Belgická výroba tofu: Tradičné remeslo a moderné inovácie
Slovensko sa v produkcii sóje stalo sebestačným. Doma vypestovanú sóju bez GMO však väčšinou vyvážame a namiesto nej miešame zvieratám do krmiva sóju zo zámoria s GMO - je totiž oveľa lacnejšia.
V potravinárstve má sója široké použitie - okrem priamej konzumácie vo forme bôbov, sójového mlieka, tofu a sójových proteínových výrobkov sa používa aj v mäsovej a cukrárskej výrobe ako prídavná látka.
Ak ide o potravinový produkt, je veľmi málo pravdepodobné, že by sa tam nechcene dostala aj sója s GMO. Tú však konzumujeme druhotne, v mlieku, mäse a vajciach nimi kŕmených zvierat.
Testovanie sóje na prítomnosť GMO v Gamote.
Pri všetkých výrobkoch, ktoré obsahujú viac ako 0,9 % látok GMO, legislatíva EÚ nariaďuje, aby to bolo uvedené na etikete.
V roku 1996 uviedla americká spoločnosť Monsanto na trh prvú geneticky modifikovanú sóju. Najrozšírenejší variant má gén pôdnej baktérie, ktorý ju robí odolnou voči herbicídu Roundup s obsahom glyfosátu.
Problém pritom nepredstavujú samotné génové mutácie, ale toxické látky, ktoré sa spolu s nimi dostávajú do organizmu, napríklad glyfosát. Najviac pestovaná GMO sója je odolná voči tomuto herbicídu a jej pestovanie vyzerá tak, že sa pole posype glyfosátom zakaždým, keď na ňom vyraší burina. Tá zmizne, sója ostane a v nej aj glyfosát.
Rozbehla sa produkcia mlieka bez GMO vo veľkom mliekarenskom závode, ktorý si pre výrobky bez GMO zakúpil dokonca novú výrobnú linku. Mlieko, ktoré sa vozilo do Nemecka muselo byť bez GMO a takto označené produkty ponúkala aj na Slovensku obchodná sieť Lidl.
Veľa malých dodávateľov si vtedy certifikovalo produkciu mlieka bez GMO, dnes to však už od nich spracovateľ nevyžaduje a mliečne produkty s označením GMO free zmizli aj z pultov Lidla.
„Keď mliekareň prestala od nás žiadať certifikát, že nepoužívame krmivo s GMO, už sme ho neobnovili. Ale pokračujeme v tejto línii, používame len vlastné krmivo, ktoré je bez GMO,“ hovorí Július Náčin, spolumajiteľ Agromajetku Sučany, kde chovajú 70 dojných kráv.
Hovorca Lidla Tomáš Bezák pre CTZN potvrdil, že obchodná sieť aj naďalej preferuje dodávateľov mlieka bez GMO, aj keď ho už neoznačuje. „V kontexte našich privátnych značiek drvivá väčšina dodávateľov nepoužíva krmivá s obsahom GMO sóje.
Kravy sa popri objemovom krmive (sene) dokrmujú aj sójou, ale iba pri mliečnej produkcii. Oveľa viac sóje sa mieša do krmív hydiny a ošípaných.
Od Gamoty sójové výlisky kupujú aj farmy, ktoré dodávajú kuracie mäso pre najznámejší fastfood, ktorý používa výlučne kuracinu bez GMO.
„Aj vajíčka bez GMO sa v obchodných sieťach stávajú pomaly štandardom,“ opisuje Maksai. Takto označené ich stále ponúka napríklad Novogal v Dvoroch nad Žitavou alebo Babičkin dvor. Obe prevádzkujú viacero hydinových fariem.
Ale aj s vajíčkami bez GMO na Slovensku producenti poľavili. Novogal, ktorý kedysi deklaroval, že majú iba vajíčka bez GMO, teraz toto označenie používa iba pri takzvaných „omega vajíčkach“.
Podobne aj Babičkin dvor. „V zásade ide o rentabilitu výroby. Pred pár rokmi sme riešili celú našu produkciu kŕmnych zmesí na báze GMO free, ale ekonomicky to bolo neudržateľné.
V závode v Malých Stracinách spracúvajú sóju na olej a sójové výlisky metódou extrudovania. Tie z 90 % dodávajú zákazníkom do zahraničia.
„EÚ ročne dovezie 11,3 mil. ton sójového proteínu, pričom 85 % pochádza z USA a Brazílie.
Rafinériu na spracovanie oleja postavili v Gamote v roku 2020 pre potravinárske využitie. Olej žiarivo medenej farby je vhodný do šalátov.
Spracovaných 350 ton rafinovaného oleja ročne odvážajú v cisternách do zahraničia, Holandska, Belgicka či Nemecka.
„Chystáme sa ponúknuť ho aj na slovenský trh, ale potrebujeme k tomu investíciu do linky na fľaškovanie a nevieme, či sa to bude predávať,“ hovorí Maksai.
Do budúcna rozmýšľajú strategicky, rovnako ako Vízia EÚ pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo: treba staviť na zvýšenie produkcie a konzumácie rastlinných proteínov namiesto živočíšnych.
Potravinovú sóju spracúva aj Alfa Bio, ktorá sa nedávno premenovala na New Originals SK podľa medzinárodného holdingu, ktorého časťou sa stala pred viac ako rokom. Je to dnes už aj v zahraničí známy producent tofu výrobkov Lunter.
How Tofu Is Made in Factory – From Raw Soybeans to Soft and Fresh Tofu Blocks
Ján Lunter začal variť tofu doma v kuchyni pred 40 rokmi a dnes sú vo vedení firmy obaja jeho synovia Juraj a Jakub.
„Kedysi ľudia v Európe konzumovali oveľa viac rastlinných proteínov, predovšetkým strukovín a oveľa menej mäsa. Dnes živočíšne proteíny v strave vysoko prevyšujú rastlinné. Už sa nemôžeme vrátiť, ale môžeme ľuďom ponúknuť zdravú rastlinnú alternatívu stravy v modernej podobe,“ povedal Mathias Krön, konateľ New Originals na prezentácii v Château Belá.
Lunterovci ostávajú aj po príchode zahraničného investora (hornorakúskej banky Raiffeisen Beteiligungsholding) verní Slovensku, ich závod v Kremničke je stále vlajkovou loďou spoločnosti a prednosť dávajú domácim dodávateľom sóje.
Ján Lunter nosil na Slovensko osivo z Kanady a presviedčal Slovákov, že sa sója oplatí pestovať. Jeho synovia sa teraz snažia presvedčiť poľnohospodárov, že sa sóju oplatí pestovať aj v ekológii.
„V konvenčnej produkcii sme aj doteraz mali veľa dodávateľov zo Slovenska, náš otec si ich vlastne vychoval. Snažíme sa ich presvedčiť, aby začali produkovať sóju v bio kvalite,“ hovorí Juraj Lunter, CEO spoločnosti.
Slovensko patrilo medzi prvé krajiny mimo Ázie, kde sa začala pestovať sója - dokonca skôr než v Amerike. Zaslúžil sa o to botanik z Bratislavy Friedrich Haberlandt, ktorý si sóju všimol na svetovej výstave vo Viedni v roku 1873. Začal ju pokusne pestovať a semená rozoslal do 130 miest Rakúsko-Uhorska.
Severný breh rieky Dunaj v mieste, kde sa začína stáčať na juh do Maďarska, lemujú polia so sójou. Sadí sa v máji a minulý rok tu rástla aj bio sója, ktorú mal výrobca spomínanej značky prvýkrát od slovenského dodávateľa.
Minulý rok sme na Slovensku vypestovali viac ako 110-tisíc ton sóje, bol to lepší rok čo do objemu aj kvality. Približne 80 % sa jej vypestuje na východe Slovenska.
Vrcholom v pestovaní sóje na Slovensku bol rok 2021, keď sa jej podľa Štatistického úradu SR vypestovalo viac ako 160-tisíc ton.
„Ako jedna z mála krajín v EÚ sme v potrebe sójových bôbov sebestační. V pestovaní a spracovaní pre potreby krmovinárskeho priemyslu,“ hovorí pre CTZN Marek Lukáčik, tajomník Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností.
„Práve toto združenie sa usiluje o to, aby sme túto skutočnosť premenili do skutočnej devízy pre domáci potravinový priemysel a urobili ho v celej šírke GMO free.
Výrobcovia krmív našli podporu aj na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, s ktorým v roku 2016 podpísali memorandum o spolupráci v oblasti bielkovinovej sebestačnosti a vytvorili pracovnú skupinu.
V tom istom roku zväz založil certifikačnú spoločnosť AgroCert, ktorá certifikuje spoločnosti na produkciu bez GMO v celej vertikále produkcie a spracovania.
Pestovatelia a značky ako Lunter alebo Gamota robia dobré meno slovenskej sóji v zahraničí. A sója, domáca bez GMO, by mohla robiť dobré meno slovenskej potravinovej produkcii ako celku.
Zákazníci by sa možno rozhodovali inak, keby mali dostatok informácií.
Prehľad produkcie sóje na Slovensku:
| Rok | Produkcia (tony) |
|---|---|
| Minulý rok | 110 000+ |
| 2021 | 160 000+ |
