Ako Sa Nazývala Ryža v Uhorsku a Stredoveké Stravovacie Návyky
V stredoveku mali bohatší ľudia osobných trénerov a užívali si niečo, čo by sme dnes nazvali wellness. Jedávali obrovské množstvá potravy a všetci vrátane poddaných boli dosť opití, a to takmer trvale.
Stredoveká hostina
Život v Stredoveku
PhDr. Daniela Dvořáková, DrSc. hovorí, že ľudia majú o stredoveku skreslené predstavy. V stredoveku mali ľudia omnoho viac voľného času ako máme my v súčasnosti. Rešpektovali cirkevné sviatky, ktorých bolo pomerne veľa a počas nich sa nepracovalo. Vo voľnom čase sa venovali zábave, volali to kratochvíle.
O 14. a 15. storočí máme skreslené predstavy o tom, čo boli poddaní. Poddaní mali možnosť slobodne sa sťahovať. Platili dane z domácností, ktoré sa volalo dymné, a platili dane kráľovskej pokladnici. To bol rozdiel medzi šľachticom a poddaným - šľachtic platiť nemusel, ale zasa jeho povinnosťou bolo ísť dať sa zabiť niekde na bojisko.
Cirkevný desiatok bol niečo ako terajšie sociálne odvody. Sociálna sieť v stredoveku fungovala veľmi dobre, boli rôzne starobince, hospice a ďalšie zariadenia pre chorých a chudobných.
Určite nežili ako my dnes v dlhotrvajúcom úmornom škodlivom strese. Oni skôr mali stres, že museli na cestách prejsť lesom, v ktorom ich môžu prepadnúť. Ten stres však opadol vo chvíli, keď z lesa vyšli, čiže stresová situácia vyskočila, no o chvíľu bolo po nej. A tým, že mali viac voľného času, mohli si oddýchnuť, dbali na duševnú hygienu, keďže takmer všetci boli veriaci a kostol určoval ich čas.
Samozrejme, kráľ a cisár Žigmund, uhorský panovník, niekedy na tri týždne úplne zmizol. Odišiel do kláštora vo Varadíne modliť sa - na kráľovskom dvore ho čakali delegácie, nevedeli, kde je, a on medzitým oddychoval. Panovníci mali tiež poľovačky a veľké množstvo rôzneho aktívneho oddychu.
Po latinsky recreatio, v spisoch sú návody, ako sa majú rekreovať, ako majú športovať. Hovoríme, samozrejme, o pánoch, lebo pri poddaných nemáme spisy, keďže málokto vtedy vedel čítať a písať. V návodoch pre pánov sa písalo, že ich deti nemajú hrať žiadne hry, ktoré súviseli s hazardom, takže nemohli hrať kocky, typické „vrchcáby“, ktoré boli v stredoveku veľmi obľúbené. Odporúčané boli loptové hry, plávanie, jazdenie na koni. Urodzení dospelí i deti mali aj trénerov špecialistov, ktorí pánov pripravovali.
Kultúrne Vplyvy a Potraviny v Uhorsku
Počas poldruha storočia prítomnosti Osmanov v Uhorskom kráľovstve bolo dosť času, aby sa tieto novinky dostali aj k pôvodnému obyvateľstvu, ktoré ich prijalo a obľúbilo si ich. Paprika, dnes neodmysliteľná súčasť našej kuchyne, sa v tomto čase pestovala ako okrasná rastlina. Prostredníctvom Turkov sa ku nám asi v 15. storočí dostala pohánka. Ako veľmi nenáročná plodina sa rýchlo udomácnila a pestovala najmä v menej úrodných oblastiach. V niektorých kuchárskych knihách sa spomína aj ryža, ktorá sa k nám tiež dostala z Východu. Zriedkavo, ale už od 17. storočia sa stretávame s kukuricou, nazývanou aj turecké žito, za ktorú tiež môžeme ďakovať Turkom. Pestovala sa však len v južných častiach dnešného Slovenska.
Ryžové polia
Podľa druhej informácie v časti Horných Poldužian pestovali ryžu. Lúku v Horných Podlužanoch volali Baša - lúka.
Káva bola známa už dávno - už od 16. storočia ju dovážali Turci a v Budíne už fungovali aj kaviarne. Navštevovali ich tu usídlení Osmani, domáce obyvateľstvo si na tomto nápoji začalo pochutnávať až potom, ako ich importérov vyhnala z krajiny. Následné rozšírenie pitia kávy však už prišlo z Viedne.
Už v druhej polovici 17. storočia nachádzame v inventároch rôzne nádoby na varenie či pitie kávy, krajinský sudca Štefan Csáky si už roku 1666 kúpil vo Viedni drevenú škatuľu na kávu, ale už aj jeho otec vlastnil pohár na kávu. K známym konzumentom patril Imrich Thököly a kaločský arcibiskup Pavol Széchényi, pri súpise jeho domu v Prešporku roku 1710 bolo v kredenci vrecko s kávou.
Kedy sme začali jesť ryžu? Prečo je taká populárna?
Rómska Kuchyňa: Tradičné Jedlá a Zvyky
Rómska kuchyňa je neoddeliteľnou súčasťou rómskej kultúry a odráža históriu, spôsob života a sociálne postavenie tohto etnika. Hoci je pre väčšinu majoritného obyvateľstva neznáma, ponúka jedinečné chute a príbehy, ktoré stoja za objavenie. Skladbu stravy a stravovacie návyky Rómov ovplyvňoval ich spôsob života. Stravovanie odrážalo sociálny status rodiny, ale aj komunity. Keďže nepestovali plodiny a domáce zvieratá chovali v obmedzenej miere, usadlí Rómovia na Slovensku spravidla získavali potraviny kúpou alebo výmenou za výrobky a služby. Hlavné požiadavky na jedlo boli dostatok, sýtosť a chutnosť.
Vzhľadom na dostupnosť potravín sa spravidla varilo raz denne. Jedenie sa neriadilo časom, ale dostupnosťou surovín a potrebou zasýtiť hlad. Keď sa navarilo, jedlo sa spoločne, aj keď pri naberaní mali niektorí členovia rodiny prednosť. Ženy spravidla jedli neskôr, posledná jedla „mladá nevesta“ - terni bori. Vzhľadom k tomu, že uskladňovanie uvareného jedla bolo problematické, tak platila zásada, že to, čo sa navarilo sa zjedlo.
Jedlo pripravovala najstaršia žena v rodine, dcéry a nevesty jej pomáhali. Varenie je dodnes pokladané za prácu žien a ani v súčasnosti nie je pravidlom, že muži v rómskych komunitách vedia variť. Na prípravu sa využíval otvorený oheň, jedlo sa varilo na trojnožke a kotlíku, či hrnci.
Najčastejšie suroviny na prípravu jedál boli múka, soľ, strukoviny, kapusta, zemiaky, tuk na omastenie a v menšej miere mäso. Najčastejším pokrmom boli múčne jedlá a najobľúbenejším mäsové. Často v jedálničku boli aj vnútornosti, teda to, čo majoritné obyvateľstvo pokladalo za menej hodnotné suroviny. Jedlá sa varili tak, aby boli sýte a zasýtili na celý deň.
Základné Suroviny a Spôsoby Varenia
Pri príprave rómskeho jedla v minulosti dominovali múka, zemiaky, strukoviny, mliečne výrobky, vnútornosti a údeniny. Gazdinky používali rovnaké suroviny, z akých sa varili klasické jedlá. Počas neustáleho kočovania nemali Rómovia možnosť variť na sporákoch. Tam, kde sa usadili, založili si oheň.
Bolo zodpovednou úlohou udržiavať ho, lebo slúžil nielen na zahriatie, ale aj na prípravu pokrmov. Naši predkovia využívali najmä kotlíky. Bežne používali aj kamene či kovové platne položené na pahrebe.
Obľúbené boli múčne jedlá, pričom zručné gazdinky dokázali pripraviť rôzne cestoviny takmer bez inventáru. Používalo sa jednoduché cesto z múky, vody a štipky soli. To sa dobre vypracovalo v ruke a potom nakrájalo nožom alebo natrhalo v rukách. Postupne do rómskej kuchyne prenikali aj suroviny ako ryža, kupované cestoviny.
Marikľa: Tradičný rómsky chlieb. Je to chlebík chudobných Rómov, ktorý sa pripravuje s ľahko dostupných surovín a je nenáročný na prípravu. Kedysi sa piekol v peci.
Múčne Jedlá
Najčastejšie pripravované pokrmy boli múčne jedlá ako múkové placky - marikľa, trhance - parade, paranči, parado chumer, halušky - rojako chumer, čingerda, plnené taštičky - pišota. Viaceré múčne jedlá sa pripravovali z jednoduchého cesta pripraveného z múky, vody a štipky soli. Cesto sa vypracovalo v rukách a používalo na rôzne druhy cestovín. Z takéhoto cesta sa pripravovali aj placky - marikľe.
- Pišota: Plnené taštičky, knedlíky.
- Parade, paranči, parado chumer: Trhance, rôzne druhy cestovín.
- Rojako chumer, čingerda: Halušky.
Jednoduchou cestovinou boli trhance, z kúska cesta sa v prstoch trhali maličké kúsočky a tie sa hádzali do vriacej vody. Istú zručnosť si vyžadovala príprava parado chumer - párancov- cca 10 -12 cm dlhej cestoviny. Pripravovali sa tiež múkové halušky - čingerda.
Rómovia nepiekli kvasený chlieb, lebo vyžadoval zložité vybavenie, predovšetkým špecifickú pec. Zriedkavo sa tiež pripravovali sladké múčne jedlá. Niektoré slávnostné príležitosti (krstiny, svadby) si vyžadovali koláče, tie si nechávali piecť u žien v dedine.
Mäsové Jedlá
Pokrmy pripravené z mäsa patrili medzi najobľúbenejšie. Okrem bežných druhov mäsa (hydina, hovädzie, bravčové, baranie) usadlí Rómovia upravovali a konzumovali aj menej hodnotné časti mäsa, hlavne vnútornosti. Obľúbené boli: žalúdok - džombra, gembeca, kužum, pľúca - buke, pečeň - kalo buke a črevá - goja. Vnútornosti pokladalo majoritné obyvateľstvo za menej hodnotné a preto hlavne v čase zabíjačiek, ich Rómovia dostávali alebo za nízke ceny kupovali.
Varilo sa v hrnci, v kotlíku na dvoch-troch kameňoch alebo trojnožke. Uvarené mäso sa nakrájalo, osolilo, dochutilo a bolo pripravené na konzumáciu. Často sa pripravovalo spolu so zemiakmi ako guláš - guľašis. Obľúbené boli aj perkelty, či už z mäsa alebo vnútorností. Mäso sa pripravovalo aj pečením, ale to bolo zriedkavejšie. Aby sa čo najrýchlejšie upieklo, nakrájalo sa na tenké kúsky a poukladalo sa na horúce kamene.
Častým a obľúbeným jedlom bola hydina. Spôsob prípravy bol veľmi jednoduchý. Poznali ho kočovní ale aj usadlí Rómovia. Hydina sa vypitvala, zabalila sa do hliny, ktorá sa vložila do pahreby. Samuel Augustini ab Hortis v diele s - „Cigáni v Uhorsku“ z roku 1775 píše, že Rómovia jedia mäso uhynutých zvierat, psov, mačiek, ježkov a konské mäso. Dodnes existujú skupiny, či komunity, ktoré konzumujú konské či psie mäso, ostatní ich však sa považujú za nečistých. Niektoré skupiny Rómov majú odpor voči zvieratám ako zajace, kačice a ryby.
- Gója: Rómske národné jedlo, plnené bravčové črevá.
- Pašvare: Bravčové rebrá.
Iné Jedlá
- Kuľaša: Zemiaková kaša so slaninkou.
Recepty
Gója (plnené bravčové črevo)
Gója je tradičné rómske jedlo, ktoré sa pripravuje z bravčových čriev plnených zemiakmi, ryžou a korením.
Ingrediencie:
- Bravčové črevá
- Zemiaky
- Ryža
- Cibuľa
- Soľ
- Korenie
- Rasca
- Cesnak (voliteľné)
Postup:
- Črevá poriadne vymyte.
- Zemiaky ošúpte, nakrájajte na menšie kúsky, prípadne polovicu nastrúhajte.
- Pridajte ryžu, soľ, korenie, rascu a nadrobno nakrájanú cibuľu. Môžete pridať aj pretlačený cesnak.
- Zmesou naplňte črevá, nie však príliš nahusto, lebo črevá sa počas tepelnej úpravy scvrknú.
- Konce čriev upevnite kúskom špajle alebo zviažte niťou.
- Naplnené črevá vložte do vriacej osolenej vody a varte asi 30 minút.
- Potom črevá z vody vytiahnite a upečte v rúre domäkka.
Alternatívne varianty:
- Namiesto zemiakov môžete použiť krupicu.
- V niektorých regiónoch sa do plnky pridáva aj slanina alebo údené mäso.
Marikľa (rómsky chlieb)
Marikľa je jednoduchý chlieb, ktorý sa tradične pripravuje z múky, vody a soli.
Ingrediencie:
- Múka
- Voda
- Soľ
Postup:
- Z múky, vody a soli vypracujte hladké cesto.
- Cesto rozvaľkajte na tenkú placku.
- Placku opečte na suchej panvici z oboch strán.
Marikľa sa podáva teplá, samotná alebo s rôznymi prílohami.
Cigánske halušky s perkeltom (Lolo Chumer)
Ingrediencie:
- Zemiaky
- Múka
- Vajce
- Cibuľa
- Cesnak
- Soľ
- Čierne korenie
- Mäso (napr. bravčové, hovädzie, kuracie)
- Klobása
- Paprika
- Paradajky
- Tvaroh
Postup:
- Zemiaky očistite, umyte a nastrúhajte na jemnom strúhadle.
- Osoľte, pridajte vajce a múku.
- Vymiešajte cesto na halušky.
- Na panvici opražte cibuľku s cesnakom, pridajte soľ, čierne korenie a na drobno nakrájané mäso s klobásou.
- Opekajte 10 minút.
- Pridajte papriku a paradajky, podlejte trochou vody a duste 25 minút.
- Do osolenej vody nasádzajte halušky cez haluškár a varte, kým nevyplávajú na povrch (cca 5 minút).
- Halušky sceďte a zmiešajte s perkeltom.
- Na záver pridajte tvaroh.
Rómske Jedlo a Sviatky
V minulosti neboli vyhranené príležitostné a obradové jedlá, súviselo to predovšetkým s nedostatkom. Na výnimočné príležitosti sa varilo to najlepšie, čo bolo možné získať. Dôležitým prejavom výnimočnosti nejakej udalosti bol dostatok jedla. Výnimočné udalosti ako krst, svadba si vyžadovali dostatok jedla, čo niekedy mohlo rodinu zadĺžiť aj na dlhé obdobie. V súčasnosti pri oslavách je okázalá pestrosť jedál a bohatosť v ponuke.
Vianočné Tradície
Po rómsky sa šťastné Vianoce prajú slovami „bachtale Karačona“. Kedysi to bola oslava pohanského sviatku zimného slnovratu, očakávaného návratu slnka uprostred zimy. Rómovia sa objavili na kresťanskom kontinente ako jedni z posledných. Ich prírodné, orientálne náboženské predstavy tým zanikli a nahradili ich kresťanské zvyky.
V minulosti sa Rómovia včlenili do vianočných sviatkov ako koledníci. Počas troch vianočných dní bývali k nim ich susedia z majority prívetivejší a priateľskejší. V priebehu roka Rómovia nemohli vstúpiť na prah „gadžovských“ príbytkov. V sviatočných dňoch si však sedliaci priam vyžadovali, aby ich koledníci z osady neobišli. Po domoch chodievali najmä deti, mládež a muzikanti. Po koledovaní ich v každej domácnosti obdarovali. Nie zemiakmi či chlebom, ale vianočnými dobrotami. Pre rómske deti to boli vianočné darčeky, doma ich totiž žiadne nečakali.
Prevažná väčšina veriacich Rómov sa hlási do rímsko-katolíckej cirkvi, ale do kostola ani počas Vianoc veľmi nechodia. Rómske rodiny oslavujú Vianoce v rámci svojich možností sviatočným jedlom, pitím a vytvorením rodinnej atmosféry. Rodina sa zhromaždi okolo stola a skôr než začne jesť, otec alebo iný starší muž z osady vinšuje všetko najlepšie, zdravie, šťastie, veľa detí a peňazí. Vianočné jedlá chystajú staršie ženy, mladé nevesty vraj toľko skúseností nemajú a muži varia len výnimočne.
Druhý sviatok vianočný - aver dives je spojený so zdvorilostnými návštevami mužov u príbuzných. Začínajú ráno a trvajú po celý deň. Atmosféra je uvoľnenejšia a hoduje sa. Komercionalizácia vianočných sviatkov zasahuje aj rómske komunity. U bohatších Rómov, ktorí pracujú najmä v zahraničí, je okázalá vianočná výzdoba samozrejmosťou. Duchovný či náboženský význam Vianoc a ich tradície sú vytláčané konzumným spôsobom života.
Nápoje v Rómskej Kuchyni
Rómovia v minulosti zriedkavejšie pili mlieko a jedli mliečne výrobky, pretože tieto veľmi rýchlo podliehali pokazeniu a tak ich obmedzenou konzumáciou predchádzali rôznym črevným problémom. Ak varili čaj, tak najčastejšie to bol lipový, jahodový, repíkový, agátový. Pil sa aj čaj z páleného cukru zaliaty vodou, slaninový čaj z údenej kožky zo slaniny s cukrom, škoricou, klinčekmi, čiernym korením. Čaje mali aj liečivý účinok. Z alkoholických nápojov sa najčastejšie pila pálenka, víno oveľa zriedkavejšie.
Vplyv a Adaptácia v Kuchyni
Neskôr rómska kuchyňa začala preberať recepty, ktoré upravila podľa svojich možností a chutí. Napríklad závin z múky, vody a vajíčok nazývali džatky alebo kuľašu. Cesto sa položilo na plachtu na zemi, kde sa roztlačilo, posypalo, zavinulo a nechalo sa variť. V neskoršom období nájdeme ako tradičné sladké jedlo págle. Cesto, ktoré je podobné ako kysnuté knedle sa vyvaľkalo a na plechu pieklo. Po vybratí sa nakrájalo na kocky a v sitku prelialo vriacou vodou.
Známe tradičné rómske jedlá ako goja, džatky alebo marikľa, pripravujú Rómovia v Španielsku, Rumunsku, Indii, Rusku či na Slovensku úplne inak. Základ ostáva, ale každý si pridáva nové koreniny, obmieňa suroviny, skúša nové recepty.
Súčasnosť Rómskej Kuchyne
V súčasnosti už aj Rómovia varia skôr klasické jedlá väčšinového obyvateľstva. Tie rómske si pripomínajú už iba z času na čas. Pri jedle netreba slová, stačia vôňa a chuť, ktoré často búrajú aj väčšie kultúrne bariéry, ako sú tie medzi Rómami a nerómskym, majoritným obyvateľstvom.
tags: #ako #nazývali #ryžu #v #Uhorsku
