Jozef Škultéty: Život a dielo významného slovenského intelektuála
Prof. Dr. Jozef Škultéty sa narodil 25. novembra 1853 v Potoku v Rakúskom cisárstve (dnešnom Slovensku) a zomrel 19. januára 1948 v Martine.
Jozef Škultéty
Životopisné údaje a vzdelanie
Jeho matka bola Sabína rod. Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej. Po jeho ukončení zložil učiteľské skúšky v Kláštore pod Znievom a stal sa učiteľom na ľudovej škole vo Vrútkach. V štúdiách pokračoval v Budapešti a stal sa budapeštianskym dopisovateľom Národných novín.
Profesionálna kariéra
Neskôr pracoval na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote, kde pomáhal pri zostavovaní školských učebníc. V roku 1879 odišiel do Martina a stal sa úradníkom novozaloženej českej banky Slávia. Spočiatku spoločne s Vajanským, neskôr sám redigoval obnovené Slovenské pohľady (v rokoch 1881 - 1919). Neskôr bol aj ich vydavateľom.
Súčasne bol aj redaktorom Národných novín. Redigoval Slovenskú knižnicu, časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Letopis Matice slovenskej a Zborník Matice slovenskej. Za priestupky a politické postoje bol šesťkrát odsúdený.
Literárna činnosť a názory
Písal o významných osobnostiach slovenskej literatúry, pre maďarskú verejnosť vydal stručné Dejiny slovenskej literatúry. Literatúru pokladal za hlavný prejav národného života (Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života, O Slovákoch).
V najucelenejšej podobe ich vyjadril v 1. ročníku Slovenských pohľadov. V Škultétyho ponímaní sa slovenské literárne dejiny začínajú bernolákovcami - jazykovedným dielom Bernoláka a básnickým dielom Hollého. Na nich nadviazal Štúr. Škultéty neprikladal veľký význam česky písanej literatúre v Uhorsku, táto podľa neho neprispela podstatne k slovenským literárnym dejinám. Otvorene spochybnil obraz Matúša Čáka Trenčianskeho ako slovenského národného hrdinu. Rozpoznal že štúrovský mýtus Matúša Čáka je produktom romantizmu.
Vzťah k česko-slovenskej orientácii
Pre Škultétyho bol charakteristický opatrný prístup k predstaviteľom československej orientácie. Nezúčastnil sa na veľkej Československej národopisnej výstavy v Prahe v roku 1895, kde bolo zo Slovenska 115 účastníkov, do Prahy zavítal až na oslavy storočnice narodenia Františka Palackého v roku 1898. V roku 1887 v Martine pod hlavičkou Živeny zorganizovali výstavu slovenských výšiviek, medzi hosťami zo zahraničia bol aj T. G. Masaryk, s ktorým sa stretli Škultéty aj Vajanský. Masaryk sa potom na Slovensko (do Bystričky) vracal každé leto a redakciu Národných Novín pravidelne navštevoval. Masaryk Martin a Škultétyho s Vajanským naďalej navštevoval, hoci ich názory sa nezblížili.
Škultéty sa martinského deklaračného zhromaždenia 30. októbra 1918 ako "českého podniku" nezúčastnil. Jeho meno nefiguruje ani medzi 106 signatármi deklarácie ani medzi členmi výkonného výboru Slovenskej národnej rady, ktorej menoslov uverejnili Národné Noviny 7. novembra 1918. Až v definitívnej zostave Národnej rady, ktorú vytvorili kooptovaním (a jej zoznam bol uverejnený až v r. 1930) sa Škultéty ocitol na 9. mieste.
Pôsobenie po vzniku Česko-Slovenska
Minulé spory s Hodžom a Šrobárom spôsobili, že Škultéty nebol vymenovaný za člena slovenského klubu pražského parlamentu - Revolučného národného zhromaždenia. Jeho rozsiahla erudícia v oblasti slovenskej histórie a slovensko-maďarských vzťahov však bola dôvodom, prečo bol dočasnou čsl. vládou požiadaný (spolu s Fedorom Houdkom a Igorom Hrušovským), aby sa zúčastnil práce parížskej mierovej konferencie, na ktorú odcestoval 11. januára 1919 a na ktorej zotrval do 23. marca 1919. Od roku 1919 sa (spolu s J. Vlčkom) stal doživotným správcom Matice slovenskej. V rokoch 1921-1923 pôsobil ako pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Na Karlovej univerzite v Prahe mu bol udelený v roku 1921 titul Doktor honoris causa.
Podpora autonómie Slovenska a spolupráca s ľudáckym režimom
V roku 1939 pri vzniku 1. Slovenskej republiky pomenovali po ňom 2. peší pluk. 14. Škultéty podpisuje (v prítomnosti Macha) svoje čestné členstvo v Hlinkovej garde. V r. 1937 Škultéty vstúpil do HSĽS. Na tzv. manifestácii slovenského národa 5. októbra 1938 v Žiline vystupujúc v gardistickej uniforme vyzýval poslancov HSĽS aby vytrvali na pevnom slovenskom stanovisku, t. j. autonómii. Neskôr, 1. augusta 1940, prijal funkciu podpredsedu štátnej rady (predseda Dr. Sokol).
Dobré vzťahy medzi Škultétym a Vojtechom Tukom boli všeobecne známe. V roku 1929 sa v Tukovom procese sám prihlásil za svedka a svedčil v prospech obvineného Tuku. Potom, ako sa Tuka stal predsedom slovenskej vlády, vymenoval 12. augusta 1940 Škultétyho za správcu Matice slovenskej.
V rokoch 1946-47 stál Škultéty pred národným súdom za kolaboráciu s ľudáckym režimom. Slovenská národná rada vo februári 1947 zastavila stíhanie vtedy 94-ročného Škultétyho vzhľadom na vysoký vek a malú aktivitu, ktorú počas vojny vyvíjal.
Dielo
- 1911 - A tót irodalom története (Dejiny slovenskej literatúry; napísané na výzvu L. Thallóczyho)
- 1925 Leng a zászló!
Stručný prehľad dôležitých dát v živote Jozefa Škultétyho:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1853 | Narodenie v Potoku |
| 1879 | Odchod do Martina a práca v banke Slávia |
| 1881-1919 | Redigovanie Slovenských pohľadov |
| 1919 | Účasť na parížskej mierovej konferencii |
| 1921-1923 | Pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave |
| 1937 | Vstup do HSĽS |
| 1940 | Podpredseda štátnej rady |
| 1946-1947 | Súdny proces za kolaboráciu |
| 1948 | Úmrtie v Martine |
tags: #batko #skultety #beda #slovakom #zemiaky #kapusta


