Pestovanie papriky Alma: Kompletný sprievodca

Paprika (capsicum annuum) je veľmi obľúbená sezónna zelenina s plodmi rôznych farieb, tvarov a chutí, ktorú si aj v našich podmienkach vieme vypestovať. Jej domovom sú subtropické oblasti Ameriky, no darí sa jej po celej Európe a aj na ďalších kontinentoch. Je zásobárňou vitamínu B a C a pre ľudské zdravie je veľmi dôležitá jej konzumácia v čerstvom surovom stave. Domáce pestovanie papriky v záhrade, na terase alebo balkóne sa teší čoraz väčšej obľube. Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významným zdrojom vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov.

Jednotlivé odrody môžete konzumovať priamo (PCR, Dolmy, Slovakia) či konzervovať (baranie a kozie rohy, tzv. alma papriky). Ak máte radi štipľavé jedlo, určite si vyberiete z mnohých druhov chilli papričiek, medzi ktoré patrí napr.

Výsadba papriky

Papriku odporúčame vysádzať z priesad. Je to menej náročné ako zo semien, ale najmä výnosnejšie a bohatšie na zásobné látky. S priamou sejbou papriky sa u nás stretnete len veľmi ojedinelo. Ideálny mesiac na výsadbu papriky vonku do pôdy je máj. Prichádzajú teplé dni a po "zamrznutých" nehrozia nočné mrazíky. Papriky majú totiž radi teplo a netolerujú mráz.

Skúsenejší pestovatelia paprík si priesady pestujú zo semienok. Pestovanie papriky zo semien je náročnejšie a výsledok nemusí byť vždy uspokojivý. Semienka paprík kúpite vo všetkých záhradkárskych potrebách alebo si ich môžete odložiť z predchádzajúcej úrody.

Priesady pestujte v dobre izolovanom, ideálne vo vyhrievanom fóliovníku z priameho výsevu. Nie je nutné pikírovanie. Najvhodnejší termín výsevu je medzi 15 až 30. Sadeniciam musíme zabezpečiť optimálnu teplotu pôdy medzi 20 až 30°C. Rozhodne nesmie poklesnúť pod 13°C. Vzchádzanie papriky dokážeme urýchliť namočením semien do teplej vody, približne pri teplote 25 °C. Po napučaní semien si až takto predklíčené osivo umiestnime do pripraveného substrátu alebo do inej náhrady za klasickú zeminu. Tým sa znižuje riziko padania vzchádzajúcich rastlín, no komplexné riešenie závisí aj od ďalších podmienok - svetlo, teplota a voda.

Sadenice sú ďalej náročné na svetlo, vlhkosť pôdy a závlahu. Veľkosť závlahovej dávky má byť len taká, aby voda z povrchu rastliny do večera obschla. Odporúčaná vlhkosť pre paprikové priesady je v intervale 70 až 80%. Pri pestovaní sadeníc je dôležitým opatrením vetranie. Tým sa reguluje vlhkosť vzduchu, otužujú sa, aby pri výsadbe lepšie odolávali teplotnému šoku. Dĺžka vetrania je približne 2 hodiny dopoludnia. Interval postupne predlžujeme.

Kedy je priesada vhodná na vysádzanie? Je 12 až 14 cm dlhá, husto olistená, stonka má priemer 5 mm a dobre vyvinutú koreňovú sústavu.

Dobre zakorenené priesady papriky, ktoré sú pestované v kelímku jednotlivo, vysádzame aj do záhona po jednom kuse. Rastliny je vhodné vysádzať 40 - 60 cm od seba.

Je to teplomilná rastlina, ktorej sa darí v nadmorskej výške od 110 do 200 m. Ideálna teplota je od 25 až 28°C. Jej rast sa zastavuje pri teplote 10°C. Vhodným obdobím na výsadbu na voľnom priestranstve je od polovice mája. Vysoké teploty (nad 35 °C) na priamom slnku podnecujú rozklad zásobných látok, až úplnú sterilnosť.

Papriku vysádzajte podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 60 cm od seba. Väčšina odrôd nepotrebuje pri pestovaní oporu, avšak druhom s veľkými a mäsitými plodmi je lepšie dať oporný kolík - drevený alebo oceľový. Pe lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov?

Pokiaľ nemáte k dispozícii záhradu, papriky môžete pestovať aj v byte - na balkóne či terase. Pestovanie papriky na balkóne alebo na terase prináša niekoľko plusov. Za zmienku stojí aj jednoduchšia starostlivosť, ktorú zvládnete v pohodlí domova.

Pri pestovaní na balkóne či na terase používajte len špeciálne nádoby s odvodňovacími otvormi. Dôležité je, aby na dne nádoby boli odvodňovacie otvory a tiež 5 - 7 cm hrubá drenážna vrstva z keramzitu, štrku, črepín či nalámaného polystyrénu. Nevyhnutná je hrubšia drenážová vrstva, ktorú od substrátu oddelíte netkanou textíliou. Drenáž je vhodné oddeliť netkanou textíliou, aby ju pôdny substrát neupchal.

Nastieľanie fóliou je výhodné aj v záhrade, čím sa udržiava vlaha a predchádza zaburineniu.

Polievanie, hnojenie a starostlivosť o papriku

Papriky sú náročné na živiny, a preto vyžadujú dostatočne hnojenú pôdu. Pôdu si môžete pripraviť už na jeseň tak, že do nej zapracujete maštaľný hnoj, granulované kravské hnojivo alebo kompost. Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj.

Papriky majú radi dostatočné množstvo vody. Jedna rastlina využije pokojne aj 4 l vody na jedinú zálievku. Polievať by ste mali ku koreňom a odstátou vodou, ktorej teplota sa čo najviac približuje teplote pôdy. Ideálny čas na polievanie je teda skoro ráno a večer, kým slnečné žiarenie nie je príliš intenzívne. Zálievku v teplejších dňoch vykonávame v ranných hodinách.

Pri zálievke je dôležité dodržiavať pravidelný interval polievania, najlepšie raz za deň, resp. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.

Paprika vyžaduje hlboké a priepustné pôdy, ako napríklad hlinité či ílovito-hlinité. Nevhodné sú studené a príliš zamokrené oblasti.

Paprike sa nebude dariť, ak ju vysadíte na rovnakom mieste 3 až 5 rokov po sebe, respektíve po príbuzných rastlinách. Papriky by ste nemali pestovať na tom istom mieste alebo po príbuzných rastlinách počas 3 - 5 rokov.

Pestovanie papriky a škodcovia

Či už uprednostníte pestovanie papriky na záhrade alebo na balkóne, netreba zabudnúť na rôzne choroby a škodcov a priebežne kontrolovať ich výskyt. Správnou prevenciou sa im však vyhnete aj bez investícií a vynaloženého úsilia. Pravidelne kontrolujte rubovú stranu listov.

• Roztočec chmeľový - malý roztoč červenej farby s dĺžkou 0,2 - 0,4 mm, voľným okom takmer neviditeľný. Nabodáva listy na vyše 200 druhoch rastlín a vyciciava z nich šťavy. Jeho výskyt odhalíte pomocou jemnej pavučinky na intenzívnejšie napadnutých častiach rastlín.
• Vošky - dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase. Spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na každý druh vošky je účinný iný prípravok, preto si pred jeho kúpou overte, ktorý druh vošiek chcete zlikvidovať.
• Strapka západná - drobný, asi 1 - 3 mm veľký hmyz s 2 pármi úzkych a bezfarebných krídiel s rozstrapkaným okrajom. Strapky cicajú rastlinné šťavy a prenášajú vírusové ochorenia. Listy napadnuté strapkami majú drobné bodkovité škvrny a jamky. Prevenciou sú ochranné siete na ventilačných otvoroch v skleníkoch a odstraňovanie porastov burín, na ktorých sa strapky zdržiavajú. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
• Molica skleníková - známa aj pod názvom biela muška, je škodcom zeleniny i skleníkových a izbových rastlín. Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, na ktorej sa dobre darí hubovým ochoreniam. Chemické ošetrenie proti molici musíte urobiť 3-krát v časovom intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov. Molica skleníková je bežný hmyz, ktorý sa väčšinou vyskytuje na spodnej strane listov rastlín. Živí sa šťavou (miazgou) a jej silný útok oslabí rastlinu. Vylučuje lepkavú medovicu na spodné listy, kde podporujú rast čiernej sadzovej plesne.

4 najčastejšie choroby papriky

1. Stolbur papriky - patrí medzi vírusové choroby papriky, i keď pôvodcom sú mikroorganizmy, predstavujúce niečo medzi baktériami a vírusmi. Tie sú prenášané rôznymi druhmi cikádok. Príznakmi sú celkové žltnutie rastlín, vädnutie starších listov a nakoniec zvädnutie a odumretie celej rastliny. Plody zasiahnuté infekciou sú drobné a bez semien.
2. Suchá škvrnitosť plodov - prejavuje sa v podobe bledohnedých nepravidelných a rôzne veľkých škvŕn pri špičke plodov. Škvrny sa môžu stenšiť a prejsť do hniloby, prípadne sa na nich môžu objaviť aj hubové povlaky. Nejde o hubové ochorenie, ale o defekt zapríčinený nedostatkom vlahy či výživy. Suchá škvrnitosť sa často vyskytuje na pôdach prehnane hnojených dusíkom a draslíkom, ktoré brzdia vstrebávanie vápnika.
3. Slnečný úpal zeleniny - ide o poškodenie listov, stoniek i plodov, ktoré zo strany zasiahnutej slnečným žiarením zbelejú, skrehnú a stanú sa lámavými. K slnečnému úpalu dochádza najmä pri náhlom oteplení po dlhotrvajúcom daždivom počasí, prípadne pri vysadení sadeníc, ktoré na intenzívne slnečné žiarenie nie sú zvyknuté.
4. Vädnutie papriky - ide o hubové choroby papriky - pri tzv. fuzáriovom vädnutí papriky huba preniká do rastliny cez korene zasiahnuté vysokou hladinou živín, napr. z pôdy príliš intenzívne hnojenej domácim hnojom z hydiny. Pre sklerocíniové vädnutie sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny, ktoré obopínajú stonky rastlín. Obe tieto ochorenia pretrvávajú v pôde dlho po dopestovaní, preto by ste papriku nemali pestovať na rovnakom mieste. Prevenciou je teda striedanie pestovateľských plôch a opatrné používanie hnoja od hydiny.

Okrem toho, pleseň sivá (botrytída) je veľmi časté ochorenie spôsobujúce rozklad rastlinných tkanív sprevádzaný rastom chlpatej sivo hnedej plesne.

Odrody papriky a ich rozmanitosť

Jednotlivé odrody papriky sa líšia tvarom, farbou, chuťou a použitím. Tu je niekoľko často pestovaných odrôd:

• PCR - asi najčastejšie pestovaná odroda. Plody majú žltozelenú farbu, sú podlhovasté, pomerne aromatické a mierne pikantné. Je vhodná na poľné pestovanie i rýchlenie. Plody má žltozelené, kosákovito prehnuté. Sú mierne pálivé, ale zato šťavnaté. Používa sa predovšetkým na priamu konzumáciu. Citlivo však reaguje na zmeny teplôt.
• Baraní roh zelený - Barkol - poloskorá odroda vhodná na poľné pestovanie. Plody sú bledozelené až zelené, 18 - 22 cm dlhé a majú vysoký obsah vitamínu C.
• Dolmy F1 - odroda vhodná na pestovanie pod fóliou, sklom i poľné pestovanie. Plody sú hrubostenné a mäsité, sýtej zelenej farby.
• Slovakia - veľmi skorá odroda papriky typu kápia s príjemne aromatickými kónickými plodmi. Dobre sa jej darí vo fóliovníkoch. Patrí k veľmi skorým odrodám typu kápie. Plody sú teda previsnuté, výraznej chuti a arómy.
• Kozí roh Branko - paprika určená na poľné pestovanie. Plody sú zahnuté, podlhovasté, sýto-červenej farby.
• Paprika jabĺčková - známa aj pod názvom alma (v maďarčine znamená „jablko“). Ide o sladkú odrodu s guľatými a mäsitými plodmi, ktoré mnohí pestovatelia zavárajú, napr. Skorá odroda zeleninovej papriky, ktorá má dlhé, kužeľovité, tenkostenné plody zeleno žltej farby.

Sladká paprika jabĺčková Alma je typická svojou mierne pálivou chuťou a hrubou stenou. Plody sú plocho guľovité, v technickej zrelosti zelené až krémovo žlté a v botanickej zrelosti červené. Priemerná hmotnosť plodov je 90 - 100 g. Paprika Alma sa vysieva v marci do kvalitného substrátu v hĺbke 1 cm. Priesady sa presádzajú na záhon v máji, pričom odporúčaný spon je 50 x 30 cm. Paprika preferuje slnečné stanovište a úrodnú pôdu bohatú na humus. Zber plodov prebieha od júla do októbra. Paprika jabĺčková Alma je obľúbená pre svoju jedinečnú chuť a tvar, čo ju robí vhodnou nielen na konzervovanie, ale aj na priame použitie v kuchyni.

Odroda papriky Alma je jabĺčková odroda, vhodná na poľné pestovanie. Rastlina je vysoko úrodná. Semená môžete vysievať v interiéri od marca a sadenice môžete do záhona presadiť v máji. Samotná paprika má plocho guľovité, hrubostenné plody, ktoré majú v technickej zrelosti zelenú až krémovo žltú, v botanickej zrelosti červenú farbu. Dužinu majú typicky mierne pálivú a majú výbornú chuť a konzistenciu. Priemernú hmotnosť dosahujú cca 90-100 g.

Odroda papriky Jablina je jabĺčková hybridná odroda, vhodná na pestovanie v skleníku, v teplejších oblastiach aj na poli. Rastlina je vysoko úrodná. Semená môžete vysievať v interiéri od januára do marca a sadenice môžete do záhona presadiť v máji. Samotná paprika má plocho guľovité, hrubostenné plody, ktoré majú v technickej zrelosti zelenú až krémovo žltú, v botanickej zrelosti smotanovú farbu. Dužinu majú sladkú a veľmi šťavnatú. Priemernú hmotnosť dosahujú cca 90-100 g.

4 užitočné tipy pri pestovaní papriky

• Pravidelne kontrolujte rastliny a včas zasiahujte proti škodcom a chorobám.
• Zabezpečte dostatočné zavlažovanie a hnojenie.
• Vyberte si odrodu, ktorá je vhodná pre vaše podmienky.
• Pre lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov.

Vôňu a chuť čerstvej papriky si počas leta doprajeme na rôzne spôsoby.

Všetky práva vyhradené.

tags: #alma #paprika #pestovanie

Populárne príspevky:

• Citrónová plnka krok za krokom
• Sladké dobroty so Salkom
• Recept na teľaciu sviečkovú
• Tipy pre torty z mrazeného ovocia
• Podrobný návod na varenie elixírov