Ako ochrániť kapustu pred malými škodcami

Záhradkárčenie prináša radosť, ale aj výzvy. Jednou z nich je ochrana úrody pred škodcami. Kapusta, obľúbená zelenina v mnohých kuchyniach, je často terčom rôznych malých škodcov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako chrániť kapustu pred týmito nežiaducimi návštevníkmi s použitím rôznych metód, od prevencie až po priamu likvidáciu.

Mnohé zo záhradných škodcov sú agresívne a rýchlo sa množia, čo môže spôsobiť rozsiahle škody na pestovaných rastlinách. Záhradkári sa tak často ocitajú pred dilemou, či s pestovaním skončiť alebo použiť chemické prípravky. Existujú však aj iné, menej invazívne spôsoby, ako ochrániť svoju úrodu.

Podzemní škodcovia a ich identifikácia

Podzemní škodcovia, ako hryzec vodný a hraboše poľné a močiarne, môžu spôsobiť značné škody na koreňoch rastlín. Ich invázny výskyt podporuje prostredie s malým množstvom ich prirodzených predátorov a dostatok potravy. Hryzec vodný (známy ako krysa vodná) a malé hraboše (hraboš poľný a hraboš močiarny) sú bylinožravé hlodavce, ktoré môžu vážne poškodiť korene rastlín.

Na rozdiel od nich, krty, ježkovia a piskory sú hmyzožravé živočíchy, ktoré sa živia škodcami a sú pre záhradu užitočné. Problém s krtom spočíva skôr v podrývaní rastlín a vytváraní krtincov.

Identifikácia:

• Hraboše: Kolónie hraboša poľného a močiarneho sa dajú spoznať podľa husto rozsiatych nezakrytých dier na povrchu pôdy, spojených povrchovými cestičkami. Pôda vyzerá ako prekyprená. Chodby majú kruhový prierez s priemerom 4 cm. Pôda okolo dier je roztrúsená, hraboše nevytvárajú krtince nad dierami. V okolí sú rozhryzené steblá tráv a listy, často sa tu nachádza aj trus.
• Hryzec: Na rozdiel od hrabošov, hryzce vytvárajú rozsiahlejšie podzemné chodby a môžu poškodiť aj korene stromov. Chutia mu čerstvé šťavnaté korene ovocných stromov (uprednostňuje jablone naštepené na podpníkoch M 9, M26), nepohrdne ani dubmi, topoľmi či ružami. Ihličnanom ohrýza kôru.

Škody:

• Hraboše škodia najmä ovocným stromom, pričom hraboš močiarny napáda aj iné listnaté a ihličnaté stromy. Pre oboch je typická prstencovito ohryzená kôra konárov a kmeňov v blízkosti nory; hraboš močiarny škodí aj ohrýzaním hlavných koreňov drevín.
• Hryzec obľubuje aj mnohé druhy zelenín, napríklad koreňovú, kapustovú, neobíde ani zemiaky, vinič, obilie, slnečnicu, šalát, jahody či repu.

Slimáky a slizniaky: Pohroma pre zeleninovú záhradu

Slimáky a slizniaky sú pre zeleninovú záhradu doslova pohromou, najmä tie bez domčeka - slizniaky či slizovce. Ak sa nám do záhrady slimáky predsa len nasťahovali, skúsme najprv potlačiť slimačiu explóziu odskúšanými nechemickými metódami.

Prevencia:

• Úprava prostredia: Prehustená, málo presvetlená záhrada a jej pôda udržujú dlho cez deň vyššiu rosnú vlhkosť, čo slizniakom vyhovuje, takisto aj vysoký a málo kosený trávnik. Neporiadok v záhrade, kopy neskompostovaného a nezlikvidovaného odpadu sú vhodné úkryty pre slimáky. Podobne pôsobí aj zle ošetrovaný, neprehadzovaný kompost.
• Rastlinné bariéry: Vytváranie odpudivej rastlinnej bariéry pomocou vysadenia repelentných rastlín okolo zeleninovej hriadky alebo priamo do medziradia medzi zeleninu. Medzi rastliny, ktoré slizniaky neznášajú, patria napríklad čistec, nevädza, platykodon, pečeňovník, jastrabník, alchemilka, geránium, lomikameň, modrenec, pivoňa, flox, púpalka, rožec, veternica, iberka, turan, túžobník, vratič a vrbina.

Lapače:

• Návnadové lapače vytvoríme tak, že na voľnú záhradnú pôdu položíme večer dosky podložené malými kamienkami, aby medzi nimi a pôdou zostala malá medzera, do ktorej môžeme vložiť chutnú návnadu, ako sú listy šalátu či plátky surových zemiakov.
• Plechové alebo plastové oplotenie hriadky vyrobíme z asi 20 až 30 cm širokého pásu z vybraného materiálu, ktorým hriadku ohradíme zo všetkých strán.

Ochrana pred vtákmi

Pozitívny vplyv vtáctva je pre záhradný ekosystém nenahraditeľný. Preto k ochrane pred vtákmi pristupujme opatrne.

Opatrenia:

• Odporúča sa vysadiť ich k stene budovy či plotu naplocho. Pri tomto riešení použijeme nižšie, menej intenzívne rastúce druhy a odrody, aby sme mohli celé steny alebo plošné výsadby úplne uzavrieť do ochrannej netkanej textílie alebo sieťoviny s drobnými okami. Siete naťahujeme v dostatočnom časovom predstihu pred dozrievaním plodov.
• Takisto je vhodné vysadiť v záhrade náhradné ovocné dreviny, ktoré môžu vtáky odlákať od ovocných drevín v záhrade, čím zmenšíme ich sústredenie sa na naše záhradné plody, hoci sú chránené sieťami.
• Rôzne zvukové plašiče sú len krátkodobo účinné, vtáky si rýchlo na ne zvykajú. Pavučinou opradené hniezda húseníc na ovocných stromoch čo najskôr odrežeme a spálime.

Pestovateľské opatrenia

Používame také pestovateľské opatrenia, ktoré nevytvárajú vhodné životné podmienky hmyzím škodcom, napríklad neprehnojujeme rastliny dusíkom, ktorý silno podporuje rast mladých, jemných a šťavnatých výhonov a listov, ktoré sú pre hmyz mimoriadne lákavé a podporujú jeho množenie.

Ďalšie odporúčania:

• Rastliny udržujeme v dobrej kondícii aj dostatočným draselným, vápenatým, horečnatým biohnojením (kompost obohatený mletým dolomitom, drevným popolom a stopovými prvkami).
• Takisto je vhodné vysádzať také ovocné odrody, ktoré vytvárajú menšie a nižšie koruny stromov, z ktorých môžeme potom ľahšie vytvarovať stenové formy a ktoré sa dajú ľahšie chrániť ochrannými sieťami nielen proti vtákom, ale aj proti niektorému škodlivému hmyzu.

Lapače a atraktanty

Účinné a osvedčené sú najmä pivné lapače, teda fľaše s úzkym hrdlom do polovice naplnené starým pivom, seknutým vínom, ovocnou šťavou alebo iným kvasiacim nápojom a rozvešané po stromoch či vo vinohrade. Treba ich však kontrolovať a vymieňať.

Ďalšie možnosti:

• Feromónové lapače obsahujú sexuálny atraktant, ktorý láka párenia chtivý hmyz, ktorý sa potom prilepí na lepom natretý lapač.
• Svetelné lapače sú lampy s podstavenou nádobkou s vodou. Výskyt vrtivky čerešňovej môžeme potlačiť aj tak, že ihneď, ako popadajú červivé čerešne pod strom, ich pozbierame a skompostujeme zmiešané s vápnom, aby sa červíky nestačili zavŕtať do zeme, v ktorej prezimujú a v čase zrenia čerešní z nich vyletia muchy vrtivky.

Húsenice na kapustovej zelenine

Druhá polovica leta je charakteristická škodlivosťou húseníc rôznych druhov motýľov na kapustovej zelenine. Najškodlivejšia je mora kapustová (Mamestra brasicae). Motýle tejto mory sú nenápadné, šedohnedé, liahnu sa z kukiel v pôde ešte na jar. Kladú vajíčka na spodnú stranu listov a z nich sa liahnu žravé húsenice. Najväčšie škody spôsobuje druhá generácia v júli a auguste.

Mora kapustová (Mamestra brasicae)

• Popis škodcu: Húsenice sú až 50 mm dlhé, zelené alebo šedé. Do listov vyžierajú nepravidelné otvory až sa vžierajú do vnútra hlávok kapusty, kelu, karfiolu alebo brokolice, zároveň ich znečisťujú trusom, čím sa stávajú nepredajné.
• Ochrana: Na chemickú ochranu sú najcitlivejšie mladé húsenice hneď po vyliahnutí. Do postrekovej kvapaliny treba pridať zmáčadlo. Autorizované sú insekticídy Pyrinex 25 CS, Steward, Karate Zeon 5 CS aj v kŕmnej kapuste, Spintor, Decis EW 50, Delta EW 50, Vaztak 10 EC.

Mlynárik kapustový (Pieris brasicae)

• Všetky uvedené prípravky účinkujú aj na húsenice mlynárika kapustového (Pieris brasicae). Na začiatku liahnutia húseníc sú navyše povolené prípravky na báze bacillus thurigiensis ssp.
• Je typický biely motýľ a jeho húsenice sú žltozelené, škvrnité, dlhé asi 40 mm, požierajú spodné listy. Má dve generácie do roka, škodlivá je druhá generácia v júli, auguste.

Kritické číslo: Pri oboch druhoch húseníc sa za kritické číslo považuje 5 znášok vajíčok alebo 20 veľkých prípadne 100 malých húseníc na 100 rastlinách. Autorizovaný je proti nemu Steward a Vaztak 10 EC, ktoré zároveň účinkujú na všetky voľne požierajúce húsenice ako je mora gama (Autographa gama).

Mora gama (Autographa gama)

• Tiež škodia jej húsenice dlhé 30 mm zelenkastej farby na chrbte s pozdĺžnymi bielymi čiarami a bielymi bradavičkami. Na bokoch majú žltkasté pásy a celé telo je mierne ochlpené. Imágo má rozpätie krídiel 40-50 mm, fialovosivé so škvrnou v podobe gréckeho písmena gama. Húsenice skeletujú a neskôr obžierajú hlavnú žilku na hlúbovinách, rajčiakoch, zemiakoch, repe, strukovinách a okrasných rastlinách a burinách v júli a auguste.

Mora bavlníková (Helicoverpa armigera)

• Húsenice škodia aj na rajčiakoch, paprike, tekvici, sóji, fazuli, hrachu, lucerne, slnečnici a okrasných rastlinách.

Molička kapustová (Plutella maculipennis)

• Menej rozšíreným motýlikom škodiacim na kapustovitej zelenine, reďkovke a bôbovitých, je molička kapustová (Plutella maculipennis). Už z názvu vyplýva, že je menšej veľkosti s rozpätím krídiel 17 mm sivobronzovej farby s bielym vlnitým pásom na spodnom okraji. Húsenice sú dlhé 10 mm, žerú na spodnej strane listov, sú veľmi pohyblivé a pri dotyku sa zvinú do podkovičky a rýchlo sa spúšťajú na zem na nitke zámotku. Konkrétne proti týmto húseničkám je autorizovaný Steward a všeobecne proti húseniciam Vaztak 10 EC.

Psota rajčiaková (Tuta absoluta)

• Do Európy bol nedávno zavlečený teplomilný motýlik z čeľade psotovitých psota rajčiaková (Tuta absoluta) Je oligofág, napáda len ľuľkovité rastliny, najmä rajčiak, zemiaky, baklažán. Psota má nenápadné sivé sfarbenie, rozpätie krídiel 10 mm. Škodlivým štádiom sú húsenice, ktoré prechádzajú štyrmi larválnymi štádiami. Spočiatku sú larvy belavej farby, neskôr sa sfarbujú do zelenej až ružovej. Majú tmavo hnedú hlavu a na predohrudi výrazný čierny prúžok. Dorastajú do veľkosti 8 mm. Vývojový cyklus trvá 29 až 35 dní.
• Minimálna a maximálna teplota, pri ktorej môže škodca dokončiť svoj vývoj, je 14 až 30°C. Táto juhoamerická psota má veľký reprodukčný potenciál, v skleníkoch vytvára 10 až 12 generácií za rok. Samičky škodcu sú schopné naklásť 200 až 300 vajíčok. Húsenice škodia žerom najmä na zelených častiach rastlín, ale môžu poškodzovať aj plody. Výrazne znižujú úrodu a kvalitu plodov. Tento škodca nie je schopný prezimovať v chladnejších oblastiach mierneho podnebného pásma (okrem skleníkov).
• Biologickú ochranu zabezpečia vaječné parazitoidy Trichogramma spp., dravé bzdochy: Macrolophus caliginosus a Orius insidiosus, entomopatogény: Bacillus thuringiensis subsp. kurstaki. Z chemických prípravkov boli autorizované Biobit WP pri teplote nad 15°C max.4-x za sezónu a Spintor max. 2-x za sezónu. Ošetrovať treba na začiatku liahnutia húseníc.

Molica lastovičníková (Aleurodes proletella)

Spomínané húsenice majú tú výhodu, že sú ľahko pozorovateľné a pomerne dobre sa dajú chemicky likvidovať. To neplatí o veľmi rozšírenom škodcovi poľnej zeleniny molici lastovičníkovej (Aleurodes proletella). Mračná tejto drobnej molice škodia na spodnej strane listov kelu, kapusty, karfiolu, brokolice, ale aj na uhorkách, šaláte, rajčiakoch, paprike, fazuli, jahodách a okrasných rastlinách.

• Popis škodcu: Jej veľkosť je len 1 mm, krídla má žlté, pokryté bielym voskovým povlakom, ktorý vylučuje zo žliaz na brušku a rozotiera si ho nožičkami po celom tele, aj na vajíčka. Vajíčka kladie v počte okolo 100 na spodnú stranu listov. Larvy sú typické okrúhle, zelenkavé, sploštené so strapcami vosku po okraji. Veľkosť dosahujú 3 mm. Práve larvy molice škodia vyciciavaním rastlinných štiav nehybne na jednom mieste, pričom vylučujú lepkavú medovicu, živnú pôdu pre černe. Aj dospelce vyciciavajú listy, ktoré odumierajú.
• Ochrana: Insekticídna ochrana má byť urobená hneď pri prvom výskyte škodcu, ale na molicu lastovičníkovú nemáme autorizované žiadne prípravky. Prípravky sú registrované len na molicu skleníkovú (Trialeurodes vaporariorum), ktorá sa množí nepretržite v skleníkoch. Na rajčiak, papriku a uhorky Calypso 480 SC, na uhorky Sanmite 20 WP, na uhorky a rajčiaky Karate Zeon 5 CS, na rajčiak Mospilan 20 SP.

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) a strapky (Tysanoptera)

K problematickým škodcom v teplom a suchom lete patrí aj roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) takmer na každej zelenine. Napadnutie rastliny spoznáte podľa početných drobných žltkavých škvŕn na vrchnej strane listov, ktoré zostávajú po cicaní na spodnej strane listov, kde sa tvorí aj pavučinový povlak. Listy strácajú farbu, predčasne schnú a opadávajú.

• Popis škodcu: Roztočec je veľmi drobný, má oválne telo dlhé 0,2-0,3 mm, oranžovožltkasté v lete a červenohnedé na jeseň. Larva je menšia, vajíčka sú guľovité perličky žltkastej farby. Ľudovo je roztočec známy ako „pavúčik“. Jeho šírenie podporujú vysoké teploty a sucho. Má 3-4 generácie do roka, prezimuje dospelec v úkrytoch pod listami. V skleníkoch sa rozmnožuje celý rok.
• Ešte menšími cicavými škodcami sú strapky (Tysanoptera). Pre ich zistenie je najlepšie umiestniť v porastoch modré lepové doštičky. Je to drobný čiarkovitý hmyz dlhý 1-1,5 mm s rozstrapkanými krídlami. Škodí takmer na každej plodine cicaním, ktorého výsledkom je striebristé zafarbenie listov, ich stáčanie a deformácie. Viditeľné sú vylúčené kryštáliky vápnika.

Skočky (Phyllotreta spp.) a kvetárka kapustová (Delia brassicae)

• Na nových výsadbách zeleniny, ale aj na ostatných porastoch v suchom počasí škodia skočky (Phyllotreta spp.). Tieto drobné chrobáky modročiernej farby s kovovým leskom vyžierajú okrúhle otvory do listov a pri silnom premnožení spôsobujú holožery alebo zakrpatenie rastlín. Na neskorej kapustovej zelenine môže škodiť tretia generácia kvetárky kapustovej (Delia brassicae). Bledé larvy tejto muchy dlhé 7-8 mm požierajú korienky, rastliny vädnú, žltnú a postupne hynú. Chemická ochrana nie je žiadna, sledovať výlet múch jednotlivých generácií možno na biele lepové dosky.

Všeobecné zásady ochrany

• Všeobecne na zabránenie šírenia škodcov na poľnej zelenine platí odvoz a zaorávanie pozberových zvyškov, striedanie plodín, dodržiavanie izolačných vzdialeností, odburiňovanie polí, správna výživa zeleniny a starostlivosť o porasty.

Koreňová zelenina a ochrana

• V časti „Škodcovia a ochrana koreňovej zeleniny“ je stručný popis rozšírených škodcov koreňovej zeleniny (mrkva, petržlen, zeler, paštrnák, červená repa šalátová, reďkovka, reďkev, čierny koreň) spolu s možným ekologickým spôsobom ochrany proti nim. Ako ochrana sú použité predovšetkým naše, resp.
• Koreňomor fialový (Helicobasidiu…)

Kapucínka ako pomocník v záhrade

Kapucínka je výnimočná rastlina so všestranným využitím v úžitkovej ako aj v okrasnej záhrade. Pestuje sa ako jedlá rastlina, ktorej listy, kvety aj semená sú vynikajúce na prípravu šalátov, či iných jedál a zároveň ide o liečivú bylinku, s antiseptickými účinkami, ktoré pomáhajú v boji proti infekciám najmä dýchacieho a močového traktu. Pestovanie kapucínky nie je komplikované a na to aby vo vašej záhrade prosperovala stačí dodržiavať pár jednoduchých pestovateľských zásad.

• V našom klimatickom pásme sa kapucínka pestuje ako letnička v záhrade, pričom sa väčšinou vysádza priamo zo semien, prípadne je možné kapucínku pestovať aj v kvetináčoch, ktoré je možné počas chladnejšieho počasia presťahovať do interiéru. Na to aby mohla prosperovať, si kapucínka vyžaduje slnečné stanovisko, priepustnú a chudobnejšiu pôdu na živiny ako aj dostatok vlahy. Spomedzi desiatok známych druhov kapucínky sa najčastejšie na úžitkové a okrasné účely pestuje kapucínka väčšia (Tropaeolum majus).
• Teplota: Kapucínka miluje slnko a neznáša chlad a preto sa v našich klimatických podmienkach pestuje v záhradách ako letnička počas najteplejších mesiacov v roku. S príchodom chladnejších nocí (pod 10 °C) zastavuje svoj rast a s príchodom prvého mrazu odumiera. Do záhrady sa kapucínka vysádza až keď je pôda dostatočne vyhriata nad 15°C (koniec mája - jún) a nehrozia už neskoré mrazy, ktoré by túto letničku zničili. Kapucínka je tiež citlivá na letné horúčavy (nad 30 °C), kedy prestáva kvitnúť, vädne a spomaľuje svoj rast. V takom prípade je vhodné kapucínku zostrihnúť, pôdu udržiavať vlhkú a čakať kým sa znova neobnoví je rast. Táto letnička zvláda horúčavy lepšie ak je počas poludňajšieho slnka v tieni a ak má dostatok vlahy.
• Svetlo: Kapucínka si vyžaduje minimálne 6 hodín priameho slnečného svetla denne na to, aby mohla prosperovať a kvitnúť. S dostatkom vlahy dokáže zniesť aj celodenné slnko, no najviac jej vyhovuje ak bude čiastočne zatienená pred poludňajším slnkom (najmä počas horúčav). Pri pestovaní v interiéri jej vyhovuje poloha s čo najväčším prísunom priameho a nepriameho svetla.
• Pôda a hnojenie: Kapucínke najviac vyhovujú málo výživné, priepustné pôdy, ktoré nie sú trvalo premočené. Tejto letničke sa dobre darí aj v kamenistých pôdach, nevhodných na výsadbu iných rastlín. Kapucínka nie je náročná na hnojenie, takže si zvyčajne vystačí aj so živinami z pôdy.
• Voda: Kapucínke sa najlepšie darí vo vlhkej, no nikdy nie premočenej pôde. Preto sú pre túto letničku ideálne priepustné substráty, z ktorých prebytočná voda okamžite odtečie. Túto rastlinu je potrebné zaliať vždy, až keď vrchná 1 cm hrubá vrstva pôdy prestáva byť vlhká. Pri pestovaní kapucínky v kvetináči je potrebná častejšia zálievka.

Záhrada je plná života, no spolu s užitočným hmyzom a rastlinami sa v nej pravidelne objavujú aj škodcovia, ktorí dokážu spôsobiť výrazné škody. Poznať ich prejavy a účinné spôsoby likvidácie je základom úspešnej ochrany úrody.

Základom účinnej ochrany je prevencia. Mechanické zábrany ako siete a textílie ochránia rastliny pred škodcami ešte pred napadnutím. Biologické postreky z cesnaku, žihľavy či neemového oleja slúžia na pravidelnú údržbu. Elektronické odpudzovače chránia pôdu pred medvedíkmi a krtkami.

Po daždi skontrolujte rastliny - vtedy sú slimáky a vošky najaktívnejšie. Striedajte plodiny a pravidelne mulčujte pôdu. Odstraňujte zvyšky rastlín, ktoré by škodcovia mohli využiť na prezimovanie.

tags: #ako #ochrániť #kapustu #pred #malými #škodcami

Populárne príspevky:

• Recepty na dokonalé lasagne
• Jablkový kvas: recept
• Tipy na čaje proti hladu
• Recepty na bezlepkové slané oblátky
• Recenzie zmrzliny Prešov