuľu, cesnak, kôpor, petržlenovú vňať, pažítku „šnidlink“, majoránku „maďaránkové plevi“, voľne rastúci chren. Ostatné koreniny používané v kuchyni ako mletá červená paprika, čierne korenie, voňavé korenie, rasca, bobkový list taktiež kupovali.

Produkty rastlinnej povahy sa okrem konzumovania v čerstvom stave upravovali rôznymi spôsobmi na dlhšie uskladnenie a ďalšie použitie. Najrozšírenejším spôsobom spracovania zeleniny, ale zároveň aj najstarším, bolo kvasenie. Kvasila sa kapusta i väčšie uhorky.

Kapustu narezali na nožoch a po vrstvách ju kládli do suda „bečka na zelé“, solili a utláčali bosými nohami alebo drevenými tĺčikmi. Na prichutenie pridávali rascu, na pásiky nakrájaný chren a občas aj jablká. Naplnený sud zakryli kusom bieleho plátna, zaťažili doskami a kameňom a uložili v chladnej miestnosti buď v komore alebo v pivnici. Pri každom odobraní kapusty sa muselo plátno vyprať a udržiavať v čistote.

Väčšie prerastené uhorky sa v letnej sezóne konzervovali kvasením v smaltovaných vedrách alebo drevených škopkoch. Kvasili ich za použitia soli, kôpru, chrenu, viničového listu a do plátenka zabaleného kúska chleba pre urýchlenie kvasenia. Nádobu zakryli, zaťažili a ukladali na slnečné miesto. Takto vykvasené uhorky nazývali „vodáki“ alebo „kvasáki“ a slúžili ako príloha k zemiakom, mäsu, ale i k mastnému chlebu. V lete boli dobré na osvieženie.

Niektoré druhy zeleniny ako uhorky nakladačky, strukoviny a červená repa sa v domácnostiach takisto konzervovali nakladaním do pohárov a zalievali kyslým alebo sladkokyslým nálevom. Neskôr začali do pohárov nakladať po vzore maďarskej kuchyne aj čalamádu z uhoriek, kapusty, mrkvy, papriky, paradajok a cibule.

K obľúbeným zeleninovým produktom, ktoré konzervovali varením, patrili rajčiny. Pripravovali z nich pretlak, ktorý dávali do fliaš a previazali pergamenovým papierom, neskôr celofánom. Využívali ho v zimnom období na prípravu polievok a prívarkov. Paradajky a papriky varené spolu s cibuľou tvorili základ ďalšieho zeleninového jedla - leča. Aj lečo uchovávali pre neskoršie použitie zaváraním.

Ovocie v tradičnej kuchyni

Ďalším rastlinným produktom, ktorý najmä v zimnom čase spestroval pomerne jednotvárny jedálny lístok bolo ovocie. Malo v kuchyni pestré využitie v akejkoľvek podobe nielen v sezónne dozrievania, ale aj v ostatnom období. Okrem toho bolo často súčasťou jedál, ktoré kmotry prinášali „do kúta“ šestonedieľke alebo ho prinášali chorým. Ovocie obľubovali tiež deti. Konzumovali ho čerstvé, ale aj sušené a konzervované zaváraním. Využívalo sa nielen dopestované alebo zakúpené ovocie, ale aj plané, ktoré voľne rástlo v chotári. Medzi takéto plánky patrili aj hrušky, ktoré ukladali na povale do obilia, kým nezmäkli a hovorili im „hnilički“.

Potom ich usušil , rozdrvili v mažiari a používali ako posýpku na sladké cestoviny. Ľudia zvykli chodiť zbierať aj lesné drobné ovocie ako sú jahody, červené maliny „himberki“.

V zimnom čase boli veľkou pochúťkou v rúre pečené jablká. Na dlhšie uskladnenie ovocie sušili. Najčastejšie slivky, hrušky a jablká, ktoré krájali na mesiačiky a hovorili im „ščípky“. Na sušenie ovocia využívali vyhriate pece po upečení chleba. Zo sliviek varili lekvár, rovnako obľúbenou plodinou na prípravu lekváru boli ríbezle a voľne rastúce šípky. Varený lekvár uskladňovali v hlinených hrncoch. Na vytvorenie konzervačnej hrubej kôry kládli hrnce s lekvárom na istý čas do teplej pece.

Z ríbezlí pripravovali aj šťavu (sirup) a robili z nich aj víno. V Zohore sa dopestovali rôzne druhy ovocia, ale nie v tak hojnom množstve, ako bola potreba. Roľníci sa viac sústredili na pestovanie zeleniny a iných produktov. Len máloktorí sa venovali ovocinárstvu. Preto ovocie do dediny privážali na vozoch alebo len v košíkoch rôzni predajcovia najmä „Podhoráci“ z Lozorna, Perneka, Sološnice. Prichádzali v nedeľu pod lipy pred kostol a predávali po skončení litánií „nešporu“, niekedy „handlovali“ ovocie za cibuľu alebo cesnak.

Ovocie nesmelo chýbať na štedrovečernom stole, taktiež bolo súčasťou odmeny pre vinšovníkov, ktorí prichádzali na Vianoce do domácností. Z dopestovaného hrozna, ktoré rástlo zväčša na dvoroch a tvorilo akési búdy, tieniace dvor, robili víno. Boli to rôzne odrody nešľachteného bieleho i červeného stolového hrozna „samoroďák“ „dalmacín“ a „jahoďák“ . Hrozno sa používalo aj na prípravu koláčov, spolu s makom tvorili plnku v ťahanej štrúdle a dokonca si ho aj uskladňovali na zimu zavesením jednotlivých strapcov na šnúrke v komore pod stropom. Zotrvalo tam až do Vianoc, kedy ho konzumovali na Štedrý večer.

Aby bol prehľad o ovocí úplný, zmienime sa ešte o morušiach, ktoré mali v minulosti v mnohých dvoroch. Plod moruše mal názov „malina“ a rovnako pomenúvali aj samotný strom. Plody boli biele, červené alebo čierne. Jedli sa surové alebo z nich robili šťavu či víno. V dedine sa nedarilo marhuliam. Tie si chodili záujemcovia kupovať do Devínskej Novej Vsi, ktorá bola známou lokalitou s rozšíreným pestovaním kvalitných marhúľ. Marhule sa nakupovali aj v starej Petržalke, kde boli kedysi veľké ovocné sady.

Aby si urobili zásoby ovocia aj na zimu, tak niektoré druhy zavárali do sklenených fliaš. Boli to najčastejšie čerešne, slivky, hrušky. Spočiatku sa ovocie zasýpalo len cukrom a zaviazalo dvoma plátkami celofánu, medzi ktorými bol nasypaný prášok salicyl, aby ovocie neplesnivelo. Podobne konzervovali aj jablká, ktoré strúhali a vo vlastnej šťave ukladali do sklenených pohárov. Používali ich v zime na pečenie do koláčov. Postupne sa však rozšírilo aj pod vplyvom kuchárskych kníh a spomínaných kuchárskych kurzov zaváranie do sklenených patentných fliaš a zalievanie ovocia vareným sirupom.

S týmito radami a postupmi by ste mali byť schopní pripraviť si vlastné, chrumkavé a chutné zavárané uhorky, ktoré vám budú pripomínať chuť domova.

tags: #ako #uskladniť #uhorky #pred #zaváraním #aby

Populárne príspevky:

• Tradičná Chuť Halušiek
• Recepty na šalát z červenej kapusty
• Liptovská Lúčka a zemiaky
• Ako správne zamrazovať
• Výroba čokolády a praliniek na Slovensku