Novela zákona o pozemkových úpravách na Slovensku: Zrýchlenie procesov a reakcia na klimatické zmeny

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorá má priniesť zrýchlenie procesov, zníženie nákladov a lepšie reagovať na zmenu klimatických podmienok. Ministerstvo pôdohospodárstva si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov za nižšie náklady.

Hlavné ciele a zmeny

Zrýchlenie procesov: Ministerstvo očakáva zrýchlenie procesov pozemkových úprav.
Zníženie nákladov: Novela by mala prispieť k zníženiu nákladov spojených s pozemkovými úpravami.
Reakcia na klimatické zmeny: Legislatívny návrh reaguje na zmenu klimatických podmienok a zameriava sa na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine.
Nový register užívacích vzťahov k pôde: Pripravuje sa zavedenie úplne nového registra užívacích vzťahov k pôde.

Ďalšie dôležité body novely

Novela zákona tiež odstraňuje nesúlad zákona o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, a súčasnej podoby zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách.

Pozemkové úpravy na podnet okresného úradu

Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad.

Opatrovník v prípade úmrtia vlastníka

V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.

Definícia trvalého porastu

„Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách,“ napísalo ministerstvo. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.

Kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov

Novela zákona tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.

Očakávania a realita

Ministerstvo napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. „Samotný proces pozemkových úprav už veľmi zrýchliť nepôjde, pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít,“ priznal rezort, s čím súhlasia aj odborníci.

Agrorezort tiež pripomína, že jednotlivé projekty sa skladajú z troch častí s tým, že pri „komplexných“ pozemkových úpravách nasleduje ešte ďalšia (štvrtá) časť - samotná realizácia spoločných zariadení a opatrení naplánovaných v projekte pozemkových úprav.

„Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať,“ doplnil rezort.

Sebestačnosť a produkcia potravín na Slovensku

Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty vystúpil s príhovorom počas 57. Ukázalo sa to na výsledku prvej svetovej vojny, keď víťazné krajiny Nemecko v podstate vyhladovali, aj keď po Brest-litovskom mieri získalo vytúženú Ukrajinu, obrovskú zásobáreň surovín.

Je paradoxom, že jednou z najdiskutovanejších komodít sú zemiaky, o ktorých sa hovorí, že sú druhý slovenský chlieb. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch, a to nám musí nastaviť zrkadlo, čo sme a čo chceme byť.

Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína. Ako ale na príklade Francúzska, Talianska a Španielska vidíme, že produkcia vína skultúrňuje krajinu a ľudí, a určite by sme sa mali viac snažiť o to, aby táto plodina, pestovaná na Slovensku po tisícročia, sa tu pestovala aj naďalej.

V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.

Podmienky na Slovensku pre pestovanie ovocia máme stále veľmi dobré. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy.

Zdražovanie potravín

Stúpajúca inflácia sa odráža prakticky na všetkých tovaroch. Ani výrobcovia potravín už nedokážu vyrovnávať rastúce náklady a množstvo z nich pristupuje k zdražovaniu. Spoločným dôvodom potravinárov sú pritom najmä stúpajúce ceny surovín.

Len za posledný týždeň sa napríklad potravinárska pšenica na trhoch dostala na svoje 13-ročné maximum, s medziročným skokom o 32 percent. K tomu sa ešte pridávajú aj vyššie náklady v živočíšnej výrobe, čo sa týka kŕmnych zmesí, ktoré zase ovplyvňujú ceny mäsa či mlieka. Okrem surovín však stojí viac napríklad aj doprava a spracovanie.

Problém však majú aj dodávatelia do veľkých obchodných sietí. Tým sa totiž do zdražovania nechce, a preto stále vyjednávajú. „Naši potravinári s obchodníkmi komunikujú, ale realita zvyšovania odbytových cien zatiaľ neodráža skutočnosť,“ upozorňuje Holéciová.

Stavebné pozemky a územné plány

Stavebné pozemky sú vyznačené v územných plánoch obcí a miest. Zverejňujú ich na svojich webových stránkach. Ak sa teda rozhodnete kúpiť pozemok, stavať rodinný dom alebo chatu, overte si ešte predtým, aké má zastupiteľstvo plány s využitím okolitého územia. Odpoveď vám dá územný plán.

Podľa zákona by sa mali aktualizovať každých päť rokov. Realita je však podľa architekta Buráka taká, že niekde sa aktualizujú aj každý rok.

tags: #bakalárska #práca #hodnotenie #ukazovateľov #produkcie #mlieka