Ako správne postrekovať jablone a aké postreky sú povolené?

Jablone sú obľúbenou súčasťou našich záhrad, no ich pestovanie si vyžaduje náležitú starostlivosť, vrátane ochrany pred chorobami a škodcami. V tomto článku sa pozrieme na to, ako správne postrekovať jablone, aké postreky sú povolené a ako sa vyhnúť nadmernému používaniu pesticídov.

Umývacie postreky: Základ ochrany

Takzvané umývacie postreky sa používajú už mnoho rokov v ovocných sadoch a vo viniciach. Ukazuje sa však, že ich význam môže byť oveľa väčší, ako sa doteraz predpokladalo. Samotný názov - umývací - naznačuje, v čom spočíva. Rastlina sa má postrekom akoby „umyť“, cieľom je, aby postrek zasiahol všetky konáriky, listy, puky i kôru.

Metodika používania umývacích postrekov prešla v posledných rokoch v praxi veľkými zmenami. Jesenné „uzatváracie“ (čiže posledné v danej sezóne) postreky sa dostali do úzadia, možno len pre časovú tieseň a ich úlohu prebrali jarné začínajúce postreky. Ale ukázalo sa, že jesenné ošetrenie v ovocných sadoch a viniciach je oveľa účinnejšie. Základom ochrany rastlín v ovocných sadoch a viniciach môže byť dobre cielený umývací postrek, s ktorým vieme znížiť počet následných ošetrení.

Najvhodnejším jesenným termínom je koniec vegetačného obdobia približne na začiatku opadávania listov (strieka sa ešte na povrch listov). Vtedy je postrek najefektívnejší. Ošetria sa aj miesta po stopkách čerstvo opadaných listov, ktoré bývajú vstupnou bránou pre patogény, až kým sa nezasušia. Na rozdiel od jesene sa má jarný postrek vykonať po orezávaní, očistení a ošetrení stromov, a tak prekryje i rany po zásahoch.

Keďže každý rok je iné počasie, a to i naprieč naším územím, nemožno presne stanoviť dátum ošetrenia. Načasujeme ho na skorú jar, keď je teplota min. 7 °C. Pri tejto teplote sa patogény a škodce prebúdzajú zo zimnej latencie a postrek ich lepšie zasiahne.

Prípravky na umývacie postreky

Základom umývacieho postreku je prípravok BorOil na báze oleja (obsahuje terpény citróna, citrónovej trávy a kokosového oleja). Priľne k rastline a vytvorí mechanickú bariéru pre škodlivý hmyz a roztočce. Má aj funkciu zmáčadla a zvyšuje priľnavosť postreku, ktorý bude dlhšie pôsobiť. Vytvára tiež tenkú vrstvu na povrchu pre zimujúcich škodcov, ktorá im bráni v dýchaní a dehydruje ich.

BorOil je akýmsi základom ochrany rastlín v jarnom aj v jesennom období. Jeho výhodou je, že sa dá miešať s meďnatými a sírnatými prípravkami. Po zmiešaní s meďnatým prípravkom CuproTonic dobre účinkuje proti takmer všetkým patogénom a má aj antibakteriálny účinok. Ak prípravok BorOil skombinujeme so sírnatými prípravkami, docielime ochranu proti hubovým chorobám a proti roztočcom (akaricídny účinok).

Ochrana jabloní pred chorobami a škodcami

Pre dosiahnutie čo najlepšej úspešnosti, aplikujte meďnatý prípravok Kocide 2000, CuproTonic alebo Controlphyt Cu, dva týždne predtým, ako sa príznaky choroby zvyčajne objavia. Ideálne v kombinácii s PREV-B2. K meďnatým prípravkom môžete primiešať tiež Chitopron alebo Imunofol, ktorý pôsobí ako rastlinný elicitor a zvyšuje odolnosť rastlín proti hubovým chorobám. Obsahuje chitosan, ktorý sa získava z chitínu. Chitín sa extrahuje zo skeletov kreviet a krabov. Iným prostriedkom je Vitisan, ktorý usmrtí mnoho chorôb rastlín a poskytne až 2 týždne zvyškovej ochrany.

Pri múčnatke sa ošetrujú predovšetkým náchylné odrody (napr. Jonathan, Idared, Gloster, Priesvitné letné, Ontario), pričom prvý preventívny postrek treba urobiť tesne pred kvitnutím, druhý ihneď po odkvitnutí stromov. Ďalšie postreky sú potrebné len pri nedostatku zrážok a vyšších teplotách. Pred postrekmi sa odporúča zo stromov odstrániť múčnatkou infikované listové ružice a konce výhonkov. Vhodné sú prípravky Vitisan + NovaFerm Sirius a Cuprotonic od tvorby listov až do sfarbenia plodov, cca každých 7-14 dní.

Prebúdzajúce sa ovocné stromy vyžadujú pozornosť záhradkárov už od skorej jari. Cieľom predjarného postreku je zničiť prezimujúce štádiá škodcov vajíčka a liahnuce sa larvy. Slúži tiež ako prevencia pred rôznymi ochoreniami ovocných drevín. Ako predjarný postrek používame prípravky obsahujúce insekticídnu zložku a olejovú zložku. Jarný roztok sa vykonáva na začiatku kvitnutia ovocných stromov. V tomto období robíme postrek proti obaľovačom, vrtivke čerešňovej či napríklad méram hruškovým. Postrek robíme zásadne až po vypučaní.

Ošetrenie vykonávame od fenofázy zväčšovania púčikov - od tzv. pokročilého myšieho uška - do fenofázy ružového púčika. Jarný postrek vykonávame po rozkvitnutí asi 5 % kvetov. V súčasnosti je k dispozícii viacero prípravkov, ktoré môžeme použiť v predjarnom období. Insekticídna zložka ničí škodcov priamo ako dotykový a dýchací jed, olej zase vytvára na povrchu film, ktorý bráni vajíčkam a larvám v dýchaní. Ničenie prezimujúcich škodcov je dôležitou súčasťou celoročnej ochrany všetkých druhov ovocných stromov. Predjarný postrek ale vyberáme aj s ohľadom na ďalšie ochorenia, ako je múčnatka, monilióza, hrdza, pleseň sivá a pod.

Jablone, hrušky, dule či mišpule - vyskytuje sa na nich štítnička, piadivka, roztočec chmeľový, ovocný a viedenský a obaľovač jablčný. Broskyne, marhule, čerešne, slivky - napáda ich roztočec ovocný, vrtivka čerešňová, obaľovač slivkový a vošky. Počas vegetácie sú rôzne druhy stromov náchylné na rozličné druhy chorôb. Múčnatka patrí medzi najrozšírenejšie a najznámejšie hubové choroby rastlín. Prvý preventívny postrek treba urobiť tesne pred kvitnutím, a druhý ihneď po odkvitnutí stromov. Vyskytuje sa najmä na hruškách a jabloniach. Huba prezimuje najmä na chorých opadaných listoch z minulej sezóny.

Méry jabloňové prezimujú vo forme vajíčok v štrbinách kôry stromu na mladých konároch jablone. Pri zimnom mechanickom čistení stromov zoškrabujeme starú borku, pod ktorou chrobáci zimujú. Piliarka jablčná spôsobuje skorú červivosť jabĺk. Prezimuje v štádiu dospelých lariev v pôde, takže predjarný postrek nie je účinný. Škodca poškodzuje plody hrušiek a spôsobuje ich predčasné opadávanie. Základným ošetrením proti kučeravosti je postrek meďnatými prípravkami v čase pučania. Moníliová spála spôsobuje odumieranie koncových výhonkov broskýň, marhúľ alebo višní. Škodca spôsobuje skorú červivosť sliviek. Hubové ochorenie napáda listy, letorasty a plody broskýň i marhúľ. Chemická ochrana sa vykonáva 2 až 3 týždne po odkvete.

Ovocné dreviny ošetríme ihneď po vypučaní, pretože spolu s pučaním dochádza k prebúdzaniu zimujúcich škodcov a liahnutiu vajíčok. Predjarný postrek je však iba čiastočne účinný proti roztočom, vlnačke krvavej a mére hruškovej. Nie je účinný proti obaľovačom, piliarkam, ani vrtivke čerešňovej.

Jarný postrek ovocných stromov je zásadný krok v ochrane stromov pred prezimujúcimi škodcami a chorobami, ktoré môžu výrazne ovplyvniť úrodu aj zdravie stromov. Najlepší čas na tento zásah je vo fáze tzv. Správne načasovanie je kľúčové, pretože v tomto období je možné škodcov efektívne eliminovať ešte pred ich aktivitou v teplejších mesiacoch.

Alternatívne metódy ochrany

Existuje niekoľko alternatívnych metód ochrany jabloní pred škodcami a chorobami:

1. Jednou z najzaujímavejších a dlhodobo účinných metód je využitie dravého roztoča. Tento užitočný hmyz sa živí škodcami a pomáha udržať ich populáciu na prijateľnej úrovni. Výhodou tejto metódy je, že sa jedná o jednorazovú aplikáciu.
2. Sirnaté postreky sú ďalšou možnosťou ochrany stromov. Tieto prípravky ničia škodcov ich popálením.
3. Ak sirnaté postreky nestihnete aplikovať včas, existuje možnosť použiť olejové prípravky. Olejový postrek funguje tak, že pokryje škodcov vrstvou oleja, čím ich udusí.
4. V období skorého jara je kľúčové zabezpečiť ochranu ovocných stromov pred chorobami a škodcami, ktoré prezimovali v kôre či okolí kmeňa. Práve mednaté postreky na stromy predstavujú efektívne riešenie, ako zabrániť ich rozšíreniu ešte pred samotným pučaním.

Pesticídy v jablkách: Ako sa im vyhnúť?

Jablká v našich obchodoch môžu obsahovať zvyšky pesticídov. Vyplýva to z testov organizácie Greenpeace. Zvyšky týchto chemikálií neboli iba v biojablkách, tých je však na našich pultoch oveľa menej. Podľa predsedu Únie ovocinárov sú naše sady postrekované menej ako v západnej Európe.

Mimovládka testovala jablká zo supermarketov v jedenástich krajinách Európy. Zvyšky pesticídov, teda chemických prostriedkov proti škodcom, našli až v 83 % pestovaných jabĺk. Z toho 60 % malo stopy viacerých druhov postrekov. Na Slovensku odobrali ochranári minimálne kilovú vzorku jabĺk v štyroch bratislavských obchodoch.

Nedá sa dopestovať bez toho, aby sa prírode dopomáhalo a trochu ju regulovalo. „Aj napriek tomu, že všetky zvyšky pesticídov boli v povolených limitoch, ich rôznorodosť dokazuje, že sa pri pestovaní používajú často a opakovane. Najviac sú pesticídmi ohrození ľudia, ktorí s nimi priamo pracujú.

Obchody nemajú povinnosť informovať zákazníkov o tom, či ovocie alebo zelenina boli striekané. „Niektoré reťazce dobrovoľne uvádzajú informáciu pre spotrebiteľa pri citrusoch, že sú chemicky ošetrené a že ich treba umyť. Podľa Nikodemovej jediný bezpečný spôsob, ako sa vyhnúť pesticídom, je vyberať si biojablká alebo nakupovať od overeného ovocinára, o ktorom vieme, že vo svojom sade chemické prostriedky nepoužíva.

Denník Pravda oslovil obchodníkov s otázkou, ako kontrolujú stopy po chemikáliách v ovocí. „Na základe našich interných predpisov realizujeme minimálne jedenkrát vlastné náhodné vyšetrenie všetkých plodín od slovenských dodávateľov, ktoré uvádzame na trh.

Predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga tvrdí, že slovenskí pestovatelia používajú menej pesticídov ako ich kolegovia v celej západnej Európe. Zároveň však konštatoval, že bez postrekov by sa ovocie dopestovať nedalo. „Už tým, že človek v 50. rokoch vstúpil do toho cyklu a začal používať nejaké pesticídy, tak, samozrejme, sa biologický cyklus narušil. Všetci ovocinári pracujú v certifikačnom systéme, ktorý presne sleduje, čo a ako sa v sade robí. Poslednou podmienkou je rozbor plodov.

Varga tiež upozorňuje, že v niektorých prípadoch obchody za slovenské vydávajú aj jablká, ktoré sú dovozené z iných krajín. Jedným z najväčších dovozcov na náš trh je Poľsko. „Robili sme kontrolu s predsedom regionálnej potravinárskej komory v jednom reťazci, našli sme slovenské vlajky, a pritom išlo o dovezené ovocie.

Bruno Jakubec z Katedry plánovania a tvorby krajiny na Technickej univerzite vo Zvolene predpokladá sa, že zvyšky pesticídov zostávajú hlavne na povrchu. Preto je dôležité jablko dobre umyť.

Dlhoročný pestovateľ jabĺk Miloš Šebo sa snaží vo svojich sadoch používať čo najšetrnejšie látky. „Používame systém takzvanej integrovanej ochrany. Je zoznam prípravkov, ktoré sa používajú v tomto systéme a sú najšetrnejšie k prírode. Samozrejme, tým pádom, že nemôžeme používať vždy aj agresívnejšie prípravky, máme mierne zníženú úrodu a mierne zníženú kvalitu.

Ako doplnil, z jabĺk vyrábajú aj šťavy, preto si nemôžu dovoliť, aby ich jablká obsahovali zvyšky chemikálií. Na prvý pohľad vyzerajú ako stelesnenie zdravej výživy, v skutočnosti však bežné jablká patria medzi najviac kontaminované plodiny. Mnohé druhy ovocia a zeleniny, ktoré Slováci aj Česi konzumujú denne a často vo veľkom množstve, obsahujú zvyšky pesticídov a ďalších chemikálií. Tie síce majú chrániť úrodu pred škodcami, no zároveň sa dostávajú aj na náš stôl - a dlhodobé účinky na zdravie môžu byť oveľa závažnejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje.

Zamysleli ste sa ale, ako je to možné, že je všetko ovocie a zelenina dostupná po celý rok? Takisto ako aj iné potraviny, aj ovocie a zelenina sa chemicky balzamuje, namáča v chemikáliách, voskuje a zaplyňuje. To preto, aby sa zabránilo prírodnému procesu zretia, klíčenia a vydržalo tak predstierajúce, že je čerstvé aj po dobu niekoľkých mesiacov. Poprípade sa dofarbuje i plynmi tak, aby dorazilo na náš stôl v perfektnom zrelom stave. Je komfortom mať všetko ovocie a zeleninu dostupnú po celý rok? Páčia sa vám ligotavé červené jabĺčka v obchodoch?

Keď doma oblejete navoskované červené jabĺčko vriacou vodou, poprípade ho namočíte do vody s octom, tak zistíte, čo vlastne jete. Pokiaľ má banán hnedé bodky (čo je iba na okraj pre naše telo prospešné), už si ho nekúpime. Takže sa musí dodať v určitej farbe. Odtieň farby sa dá ľahko u dodávateľa objednať. To, že existuje 250 druhov banánov, rovnako ako jabĺk, no my poznáme iba jeden, geneticky upravený druh, ktorý prežije všetky strasti ciest, nejdem ani rozoberať. Osobne som bohužiaľ nevidel na žiadnej krabici s banánmi nápis GMO.

Prečo sa používa toľko chémie?

Pestovatelia argumentujú jednoducho - bez ochranných postrekov by úroda často neprežila. Rastliny sú totiž neustále vystavené útokom hmyzu, plesní a chorôb. Chemikálie fungujú ako „štít“, ktorý plodiny ochráni. Lenže pri niektorých druhoch ovocia a zeleniny je tento štít dvojsečný - látky, ktoré chránia rastlinu, si cestu nájdu aj do nášho jedálnička.

Najväčším problémom sú plodiny s jemnou alebo tenkou šupkou. Jahody, broskyne či listová zelenina, ako napríklad špenát, fungujú ako špongia - nasajú všetko, čo sa na povrchu usadí. Naopak ovocie s tvrdou šupkou, napríklad avokádo či ananás, dokáže prenikaniu chemikálií odolať oveľa lepšie.

Nezisková organizácia každoročne zverejňuje rebríček ovocia a zeleniny, ktoré obsahujú najviac pesticídov. Tento zoznam sa označuje ako „špinavá dvanástka“. Smutným faktom je, že medzi nimi dominujú práve tie druhy, ktoré ľudia milujú najviac. Na prvom mieste dlhodobo kraľujú jahody, hneď za nimi nasleduje špenát. Vysoké množstvá postrekov sa objavujú aj pri broskyniach, nektarinkách a hruškách. Výnimkou nie sú ani jablká, ktoré síce máme k dispozícii celý rok, no patria medzi najviac striekané druhy.

Chemické zvyšky sa bežne objavujú aj na hrozne a čerešniach, ktoré pôsobia nevinným dojmom. Do zoznamu spadajú tiež papriky, feferónky a zelené fazuľky - teda zelenina, ktorá sa na slovenských stoloch objavuje prakticky každý deň.

Na druhej strane existuje aj pozitívny zoznam - tzv. „čistá pätnástka“. Ide o plodiny, pri ktorých je riziko chemickej záťaže minimálne. Bezpečnejšie je napríklad avokádo, mango či ananás, ktorých tvrdá šupka zabraňuje prenikaniu chémie do dužiny. K odolnejším patria aj cibuľa a kapusta, keďže ich vrstvy tvoria prirodzenú ochranu. Medzi bezpečnejšie druhy sa radí aj mrkva, bataty a špargľa, ktoré nepotrebujú tak intenzívne postreky. Ak patríte k milovníkom melónov, aj tu môžete byť pokojnejší - ich hrubá šupka spoľahlivo chráni sladký vnútorný obsah.

Možno si poviete, že ide len o stopové množstvá pesticídov. Pravda je však iná - malé dávky sa pri každodennej konzumácii postupne sčítavajú. Pečeň či pankreas síce dokážu určitý čas spracovávať menšie množstvá toxínov, no z dlhodobého hľadiska to môže viesť k oslabeniu imunity, poškodeniu pečene alebo narušeniu hormonálnej rovnováhy. Obzvlášť citlivé sú deti, ktorých organizmus reaguje na chemické látky oveľa intenzívnejšie. Preto by rodičia mali venovať výberu ovocia a zeleniny zvýšenú pozornosť.

Mnoho ľudí nevie, čo si má pod pesticídmi vlastne predstaviť. Ide teda o akúkoľvek látku alebo zmes látok, ktoré sa používajú na postrek, prevenciu alebo ničenie škodcov. Patria sem insekticídy, herbicídy, fungicídy, moridlá, rodenticídy a iné látky. Pesticídy sú pre ľudské telo veľmi nebezpečné. Nedokážeme ich stráviť a výskumy naznačujú, že majú čo-to dočinenia aj so vznikom rakoviny či poškodením genetického materiálu a hormonálneho systému.

Ak sa nechcete vzdať jahôd či jabĺk, existujú spôsoby, ako riziko znížiť:

• Kúpa bio potravín - najmä pri druhoch zo „špinavej dvanástky“ sa oplatí investovať do bio kvality.
• Miestni pestovatelia a trhy - stále viac ľudí objavuje farmárske trhy, kde je chémia používaná podstatne menej.
• Dôkladné umývanie - nestačí ovocie len opláchnuť vodou. Odporúča sa ponoriť ho na pár minút do roztoku s jedlou sódou, ktorá dokáže odstrániť väčšinu zvyškov pesticídov.
• Šúpanie šupky - účinné, no treba rátať s tým, že prídete aj o časť vitamínov a vlákniny. Toto je dôvodom toho, že z jabĺk a hrušiek kupujem bio verziu.

Keď je reč o zelenine a ovocí, ako zástanca zdravých potravín bez chemikálií, samozrejme, zo všetkých by som kupovala tú verziu, ktorá bola vypestovaná za najlepších, najprirodzenejších podmienok. Ani ja nekupujem zo všetkého bio, ale poznajúc informácie zo zákulisia - o ktoré sa teraz podelím aj s vami - sú niektoré druhy, z ktorých áno. Tieto plody totiž dokážu do seba nasiaknuť a skladovať obrovské množstvo chemikálií, preto sa pri nich usilujem o to, aby som nakúpila tovar pochádzajúci z ekologického hospodárstva.

Tieto chemikálie sa držia vonkajšieho obalu ovocia, skladujú sa tak, že sa do šupky integrujú. Ovocie môžeme umývať akokoľvek dôkladne, nepomôže to, keď však chceme ísť na istotu, môžeme ovocie ošúpať, vtedy však skončí väčšina vitamínov v smetnom koši.

Šalát, rovnako ako ostatná listová zelenina, sa dostáva na môj zoznam „z tohto radšej bio” hlavne kvôli častému postrekovaniu. Pomerne háklivú zeleninu často ošetrujú rôznymi látkami, preto si nedovolím, aby som do svojho košíka vložila kus, ktorý je bežne dostupný v hypermarketoch. Na mojom zozname „z tohto radšej bio” figuruje vyššie spomenutá zelenina a ovocie, pri menej chúlostivých druhoch sa uspokojím aj s tými, ktoré sú dopestované bežne.

Dnes je moderné hľadať vo všetkom chémiu, a vyhýbať sa jej. A zároveň nakupovať potraviny podľa vzhľadu, a očakávať, že sú kvalitné, či bez chémie. Existujú dve jednoduché metódy, ako rozpoznať, či sú ovocie a zelenina bez chémie, alebo len s nepatrným obsahom chémie. Na 100% vám to vedia potvrdiť iba chemické testy, ale predpokladám, že nemáte len tak prebytočných zopár stoviek eur, aby ste si dali kompletne otestovať jedno jablko. Preto si pozrieme dostatočne dobré metódy, ako to spoľahlivo rozpoznať aj bez toho.

Metódy na rozpoznanie ovocia a zeleniny s nízkym obsahom chémie

Existujú dve jednoduché metódy, ako rozpoznať, či sú ovocie a zelenina bez chémie, alebo len s nepatrným obsahom chémie:

1. Metóda č. 1: Červivosť

   Prvou metódou je zobrať si viac kusov toho ovocia/zeleniny, a pozrieť sa, či sú aspoň niektoré kusy červivé alebo nie. Červy sa totižto už od staroveku používali na testovanie, či je niečo jedovaté, alebo nie. Dokonca aj v medicíne. A presne toto isté môžete využiť aj dnes.

   Ovocie a zelenina sa totižto vo väčšine prípadov ošetrujú jedovatými postrekmi, vrátane domáceho pestovania na záhradke. Tieto postreky sa nutne nemusia dostať dovnútra plodu, ak sú aplikované s rozumom, podľa návodu, a v nevyhnutnom množstve. A najmä to posledné sa takmer nikdy nedodržiava. A tak sa preventívne strieka hlava nehlava, častokrát aj na záhradkách.

   Ak si kúpite kilo či dve jabĺk, tak by ste mali nájsť aspoň jeden kus, v ktorom bude červík. Tak ako keď si napr. v lese odtrhnete malinu či divoké jablko. Inak do seba zaručene ládujete nejakú zmesku chémie. Čo nemusí byť nutne zlé, keď to človeku dlhodobo neškodí. Bavíme sa tu však o tom, ako rozpoznať veci bez chémie.

2. Metóda č. 2: Sledovanie trvanlivosti

   Druhá metóda už nie je až tak spoľahlivá ako prvá, a tiež vyžaduje trocha času. A najmä je spoľahlivejšia v prípade, že kupujete dané plodiny stále od toho istého výrobcu. Negarantuje však, že tie plodiny sú úplne bez chémie. Celá finta spočíva v tom, že si nechajte 1-2 kusy napr. papriky len tak voľne ležať na stole niekoľko dní.

   Väčšina zeleniny po pár dňoch začne vädnúť. Niekedy už aj hneď na druhý deň. Ak bude paprika po pár dňoch mäkšia a zvädnutejšia, prípadne sa na nej začnú tvoriť vrásky, tak patrí medzi tie „prírodnejšie“ papriky. Ak sa však ani po týždni nezmení a zostane rovnaká, tak garantovane do seba dávate nejakú chemickú obludu.

   Výnimkou z toho sú možno tak tvrdé druhy, ako jablká a orechy, ktoré vydržia aj niekoľko týždňov absolútne bez zmeny. Ale aj po tých pár týždňoch vám začne jablko mierne mäknúť.

Ovocie a zelenina dovážaná zo štátov mimo EÚ je podľa našich oficiálnych testov najčastejšie nacpatá rôznym koktejlom chémie, veľakrát aj nad limit. Buď preto, aby to vydržalo niekoľko týždňovú cestu z Afriky do vášho obchodu, alebo aj preto, lebo sú tam použité najlacnejšie postreky. Ktoré sú síce v EÚ zakázané, ale hotové ovocie/zeleninu už s nimi môžete dovážať.

Preto je samo osebe lepšie kupovať „naše“ výrobky. Pretože máme oveľa prísnejšie normy, ako napr. v tej Afrike. A v prípade porušenia normy vedia naše úrady priamo potrestať vinníka, zjednať nápravu, a odstrašiť ho, aby to už neskúšal ani robiť.

Zdravý rozum nadovšetko. Nie je nutné prepadať panike a úplne vyradiť celé skupiny ovocia či zeleniny. Rozumný prístup spočíva v striedmosti a rovnováhe. Namiesto kilogramov lacných jahôd zo supermarketu si môžete občas dopriať menšie množstvo bio ovocia, prípadne dať prednosť lokálnej produkcii. Rovnako je vhodné obohatiť jedálniček o druhy zo „čistej pätnástky“, ktoré predstavujú menšie riziko. Čoraz viac ľudí už chápe, že nejde len o krásne vyzerajúcu zeleninu za nízku cenu, ale aj o bezpečnosť a kvalitu.

Tabuľka: Špinavá dvanástka a čistá pätnástka

tags: #bio #jablka #postreky #povolené

Populárne príspevky:

• Recept na kávovo-čokoládový koláč
• Tvarohovo-smotanová plnka do koláčov
• Hotové jedlá Košice
• Vôňa domova na jeseň a zimu
• Bravčový rezeň Cordon Bleu