Ako pestovať šalát v zime: Podrobný návod

Šalát (Lactuca sativa) patrí medzi najobľúbenejšie listové zeleniny na svete, a to vďaka jeho ľahkému pestovaniu a rýchlemu rastu. Je bohatý na vitamíny, minerály a vlákninu, čo z neho robí skvelý doplnok stravy.

Ak túžite po čerstvej zelenine zo záhrady už skoro na jar, zimný šalát je ideálnou voľbou. Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako a kedy sadiť zimný šalát, aby ste si mohli vychutnať skorú a bohatú úrodu.

Prečo pestovať zimný šalát?

Zimný šalát je odlišný od klasických jarných odrôd. Využíva obdobie, keď záhrada oddychuje. Rastlinky vzídu, zosilnejú a prečkajú zimu. Vďaka tomu štartujú s predstihom pred jarou.

Skúsení záhradkári tvrdia, že pestovanie zimného šalátu je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako získať rýchlu a chutnú úrodu skoro na jar bez potreby skleníka. Predstavte si, že prídete do záhrady uprostred apríla, keď sa ostatné záhony ešte len prebúdzajú zo zimného spánku, a vy si už trháte prvé šťavnaté hlávky šalátu.

Výber správnej odrody

Pri výbere semienok na jesenné sadenie uprednostnite odrody, na ktorých je priamo uvedené, že sú vhodné nielen na jarný, ale aj na jesenný výsev.

• ŠALÁT HLÁVKOVÝ zimný Winter marvel je tradičná francúzska odroda zimného hlávkového šalátu „ZIMNÝ ZÁZRAK“ určená špeciálne na siatie koncom leta a začiatkom jesene s chrumkavou textúrou a jemnou chuťou. Skorý, polosladký šalát so stredne veľkou kompaktnou hlávkou so svetlozelenými listami s brusnicovo červeným nádychom, ktorý zosilnie v chladnejšom počasí.
• Maršálus
• Excelsa
• Mehari
• Merkurion

Príklady ďalších odrôd šalátu:

• Adinal - poloskorý, celoročný: Odroda maslového typu so stredne veľkými guľatými hlávkami je odolná proti vybiehaniu do kvetu aj proti plesni šalátovej.
• Batavus - skorý, celoročný: Šalát typu batávia má veľmi pevnú hlávku s hmotnosťou 300 až 400 g. Je vhodný na celoročné pestovanie vo voľnej pôde vrátane neskorého jarného rýchlenia.
• Rosemarry - poloneskorý, na jarné a jesenné pestovanie: Odroda maslového typu je určená na poľné pestovanie, je značne odolná proti vybiehaniu do kvetu.
• Kamenex - skorý, celoročný: Odroda, ktorá má stredne veľké hlávky so zelenými hladkými a krehké, no pevnými listami, je vysokoodolná proti plesni šalátovej, vysokotolerantná proti odhnívaniu a veľmi dobre skladovateľná.
• Červánek - skorý, na jarné a jesenné pestovanie: Tvorí stredne veľké, pevné červené hlávky.

Tabuľka vybraných odrôd šalátu

Ideálne obdobie na výsev

Ideálne obdobie na výsev zimného šalátu je od 10. do 25. septembra. Záhradkári radia držať sa tohto rozmedzia, pretože ak vysievate príliš skoro, rastliny vyrastú priveľmi a zima ich oslabí.

Aj keď je jeseň ideálny čas na sadenie šalátu, stihnite to najneskôr do polovice októbra, aby sa stihol zakoreniť.

Ako správne pripraviť záhon a vysiať šalát

Príprava pôdy:

Pred výsevom pôdu prekyprite a jemne urovnajte. Šalát vyžaduje dobre priepustnú, humóznu pôdu bohatú na organické látky. Pred výsevom je vhodné zapracovať do pôdy kompost alebo organické hnojivo, aby si zabezpečil dostatok živín.

Ak pestujeme jarný šalát v pôdach chudobných na humus, je najvhodnejšie hnojiť maštaľným hnojom ešte na jeseň. Miesto maštaľného hnoja môžeme použiť kompost v primeranom množstve. Na jar opatrne doplníme priemyselnými hnojivami. V priebehu vegetácie sa dobre uplatňuje prihnojovanie zriedenou močovkou.

Hĺbka sejby:

Semená zasiať do hĺbky asi 2 cm. Semená šalátu vysievaj do hĺbky 1 cm.

Rozostupy:

Po vyklíčení nechajte mladé rastliny rásť v hustejšom poraste. Po vyklíčení ich vyjednoťte na vzdialenosť približne 20 cm.

Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou.

Medzi rastlinami ponechajte 20-30 cm medzeru a 30-45 cm medzi riadkami.

Zavlažovanie:

Po sejbe pôdu zalejte, no vyhnite sa premokreniu. Šalát potrebuje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, aby bola pôda stále mierne vlhká. Polievanie je obzvlášť dôležité počas horúcich dní.

Starostlivosť o zimný šalát počas zimy

Na jeseň vytvoria mladé rastlinky 3 až 4 pravé listy a v tomto štádiu pokojne zvládnu zimné obdobie. Zimný šalát je totiž odolný voči mrazom.

Ak príde tzv. holomráz (mráz bez snehovej pokrývky), rastliny môžu byť ohrozené. Praktickým riešením je prikryť šalát bielou netkanou textíliou, ktorá ho ochráni pred mrazom aj prudkým vetrom. Skoré a neskoré odrody potrebujú ochranu pred chladom pomocou zvonov, plastových tunelov alebo rúna.

Jarná starostlivosť a zber

Akonáhle sa na jar pôda trochu oteplí, rastliny sa prebudia a začnú rásť. Vtedy prichádza na rad ich vyjednotenie. Nechajte medzi jednotlivými rastlinami vzdialenosť približne 20 cm.

Dôležité tipy:

• Nepodceňujte pôdu: Pred výsevom ju prekyprite a jemne urovnajte.
• Zalievajte s citom: Po sejbe pôdu zalejte, no vyhnite sa premokreniu.
• Pravidelne kontrolujte porast: Po zime skontrolujte, či rastliny nepoškodili slimáky alebo plesne. Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza. V chladnom a vlhkom lete môže pleseň sivá spôsobiť hnitie šalátu. Okamžite odstráňte všetky vyblednuté listy a rastliny prerieďte, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu.
• Využite voľné miesto: Medzi riadkami môžete skoro na jar vysadiť rýchlo rastúce druhy, napríklad reďkovky alebo pažítku.

Zber:

Šalát môžete zbierať od konca jari až do zimy, ak si ho pravidelne vysievate vhodnými sezónnymi odrodami. Šaláty rastú najrýchlejšie v teplom počasí, pričom odrody s voľnými listami sú pripravené na zber už za štyri až šesť týždňov.

Šalát zbierajte podľa možnosti ráno, keď sú listy svieže a šťavnaté. Odrody s voľnými listami je možné zbierať hneď, ako sú listy dostatočne veľké na to, aby sa ich oplatilo jesť (keď sú vysoké asi 10 cm).

Konzumujte šalát čo najskôr po zbere, pretože listy rýchlo vädnú, najmä počas teplého počasia. Listy oddeľte, potom ich len dobre umyte v studenej vode a osušte. Hlávkový šalát je pripravený na zber, keď sú hlávky pevné a kompaktné.

Listový šalát môžete zberať priebežne, keď sú listy dostatočne veľké. Zberaj vonkajšie listy, aby si nechal vnútorné pokračovať v raste.

Pestovanie šalátu v skleníku alebo fóliovníku

Šalát je perfektná rastlina na pestovanie vo vašom fóliovníku. Táto listnatá rastlina má rada chladné prostredie, preto nemusíte pre tento typ rastliny v zime svoj fóliovník/skleník zohrievať natoľko ako pri iných rastlinách.

Výsev: Šalát Zimný zázrak vysievame do skleníka alebo priamo do pôdy od augusta do novembra do hĺbky 1 cm. Odporúčaný spon je 30 x 30 cm. Semená klíčia 6 - 14 dní pri teplote pôdy 10 - 20 °C.

Teplota: Počas celého dňa udržiavajte teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia. Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 stupňoch Celzia, najmä ak je chránený vnútri fóliovníka. Niekoľko dní pri 32 stupňoch Celzia šalát síce zaťaží, ale pravdepodobne ho nezničí.

Zavlažovanie: Semenné tácky pokropte vodou a dbajte na to, aby bola pôda navlhčená a dobre odvodnená. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb.

Osvetlenie: Šalát vyžaduje denné svetlo. Umiestnite svoj fóliovník/skleník na miesto, kde sa každý deň dostane aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla, alebo môžete investovať do osvetľovacej súpravy.

Ochrana: Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu.

Rôzne druhy šalátu a ich pestovanie

Šalát sa vyskytuje v rôznych tvaroch, farbách a textúrach.

Hlávkový šalát (Lactuca sativa var. capitata):

Tento šalát tvorí kompaktné hlávky s jemnými a šťavnatými listami. Hlávkový šalát vysievajte na slnečné stanovisko. Túto zeleninu môžete pokojne vystaviť veľkým rozdielom medzi nočnou a dennou teplotou.

S pestovaním priesad skorého šalátu môžete začať už koncom januára až vo februári hustým výsevom do dostatočne priestranných nádob. Keď majú sadeničky dva pravé listy, môžete ich rozsadiť do zakoreňovačov, z ktorých sa vám budú ľahko vyberať na sadenie. Priesady budú potrebovať teploty okolo 15 °C cez deň a v noci teplotu znižujte až do 10 °C.

Do záhrady môžete sadiť priesady so 4 až 6 pravými listami od marca až do konca apríla. Dodržiavajte vzdialenosť 25 cm medzi riadkami aj v riadkoch medzi rastlinami. Riadok len jemne vyhĺbte, šalát hlávkový vyžaduje plytké sadenie. Prihrňte pôdou tak, aby sa srdiečko nachádzalo minimálne 1 cm nad zemou. Počas pestovania udržiavajte vlhkú pôdu, potrebné je občasné prekyprovanie.

Listový šalát (Lactuca sativa var. crispa):

Nemá hlávky, ale rastie vo forme voľne usporiadaných listov. Šalát listový nevytvára hlávku, rastie v ružici listov. Môžete ho pestovať v rôznych odrodách s rôznym tvarom aj farbou listov od žltozelenej až po červenohnedú farbu. Záhradkári si tento druh obľúbili pre menšiu náchylnosť na vybiehanie do kvetu.

Šalát listový môžete pestovať priamym výsevom aj z priesad. Na ich predpestovanie budete potrebovať mesiac až mesiac a pol času pred plánovaným sadením. Keď sadenice dorastú do veľkosti 4 - 5 pravých listov, sú dosť veľké na presadenie na záhon. Aby mali dostatok miesta, vysádzajte do sponu 30 x 30 cm. So zberom môžete začať približne o dva mesiace. Rastlinu zmerajte celú odrezaním od koreňa najlepšie v skorých ranných hodinách, čím dosiahnete dlhšiu čerstvosť.

Rímsky šalát (Lactuca sativa var. longifolia):

Má dlhé, chrumkavé listy a je skvelý na prípravu Caesar šalátov. Šalát rímsky s jeho podlhovastou hlávkou sa k nám dostal z Balkánskeho polostrova. Jeho vegetačná doba je od 100 do 120 dní. Tento druh šalátu vyžaduje humózne piesočnato-hlinité alebo hlinito-piesočnaté pôdy.

Vo fáze priesad znesie teploty až do - 6 °C. Počas pestovania bude potrebovať teploty okolo 15 - 20 °C bez poklesu pod 0 °C. Priesady vypestujete vo vykurovanom priestore. Sejbu môžete začať už od polovice februára do polovice marca, kedy ich môžete vysadiť na záhon.

Do záhrady vysádzajte pri dodržaní vzdialenosti od 30 do 40 cm. Vhodné je prekyprovanie pôdy a zalievanie podľa aktuálnych podmienok tak, aby mal šalát rímsky prevažne vlhkú pôdu až do vyvinutia hlávok. Potom už nezalievajte, aby hlávky nezačali hniť. Hlávky zberajte celé odrezaním od koreňa, takto vám v chladničke vydržia niekoľko dní. Ak ich chcete skladovať dlhšie, vyberajte celé rastliny aj s koreňom, tie vložte do nádoby s pieskom a jemne zavlažte.

Ľadový šalát (Lactuca sativa var. crisphead):

Tento druh je veľmi chrumkavý, s tesne usporiadanými listami. Šalát ľadový môžete pre jeho odolnosť voči vybiehaniu do kvetu pestovať počas celej sezóny. Patrí tiež k druhom odolným voči chorobám. V porovnaní s ostatnými druhmi ho môžete tiež o niečo dlhšie skladovať.

Ľadový šalát nemá vysoké nároky na prostredie. Nemá rád len priveľmi zamokrené a ťažké pôdy a teploty pod 0 °C. Vysievať ho môžete priamo na záhon alebo si predpestovať priesady. Priesady nechajte dorásť do veľkosti 4 - 5 pravých listov.

Vysádzajte v spone 30 x 30 cm. Odrody, ktoré dosahujú väčšiu veľkosť, až do 40 cm. Po výsadbe prekryte netkanou textíliou na 4 týždne, čím urýchlite rast. Textília slúži tiež ako ochrana pred škodcami. Pôdu prekyprujte až do času, kým sa nevytvoria hlávky.

Šalát je perfektná rastlina na pestovanie vo vašom fóliovníku. Táto listnatá rastlina má rada chladné prostredie. Preto nemusíte pre tento typ rastliny v zime svoj fóliovník/skleník zohrievať natoľko ako pri iných rastlinách. Táto zelenina vhodná do chladnejšieho prostredia dorastá do podoby rôznych tvarov a počas sezóny vám poskytne živiny.

Šalát je bohatý na foláty, mangán, vitamíny A, C, K, a vlákninu. Používa sa ako súčasť mnohých šalátových jedál, hoci šéfkuchári na celom svete ho používajú aj v polievkach, wrapoch a sendvičoch.

Ako na to:

Výsev do semenných tácok alebo nádob:

Semená rozmiestnite na pôdu v semennej tácke. Semená je možné rozosiať v riadkoch, ktoré sú od seba vzdialené približne 30 centimetrov, a v jednotlivých riadkoch by mali byť semená od seba vzdialené 10-40 centimetrov. Vzdialenosť závisí aj od odrody. Semená pokryte pôdou v hrúbke približne jeden centimeter a polejte vodou.

Šalát vyžaduje dostatočné zavlažovanie počas všetkých štádií rastu. Semenné tácky pokropte vodou a dbajte na to, aby bola pôda navlhčená a dobre odvodnená. Na automatické zvlhčovanie šalátu môžete použiť rozprašovací systém bez príliš veľkej vlhkosti. Sadenice majú úžitok z pokropenia ihneď po presádzaní ľahkým roztokom morských rias alebo emulzie rýb.

Šalátu sa značne darí v bohatej, ílovitej pôde, ktorá zahŕňa množstvo organického materiálu. Pred sadením môžete použiť vidličku na nahnojenie pôdy. Dobre sa mu darí v bohatej, dobre odvodnenej pôde s pH pôdy v rozsahu od 6.0 do 7.0. Pôda by mala byť neustále navlhčená.

Vysievanie semien každý týždeň vám určite zabezpečí viac šalátu, ako budete vládať skonzumovať. Šalát vyžaduje denné svetlo. Umiestnite svoj fóliovník/skleník na miesto, kde sa každý deň dostane aspoň šesť hodín priameho slnečného svetla, alebo môžete investovať do osvetľovacej súpravy.

Počas celého dňa udržiavajte teplotu vo fóliovníku/skleníku v rozsahu 10 až 21 stupňov Celzia. Ak sa vonku oteplí, otvorte dvere, aby sa vzduch v interiéri ochladilo. Vynikajúce večerné teploty sú v rozsahu 7 stupňov Celzia až 12 stupňov Celzia. Šalát dokáže odolávať krátkym striedajúcim sa obdobiam pri 2 stupňoch Celzia, najmä ak je chránený vnútri fóliovníka. Niekoľko dní pri 32 stupňoch Celzia šalát síce zaťaží, ale pravdepodobne ho nezničí.

Ochrana šalátu:

Hlávkový šalát je náchylný na niektoré bežné problémy, ako sú „útoky“ ucholakov, lariev a vošiek. Aj hlodavce a králiky vedia narobiť poriadnu škodu.

Pretože šalát je najlepší jemný, odporúča sa zber tesne pred dosiahnutím úplnej zrelosti. V prípade rímskeho šalátu a maslovej odrody šalát zberajte tak, že najskôr odrežete vonkajšie listy, ak chcete, aby časom poskytli viac listov.

Pestovanie v skleníku v zime

Máte skleník? A viete, že ho môžete využívať aj v zime? Väčšina pestovateľov skleník využíva až na skorú jar, kedy doň vysádza priesady zeleniny. Počas zimnej sezóny je skleník zazimovaný a odpočíva.

Skleník sa však plnohodnotne dá využívať aj v zime. Nebojte sa, v zimnej sezóne nemusíte skleník vykurovať. Takto vypestovaná zelenina by sa asi poriadne predražila, ak berieme do úvahy súčasné ceny energií.

Existujú však aj druhy zeleniny, ktorej zima až tak nevadí a v skleníku sa počas zimnej sezóny dajú bez problémov dopestovať:

• Kel - pestovať môžete pokojne kučeravý kel, ružičkový kel, aj hlávkový kel.
• Listová zelenina - ako napríklad špenát alebo šalát.

Pravdaže, ak svoj skleník v zime vykurujete, pokojne môžete pestovať rôzne druhy zeleniny.

Ako sa starať o zeleninu v skleníku v zime?

Záhony v skleníku je nutné polievať aj v zime. Pravdaže, sneh je potrebné odpratávať zo skleníka aj vtedy, ak v ňom práve nič nepestujete. Váha snehu by totiž skleník mohla poškodiť.

Ak ešte nemáte skleník, určite najlepším časom na jeho inštaláciu je jeseň. Pre tých, ktorí majú svoj vlastný skleník na zimu, nie je potrebné ho držať prázdny.

Pre pestovanie v skleníku v zime sú vhodné:

• Špenát: Odolný špenát môže byť úspešne pestovaný v neohrievanom skleníku na zimu.
• Šalát: Rôzne druhy šalátu, ako napríklad listový šalát, rukola a endívka, môžu rásť v skleníku počas zimy.
• Čínska kapusta: Tento druh kapusty je odolný voči chladu a môže byť pestovaný v zimnom skleníku.

Najčastejšie chyby pri pestovaní v skleníku

Pestovanie v skleníku je vynikajúci spôsob ako si dopestovať zeleninu aj ovocie skôr ako vonku v záhrade. Stáva sa však, že sa nám nepodarí dopestovať zeleninu tak, ako by sme si predstavovali.

Aké chyby zapríčinili, že nám narástli v skleníku malé plody reďkovky, vysychli papriky, či prečo rajčinám spálilo listy? Jednou z prvých chýb, ktoré spravíme ešte skôr než začneme pestovať je nevhodné umiestnenie skleníka. Najlepšie je umiestniť skleník tak, aby naň svietilo slnko čo najdlhšie, čiže na juh. Druhým riešením je na juhovýchod až východ, treťou voľbou by mal byť juhozápad. Neodporúča sa umiestňovať skleník v orientácii na sever.

Pri umiestňovaní skleníka treba dbať nielen na správnu orientáciu, ale netreba zabudnúť ani na stromy a budovy v okolí. Veľké stromy takisto môžu mať hlboké korene, ktoré budú siahať pod skleník a vyčerpávať tak živiny určené pre rastliny v skleníku. Pri vysokých teplotách a silnom slnku sa stane, že sa rastliny prehrejú, začnú vädnúť, listy majú spálené od slnka a podobne.

Jednou zo základných chýb je pestovanie rastlín v zemine, ktorá nie je vhodne pripravená. Každý druh zeleniny si však vyžaduje iné podmienky a taktiež iné druhy hnojív. Každá rastlina v skleníku podobne ako pri hnojení má vlastné nároky na polievanie. Medzi najčastejšie pestované rastliny v skleníku patria rajčiny, reďkovky, papriky, šalátové uhorky či šalát. Tak ako sme už spomínali pri miešaní zeminy, každá rastlina si vyžaduje iné podmienky na hnojenie.

Vlhkosť vzduchu je prirodzenou súčasťou skleníka. Udržiavanie stabilnej teploty je kľúčom k úspechu. Vydeľte celkovú podlahovú plochu piatimi. Výsledok je 20 % z celkovej podlahovej plochy, čo je minimálna plocha, ktorá by mala byť na skleníku vo forme okna či dverí.

V lete by sa mala teplota vzduchu cez deň pohybovať v rozmedzí od 20 do 30 °C, zatiaľ čo v noci by nemala klesnúť pod 15 °C. Netreba teda zabúdať na správne tienenie v skleníku pri vysokých teplotách, na pravidelné vetranie, ale aj na zatváranie okien.

Vec na ktorú zabúdajú aj skúsenejší záhradkári je práve striedanie plodín pri sadení. Nie je však pravidlom, že nemôžete vysádzať niekoľko rokov po sebe tú istú plodinu v skleníku na to isté miesto.

Medzi posledné, no nemenej dôležité patrí sadenie rastlín do skleníka. Papriky, rajčiny a uhorky sú najuniverzálnejšou zeleninou pestovanou v skleníkoch. Nemali by ste. Pestovanie nevhodne zvolených rastlín v jednom uzavretom priestore môže viesť k tomu, že jednu z rastlín napríklad nedopestujete.

Možno znie pestovanie v skleníku ako náročná činnosť, no opak je pravdou. Skleník je miesto, kde ste pánom situácie vy.

tags: #ako #pestovať #šalát #v #zime

Populárne príspevky:

• Cibuľa a trombocyty
• Recept na Slahackovu Babovku
• Trnavské mýto a Eurovea: Gastronomický sprievodca
• Kde sa pestuje naše ovocie a zelenina?
• Bravčové na smotane: Slovenská klasika