Aký šalát vysadiť na jeseň pre jarnú úrodu?

Jeseň je obdobím, kedy sa nielen hodnotia výsledky letnej záhradkárskej sezóny, ale aj príležitosťou na prípravu pôdy na budúcoročnú úrodu. Výsadba zeleniny na jeseň nie je len starou tradíciou, ale aj praktickým spôsobom, ako získať skoré a chutné plody hneď na jar. V tomto článku sa pozrieme na to, prečo sa oplatí sadiť na jeseň a ktoré plodiny sú na to najvhodnejšie.

Prečo sadiť na jeseň?

Jednou z hlavných výhod jesennej výsadby je, že sadenice prechádzajú prirodzeným procesom otužovania, vďaka čomu sú odolnejšie voči chorobám a škodcom. Navyše, na jar začínajú rásť rýchlejšie, pretože majú náskok pred jarne vysadenými plodinami. To znamená, že úrodu môžete očakávať skôr, než pri tradičnej jarnej výsadbe.

Čo sa dá vysadiť na jeseň?

Výber plodín na jesenné siatie je pestrý a zahŕňa mnoho druhov zeleniny a byliniek. Medzi najobľúbenejšie patria:

• Cesnak: Táto klasická plodina je nenáročná, stačí vybrať vhodnú odrodu a dodržať správny čas výsadby.
• Cibuľa: Oba druhy, biela aj červená cibuľa, výborne prezimujú a poskytujú bohatú úrodu.
• Kôpor a petržlen: Tieto aromatické bylinky sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov.
• Mrkva a repa: Koreňové plodiny vysadené na jeseň sú zvyčajne sladšie a šťavnatejšie.
• Reďkovka a šalát: Ideálne pre tých, ktorí milujú čerstvú zeleninu počas celého roka.
• Šťovík a paštrnák: Tieto menej bežné plodiny sú výživné a zdravé.

Tajomstvá úspešnej jesennej výsadby

Ak chcete dosiahnuť úspech pri jesennej výsadbe, je dôležité dodržiavať niekoľko základných pravidiel:

1. Výber miesta: Vyberte slnečné miesto s ľahkou pôdou, kde voda nestagnuje.
2. Príprava pôdy: Záhony dôkladne vykopte a prihnojte organickými hnojivami.
3. Hĺbka výsadby: Dodržiavajte odporúčanú hĺbku výsadby pre každú plodinu.
4. Termíny výsadby: Najlepší čas na siatie je koniec septembra až začiatok októbra, keď pôda ochladne, ale ešte nezamrzne.
5. Ochrana pred škodcami: Na ochranu plodín pred hlodavcami môžete použiť ochranné siete alebo odpudzovače.

Rady od skúsených záhradkárov

• Kalenie semien: Pred výsadbou môžete semená otužovať tým, že ich na pár dní uložíte do chladničky.
• Mulčovanie: Po výsadbe je dobré zamulčovať záhony rašelinou alebo slamou, čo pomôže udržať vlhkosť a ochrániť rastliny pred mrazom.
• Jarná starostlivosť: Na jar, keď sa roztopí sneh, odstráňte mulč a pôdu jemne prekyprite.

Šaláty a ich pestovanie

Ak si vyberiete správny druh a odrodu, môžete šalát zberať takmer počas celého roka. Vďaka nemu doprajete telu dôležité látky.

Šaláty sú jednoročné rastliny s pomerne krátkym vegetačným obdobím. Nie sú príliš náročné na prostredie, potrebujú dostatok slnka a dôležité je, aby pôda počas vegetácie bola dostatočne vlhká. Neznášajú zamokrené pôdy ani priame hnojenie maštaľným hnojom. Výhoda je, že sú pomerne odolné proti nízkym teplotám.

Patria medzi najzdravšie a životne dôležité potraviny. Je to hlavne preto, že z nich konzumujeme celú zelenú časť so všetkými fotosynteticky aktívnymi látkami aj látkami zaisťujúcimi prenos energie medzi bunkami. Odpradávna bola táto časť potravy pre človeka najprístupnejšia. Šaláty obsahujú vitamín A i C, betakarotén, vápnik, foláty, vlákninu a ďalšie zdraviu prospešné látky, napríklad kyselinu listovú, ktorej nedostatkom trpia ľudia čoraz viac.

K výhodám šalátov patrí pomerne dobrá odolnosť proti chladu. Dajú sa preto pestovať takmer počas celého roka.

Druhy šalátov

Medzi najpestovanejšie druhy patrí šalát hlávkový, ľadový, listový, rímsky, špargľový.

Hlávkový šalát

Najbežnejšie u nás pestovaný druh je šalát siaty hlávkový (Lactuca sativa capitata). V závislosti od odrody môžu byť listy rôzne sfarbené a skučeravené. Vegetačné obdobie sa pohybuje od 30 do 110 dní. Pod vplyvom nepriaznivých svetelných podmienok ku koncu vegetačného obdobia vyrastá kvetná stonka s drobnými kvetmi. Tento šalát má jemnú maslovú chuť a dobre uzatvorenú hlávku. Rozlišujú sa odrody na rýchlenie, na jarné a jesenné pestovanie, letné a zimné. Práve zimný šalát, ktorý sa vysieva na jeseň, prináša prvú jarnú zeleninu z vonkajšej hriadky.

Skorý šalát si dopestujete aj z priamej sejby na hriadku od polovice marca do polovice apríla. Semená sejte plytko do riadkov vzdialených 25 až 30 cm Po vzídení rastliny vyjednoťte. Pestovanie môžete urýchliť, keď porast zakryjete bielou netkanou textíliou.

Zavlažujte pravidelne menšími dávkami vody, najlepšie ráno, aby do večera listy obschli. Budú tak chránené pred hubovými chorobami. Počas tvorby hlávok polievajte výdatne, ale opatrne, aby hlávky nehnili. Úrodu môžete začať zberať od polovice mája.

Na jar je možné šalát pestovať aj z predpestovaných priesad. Semienka sa vysievajú už koncom februára. Keď majú priesady 4 až 6 pravých listov, vysaďte ich do voľnej pôdy do sponu 25 x 25 cm (od marca do konca apríla). Vysádzajte plytko tak, aby srdiečko bolo aspoň 1 cm nad úrovňou pôdy.

Ešte skôr si môžete jarný šalát dopestovať v skleníku či fóliovníku, kde ho môžete pestovať počas celého roka. Na hriadku je možné šalát vysievať až do jesene, a závislosti od termínu použite na to určené odrody.

Ľadový šalát

Ďalší obľúbený druh je šalát ľadový. Vyznačuje sa výbornou chuťou a vynikajúcou krehkosťou, má nižšiu náchylnosť na vädnutie. Vzhľadovo sa podobá na šalát hlávkový, listy sú však pevnejšie, dobre držia pri sebe a tvoria guľovitú, dobre uzatvorenú hlávku. K jeho výhodám patrí, že nevybieha do kvetu.

Môžete ho pestovať počas celého vegetačného obdobia. Od marca vysádzajte predpestované sadeničky na letný zber, na jesenný zber vysievajte priamo na záhon od polovice júla až do polovice augusta. Dĺžka vegetácie je 70 až 90 dní. Šalát ľadový má podobné nároky na prostredie ako šalát hlávkový, neznáša však nízke teploty pod -1 °C.

Listový šalát

Šalát listový netvorí typickú uzatvorenú hlávku, ale iba kompaktnú ružicu listov. Odrody sa líšia tvarom, kučeravosťou a farbou listov. Zaraďuje sa k nemu aj šalát na rezanie mladých listov, tzv baby leaf, ktoré môžete zberať už 30 až 45 dní po vysiatí. Vysievať ho môžete od marca do konca augusta.

Šalát listový je v porovnaní so šalátom hlávkovým menej náchylný na vybiehanie do kvetu pri pestovaní v letnom období. Má rovnaké nároky na pestovanie ako šalát hlávkový. Pestuje sa z priamej postupnej sejby od apríla do augusta alebo z predpestovaných priesad. Listové ružice sa zberajú ručne opatrným odrezaním v mieste koreňového krčka. Pomerne rýchlo vädnú, preto by sa mali zberať v ranných hodinách.

Rímsky šalát

Šalát rímsky nie je u nás príliš rozšírený, hoci podobné typy pestovali už starí Egypťania a Rimania. Má podlhovasté listy, ktoré sú podstatne pevnejšie, ako má šalát hlávkový, ale sú krehké. Tvoria voľné hlávky. Vonkajšie listy sú väčšinou tuhšie a tmavozelené, vnútorné svetlozelené a krehké. Pestuje sa z priamej postupnej sejby od apríla do augusta alebo z predpestovaných priesad. Listové ružice sa zberajú ručne opatrným odrezaním v mieste koreňového krčka. Pomerne rýchlo vädnú, preto by sa mali zberať v ranných hodinách.

Pestuje sa z priamej sejby alebo z priesad. Pre skoré pestovanie je výhodnejšie vysádzať ho z predpestovaných priesad do sponu 30 x 30 alebo 40 x 30 cm. Neskôr ho môžete pestovať zo semien, po 15. auguste vysadené rastliny už však nestihnú dozrieť. Počas vegetácie raz až dvakrát plytko okopávajte asi do hĺbky 3 až 4 cm. Zalievajte priebežne podľa potreby. Prvé zbery z marcových výsadieb sú v druhej polovici mája.

Špargľový šalát

Šalát špargľový pochádza z Číny a u nás je málo známy. Od ostatných šalátov sa líši tým, že sa nekonzumujú hlávky ani listy, ale hrubé vysoké hlúby, keď majú hrúbku 2 až 3 cm a výšku 25 až 30 cm. Upravujú sa podobne ako špargľa alebo ako zelerové stonky. Tento šalát sa pestuje rovnako ako letný šalát hlávkový, hlavne na letný a jesenný zber. Vysievať ho môžete od marca do začiatku júla.

Choroby a škodcovia šalátov

Častou chorobou šalátov je pleseň šalátová (Bremia lactucae). Prejavuje sa vznikom svetlozelených až žltozelených rôzne veľkých škvŕn, často ohraničených nervatúrou, hlavne na starších listoch. Škvrny sa postupne zväčšujú, splývajú, zasychajú a nekrotizujú. Na ich spodnej strane je belavý poprašok reprodukčných orgánov huby. Napadnuté listy väčšinou opadávajú. Chorobu podporuje vysoká vzdušná vlhkosť (nad 90 %), zvlhčenie listov a teploty medzi 15 a 20 °C. Suché a slnečné počasie s nočnými teplotami nad 15 °C priebeh infekcie zastavuje.

Na šaláte sa vyskytuje aj hniloba. Hlavným príznakom sú modré škvrny na koreňovom krčku hojne pokryté bielym vatovitým povlakom. Škvrny rýchlo rastú a postupne obklopia celý obvod koreňového krčka. Neskôr bývajú napadnuté i vonkajšie a potom aj vnútorné listy - vädnú, klesajú na zem a hnijú. Základným preventívnym opatrením je dostatočná vzdušnosť medzi jednotlivými hlávkami.

Zimný šalát - skorá jarná úroda

Ak sa chcete na jar pochváliť prvou čerstvou úrodou skôr než susedia, stavte na zimný šalát. Vysieva sa už v septembri, prezimuje v záhone a odmení sa vám chrumkavými hlávkami už v apríli.

Na rozdiel od klasických jarných odrôd zimný šalát využíva obdobie, keď záhrada oddychuje. Rastlinky vzídu, zosilnejú a prečkajú zimu. Vďaka tomu štartujú s predstihom pred jarou.

Ideálne obdobie je od 10. do 25. septembra. Záhradkári radia držať sa tohto rozmedzia, pretože ak vysievate príliš skoro, rastliny vyrastú priveľmi a zima ich oslabí.

Ako správne pripraviť záhon pred výsevom zimného šalátu:

• Hĺbka sejby: Semienka zasiať do hĺbky asi 2 cm.
• Rozostupy: Po vyklíčení nechajte mladé rastliny rásť v hustejšom poraste.
• Odrody: Najlepšie skúsenosti sú s odrodami Maršálus, Excelsa, Mehari a Merkurion.

Na jeseň vytvoria mladé rastlinky 3 až 4 pravé listy a v tomto štádiu pokojne zvládnu zimné obdobie. Zimný šalát je totiž odolný voči mrazom.

Ak príde tzv. holomráz, teda obdobie bez snehu a s prudkými mrazmi, tak rastliny prikryte bielou netkanou textíliou, ktorá ho ochráni pred mrazom aj prudkým vetrom. Akonáhle sa na jar pôda trochu oteplí, rastliny sa prebudia a začnú rásť. Vtedy prichádza na rad ich vyjednotenie. Nechajte medzi jednotlivými rastlinami vzdialenosť približne 20 cm.

Ďalšie tipy pre pestovanie zimného šalátu:

• Nepodceňujte pôdu: Pred výsevom ju prekyprite a jemne urovnajte.
• Zalievajte s citom: Po sejbe pôdu zalejte, no vyhnite sa premokreniu.
• Pravidelne kontrolujte porast: Po zime skontrolujte, či rastliny nepoškodili slimáky alebo plesne.
• Využite voľné miesto: Medzi riadkami môžete skoro na jar vysadiť rýchlo rastúce druhy, napríklad reďkovky alebo pažítku.

Okrem toho, že zimný šalát je prvou jarnou zeleninou, oplatí sa ho pestovať aj pre jeho všestrannosť. Jeho krehké listy sa hodia do čerstvých šalátov, na obložené chlebíky či ako príloha k mäsu.

Zelenina vhodná na skorú jarnú výsadbu

S príchodom jari sa mnohí záhradkári nevedia dočkať, kedy už bude možné vysádzať zeleninu do záhrady. Existujú však aj druhy zeleniny, ktoré sú viac prispôsobené chladnejšiemu počasiu a znesú aj mierny nočný mráz. Vďaka tomu môžeme niektoré druhy zeleniny sadiť pomerne skoro na jar, ešte pred pominutím hrozby posledných mrazov. V našich klimatických podmienkach to znamená sadenie zeleniny už počas marca a apríla.

Medzi zeleninu vhodnú na skorú jarnú výsadbu patria:

1. Medvedí cesnak
2. Hrach
3. Listový aj ružičkový kel
4. Mrkva
5. Reďkovka
6. Cibuľoviny (cesnak, cibuľa, pór)
7. Šalát
8. Okrúhlica
9. Listová zelenina (mangold, mizuna, rukola, tat soi, klajtónia prerastená, štiav, valeriánka poľná, špenát)
10. Červená repa

Chladu-odolné druhy zeleniny umožňujú značne predĺžiť záhradkársku sezónu.

Čo ešte sadiť v septembri?

Hoci je tento mesiac najmä mesiacom zberu úrody, ešte stále môžeme niektoré druhy zeleniny aj sadiť. Ešte stále je čas na jesennú zeleninu a zasiať si môžete aj skorú jarnú úrodu.

Je čas zasiať aj niektoré druhy listovej zeleniny, napríklad zimný šalát, kôpor a špenát pre jarný zber. Kôpor i zimný šalát pozberáte ešte do zimy. Myslite na to, že riadky by mali mať medzi sebou 25 až 30 centimetrov rozstup. Ku koncu septembra záhradkári už odporúčajú listový a hlávkový šalát siať do chránených záhonov alebo parenísk.

Ďalšou plodinou, ktorú sadíme v septembri - až do polovice októbra je cesnak. Desať dní pred sadením rozdeľte cibuľu cesnaku na strúčiky, na sadenie vyberte tie väčšie, pevné a zdravé. Strúčiky cesnaku sadíme do sponu 30 až 40 centimetrov x 10 až 15 centimetrov a do hĺbky 5 až 8 centimetrov tak.

Náš tip: Viete, čo je zelené hnojenie? Je to spôsob hnojenia, ktorý sa oplatí na jeseň použiť na prázdne záhony po zbere úrody. Vysejete rastliny, ktoré majú hustý koreňový systém a viažu veľa dusíka. Rastú krátko, zato pomôžu pôde zregenerovať sa a zbavia ju buriny.

Mrkvu a petržlen môžete vysadiť aj neskoro na jeseň. Ich semienka prezimujú v pôde a vyklíčia až na jar. Jesenné sadenie koreňovej zeleniny, teda konkrétne mrkvy a petržlenu, vám zabezpečí skorú jarnú úrodu. Semienka začnú klíčiť hneď, ako pôda dosiahne optimálnu teplotu. Obávať sa nemusíte ani nedostatku vlahy, keďže po zime je jej v pôde dostatok.

Semienka mrkvy a petržlenu vysievajte až tesne pred prvými mrazmi, aby ste zamedzili predčasnému klíčeniu. Pokojne až v novembri alebo dokonca v decembri, v závislosti od počasia - zemina by nemala byť zmrznutá. Záhon na siatie si však pripravte už skôr, ideálne v priebehu októbra.

Na pestovanie zvoľte miesto, ktoré bolo hnojené minulú jeseň, aby mala koreňová zelenina dostatok živín pre svoj rast. V ideálnom prípade by to, zároveň, malo byť miesto, ktoré je čo najďalej od stanoviska, kde ste predtým túto zeleninu pestovali.

Semienka sejte nahusto, hustejšie ako pri klasickom jarnom sadení. Určité percento semienok totiž zrejme nevyklíči - stáva sa, že začnú klíčiť už počas zimy. Dochádza k tomu v prípade, ak počas decembra či januára príde výraznejšie oteplenie.

Na jesenné sadenie s jarnou úrodou je vhodná odroda mrkvy „Cascade F1“. Ide o šťavnatú a sladkú odrodu s kratšími koreňmi. Vďaka ich menšej dĺžke je odolnejšia voči vetveniu a hodí sa aj do stredne ťažkých pôd. Konzumovať ju môžete čerstvú, tepelne upravenú či ako súčasť zeleninovo-ovocnej šťavy.

Z petržlenu je na tento typ pestovania najvhodnejšia odroda „Konika“ alebo „Alba“. Petržlen Konika má o niečo širší a kratší koreň (12 - 15 cm). Je tak odolný proti vetveniu, no neznáša nedostatok vody. Môžete ho konzumovať aj priamo. Odroda Alba má o niečo dlhšie korene (15 - 18 cm) a je veľmi odolná voči múčnatke a hrdzi.

Október v záhrade - ideálny čas na jesenné výsadby

Jeseň neznamená koniec záhradkárskej sezóny, práve naopak. Október v záhrade patrí medzi najaktívnejšie mesiace, kedy sa príroda síce pripravuje na oddych, no pôda je ešte dostatočne teplá, vlhká a ideálna na výsadbu mnohých druhov rastlín.

Mnohí záhradkári robia chybu, že prácu ukončia už v septembri, no práve október ponúka jedinečnú šancu pripraviť pôdu a vysadiť rastliny, ktoré sa vďaka jesennej vlhkosti zakorenia a na jar rýchlo prebudia.

Jesenná výsadba má oproti jarnej množstvo výhod - rastliny nie sú vystavené prudkému slnku, zálievku zabezpečí jesenný dážď a korene majú čas zosilnieť ešte pred mrazmi. Preto sa v októbri oplatí vysádzať nielen zeleninu, ale aj ovocné stromy, trvalky či bylinky.

Ak premýšľate, čo sadiť v októbri, odpoveď je jednoduchá - veľa! Jesenné sadenie je vhodné najmä pre druhy, ktoré znášajú nižšie teploty a v pôde prezimujú. Počas zimy oddychujú a s príchodom jari okamžite začnú rásť.

Okrem samotnej výsadby je dôležité nezabúdať na údržbu - jesenné práce v záhrade v októbri zahŕňajú hrabanie lístia, rez trvaliek, hnojenie ovocných stromov a zazimovanie citlivých rastlín. Správne načasovaná starostlivosť teraz znamená menej práce na jar a zdravší rast v ďalšej sezóne.

Zelenina, ktorú môžete sadiť v októbri

• Cibuľa a cesnak - klasika jesennej výsadby
• Špenát, poľný šalát a reďkovka - rýchla jarná vitamínová úroda
• Kôpor
• Hrach a fazuľa - pre teplejšie oblasti

Ktoré kvety a bylinky sa oplatí sadiť v októbri

• Cibuľoviny pre jarné kvitnutie (tulipány, narcisy, krokusy, hyacinty)
• Trvalky a okrasné trávy - jesenná výsadba pre pevné korene
• Jesenné sadenie byliniek (pažítka, tymian, mäta, šalvia)

Ovocné stromy a kríky vhodné na jesennú výsadbu

• Jablone, hrušky a slivky - výsadba pred zimou
• Maliny, černice a ríbezle - prečo ich sadiť na jeseň
• Rakytník a arónia - nenáročné kríky s množstvom vitamínov

Ako pripraviť pôdu a ochrániť výsadbu pred zimou

Každý skúsený záhradkár vie, že úspech výsadby závisí nielen od výberu rastlín, ale aj od kvality pôdy. Pred sadením pôdu prekyprite, odstráňte buriny a pridajte kompost či maštaľný hnoj. Takto pripravená pôda si počas zimy oddýchne a bude ideálne pripravená na jarné pestovanie.

Rastliny po výsadbe chráňte pred mrazom mulčom, čečinou alebo netkanou textíliou. Pomôže to udržať stálu teplotu a vlhkosť. Nezabudnite ani na pravidelné polievanie, ak je jeseň suchá - najmä novovysadené stromčeky potrebujú dostatok vody.

Práce v záhrade v októbri - kontrolný zoznam

Aby ste na nič nezabudli, prinášame krátky prehľad najdôležitejších úloh:

• vysaďte jesenné cibuľoviny, cesnak, cibuľu a bylinky,
• zazimujte citlivé rastliny, skráťte trvalky,
• prihnojte pôdu kompostom alebo hnojivom,
• skontrolujte ovocné stromy a odstráňte poškodené konáre,
• zakryte kvetináče a záhony, ktoré by mohol poškodiť mráz,
• vyčistite náradie a pripravte ho na zimné uskladnenie.

Kedy sadiť šalát pre skorú jarnú úrodu?

S príchodom jari prichádza čas plánovať výsadbu. Ak ste ešte nemali čas, stále je čas rozhodnúť sa, čo chcete pestovať. Tento článok vám pomôže zistiť, kedy je ten správny čas na výsadbu šalátu pre skorú jarnú úrodu.

Termíny siatia

• Jarná sejba: Predtým, ako začnete siať, je dôležité sledovať predpoveď počasia a stav pôdy. Keď teplota pôdy dosiahne 10 stupňov Celzia a bude naďalej stúpať, môžete začať vysievať rastliny ako cukety, uhorky, tekvice, fazuľa, paradajky a paprika.
• Letné siatie: Ak ste na jeseň, v zime alebo na jar nestihli vysiať všetky semená, môžete v lete začať s druhou úrodou. V tomto období sa môžete zamerať na kapustu, zemiaky, uhorky, zelené fazuľky a tekvicu. V druhej polovici leta je vhodné vysadiť rastliny ako šťaveľ, šalát a špenát.
• Jesenné siatie: Semená vysiate na jeseň budú prvé rastliny, ktoré budete zbierať. Ak vysadíte šťaveľ, špenát alebo jarnú cibuľu ešte začiatkom zimy, môžete sa tešiť na čerstvú úrodu už v apríli.
• Zimné siatie: Zimné siatie je vhodné pre cesnak, reďkovky, cibuľu, mrkvu a petržlen. Mrkvu a petržlen môžete vysadiť aj neskoro na jeseň. Ich semená prezimujú v pôde a vyklíčia až na jar. Jesenné sadenie koreňovej zeleniny, ako je mrkva a petržlen, vám zabezpečí skorú jarnú úrodu. Semená začnú klíčiť hneď, ako pôda dosiahne optimálnu teplotu.

Semená mrkvy a petržlenu vysievajte až tesne pred prvými mrazmi, aby ste zamedzili predčasnému klíčeniu. Ideálne je to v novembri alebo dokonca v decembri, v závislosti od počasia - zemina by nemala byť zamrznutá. Záhon na siatie si však pripravte už skôr, ideálne v priebehu októbra.

Pestovanie šalátu v kvetináči

Možno vás to prekvapí, ale aj šalát je možné dopestovať v kvetináči. Samozrejme potrebujete väčší. Ak chcete skúsiť pestovať šalát, vyberajte si jarné odrody, prípadne zmes.

Ak nemáte záhradku alebo je len malá, môže byť pre vás zaujímavým spôsobom pestovania ovocia a zeleniny kontajnerové záhradníctvo. Je vhodnou alternatívou aj na pestovanie plodín, ktorým nevyhovuje kvalita zeminy vo vaše záhrade.

Ďalšie tipy na pestovanie v interiéri

• Hlávkový šalát a baby špenát sú skvelou zeleninou na pestovanie v interiéroch, pretože tieto rastliny majú plytké koreňové systémy, a teda nepotrebujú veľké nádoby.
• Ak nemáme veľa miesta, vyskúšajme pestovanie mikrozeleniny. Na úspešné vypestovanie týchto chuťou a živinami nabitých výhonkov sú potrebné iba dva centimetre pôdy.
• Na pestovanie citrusov nepotrebujeme ovocný sad, stačí slnečné miesto v interiéri. Vyskúšať môžeme pestovanie citrónov, limetiek, pomarančov alebo grapefruitov.
• Malé papriky, podobne ako čili, sú ideálne do slnečných interiérov. Pôsobia ako dekoratívna izbová rastlina, majú však aj bohaté využitie.

tags: #aký #šalát #vysadiť #na #jeseň #pre

Populárne príspevky:

• Inšpirácie na torty na krst
• Použitie guľatozrnnej ryže
• Vplyv na zdravie: Kvalita chleba
• Tradičný recept na zemiakovú polievku
• Ktorý 3D modelovací program si vybrať?