Akú teplotu dosiahnuť pri tepelnej úprave mäsa

Pri tepelnej úprave mäsa je dôležité dosiahnuť správnu vnútornú teplotu, aby bolo mäso bezpečné na konzumáciu a zároveň chutné. Rôzne druhy mäsa vyžadujú rôzne teploty, aby sa zabezpečila ich bezpečnosť a kvalita.

Ružové bravčové mäso - je to bezpečné?

V minulosti bolo ružové bravčové mäso považované za nebezpečné. Mnohí si pamätáme bravčové mäso sivé, tuhé a ťažko žuvateľné. Dôvodom bola snaha dosiahnuť vnútornú teplotu aspoň 71 °C, ako odporúčali vtedajšie smernice.

Zmena odporúčaní USDA

Našťastie pre milovníkov bravčového mäsa, organizácia USDA (United States Department of Agriculture) v roku 2011 revidovala svoje odporúčania. Podľa nových smerníc je bravčové mäso bezpečné na konzumáciu, ak po zapichnutí teplomera do najhrubšej časti nameriate približne 63 °C a následne ho necháte aspoň 3 minúty odpočívať.

Riziko trichinelózy

Obavy z ružového bravčového mäsa pramenili z parazita známeho ako trichinelóza (svalovec). Avšak, ak vnútorná teplota bravčového mäsa dosiahne bezpečných 63 °C, jeho stred môže byť stále mierne ružový bez rizika.

Ako zistíte, že je bravčové mäso hotové?

Najlepší spôsob, ako zistiť, či je bravčové mäso hotové, je použiť teplomer. Prepichnutie mäsa špízom a sledovanie farby vytekajúcej šťavy nemusí byť spoľahlivé. Po dosiahnutí 63 °C nechajte mäso aspoň 5 minút odpočívať.

Stupne prepečenia bravčového mäsa

Ak vám ružová farba prekáža, môžete pokračovať vo varení až do teploty približne 68 °C. Vaše bravčové mäso tak bude stále chutné, ale už nie také šťavnaté. Pri vyšších teplotách sa odporúča podávať mäso s omáčkou, aby sa vyvážila možná suchosť.

Teplota mletého bravčového mäsa

Pri príprave akéhokoľvek mletého mäsa (bravčové, hovädzie, teľacie alebo hydinu) je dôležité dovariť ho kvôli bezpečnosti na teplotu aspoň 74 °C. Mleté mäso je náchylnejšie na kontamináciu, preto je táto teplota nevyhnutná.

Mleté mäso - univerzálna ingrediencia

Mleté mäso je obľúbenou ingredienciou, pretože sa ľahko pripravuje a rýchlo uvarí. Je veľmi univerzálne a dá sa využiť na mnoho spôsobov.

Príprava mletého mäsa

• Príprava pred varením: Mäso vyberte z chladničky aspoň 20 minút pred varením, aby sa predišlo prílišnému ochladeniu panvice.
• Rozpálenie panvice: Panvicu s tukom najprv rozpáľte, inak sa bude mäso dusiť a nie opekať.
• Opekanie mäsa: Po vložení mäsa do panvice ho nechajte bez pohybu 2-3 minúty, aby sa na ňom vytvorila kôrka.
• Postupné varenie: Pre optimálne prepečenie mäso tepelne upravujte postupne po menších dávkach.
• Teplota: Mleté mäso by malo dosiahnuť teplotu 75 °C.
• Vzhľad: Vo vnútri nemôže byť mäso červené.

Druhy mletého mäsa

• Bravčové: Získava sa z hrude alebo z pliecka a môže obsahovať maximálne 30 % tuku. Je výborné do koložvárskej kapusty, mäsových guliek alebo fašírok.
• Hovädzie: Získava sa z hrude a z pliecka a môže mať najviac 20 % tuku. 100 g mletého hovädzieho mäsa obsahuje 216 kcal. Využijete ho napríklad na burgery, lasagne, či mäsových omáčok na špagety.
• Teľacie a kuracie: Sú chutné a ide o diétnu alternatívu. Obsahujú približne 10 % tuku a asi polovicu kalórií než hovädzie mäso.

Skladovanie mletého mäsa

Čerstvo namleté mäso spotrebujte v ten istý deň. Balené mleté mäso vydrží o niečo dlhšie, ale malo by sa uchovávať maximálne dva dni a v najchladnejšej časti chladničky. Ak ste si kúpili alebo namleli viac mäsa, môžete ho bez problémov zmraziť, v mrazničke by malo vydržať 2-4 mesiace, v závislosti od teploty. Nezabudnite si zabalené mäso určené do mrazničky dobre označiť - o aký druh mletého mäsa ide a dátum, kedy ste ho do mrazničky vložili.

Varenie - základná tepelná úprava

Varenie je tepelná úprava surovín vo väčšom množstve tekutiny, ktorá sa nakoniec nespotrebuje do výsledného pokrmu. Surovina je ponorená do tekutiny dostatočne dlhú dobu pri dostatočne vysokej teplote. Rozhodujúci je okamih, kedy sa znehodnocujú (denaturujú) bielkoviny. Variť môžete aj bez viditeľných prejavov varu, pozvoľna, pri nižších teplotách, čo prospieva chudému, bielemu jemnému mäsu, ako je kuracie alebo rybie.

Varenie pri vyšších teplotách

Vodu môžete prinútiť, aby varila ešte pri vyššej teplote ako je 100 stupňov, ak ju zavriete do tlakového hrnca. Tlakový hrniec udrží vďaka vznikajúcej pare tlak podstatne vyšší. Takto môžete variť predovšetkým suroviny, ktoré potrebujú pomerne dlhú dobu, kým zmäknú.

Vplyv varenia na chuť

Pri varení sa často využíva odovzdávanie chuti surovín tekutine, čo sa využíva pri príprave vývaru. Iný spôsob, ako eliminovať stratu chuti, je varenie v pare. Tu nedochádza k takému intenzívnemu kontaktu varenej suroviny s tekutinou a chuť zostane plnšia.

Varenie v rôznych tekutinách

Variť sa dá v mlieku, vo víne, vo vývare, v aromatických tekutinách ochutených korením, bylinkami alebo ázijskými omáčkami tajomných chutí, v octovej vode, a tiež v tuku. Príkladom je konfitovanie kačacích stehien alebo bôčiku, kde sa používa bravčová masť, kačacie sadlo alebo olivový olej.

Varenie vo vákuu (Sous-vide)

Kontaktu surovín s okolitou tekutinou možno zamedziť úplne. Stačí, keď surovinu trochu ochutíte, vložíte do pevného vrecka a vákuovo uzavriete. Surovinu v sáčku potom uložíte do vodného kúpeľa a dôkladne začnete sledovať nielen teplotu, ale aj čas varenia. Takto sa dá variť v presne kontrolovanom prostredí, niekedy rozhoduje aj presné nastavenie teploty na desatinu stupňa. Zvyčajne sa operuje v rozsahu medzi 60-80 stupňami, kde sa bielkoviny ešte len začínajú denaturovať. Zmyslom je udržať surovinu presne niekde uprostred - síce uvarenú, zdenaturovanú, ale konzistenciou oveľa bližšie surovému stavu.

Blanšírovanie

Blanšírovanie je krátke uvarenie suroviny v dobre osolenej vode na skus, a potom jej okamžité schladenie v ľadovej vode.

Bezpečnosť pri konzumácii bravčového mäsa

Napriek novým odporúčaniam týkajúcim sa teploty bravčového mäsa, je dôležité dodržiavať určité zásady bezpečnosti a hygieny, aby sa minimalizovali riziká spojené s jeho konzumáciou.

Dôkladná tepelná úprava

Využívajte potravinársky teplomer so sondou a overte, že mäso vo všetkých častiach dosiahne minimálnu odporúčanú teplotu. Pri bežných kúskoch sa odporúča najmenej 62 °C, pri mletom mäse okolo 71 °C. Ešte bezpečnejšou alternatívou je dlhšia tepelná úprava, napríklad pomalé varenie vo vriacej vode (100 °C).

Oddelenie surového mäsa od ostatných potravín

Snažte sa minimalizovať kontakt surového bravčového s inými surovinami, najmä s tými, ktoré sa konzumujú bez tepelnej úpravy (napríklad surová zelenina, ovocie). Aj malý dotyk môže preniesť neželané baktérie alebo vírusy.

Umývanie rúk a nástrojov

Pri príprave jedál z mäsa sa zvyknú používať rôzne kuchynské náčinia - nože, dosky na krájanie, misky. Vždy ich po kontakte s mäsom dôkladne vydezinfikujte alebo aspoň umyte horúcou vodou s čistiacim prostriedkom. Ruky si umývajte čo najčastejšie a vždy predtým, než sa začnete venovať inej činnosti v kuchyni.

Uprednostnenie „zdravších“ zdrojov mäsa

Ak máte možnosť, vyberte si mäso z overených chovov, kde sa nepoužívajú nadmerné dávky antibiotík či hormónov. Najlepšou voľbou môže byť bio bravčové mäso s prísnymi certifikátmi kvality. Takisto je vždy dobré poobzerať sa po menších lokálnych farmároch, u ktorých máte aspoň čiastočnú istotu, ako so zvieratami zaobchádzajú.

Nenechajte sa oklamať nálepkami

Nápisy typu „prírodné“ alebo „z horských oblastí“ nemusia znamenať automatickú záruku bez antibiotík. Vyžadujte preto jasné a priame deklarácie typu „bez hormónov“, „bez antibiotík“ alebo certifikáty označujúce bio či ekologické chovy.

Riziká spojené s konzumáciou bravčového mäsa

Hoci je bravčové mäso obľúbené, existujú určité riziká spojené s jeho konzumáciou, ktoré by ste mali zvážiť.

Kontaminácia baktériami

V jednom z testovaní sa zistilo, že približne 69 % vzoriek bravčového mäsa bolo kontaminovaných baktériou Yersinia enterocolitica, ktorá môže u človeka vyvolať hnačky, horúčky, bolesti brucha, kŕče a vracanie. Mleté bravčové mäso je obzvlášť náchylné na kontamináciu.

Rezistencia na antibiotiká

Mnohé baktérie obsiahnuté v bravčovom mäse vykazujú rezistenciu na antibiotiká, čo pri prenose na človeka môže viesť k zložitejšej liečbe bežných infekcií.

Parazity a vírusy

V bravčovom mäse sa často nachádzajú rôzne parazity či vírusy, ktoré sa môžu preniesť na človeka a ohroziť jeho zdravie. Medzi tie najzávažnejšie patria:

• Taenia solium (bravčová pásomnica): Črevný parazit, ktorý napáda tkanivá a orgány.
• Menangle vírus: Infekcia, ktorá sa u ľudí prejavuje horúčkami, triaškou, migrénami a nadmerným potením.
• Svalovec (Trichinella spiralis): Parazitický červ, ktorý vyvoláva silné opuchy, svalové bolesti, celkovú slabosť, horúčky a nevoľnosť.
• Hepatitída E: Vírusová infekcia prejavujúca sa žltačkou, únavou a nevoľnosťou.

Je bio bravčové mäso riešením?

Pre mnohých spotrebiteľov je „bio“ etiketou, ktorá signalizuje kvalitný, zdravší a etickejší spôsob chovu. V prípade bravčového mäsa sa však aj pri voľnom výbehu a lepších životných podmienkach ošípaných treba mať na pozore pred parazitom Trichinella spiralis (svalovec). Ten je postrachom všetkých chovateľov, ktorí zvieratá chovajú pod holým nebom, kde sa parazit môže ľahšie šíriť. Hoci dôkladné prevarenie mäsa väčšinu parazitov zlikviduje, nikto vám nezdvihne garanciu, že už slabšie prepečené kúsky ostanú vždy úplne bez parazitov. Aj bio chov má tak svoje limity, a hoci zmierňuje niektoré negatíva veľkovýroby, neeliminuje úplne každý zdroj zdravotného rizika.

Etická stránka chovu ošípaných

Okrem zdravotných rizík existuje aj etická stránka chovu ošípaných v priemyselných podmienkach. Vo veľkochovoch žije až 97 % všetkých ošípaných vo veľmi obmedzených priestoroch. Tieto zvieratá často nikdy nevidia slnečné svetlo, nebehajú po tráve a nemajú možnosť rypákom prirodzene ohľadávať okolitý terén. Celý život sú odkázané na stiesnené ohrady, kde okrem seba znášajú aj výrazné množstvo výkalov, moču a amoniaku. Navyše sa im podávajú umelé krmné zmesi s liečivami na zabránenie chorobám, ktoré by sa v takomto prostredí mohli rýchlo šíriť.

Údenie mäsa

Údenie je spôsob ochucovania, tepelného spracovania a konzervácie potravín. Mäso, ryby, syry, zeleninu vystavujeme dymu z horiaceho a tlejúceho dreva. Dochucovaciu zložku tvorí aróma pre každé drevo špecifického dymu a soľ, tepelné spracovanie zabezpečí teplota dymu a konzerváciu jeho antiseptické účinky, ktoré zabraňujú rozmnoženiu hnilobných baktérii.

Príprava pred údením

Pred samotným údením sa potravina s teplotou okolo 3 °C nakladá do soli alebo slaného rôsolu. Slaný roztok pripravíme z vody a kuchynskej soli, pričom ich pomer závisí od požadovanej a očakávanej chuti. Najčastejšie sa pridáva 100 gramov soli na jeden liter vody. Keď sa soľ vo vode rozpustí, namočíme do roztoku mäso, ryby alebo syr. Väčšie kusy mäsa pobudnú v roztoku dlhšiu dobu ako menšie. Nasolené potraviny odkvapkáme, vložíme na pár hodín do teplej vody, znovu odkvapkáme a začneme so samotným procesom údenia.

Drevo na údenie

Na údenie sa smie používať iba neošetrené drevo. Najvhodnejšie je čerstvé drevo z tvrdých listnatých stromov, ihličnany a veľmi suché stromy sú nevhodné. Európania používajú dub, jelšu, buk a staršie ovocné stromy, Američania využívajú pri údení orech, pekan, javor a drevo z hikory. Drevo z brezy možno použiť len po odstránení kôry, ktorá pri horení vylučuje nežiaduci decht.

Teploty údenia

• Chladné údenie: Nedosahuje vyššiu teplotu ako 38 °C, najčastejšie sa používa teplota okolo 20 °C. Vhodné pre kuracie mäso, menej mastné ryby, jemnejšie kúsky bravčového a hovädzieho, syry a zeleninu.
• Horúce údenie: Prebieha pri 45 °C, ale môže sa vyšplhať až na teplotu 80 °C. Vhodné najmä pre tučné mäso a mastnejšie ryby.

Vyprážanie mäsa

Proces vyprážania je jedným z druhov tepelnej úpravy s použitím rozohriateho tuku. Vyprážanie môže mať v závislosti na technike rôzny priebeh a prebiehať pri rôznej teplote, ktorá sa obvykle pohybuje v rozmedzí medzi 130 až 220 °C, av prípade nemastného vyprážania je to približne okolo 250 °C.

Tuk na vyprážanie

O vhodnosti daného tuku rozhoduje takzvaná vysoká teplota dymu (minimálne 180 ° C) a obsah nasýtených, alebo jedno nenasýtených mastných kyselín. Vzhľadom k týmto kritériám je najlepšie z dostupných rastlinných olejov zvoliť repkový olej, ale ten je vďaka svojim vlastnosťami vhodný predovšetkým na krátkodobé vyprážanie. Na vyprážanie nie je vhodný ani slnečnicový olej (kvôli nepriaznivým pomerom mastných kyselín), ani sójový olej, alebo stále obľúbenejší olej z hroznových kôstok, pretože obsahujú veľké množstvo polynenasýtených mastných kyselín. Vyvarujte sa tiež margarínu, ktorý obsahuje obvykle škodlivé trans tuky.

Teplota a čas vyprážania

Je dobré dbať na to, aby tepelná úprava bola čo najkratšia a prebiehala pri nie príliš vysokej teplote. Čím dlhšia doba vyprážania a čím vyššia teplota, tým je väčšie riziko vzniku škodlivých zlúčenín.

Olej na pečenie, olej na vyprážanie, olej do šalátu, olej do fritézy - možno si aj vy často lámete hlavu nad tým, ktorý olej použiť pre to, aby jedlo bolo zdravé a chutné. Nie ste v tom sami. Ak sa odborníci na niečom nezhodnú, tak je to práve pečenie a použitie oleja.

Výber Oleja Pri Tepelnej Úprave Mäsa

Dnes je ponuka olejov naozaj široká. Kokosový olej, ľanový olej, palmový olej, sézamový olej - každý z nich má inú kvalitu. Záleží na spôsobe ich spracovania, ale aj na konkrétnych surovinách, z ktorých sú získavane. Niektoré oleje sú nutrične prínosnejšie ako iné a majú vplyv na zdravie organizmu.

Z tohto pohľadu sa často vyzdvihuje olivový olej, ale aj iné menej obvyklé oleje. Neznamená to však, že by slnečnicový či repkový olej nemohol byť kvalitný.

Ak chcete, aby rastlinný olej prinášal čo najviac pozitívnych účinkov vášmu organizmu, ideálnou voľbou sú za studena lisované, nerafinované druhy. Tie sa získavajú pri prirodzených teplotách, obvykle okolo 35 až 50 °C. Znamená to, že všetky cenné látky zo vstupných surovín ostanú zachované aj vo výslednom oleji.

Na bežnú konzumáciu, šetrné restovanie zeleniny, varenie a kratšie vyprážanie sú vhodné za studena lisované oleje, ktoré majú vysoký obsah mono-nenasýtených kyselín. Najzdravšie je však vôbec ich na vyprážanie a tepelné spracovanie nepoužívať. Ak už však vyprážate, je dobré vedieť, akú má váš olej tepelnú odolnosť a neprepáliť ho.

Rafinované oleje sa vyznačujú najnižším obsahom zdraviu prospešných látok. Spracovávajú sa pri teplotách viac ako 160 °C. To vedie k poškodeniu a zničeniu obsiahnutých vitamínov či antioxidantov. Výhodou rafinovaných rastlinných olejov je lepšia odolnosť voči prepáleniu. Majú vyšší bod zadymenia, ktorý je častokrát na úrovni viac ako 200 °C. Vďaka tomu sa dajú používať na vyprážanie, fritovanie a ďalšie tepelné úpravy, ktoré si vyžadujú vysokú teplotu.

Rafinované oleje sú cenovo prístupnejšie a neovplyvnia chuť pokrmov. Predávajú sa v priesvitnom, väčšinou plastovom obale. Nemajú žiadnu špecifickú vôňu ani chuť, sú riedke, číre, nezakalia sa a nikdy sa nepokazia.

Bod Prepaľovania Oleja

Viete, čo je to bod prepaľovania? To by ste mali. Akonáhle sa z oleja začne dymiť, prepaľuje sa a už nie je vhodný na úpravu potravín. Určite ste už aj vy nad tým párkrát mávli rukou, no to by ste robiť nemali. Pokiaľ chcete pripravovať zdravé a chutné jedlo, potom je to práve hodnota maximálneho zahriatia, ktorú by ste nemali počas tepelnej úpravy jedál prekročiť.

Každý z olejov má bod prepaľovania inde. Napríklad kokosový olej sa začína prepaľovať na 175 °C, zatiaľ čo ryžový zvládne aj 250 °C. Avokádový olej má tiež veľmi vysoký bod prepaľovania, a to okolo 250 °C, a navyše vynikajúcu chuť.

Teplota Pečenia Mäsa

Pri príprave pečeného mäsa nie je ani taký dôležitý bod prepaľovania, ako samotná teplota. Bod prepaľovania by ste počas úpravy jedla nemali dosiahnuť, aby ste predišli vzniku karcinogénnych látok. Venujte pozornosť predovšetkým teplote pečenia. Pri príprave väčšiny mäsa je vhodnejšia dlhšia úprava na nižšej teplote. Pri takomto spôsobe pečenia nie je potrebné veľké množstvo oleja.

Ak chcete, aby bolo mäso šťavnaté a mäkké, pečte ho na teplote len 100 - 200 °C. Odporúča sa tiež mäso „osmahnúť“ alebo začať pečenie na vysokú teplotu, aby sa jeho póry zatiahli a šťava sa udržala vo vnútri.

Tipy na Prípravu Mäsa

Nie je nič jednoduchšie ako pripraviť rýchle ,zdravé ,výživné a chutné jedlo ak máte vhodný kus mäsa. Potom ho už stačí len hodiť ho na panvicu a za pár minút je tu fantastický steak. Že to nie je možné? Naopak, s dobrým kúskom mäsa je možné takmer čokoľvek. Každé mäso si žiada svoje. Napríklad viete, že správny steak nesmiete pred prípravou soliť, aby soľ nevytiahol vodu a mäso nebolo vysušené? Alebo že mäso na pečenie môžete v marináde ponechať aj veľa hodín? A nechávate vôbec mäso pred pečením odpočinúť?

Varenie nie je veda, ale bez nejakých tých poznatkov sa predsa len nezaobídeme. V našich končinách patrí vyprážanie k najobľúbenejším fomám prípravy mäsa hlavne preto, že vyprážané mäso je šťavnaté, mäkké a krehké.

Čím nižšia teplota oleja pri vyprážaní, tým viac tuku sa vpíja do hotového mäsa. Na vyprážanie je najvhodnejší olej či masť. Maslo, pokiaľ nie je topené, má sklony sa páliť. Na panvicu nedávame príliš veľa mäsa. Mäso sa upravuje horúcim vzduchom. Mäso pred pečením ochutíme, môžeme aj marinovať. Mäso najprv vložíme do vyhriatej rúry, aby sa šokom zatiahlo a vytvorilo kôrku, až potom teplotu znížime a jedlo dopečieme. Suchšie mäso (karé, stehno, baranina) pred pečením prešpikujeme slaninou, prípadne slaninu položíme na povrch. Výpek z mäsa môžeme zaprášit hladkou múkou a po povarení získame lahodnú omáčku.

Grilovanie Mäsa

Mäso môžeme grilovať na rošte, ihle, kameni či akokoľvek inak rozložené nad horúcimi plameňmi či uhlíkmi. Najobľúbenejšie príprava jedla pre záhradné párty, posedenie s priateľmi v prírode, na chate ,skrátka kdekoľvek kde nám nebude vadiť trochu toho dymu. Dobrý tip -ak mäso prepravujeme na grilovačku dlhší čas , môžeme ho už doma namarinovať. Mäso vyberieme z chladničky a necháme cca 2 hodiny odpočinúť. Pozor na tuk a šťavu z mäsa kvapkajúcej do ohňa - vzniknutý dym obsahuje škodlivé látky.

Varenie Mäsa

Mäso varíme buď pre vývar alebo pre mäso samotné. Podľa toho sa odvíja príprava. Varené mäso je výrazne diétnejšie než vyprážané a väčšinou predbehne i pečené. Mäso na vývar vložíme do studenej vody. Postupne zvyšujeme teplotu až k varu. Mäso nie je vystavené teplotnému šoku, nezatiahne sa a tak z neho vyvaríme najviac chuti. Mäso, ktoré varíme pre mäso samotné, naopak vkladáme do vriacej vody, aby sa zatiahlo a uchovalo si čo najviac chuti.

Špeciálna epizódou je varenie v pare. Nejde o klasické varenie, ale úpravu parou stúpajúca z vriacej kvapaliny. Mäso tak nemá žiadny kontakt s vodou a zostane šťavnaté a plné chuti.

Teplomery na Mäso

Príprava správne šťavnatého mäsa vyžaduje isté skúsenosti. Veľkými krokmi vpred sa pri pečení a grilovaní mäsa môžete posunúť s jednou nenápadnou pomôckou - teplomerom na mäso. Aké sú najlepšie teplomery na mäso a na aké detaily zamerať pozornosť?

Pečenie a grilovanie mäsa sa neriadi rovnakými pravidlami. Závisí od druhu mäsa, jeho hrúbky, počiatočnej teploty či predchádzajúcej úpravy. Ak je raz mäso pripravené dokonale, nikto a nič negarantuje, že sa to podarí aj nabudúce. Existuje však riešenie, ako prevziať kontrolu nad teplotou mäsa vo vnútri, ktorá je pri tepelnej úprave kľúčovou.

Kvalitný teplomer na mäso vás takmer okamžite informuje o aktuálnej teplote. A nielen to! Súčasná ponuka teplomerov na mäso je taká obsiahla, že mnohé pokročilé modely oslovia i praktickými a užitočnými funkciami navyše.

Druhy Teplomerov Používaných v Kuchyni

• Izbový kuchynský teplomer - Jednoduchý izbový teplomer so stupnicou býva umiestnený v kuchyni na stene.
• Teplomer do chladničky/mrazničky - Kompaktný teplomer s háčikom na zavesenie alebo magnetom sa umiestňuje do chladničky, kde meria teplotu prostredia.

tags: #aku #teplotu #dosiahnuť #pri #tepelnej #úprave

Populárne príspevky:

• Prečo by ste nemali vynechávať obed?
• Sprievodca výberom rýchlovarných kanvíc
• Recenzie sitiek na ovocie
• Inšpirácie pre prípravu morčacieho
• Chrumkavé pečené hranolky