Prečo žltnú listy baklažánu?

Baklažány môžu byť napadnuté rôznymi chorobami a škodcami, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rast a úrodu. Najčastejšie ide o premokrenie alebo výskyt škodcov ako roztoče. Všetci vieme, že keď rastlinám žltnú listy, zvyčajne ide o problém alebo signál, že im niečo chýba. Žltnutie listov vonkajších rastlín súvisí s chlorózou, príznakom spôsobeným nedostatkom chlorofylu.

Tento pigment nielenže dáva listom zelenú farbu, ale je nevyhnutný pre fotosyntézu. Existuje niekoľko dôvodov, prečo dochádza k chloróze - na vine môžu byť aj choroby a škodcovia. Žlté listy bývajú tiež znakom normálneho procesu starnutia rastliny.

Najčastejšie príčiny žltnutia listov

Aké sú najčastejšie príčiny žltnutia listov vonkajších rastlín?

• Nedostatok svetla: Pre fotosyntézu je rozhodujúce svetlo. Ak rastlina nemá dostatok slnečného svetla, jej listy vyblednú. Skontrolujte, aké má vaša chorá rastlina svetelné požiadavky, aby ste zistili, či nie je nevhodne umiestnená. Pri rastlinách v kvetináčoch je náprava jednoduchá, stačí ich premiestniť tak, aby im podmienky plne vyhovovali. Pri rastlinách zasadených v zemi je to náročnejšie. Všímajte si tiež či rastlinu, ktorá potrebuje veľa slnka, netieni neďaleký strom alebo ker - potom je ho potrebné orezať.
• Nedostatočné alebo nadmerné zalievanie: Žlté listy sú často znakom nedostatočného zalievania. Na žltnutie listov netreba, aby rastlina trpela suchom dlhý čas, neraz stačí niekoľko horúcich dní. Aj nadmerné zalievanie môže mať rovnaký výsledok. Pôdy so slabou drenážou, napríklad hlinité pôdy, sa po daždi môžu premáčať a upchať. V takomto prostredí korene rastlín nedokážu dýchať, môžu sa poškodiť. Nevysádzajte rastliny na miesta so slabým odtokom, prípadne pred výsadbou upravte pôdu.
• Nevhodná pôda: Zožltnutie listov môže spôsobiť aj pôda, ktorá je pre rastlinu príliš zásaditá. Alkalická pôda priamo súvisí s nedostatkom živín. V pôde s pH nad 7 je železo menej rozpustné, a preto pre rastliny horšie dostupné. Opäť je najlepším pomocníkom test - tentokrát zameraný na pH pôdy.
• Nadmerné hnojenie: Ak listy pôsobia na pohľad ako spálené, najčastejšie to znamená, že ste použili priveľa hnojiva. K poškodeniu môže dôjsť dvoma spôsobmi: keď rozpustné soli v hnojive odvádzajú vlhkosť z koreňov alebo vtedy, keď na listy vylejeme granule hnojiva či tekuté hnojivo. Aby ste tomu zabránili, pri použití granulovaných hnojív nezabudnite rastliny okamžite zaliať, nech sa na listoch nehromadia žiadne granule.
• Choroby a škodcovia: Ranná pleseň začína škvrnami, ktoré majú žltú farbu, neskôr sa zlúčia. Aby ste sa vyhli týmto chorobám, vyberajte si odolné odrody a dodržiavajte správnu hygienu záhrady. Poškodenie viacerými druhmi hmyzu spôsobuje žltnutie listov, najmä na zelenine.
• Prirodzené starnutie: Listy, ktoré žltnú a následne opadnú - najmä staršie listy v spodnej časti rastliny - sú zvyčajne bežnou prirodzenou súčasťou procesu starnutia. Všetko závisí od frekvencie a počtu listov, ktoré sa takto menia.

Najčastejšie choroby a škodcovia baklažánu

Baklažány sú náchylné na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu spôsobiť žltnutie listov a zníženie úrody. Medzi najčastejšie patria:

• Múčnatka (Leveillula taurica): Múčnatka sa prejavuje bielym povlakom na listoch a môže oslabiť rastlinu.
• Verticiliové vädnutie (Verticillium dahliae): Táto pôdna choroba spôsobuje vädnutie a žltnutie listov.
• Škvrnitosť listov (Alternaria solani): Škvrnitosť listov sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch a stonkách.
• Vošky (Aphididae): Vošky sajú šťavy z listov a môžu oslabiť rastlinu. Použite mydlový roztok alebo prírodné pesticídy na ich odstránenie.
• Roztoče (Tetranychus urticae): Roztoče spôsobujú žltnutie a vysychanie listov.
• Bakoňový mol (Leucinodes orbonalis): Tento škodca sa kŕmi plodmi a stonkami baklažánu, čo môže poškodiť úrodu.

Ako spoznám napadnutie bakoňovým molom? Plody sú poškodené zvnútra, často s viditeľnými otvormi alebo výkalmi lariev.

Aká je ideálna pôda pre baklažán? Dobre priepustná, výživná a s dostatkom organickej hmoty.

Ak sa objavia závažné problémy so škodcami alebo chorobami, môžete použiť špeciálne prípravky na ochranu rastlín alebo sa poradiť s odborníkom.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Ani paprike sa tak ako iným zeleninovým druhom počas vegetácie nevyhýbajú choroby a škodce. Priama ochrana: S ochranou proti roztočcom treba začať hneď po zistení príznakov.

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae)

Len 0,5 mm dlhý škodca prezimuje v štádiu dospelej oplodnenej samičky v rôznych úkrytoch, napríklad pod lístím na pôde alebo priamo v pôde v hĺbke do 10 cm. V skleníkoch úkryt opúšťa zvyčajne v marci, na otvorenom poli v apríli. Samičky odchádzajú na buriny, trávy alebo na pestované rastliny, kde kladú vajíčka. Z nich sa liahnu larvy, ktoré môžu migrovať na iné rastliny.

• Kedy škodí: Prvé silnejšie napadnutie možno pozorovať, keď sa denné teploty dlhšie držia nad 20 °C. Populácia škodcu so zvyšujúcimi sa teplotami rastie a maximálny výskyt dosahuje začiatkom augusta. Neskôr sa populačná hustota s klesajúcimi teplotami zmenšuje. Počas roka sa na poli vyvinie šesť až osem generácií, v skleníkochich je oveľa viac.
• Príznaky napadnutia: Na spodnej strane napadnutých listov možno pozorovať jemnú pavučinku s kolóniami roztočcov. V dôsledku cicania rastlinných štiav sa tvoria naozaj drobné škvrny, ktoré sa pri silnom napadnutí spájajú a postupne rozširujú po celom liste.
• Preventívne opatrenia: Vysádzanie zdravého rastlinného materiálu je veľmi jednoduché, ale účinné opatrenie proti výskytu škodcu. Priesady preto treba vždy dôkladne skontrolovať. Roztočce majú veľmi veľa prirodzených nepriateľov, ktorých podpora je tiež významným ochranným opatrením pri pestovaní zeleniny. Základom je nepoužívať toxické pesticídy, najmä širokospektrálne insekticídy. Proti roztočcovi chmeľovému sa v skleníkoch nasadzuje dravý roztoč Phytoseiulus persimilis. V suchších podmienkach a vo vyšších porastoch sa môže kombinovať s P. persimilis a s ďalším predátorom roztočcov, s druhom Amblyseius californicus, ktorý na rozdiel od P. presimilis nie je monofág.

Vošky

Papriku napáda niekoľko druhov vošiek, no najčastejšie ide o vošku broskyňovú (Myzus persicae), vošku bavlníkovú (Aphis gossypii), vošku rešetliakovú (A. Na rastlinách škodia dvomi spôsobmi. Priamo, teda vyciciavaním štiav z listov a stoniek, čím osla­bujú napadnutú rastlinu, ktorá potom pomalšie rastie, listy sa deformujú (stáčajú) a úroda sa znižuje.

• Preventívne opatrenia: Veľký vý­znam majú hlavne pri pestovaní v krytých priestoroch. Ide o pravi­delné ničenie burín aj v okolí skle­níka či fóliovníka a o udržiavanie čistoty.
• Biologická ochrana: Pri ekologickom pestovaní papriky môžete použiť prípravky na báze neemového (nimbového) oleja (KaraNimba Mikro) alebo na báze oleja z rastliny Pongamia pinnata (RockEffect). BiokaURTICA je vodný extrakt zo Žihľavy dvojdomej (URTICA DIOICA), ktorý prirodzeným spôsobom aktivuje odolnosť rastlín proti patogénnym hubám a baktériám. Taktiež pôsobí proti žravému a cicavému hmyzu.Extrakt treba vždy aplikovať preventívne od jari do jesene v intervale 7 až 15 dní.
• Podpora prirodzených nepriateľov: Vošky ich majú veľmi veľa, a tak môžu pomôcť výrazne ob­medziť ich populáciu. Mnohí sa úspešne využívajú v biologickej ochrane pestovanej zeleniny hlavne v krytých priestoroch, na­príklad parazitické osičky (Aphi­dius colemani a Aphidius ervi).

Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis)

Tento polyfágny škodca sa môže úspešne vyvíjať na viac ako 240 druhoch kultúrnych a divorastúcich rastlín. Okrem kukurice, ktorá je jeho hlavnou hostiteľskou rastlinou, zo zeleniny najviac poškodzuje papriku, ale napáda aj rajčiak, fazuľu, zeler a špargľu.

• Kedy škodí: Vijačka kukuričná (Ostrinia nubilalis) prezimuje v štádiu larvy vo zvyškoch rastlín, najmä kukurice a v pôde. Kuklí sa na jar a prvé motýle v podmienkach Slovenska lietajú v prvej polovici júna. Samičky kladú vajíčka prevažne na listy kukurice. Motýle druhej generácie začínajú lietať začiatkom augusta a maximálny výskyt je v druhej polovici augusta. V tom čase je väčšina porastov kukurice plne vyvinutá a začína schnúť, čo je pre škodcu neatraktívne, preto samičky kladú vajíčka na iné rastliny, hlavne na papriku.
• Príznaky napadnutia: Poškodenia listov papriky v podobe malých dierok sú bezvýznamné, horšie je to v prípade vyhrýzania chodbičiek v stonkách. Rastliny sú slabo vyživované a lámu sa. Do plodov larvy prenikajú v blízkosti stopiek veľmi drobnými otvormi. Vidieť ich možno len vďaka trusu, ktorý za sebou zanechávajú. Živia sa semenami a oplodím, ktoré vyžierajú až po pokožku. Napadnuté mladé plody opadávajú. Väčšie zostávajú na rastline, preto sa spočiatku ničím veľmi nelíšia od nepoškodených. Až neskôr mäknú a zahnívajú vplyvom húb a baktérie, ktoré osídľujú poškodené miesta. Kvantitatívne a kvalitatívne škody môžu byť veľmi vážne. Často býva napadnutých až viac ako 50 percent plodov.
• Preventívne opatrenia: Odporúča sa nepestovať papriku po ku­kurici, a ak je to možné, vysádzať ju čo najďalej od kukuričných polí. Paradoxne však porast pap­riky ochránite, i keď v blízkosti zasejete kukuricu cukrovú v ne­skoršom termíne.
• Biologická ochrana: Môžete využiť prípravky na báze baktérie Bacillus thuringiensis spp. Lepinox Plus pôsobí ako požerový preparát špecificky proti húseniciam motýľov radu Lepidoptera. Prípravok je najúčinnejší proti húseniciam prvého a druhého instaru. Húsenice po požití prípravku prestávajú prijímať potravu a po 2-5 dňoch hynú.

Vhodný termín: V ochrane proti vijačke kukuričnej je veľmi dôle­žitý termín ošetrenia. Prípravky treba použiť v čase, keď je vyliah­nutých čo najviac húseníc a tie sa nachádzajú na listoch alebo plodoch. Zistiť vhodný termín môžete na základe signalizácie náletu motýľov pomocou svetelných lapačov. Spravidla optimálny termín postreku by mal byť v čase maximálneho výskytu motýľov v lapačoch. Najspoľahlivejší spôsob signalizácie je pozorovanie výskytu vajíčok, lariev a listového poškodenia. Jednorazová aplikácia by sa mala robiť v čase maximálneho výskytu vajíčok na rastlinách papriky, ktoré je zhodné s objavením prvého poškodenia listov mladými larvami.

Mora bavlníková (Helicoverpa armigera)

Imága prvej generácie sa objavujú už v máji. Tohto škodcu môžete spozorovať počas celého roka až do októbra. Samičky mory bavlníkovej (Helicoverpa armigera) kladú vajíčka na všetky časti rast­lín. Larvy sú pomerne agresívne a môžu sa navzájom požierať. Pri vyrušení sa stočia a padajú na zem. Na rozmnožovanie a vývin tohto druhu priaznivo vplýva vyššia teplota a väčšie množstvo zrá­žok na jar a vysoké teploty v lete.

• Príznaky napadnutia: Mora bavlníková je veľkým polyfágom a patrí k najnebezpečnejším škodcom sveta. Škodí na rôznych druhoch zeleniny, ako sú rajčiaky, paprika, zemiaky, na druhoch z čeľadí bôbovitých a tekvicovitých. Škody spôsobené húsenicami mory bavlníkovej sú podobné ako v prípade vijačky kukuričnej. Vžierajú sa dovnútra plodov papriky, živia sa dužinou a semenami. Plody sú znečistené trusom, na miestach poškodenia sa vyvíjajú huby a baktérie.

Prípravky na ochranu baklažánu

Na ochranu baklažánu pred chorobami a škodcami je možné použiť rôzne prípravky:

• Neemový olej: Účinný proti voškám, roztočom aj molom.
• Mydlový roztok: Cenovo dostupný prípravok proti mäkkým škodcom, najmä voškám.

Tabuľka: Prehľad chorôb a škodcov baklažánu a možnosti ochrany

Pravidelná kontrola rastlín a včasný zásah sú kľúčové pre úspešné pestovanie baklažánu.

tags: #baklazan #preco #žltne

Populárne príspevky:

• Recept na inšpiráciu a nádej
• Dávkovanie tekvicových semienok
• Ako urobiť maslovú polevu
• Tipy pre varenú čokoládu
• Svieža pochúťka s jahodami