Ako pripraviť dieťa na odlúčenie od matky: Rady a tipy

Rozhodnutie o odstavení dieťaťa od matky je významný krok, ktorý si vyžaduje citlivý prístup a informovanosť. Dojčenie a odstavovanie sú spojené s rôznymi predstavami a emóciami, preto je dôležité mať dostatok odborných informácií a podpory.

Dojčenie sa často vníma ako "všetko alebo nič", no existujú rôzne podoby čiastočného pokračovania v dojčení. Ak bábätko získava malé množstvá materského mlieka z prsníka, nemusí to znamenať, že dojčenie treba ukončiť. Dojčenie je viac ako len príjem materského mlieka a bábätko môže byť dojčené a popri tom byť dokrmované.

Príprava na odlúčenie

Pri skoršom odstavovaní je dôležité poznať dôvody, aby bolo možné zvoliť vhodné kroky. Môžete zvoliť tempo a postupnosť odstavovania, prestať dojčiť z jedného prsníka a pokračovať v dojčení z druhého, alebo prestať dojčiť v noci a pokračovať v dojčení cez deň. Odstavenie by sa nemalo spájať s neprítomnosťou matky.

Na ukončenie tvorby mlieka nie sú potrebné lieky. Tvorba mlieka prestane aj sama od seba. Nie je vhodné sťahovať prsia obväzmi ani obmedzovať príjem tekutín. Ideálne je postupné odstavenie namiesto náhleho. Aj v tomto veku je dôležité hľadať spôsoby, ako pri odstavovaní a po odstavení udržiavať telesný kontakt s bábätkom - využívať kontakt koža na kožu počas spánku alebo pri spoločnej hre.

Výživa počas odstavovania

V tomto veku je možné pri odstavovaní postupovať tak, aby bábätko nemuselo dostať umelé mlieko. Namiesto umelého mlieka je možné začať bábätku dávať príkrmy. Ak bábätko dostáva príkrmy, môže ich buď dostávať dostatočne tekuté alebo je možné začať mu popri príkrmoch dávať aj vodu. Od 6 mesiacov nepotrebuje nedojčené bábätko umelé mlieko. Výživnejšie a vhodnejšie sú rozmanité príkrmy v dostatočnom množstve a primeranom zložení. Ak chcete dávať mlieko, je možné ho bábätku dávať napríklad vo forme jogurtov.

Čoho sa vyvarovať pri odstavovaní

Odstavenie sa nemá spájať s plačom, s tým, že bábätko necháme vyplakať alebo že mu budeme klamať. Nie je dôvod, aby sa v tomto veku spájalo odstavenie so zavádzaním fľaše. Nie je potrebné bábätku kupovať špeciálne poháriky s náustkami či rozličné „nevylievacie“ poháriky. Je dobré učiť bábätko piť z obyčajného pohára a dovoliť mu, aby sa naučilo fungovať so zákonom gravitácie. Nie je dôvod na to, aby sa pri odstavovaní v tomto veku začal používať cumlík.

Riešenie naviazanosti dieťaťa na prsník

Niekedy matky detí starších ako rok či dva rozmýšľajú o odstavení ako o riešení „prílišnej naviazanosti dieťaťa na prsník“. Boja sa, že je dieťa „závislé“ alebo „rozmaznané“. Ak má dieťa dva roky, tak si myslia, že v dojčení dosiahli maximálnu hranicu a že ak nič neurobia, tak sa dieťa bude dojčiť donekonečna. Dieťa v tomto veku sa nedojčí preto, že je na dojčenie „príliš naviazané“, ale preto, že v tomto veku vystupujú výrazne do popredia aj iné aspekty dojčenia a začínajú prevažovať na skutočnosťou, že dojčenie poskytuje dieťaťu materské mlieko. Dojčenie sa v tomto veku stáva pre dieťa významným nástrojom uspávania, upokojovania, riešenia bolesti či krivdy. Ničoho z tohto sa netreba obávať. A nie, dojčenie nebude trvať do nekonečna.

Ak chcete, môžete si bez obáv vychutnať toto obdobie, keď vám dieťa dáva najavo, ako veľmi dojčenie potrebuje. Okrem odstavenia máte možnosť uvažovať aj o „čiastočnom odstavení“ (napríklad na noc) alebo o obmedzení dojčenia či o úpravách dojčenia („dojčíme sa len na sedačke v obývačke“) alebo o nejakej forme dojčenia, ktorá by vám vyhovovala. Skúste zistiť, čo presne potrebujete. Ak je to možné a máte čas, najprv zabezpečte, aby ešte pred odstavením dieťa dobre a dostatočne pestro jedlo rodinnú stravu. V tomto veku dieťa nepotrebuje fľašu ani umelé mlieko na to, aby sa mohlo odstavenie uskutočniť. Nepotrebuje piť kravské mlieko ako „náhradu“ materského mlieka. Doprajte dieťaťu veľa telesnej blízkosti a kontaktu koža na kožu. Deti sa pri odstavovaní správajú rôzne. To, čo fungovalo susede, nemusí fungovať vám. Ak je to možné, neodstavujte dieťa v čase jeho choroby.

Adaptácia na kolektív

Jedným z hlavných cieľov Baby Balance je adaptácia individuality dieťaťa v skupine iných detí v inom ako domácom prostredí. Sme pedagogický projekt, v ktorom ponúkame rodičom s deťmi aktivity primerané veku a zručností dieťaťa. Všetky skúsenosti, či už prostredníctvom pohybových, alebo jemnomotorických aktivít, pomôžu rodičovi aj dieťaťu pri nástupe do materskej školy. Na lekciách môže rodič vidieť reakcie svojho dieťaťa na kolektív, na zmeny, môže pozorovať jeho silné aj slabé stránky. Dieťa je pred nástupom do materskej školy pripravené na obdobie, v ktorom bude odkázané samo na seba.

Ak sa v skupine objaví dieťa, ktoré má problém s adaptáciou, vyhýba sa napr. hluku a väčšiemu počtu ľudí v uzavretej miestnosti, je veľmi dobré, ak rodič komunikuje opisnou formou, čo sa práve deje v miestnosti, hovorí, čo ostatné deti robia. Ak sa dieťa necíti komfortne, môžu tak s rodičom z bezpečnej vzdialenosti sledovať ostatné deti pri hre. Najčastejším dôvodom neúspešných pokusov o návštevu lekcií je opakované nabádanie dieťaťa rodičom potlačiť strach (čo dieťa vedome nedokáže) a vystaviť sa stresu. Trpezlivosť a fyzická aj psychická prítomnosť rodiča pomôžu k odhodlaniu dieťaťa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny do neznáma.

Plač dieťaťa pri nástupe do škôlky | Teleráno

Rodičov znepokojuje, ak dieťa iba pozoruje a nič nerobí. Občas rodič s dobrým úmyslom prehovára do tancovania pozorujúce dieťa, ktoré naberá sledovaním ostatných odvahu. Sme rôzni a každý z nás máme svoj vnútorný svet niečím iným jedinečný. Vytvárame tak nevedome prekážku v komunikácii, čo samozrejme vzniká len neporozumením situácie, v ktorej sa dieťa nachádza. Stačí len pozorovať situácie, v ktorých sa dieťa opakovane správa odmietavo a rešpektovať jeho hranice.

Skúsenosti rodičov

"Určite sa netreba dať odradiť prvotným nezapájaním. Áno je ťažké s dieťaťom presedieť celú hodinu, ale potom ten pocit pyšnej matky, keď je dieťa samostatné, smelé, funguje v kolektíve, je na nezaplatenie. Takisto je super, že si dieťa zvykne na kolektív detí, na hluk, krik a potom to pre neho nie je taký sok v škôlke, kde býva zvyčajne oveľa viac detí. Odpozoruje aktivity, cvičenia, interakciu „učiteľ“ vs. deti, ktoré bývajú v dennom režime škôlky. Dieťa sa už vie zapájať a vie, čo sa od neho očakáva."
"Mne to prináša socializáciu, stretnutie s už kamarátkami - či už v podobe mamičiek, ale aj lektorky. Plus navnímam problémy ostatných rodičov a ich detí. Bála som sa, ako to môj syn zvládne - toľko detí, každé iné, každé inak zvláda svoje emócie… Ale na konci dňa je každé stretnutie Baby Balance úspechom. Viem, že je často mimo svojej komfortnej zóny, ale vie, že tam som preňho, že sa môže na mňa spoľahnúť."
"Cvičenia v Baby Balance boli niečo pre nás oboch, lebo som mala pocit, že tam je jeho túžba vstrebávať naplnená. Aj keď väčšinou pozoroval, mal tam na to aj čas a priestor. Veci rád doma predvádzal, ale asi až v 2 rokoch sa cítil dostatočne smelý na to, ukázať to aj na lekciách. Myslím si, že aj vďaka Baby Balance je teraz v kolektíve smelší."

Odlúčenie ako proces dozrievania

Odlúčenie je rovnako traumatizujúce pre deti aj pre rodičov. Prejsť touto fázou je však dôležité: naučiť sa vybrať si samých seba, zbaviť sa ilúzií a stať sa dospelými. Na oboch stranách. V jungovskej psychológii existuje pojem Ja, ktorý zaviedol Carl Gustav Jung. Ja je synonymom celistvosti, symbolom jednoty osobnosti, ktorú človek získava až v procese spoznávania seba samého, svojich potrieb. Odlúčenie prebieha v etapách, keď nastáva čas pripravenosti na nový krok v odlúčení. Úloha rodičov sa zužuje na to, aby dieťaťu nezasahovali do nadobúdania vlastnej identity.

Ako sa správať, aby odlúčenie prebehlo včas?

Začnite od seba. Prestaňte veriť vo všemocnosť svojich rodičov a žiť podľa ich inštitúcií. V tejto chvíli si môžete klásť otázky: Čo vám v detstve chýbalo? Čo vám od rodičov chýbalo?
Nezáleží na tom, koľko máte rokov alebo koľko životných skúseností máte za sebou. Aj keď dieťa nebolo traumatizované a vyrastalo v normálnej, akceptujúcej rodine, táto rodina mohla mať svoje obmedzenia. Cieľom separácie nie je oddeliť sa od rodiny, ale naučiť sa byť sám sebou a zároveň sa do rodiny začleniť. V tomto procese sa môže objaviť hnev voči rodine, a to je normálne.
Keď sa obraz sveta stane širším, ako vám ukázali rodičia, vpustíte do svojho života nových ľudí a prevezmete zodpovednosť za svoj život. Spoluzávislé zväzky, úplné vyhýbanie sa kontaktu s opačným pohlavím, strach zo vzťahov - to všetko pochádza z neschopnosti budovať hranice.

“Portrét človeka, ktorý prešiel odlúčením a je pripravený pustiť svoje deti, by vyzeral takto: vie, že jeho vlastné pocity a emócie sa nemusia zhodovať s pocitmi a emóciami jeho rodičov, a je s tým spokojný. Svoju históriu z detstva prijíma bez pocitu viny alebo zášti. Nepotrebuje schválenie svojich činov a má silné morálne hodnoty. Takémuto človeku možno povedať čokoľvek, ale vo vnútri má jasnú predstavu o svojich zásluhách a nedostatkoch a kritika ho nevyvedie z miery.

Praktické rady pre odlúčenie

Ako zvládne dni bez mamičky? Keď je dieťa celkom maličké, s matkou ho spája silné biologické puto. A tak je celkom prirodzené, že čerstvá mamička ani len nepomyslí na to, že by od dieťaťa mala odchádzať. Záleží vždy na pocite matky a na povahe a správaní sa dieťaťa.

„Okolo pol roka dieťaťa by som sa však nebála toho, aby matka na celý deň odišla. Odporúčam však, aby u neho bola ráno, keď sa prebudí, a hlavne večer až pôjde znovu spať“, radí detská psychologička PhDr. Ilona Špaňhelová. Psychologička si myslí, že matka môže pokojne ísť aj skôr. A čo odlúčenia na celý týždeň, napríklad z pracovných dôvodov, alebo kvôli dovolenke? Kedy to dieťa bez ťažkostí zvládne? „Opäť je to veľmi individuálne. Môže to byť už medzi druhým a tretím rokom dieťaťa.

Separačná úzkosť

Strach z odlúčenia od dieťaťa je prirodzenou súčasťou života každého rodiča, rovnako ako separačná úzkosť je bežnou a normálnou u detí. Separačná úzkosť sa začína objavovať najčastejšie okolo 8. mesiaca veku dieťaťa. Ide o stav, keď bábätko prejavuje nadmerný strach a úzkosť v čase odlúčenia od človeka, s ktorým má vybudovanú silnú emočnú väzbu. Najčastejšie sa jedná o matku a dieťa.Separačná úzkosť sa môže prejaviť aj u starších detí, či už okolo 18. mesiaca, alebo počas nástupu do škôlky. Dieťa prejavuje strach voči cudzím, ale aj známym ľuďom, s ktorými sa nevída denne. Je závislé od blízkosti matky a v momente, keď odíde z jeho dohľadu, začína prejavovať úzkosť a pocity strachu.

Ak separačná úzkosť dlhodobo neustupuje, je vhodné vyhľadať odborníka a problém riešiť. Nie je nič efektívnejšie v boji proti strachu, než sa na tieto situácie pripraviť vopred. Opatrovateľka musí sadnúť nielen vám, ale hlavne dieťaťu, ktoré s ňou bude tráviť čas, keď ste mimo domov. Vybudovať vzájomnú dôveru medzi dieťaťom, opatrovateľkou a vami chce čas. Zapojte opatrovateľku do bežných činností, ktoré bude vykonávať v čase vašej neprítomnosti. Dieťa si začne zvykať, že veci, ktoré bežne robíte vy, môže robiť aj niekto iný. Postupne dieťa pripravte aj na vašu neprítomnosť.

Rutina a rituály

Rutina a rituály počas dňa nám dodávajú pocit istoty, že veci fungujú. Z tohto dôvodu je dôležité si vytvoriť rutinu aj na dobu opatrovania. Dodá vám aj dieťaťu istotu, že veci fungujú tak, ako by mali. Skúste naopak opatrovanie v kratších intervaloch a postupne dĺžku opatrovania navyšujte. Pre opatrovanie zvoľte prostredie, kde sa dieťa cíti v bezpečí. S najväčšou pravdepodobnosťou to bude u vás doma. Dieťa sa z ich náručia odťahuje a chce ísť za maminou. Vedzte, že postupom času sa situácia obráti.

Ako odchod zbytočne nekomplikovať?

Rozlúčte sa krátko a rýchlo. Objatie, bozk a uistenie, že sa vrátite, je dostatočné.
Dajte najavo, že mu veríte. Povzbuďte dieťa pred opatrovaním. Dajte najavo svoju dôveru, že to zvládne. Môžete ho motivovať na drobnú odmenu, ktorá ho bude čakať po vašom návrate. Neodporúčame však systém odmien zapájať často či pravidelne. Opatrovanie by malo byť prirodzenou súčasťou vášho života, nemalo by byť postavené na forme odmeňovania.
Nevracajte sa!Akonáhle za sebou raz zabuchnete dvere, zakážte si sa vracať. A to aj v prípade, ak počujete plač. Je dôležité túto fázu prekonať a odísť. Plač vo väčšine prípadoch po niekoľkých minútach prejde.
Hlavne pokoj. To najdôležitejšie napokon: buďte kľudní, upokojte sa. Nestresujte sa zo situácií, ktoré neovplyvníte. Začiatky bývajú vždy najťažšie, ako pre rodičov, tak aj pre deti.

Je nutné nezabúdať tiež na to, že v jednej rade ste rodičom, ale v druhej rade aj manželkou, partnerkou, sestrou alebo kamarátkou. Jednoducho človekom, ktorý potrebuje čas aj pre seba a svojich blízkych. Separačná úzkosť je prirodzenou súčasťou života dieťaťa.

Riešenie dilemy návratu do práce

Situácia, ktorú riešite, nie je vôbec neobvyklá a v rôznej podobe si tieto otázky kladie veľká väčšina mamičiek vo veku vášho dieťatka. Je to čas, kedy množstvo mamičiek pochybuje o tom, či to, čo zažívajú, je ešte normálne a najmä si vôbec nevedia predstaviť, ako to bude pokračovať ďalej, čo ešte prehlbuje ich obavy. Ak sa porovnávajú dojčené a nedojčené dvojročné deti, tak sa napr. Nie je prekvapivé, že sa cítite vyčerpaná. Z vašej otázky je veľmi cítiť pochybnosti o tom, či je správanie synčeka vôbec ešte v poriadku. Na jednej strane vnímate jeho potreby, vnímate, že to, čo sa deje, je výsledkom toho, že synček vás skutočne potrebuje. Viete si predstaviť, aký bude zúfalý a nešťastný, ak by ste odišli. Vnímate, že starostlivosť oňho bude veľmi ťažká aj pre jeho ocka alebo starých rodičov, práve preto, že viete synček bude asi veľmi plakať a bude ťažké ho utíšiť.

Vaše vlastné pocity nenaplnených potrieb sú ešte intenzívnejšie, ak sa k tomu pridávajú aj „dobré“ rady okolia, ktoré vám rozpráva o tom, že dvojročné dieťa by už malo vedieť prespať celú noc, že by už nemalo byť tak naviazané na matku, že to už nie je v poriadku, že musíte byť veľmi unavená a psychicky aj fyzicky vyčerpaná. Je zrejmé, že v tejto situácii sa musí niečo zmeniť. pretože na takýchto osobných stretnutiach je omnoho viac priestoru pre to, aby matka mohla rozprávať o svojich pocitoch, o svojej vyčerpanosti, o tom, ako má pocit, že už ďalej nevládze a súčasne dostala spätnú väzbu od mamičiek, ktoré s deťmi v podobnom veku, prežívajú veľmi podobné pocity, od mamičiek, ktoré majú staršie deti a ktoré prišli na riešenia, ktoré im pomohli pokračovať ďalej. Mamičky v tejto situácii univerzálne hovoria, že podobne ako vy, túžili po tom, aby aspoň na 1-2 dni mali priestor len pre seba a snažili sa nájsť spôsob, ako by mohli stráviť tento čas bez dieťaťa.

Tipy pre matky

Pre niektoré matky to znamenalo mať možnosť ísť párkrát týždenne behať, alebo plávať či inak športovať. Pre iné to znamená mať možnosť ísť von za kamarátkami do kaviarne. Alebo mať čas na upratanie domácnosti, či pravidelný čas, v ktorom varia a nemajú neustály stres z toho, že doma nie je čo jesť. Ak viete, že vaše dieťatko potrebuje prežiť poobedňajší spánok s vami, pokúste sa aktivity, ktoré by vás potešili, robiť v čase, kedy viete, že bude spokojný aj bez vás.
Je tiež dobré vedieť, že vo viacerých mestách existujú centrá pomoci pre rodinu, ktoré ponúkajú dobrovoľnícku pomoc s opaterou detí.
Nie je nič horšie, ako počúvať niekoľkokrát za deň, že to, čo robíte, nie je dobre a že dieťa v jeho veku by malo už spať celú noc, malo by byť spokojné aj s ockom, malo by byť menej naviazané na matku, malo by to a tamto. Prespaná noc sa v tomto veku dieťaťa považuje za nevyhnutnosť najmä z hľadiska matky. Hoci, ak by sa budete stretávať aj s mamičkami starších dojčených detí (ktoré spoznáte napr. aj na podpornej skupine dojčiacich matiek), tak zistíte, že veľká väčšina detí sa v 2 rokoch stále v noci precitá.

Pretože odísť od dieťaťa v noci nie je problém z hľadiska dojčenia. Toto vo veku vášho synčeka pravdepodobne už nijako neovplyvní dojčenie a synček sa bez problémov bude dojčiť aj po prestávke v dojčení. Problém je nahradiť to, čo mu dojčením v noci poskytujete - nahradiť jednoduchý spôsob, ako ho znova uspať, keď sa precitne. To, čo dieťa získava v týchto časom dojčením, je komplex mnohých dôležitých vecí, z ktorých výživa či voda tvoria len malú časť. Psychologické aspekty dojčenia, aspekty súvisiace s uspávaním, s blízkosťou, s uistením sa o prítomnosti matky, s fyzickým kontaktom, s bezpečím a podobne sú pre dieťa v tomto veku z hľadiska dojčenia mimoriadne dôležité a nie je jednoduché ich nahradiť.

Naviazanosť dieťaťa na matku sa v tomto veku považuje za nesprávnu, za akúsi chybu, ktorú rodičia dopustili. Ak sa budete stretávať s mamičkami iných dvojročných dojčených detí, uvidíte, že sú veľmi podobné, ako váš synček. Potreba intenzívnej vzťahovej väzby s matkou v tomto veku je úplne normálna. Dokonca práve vo veku dvoch rokov deti omnoho intenzívnejšie potrebujú prítomnosť matky, častokrát sa stáva, že deti v tomto veku sa začnú omnoho častejšie dojčiť, častejšie, než keď boli novorodenci. A je úplne pochopiteľné, že dieťa, ktoré sa snažíme v tomto veku násilne osamostatniť, bude o to viac požadovať intenzívnu starostlivosť od matky. A práve preto pomáha paradoxne práve to, že dieťaťu umožníte intenzívnu väzbu s vami.

Vaše dieťatko bude takéto maličké už len veľmi krátko. O pár mesiacov si všimnete, ako sa čoraz úspešnejšie vydáva na cestu k samostatnosti. Samostatnosť a nezávislosť budú o to výraznejšie, o čo viac sa mu podarí teraz zažiť intenzívnu vzťahovú väzbu s vami.

tags: #ako #pripraviť #dieťa #na #odlúčenie #od