Ako vypestovať strom zo šišky: Podrobný návod

Šišky, nepravé plody ihličnanov, patria k tomu najlepšiemu, čo príroda vie na dekoráciu ponúknuť. Spája sa v nich pravidelný, šupinami vzorovaný vzhľad, trvanlivosť (ak nejde o jedľu) a relatívna odolnosť so skvelou dostupnosťou. Je až neuveriteľné, že tieto poklady ležia voľne na zemi v parkoch či alejách a ľudia po nich stúpajú. A ešte neuveriteľnejšie je, že som neraz šišky videla už aj v predaji - len s minimálnou úpravou, alebo dokonca aj celkom bez nej.

Ak ste nadšený záhradkár alebo len hľadáte spôsob, ako oživiť svoju záhradu, pestovanie ihličnanov môže byť ideálnym riešením. Tieto krásne, večne zelené stromy nielen dodávajú záhrade štruktúru, ale poskytujú aj celoročnú zeleň. Možno ste si aj vy na internete všimli fotografie, na ktorých vyrastajú výhonky z malých borovicových šišiek. Je to nielen rozkošné, ale dokonca aj veľmi reálne vypestovať si takúto rastlinku doma.

Ako pestovať borovicu z borovicovej šišky

Kedy zbierať šišky?

Ideálnym termínom na zber šišiek je november. V tomto mesiaci sú semená už dostatočne dobre vyvinuté na to, aby dokázali vyklíčiť ale zároveň sa ešte stále držia v šiškách. Zber šišiek v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená z nich by s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli.

Zbierajte zatvorené šišky, len vtedy budete mať istotu, že v nich semená ešte sú. Čím vlhkejšie prostredie je, tým sú šišky uzatvorenejšie. Preto po zbere počkajte, kým poriadne preschnú. Len tak sa otvoria a semená v nich budú mať priestor na klíčenie a rast.

Bežný scenár šišiek je taký, že po spadnutí na zem a presušení sa šišky otvoria, semená z nich vypadnú a následne prejdú obdobím mrazov. Práve chlad ich naštartuje a spustí v semenách procesy, ktoré sú pri klíčení nevyhnutné. Šišky ale môžete oklamať a to tak, že prejdú takzvanou stratifikáciou. Nechajte šišky preto napríklad na vonkajšej parapete počas zimy, kde vám vytvoria aspoň peknú zimnú atmosféru.

Rozmnožovanie ihličnanov zo semien

Chcete získať nové rastliny ihličnanov? Máte viacero možností. Hoci to nejaký čas potrvá, budeme sa môcť popýšiť vlastnými výpestkami. Zo semien získame nové rastliny smrekov, jedľovca, tisovca, borovíc, tují, smrekovca, douglasky, cyprušteka aj jedle. Dokonca si zo semien môžeme vypestovať aj nové cédre.

Dôležité je včas pozberať plody - šišky, inak hrozí, že sa semená z nich uvoľnia a vypadnú. Šišky zberáme v októbri až novembri. Aj pri koncoročných potulkách v parkoch a prírode nájdeme spadnuté šišky - ideálne polootvorené, ktoré ešte zopár semien obsahujú. Navlhnuté šišky sú zavreté, preto ich pred vytrasením semien necháme preschnúť.

Ako z vonkajších buniek šiškových lamiel mizne voda, zmršťujú sa, lamely sa ohnú smerom von, čím sa šiška otvorí a semeno má cestu voľnú. Semená pred výsevom musia prejsť obdobím chladu, čomu sa odborne hovorí stratifikácia. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku stačí nechať asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo aj vonku. Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách.

Semená vysievame koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, do perlitu. Ten bežne kúpime v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Vysievame do výsevných misiek alebo črepníkov, priamo na prevlhčený perlit. Výsevy si označíme a uložíme do skleníka alebo zimnej záhrady, ideálne bližšie k oknu. Optimálna teplota na klíčenie je 20 °C.

Semená ihličnanov klíčia po asi dvoch až troch týždňoch od výsevu. Niektoré druhy majú nižšiu klíčivosť, napríklad cypruštek nutkanský, preto vysejeme výrazne viac semien, ako potrebujeme rastlín. Iné, napríklad z tují, zasa klíčivosť veľmi rýchlo strácajú, preto ich vysievame čo najskôr - ideálne hneď skoro na jar.

Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžeme jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať. Vyberáme len tie najpevnejšie. Pripravíme malé črepníky a substrát určený na pestovanie drevín alebo si ho namiešame z kvalitnej rašeliny, preosiateho kompostu, záhradnej zeminy a piesku. Vyberieme rastlinu z perlitu a opatrne ho z korienkov opláchneme.

Substrát po presadení udržiavame stále mierne vlhký, nie však premáčaný. Priesady nechávame v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložíme až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presadíme do väčších črepníkov.

Ako vypestovať strom zo šišky - krok za krokom

Nie je to nič pre netrpezlivých. Kým vám vyrastie strom, je to otázkou mnohých rokov a pri veľkých stromoch dokonca až otázkou generácií. Ak máte ale radi výzvy a nové veci, potom je tento netradičný spôsob pestovania práve pre vás. Máme návod v štyroch krokoch!

Krok 1: Zber šišiek

Prvým krokom je zber šišiek. Ideálnym termínom je november. V tomto mesiaci sú semená už dostatočne dobre vyvinuté na to, aby dokázali vyklíčiť ale zároveň sa ešte stále držia v šiškách. Zber šišiek v neskoršom období by mohol byť zbytočný, pretože semená z nich by s najväčšou pravdepodobnosťou vypadli.

Krok 2: Stratifikácia

Krok 3: Výsev semien

Najlepším časom na výsev semien ihličnanov je február. Ale nie každý, hlavne experimentov chtivý, chce obrovský strom. Použite miesto semien rovno celú šišku. Po stratifikácii ju navlhčite rozprašovačom na vodu. Šišku zasaďte aspoň do výšky jednej tretiny do substrátu a okolo nej umiestnite mach. Ten bude udržiavať ideálnu vlhkosť.

Pozor na premokrenie, pretože šiška veľmi ľahko zahnije. Pred klíčením môžete celý črepník umiestniť do igelitového vrecka, vďaka ktorému podporíte klíčenie. Črepník umiestnite pri okno, aby mali semená dostatok svetla. Ideálna teplota je okolo 20 °C. Doba klíčenia bude približne 2 - 3 týždne.

Krok 4: Starostlivosť o rastlinku

Nie je isté, či vám semienka v šiške vyklíčka, preto si pre zvýšenie šance na úspech vysaďte rovno viac kusov. Ale ak sa vám to podarí, zo šišky v črepníku sa môže stať veľmi krásna dekorácia. V prírode sa ihličnany rozmnožujú generatívne, t.j. semenom, iba v ojedinelých prípadoch sa rozmnožujú vegetatívne.

Rôzne druhy šišiek a ich využitie

Nie je však šiška ako šiška, nie každá sa hodí všade. Poďme sa pozrieť na niektoré druhy šišiek a ich využitie:

Borovica lesná: Keďže materský strom je častou takpovediac medzipanelákovou drevinou, jeho šiška je asi najbežnejšia, najdostupnejšia v mestách. Pravdepodobne prvá, ktorú budú zbierať deti a začiatočníci. Má však niekoľko nevýhod, pre ktoré ju ja používam už iba zriedka. Po prvé, je zo všetkých šišiek najviac otváravá. To značí, jej vzhľad sa vo vlhkom a suchom prostredí mení najviac. Vo vlhku má podobu kompaktného kužeľa so zaobleným dnom. Za úplného a dlhodobého sucha sú jej šupiny roztvorené kolmo na stredovú os a podstava je plochá. Schnutie a roztváranie trvá aj niekoľko dní. Nesnažte sa šišku pritavovať alebo natesno obkolesiť materiálom, kým nie je plne roztvorená. Keďže šiška je veľká, hodí sa do väčších ikebán a vencov na hroby. Vďaka plochej podstave sa dobre pritavuje. Pozor však na jej zatvorenie vo vlhku.
Borovica čierna: Strom parkov, alejí, ale najmä - ako už názov hovorí - prirodzená drevina lesa. Z borovice čiernej možno vytvárať tiež kvety podobné gerberám.
Borovica: Jeho šiška vyzerá ako zmenšenina borovice čiernej. Niektoré exempláre sú skutočne drobnučké a dajú sa porovnávať so šiškami smrekovca. Jej vlastnosti sú rovnaké ako u borovice čiernej. Ja ju však pred borovicou čiernou preferujem, práve kvôli tomu, že je menšia a má mnohoraké využitie. Od ikebán, cez adventné vence až po vence výlučne zo šišiek, kde je dôležitou, ba až hlavnou zložkou. Ideálne je zbierať ju v plne roztvorenom stave za dlhotrvajúceho suchého, teplého počasia. Pri zbere v uzavretom stave nás môže po otvorení nepríjemne prekvapiť prípadnými deformáciami.
Borovica: Vzácnejší okrasný medzipanelákový strom. Jej šišky nepripomínajú šišky predošlých dvoch borovíc, sú úzke, veľmi dlhé so zaoblenými šupinami. Šupiny často priečne praskajú a ľahko sa lámu. Majú len malé využitie vo väčších ikebanách a vencoch na hroby. Dajú sa z nich však dobre vyrábať šiškové kvietky, pričom jej strihanie je nenáročnejšie ako strihanie borovice čiernej.
Smrek lesný: Naša najrozšírenejšia drevina lesov je menej bežná v parkoch a alejách, kde býva spravidla nahradená smrekom strieborným. Jej šišky sú veľké, podlhovastné. V uzavretom stave ich šupiny priliehajú tesne k sebe a šišky sú v tvare úzkych zahrotených valcov. Kvôli veľkým rozmerom, malej ploche na pritavenie a výraznej zatvárateľnosti som pre šišky smreka lesného nenašla v dekoráciách veľké využitie. Mimoriadne vhodné sú iba do vencov na hroby, práve pre svoju mohutnosť a ľahkú dostupnosť.
Smrek strieborný: Častý dekoratívny strom parkov, medzipanelákových skupiniek stromov, alejí, záhrad. Jeho šišky sú výrazne menšie a svetlejšie ako u smreka lesného. V uzavretom stave k sebe šupiny nedoliehajú. Otváravosť je podobná ako u jeho lesného príbuzného. Vďaka menším rozmerom sú dekoračne prípustnejšie do menších ozdôb. Najmenšie kusy môžu byť súčasťou šiškových vencov, väčšie aj ikebán a adventných vencov. Zbierame exempláre nezalepené živicou, ktorá tieto šišky často znehodnocuje.
Smrek: O čosi zriedkavejší okrasný strom parkov a medzipanelákových skupiniek. Jeho šišky sú veľmi podobné šiškám smreka lesného, sú však výrazne menšie. Vďaka tejto vlastnosti nájdu uplatnenie v menších dekoráciách, v ikebanách a vencoch. Rovnako ako u smreka lesného, aj jeho šišky sú veľmi otváravé.
Smrek: Nie bežný okrasný ihličnan. Jeho šišky sú veľmi podobné smreku omorikovému (pozri vyššie), preto majú aj podobné využitie. Sú však v priemere o kúsok menšie ako u omoriky a jeho roztváravé šupiny sú kratšie a krehkejšie.
Smrekovec: Lesný, už menej parkový a medzipanelákový strom. Druh s malými šiškami, často opadávajúcimi spolu s úlomkami konárov. Dá sa použiť celý takýto konárik obsypaný šiškami alebo len šišky samotné. Šišky sú roztváravé, ale nemenia rapídne tvar. V uzavretom stave šupiny k sebe nepriliehajú. Pre smrekovec mám širokú škálu využitia. Šiškami obsypané lysé konáriky sa dajú použiť ako dekorácia do váz alebo byť súčasťou vencov na hroby.
Jedľa: Jedľa je krásny lesný strom, jej šišky žiaľ nie sú súce prakticky na nič. Ich prirodzenosťou je totiž rozpadnúť sa. Pokiaľ sa k nejakej šiške dostaneme, spravidla to býva nedozretá šiška na vyrúbanom strome. Akokoľvek môže táto šiška vyzerať kompaktne, po dlhšej dobe v suchu postupne prichádza o šupiny, až ostane iba stredové vreteno. Možno použiť šupiny samotné na výrobu napríklad drevnatého kvietku, škridiel pre maketu domčeka a podobne, v tomto je ich ľahká oddeliteľnosť výhodou.
Ihličnan: Pomerne vzácny strom botanických záhrad a parkov, zriedkavejšie pestovaný na sídliskách. Jeho šišky však stoja za to. Sú stredne veľké a úplne neroztváravé, možno ich teda použiť bezprostredne po zbere nezávisle na počasí.
Ihličnan: Ihličnan parkov a iných okrasných skupiniek stromov, v lesoch rastie len vďaka výsadbe. Jej šišky sú veľmi dekoratívne. Majú strednú veľkosť a slabo otváravé, v uzavretom stave k sebe nedoliehajúce šupiny. Cez ne prečnievajú podporné šupiny s troma lalokmi, ktoré vytvárajú na veľmi peknú vzorku. Staré šišky ležiace pridlho na zemi môžu podporné šupiny stratiť. Pozor však na poškodenie podporných šupín pri manipulácií. Vhodná do ikebán a vencov.
Áno, nie je to druh tvoriaci šišky, nie je to ani ihličnan: Napriek tomu ju uvádzam, lebo jej malé, drevnaté plody pripomínajú zmenšeniny šišiek veľmi nápadne. Používam ju najmä na upchtanie škár medzi väčšími šiškami vo vencoch. Na vianočných ministromčekoch zase poslúži ako napodobenina skutočných šišiek.

Šišky ako dekorácia

Šišky, najmä tie väčšie a nápadne sfarbené dodávajú dospelým ihličnanom nezameniteľný vzhľad, sú efektné a záhrada vďaka nim získava atraktívnejší vzhľad. Preto by ihličnany ktoré dekorujú pekné šišky mali dostať v záhrade čo najviac viditeľné a reprezentatívnejšie miesto. Niektoré šišky (borovica lesná) možno dokonca v záhrade ďalej využiť, napríklad ako mulčovací materiál do záhonov na reprezentatívnejších miestach, prípadne poslúžia aj na zakrytie pôdy v v črepníkoch (smrekovec).

Využiť túto prírodninu môžete aj na výrobu štýlových jesenných či zimných dekorácií, adventných vencov alebo vianočných svietnikov.

Druhy ihličnanov

Borovica: Je známa po celom svete a existuje niekoľko rôznych druhov. Na juhu Európy je asi najznámejšia borovica píniová, na ktorej plodoch, píniových orieškoch, radi maškrtia aj ľudia. V našich podmienkach je rozšírená borovica limbová (prevažne Tatry) a v záhradách, parkoch a lesoch možno nájsť borovicu horskú. Je nenáročná na prostredie a darí sa jej aj v znečistenom prostredí, teda aj v mestách.
Smrek: Rastie rýchlejšie a zväčša rovno. Obľúbenými sú aj jeho zakrpatení bratranci, ktorí dorastajú do výšky jedného metra. Poznáme až 40 druhov smrekov a najbežnejšími sú smrek pichľavý, obyčajný a sivý.
Cyprušteky: Sú husté a štíhle, často používané do živých plotov a stien, čím vytvárajú prirodzenú ochranu pred zrakmi ľudí a hlukom.
Jedle: Majú hlboké korene, týčia sa vzpriamene do výšky a ich šišky takisto stoja na vetvách vzpriamene. Aj tu nájdeme rôzne druhy, jedľa kaukazská, španielska či jedľa kórejska.

Starostlivosť o ihličnany

Dostatok slnečného svetla: Väčšina ihličnanov vyžaduje aspoň 6 hodín priameho slnečného svetla denne. Aj keď sú ihličnany odolné, najmä mladé stromy môžu trpieť pri silných vetroch.
Priepustná pôda: Ihličnany preferujú dobre priepustnú pôdu, ktorá neostáva dlho mokrá. Ak máte ťažkú ílovitú pôdu, je dobré ju vylepšiť pridaním piesku alebo kompostu, čo zlepší drenáž. Väčšina ihličnanov prosperuje v pôde s neutrálnym až mierne kyslým pH.
Mladé stromy: Ihličnany sú síce odolné voči suchu, ale v prvých 2-3 rokoch po výsadbe potrebujú pravidelnú zálievku, aby sa dobre zakorenili. Dospelé ihličnany potrebujú menej vody, pretože ich koreňový systém je dostatočne hlboký na to, aby dokázal čerpať vlhkosť z hlbších vrstiev pôdy.
Ochrana pred mrazom: Mulč tiež chráni koreňový systém pred extrémnymi teplotami, najmä počas zimy, a zároveň zabraňuje erózii pôdy.
Zachovanie tvaru: Pri rezaní dávajte pozor, aby ste neodstrihli príliš veľa. Mnohé druhy ihličnanov, najmä borovice, nemajú schopnosť znovu narásť na miestach, kde bola odstránená veľká časť vetvy.

Najlepším časom na výsadbu ihličnanov je jar alebo jeseň, keď sú teploty mierne a pôda nie je zamrznutá. Mladé ihličnany potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas prvého roka po výsadbe. Ihličnany preferujú dobre priepustnú pôdu s neutrálnym až mierne kyslým pH.

Áno, niektoré menšie druhy ihličnanov, ako sú trpasličie borovice alebo tuje, môžu byť pestované v kvetináčoch.

Pestovanie ihličnanov je vynikajúcim spôsobom, ako pridať záhrade štruktúru a celoročnú zeleň. Či už sa rozhodnete pre smreky, borovice alebo tuje, správna starostlivosť a výber miesta zabezpečia ich zdravý rast a dlhú životnosť.

tags: #ako #vypestovať #strom #zo #šišky