Bravčová Masť: Mýty a Realita

Bravčové mäso je obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne, hoci je známe svojou chuťou a všestrannosťou, často sa spája s vyšším obsahom tuku. Ak hľadáte najmenej tučné možnosti bravčového mäsa, tento článok vám poskytne komplexný prehľad a pomôže vám urobiť informované rozhodnutia.

Už starí Slovania ovládali niekoľko spôsobov, akými si konzervovali mäso pre obdobie nedostatku. Keďže odpradávna boli priam zamilovaní do slaniny, nemôžeme sa čudovať, že objavili jej vedľajší produkt - bravčovú masť. Tá slúžila ako dokonalý konzervant pre solené, sušené, varené, pečené aj údené mäso nielen v časoch sťahovania na iné územia. Okrem toho ju samozrejme konzumovali aj samotnú - možno predpokladať, že bola prvou pomazánkou na chlieb.

Hodnota tuku bola vysoká a tak zásoby bravčovej masti nezriedka prevážali kupci vedľa drahých kožušín a podobného tovaru, s ktorým sa dalo obchodovať. Pred stovkami rokov začali Slovanské územia napádať kočovné kmene a bojovné národy, ktoré kradli ľudí, dobytok a plienili, čo sa dalo.

Pretože však väčšinou išlo o moslimské národy (na našom území hlavne o Turkov), existovala jedna výnimka, ktorej sa nedotkli - ošípané (a samozrejme produkty z nich). Ošípané boli síce na krádež ako stvorené, keďže majú krátke nohy a nevedia rýchlo utekať, na druhej strane však boli pre moslimov nečisté. Toto si naši predkovia veľmi rýchlo uvedomili a do bravčovej masti nakladali aj jahňacinu a hovädzinu.

Hneď na začiatku odpovedáme na otázku: Je bravčová masť zdraviu škodlivá? - nie je. Zdraviu škodlivé je skôr jej démonizovanie. Pred sto rokmi podľa starých štatistík úhrnná spotreba bravčovej masti v bývalom Československu predstavovala 65 000 - 85 000 ton (!) za jeden rok. Počas druhej svetovej vojny sa táto spotreba ešte zvýšila kvôli akútnemu nedostatku masla. Po vojne bola situácia mierne stabilizovaná, no bravčová masť sa ešte stále využívala vo veľkých množstvách a to nielen v domácnostiach, ale tiež v štátnom potravinárskom priemysle a to aj ako náhrada oleja na vyprážanie a základ mäsových pomazánok.

Postupom času na trhu pribudli rastlinné oleje mnohých značiek, margaríny a iné tuky neživočíšneho pôvodu, ktoré mali spoločné jedno: aby sa predávali, museli sa trochu ľuďom pomasírovať mozgy s tým, že práve tieto tuky sú zdravé a bravčová masť je škodlivá. Podarilo sa. Za štvrťstoročie poklesla spotreba bravčovej masti o mnoho percent a my sa kŕmime niečím, čo má na obale nápis „Vhodné pre vaše srdce“. Verte, že takéto oleje a margaríny sa prakticky nedajú vyrobiť. Ešte pred sto rokmi ľudstvo nepoznalo vhodné technológie na masové spracovanie oleja z rastlín s dodatkom „aby to bolo lacné“, takže tieto sú na trhu pomerne krátku dobu.

Ak by naši predkovia viedli štatistické záznamy, určite by sa chlieb s masťou a cibuľou objavoval na popredných priečkach rýchlych a obľúbených raňajkových jedál. A to po mnohé a mnohé roky. Dnes to už dávno nie je pravda. Dokonca ťažko nájdeme dieťa, ktoré by takúto kombináciu bez odvrávania zjedlo. Zmenili sa nám chuťové poháriky? Nie... zmenilo sa naše myslenie. Stačila zázračná formulka „vhodné pre vaše zdravie“ na obaloch rastlinných margarínov a pomazánok, ktorú by ste na balení masti hľadali márne. Kde je však pravda?

Porovnanie s Margarínmi

Aby sme na ňu prišli, zastavme sa na chvíľu pri dnes tak veľmi populárnych moderných margarínoch. Ich hlavný problém nespočíva v obsahu trans-mastných kyselín (TMK), ako tomu bolo pred rokmi. Súčasné margaríny nemajú veľa TMK. Problém spočíva v spôsobe spracovania (tzv. Interesterifikácií) a vzniku pre naše telo neprirodzených stužených tukov - tie pravdepodobne majú zlý vplyv na premenu látok (metabolizmus) v našom tele. Oproti tomu je bravčová masť oveľa lepšie stráviteľným tukom. Ďalším problémom margarínov je nevhodný pomer medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami, v prospech omega-6. V našej strave je prebytok omega-6 MK a konzumácia margarínov ho ešte navyšuje.

Problematické sú aj prídavné látky, ktoré sa do margarínov dávajú napr. preto, aby hmota dostala farbu a vôňu masla. Čím lacnejší margarín, tým nekvalitnejší bol pravdepodobne použitý olej (ako to surovina pre výrobu). Mnohí poznáte prípad, kedy si chcete na margaríne pripraviť napríklad praženicu. Dáte margarín na panvicu, zapnete sporák a čakáte. Dlho sa nedeje nič. Až keď je teplota platne poriadne vysoká, začne sa margarín roztápať. Bravčová masť je iná - roztopíte ju aj na dlani.

Čo z toho vyplýva? Predstavte si, že skonzumujete margarín trebárs natretý na chlebe. Vaše telo vydáva teplo niečo cez 36°C. Margarín teda sotva roztopí a tak musí žalúdok vynaložiť väčšie úsilie na jeho strávenie. Bravčová masť sa naopak začne topiť už vo vašich ústach a do zažívacieho traktu príde doslova v kvapalnom stave. Čiže „pretečie“ ním. Váš organizmus si z nej vyberie hodnotné časti a ostatok prefiltruje. Je to napísané veľmi zjednodušene, ale v podstate je to tak. Bravčová masť kedysi patrila k základnej výbave v kuchyni či jedálni a dnes sa opäť dostáva do popredia.

Môžete argumentovať tým, že sa z nej priberá rovnako tak ako ja môžem argumentovať tým, že doba sa zmenila a my v dnešnej dobe sediac väčšinou za počítačom vykonáme zlomok pohybu, aký pri práci a v bežnom živote museli vykonať naši predkovia. A priberáme práve preto. Tu ide o iné. Samozrejme, že by sme bravčovú masť nemali hltať - podľa odborníkov je odporúčaná dávka 100 g denne na dospelého jedinca. Táto dávka je však nášmu zdraviu prospešná a nie škodlivá. Inak povedané, neobsahuje nič, čo by nášmu telu bolo cudzie.

Možno to pre vás bude prekvapivé, ale svojím zložením sa podobá obľúbenému olivovému oleju. 100 gramov bravčovej masti obsahuje približne 41 % nasýtených mastných kyselín, 58 % nenasýtených mastných kyselín a 10 % polynenasýtených mastných kyselín. A teraz pozor: V týchto 100 gramoch bravčovej masti nájdete len 0,7 gramu (!) cholesterolu. Navyše vedci po rozsiahlych výskumoch zistili, že cholesterol obsiahnutý v živočíšnych tukoch nemá tak výrazný význam na rozvoj cholesterolu v krvi človeka, ako sa pôvodne predpokladalo.

Je známe, že tuky obsahujú dvakrát viac kalórií ako cukry a sacharidy, preto sa ich bojíme a radšej siahneme po výrobku s 0% obsahom tuku. No zabúdame, že práve tuky sú mimoriadne dôležité pre správne fungovanie ľudského organizmu. Sú zdrojom energie stavebných látok pre bunky a ďalších metabolitov, ktoré sa spolu s nimi vstrebávajú trávením. Optimálny príjem tukov by mal tvoriť 30 % celkového príjmu energie a nemal by klesnúť pod 20 % celkového energetického príjmu. Práve z týchto dôvodov zvyčajne siahame po olivovom oleji, ale ani ten sa nedá použiť na všetko. A to hlavne kvôli priaznivému pomeru mastných kyselín.

Toto sú zistenia, ktoré samy o sebe hovoria, že bravčová masť je prospešná pre ľudí, ktorí sa riadia heslom: všetkého s mierou. Moderná medicína dnes už aktívne vyvracia mýtus, že konzumácia bravčovej masti nám škodí a margarínu prospieva. Mnohí odborníci sa prikláňajú k jej využívaní pri dlhšom vyprážaní či pečení, pre ktoré je vďaka svojmu skupenstvu ako stvorená a zároveň neohrozuje zdravie v takej miere, ako tomu je pri používaní iných olejov či tukov. Bravčová masť sa dá skladovať pomerne dlho bez pridania zbytočných chemických látok. Dokonca ju nemusíme skladovať v chladničke - postačí suchá a chladná komora. Toto je nesporné pozitívum, ktoré ocenia hlavne gazdinky.

Mnoho ľudí trpiacich neznášanlivosťou laktózy si vďaka bravčovej masti môže znova dopriať dlho odopierané pečivo či iné dobroty. Pri hľadaní podkladov pre tento článok som narazil na stránku jedného ruského lekára, ktorý pacientom so zvýšenou hladinou zlého cholesterolu predpisoval miesto liekov zjesť denne čajovú lyžičku bravčovej masti jemne osolenú a týmto normalizovať ukladanie cholesterolu v organizme. Pre zvýšenie efektu odporúčal kombináciu bravčová masť + cesnak. Súdiac podľa diskusných príspevkov na tejto stránke ide o celkom úspešnú metódu liečby.

To však nie je všetko. Takmer šokujúce výsledky priniesla nedávna vedecká štúdia, ktorá zaradila bravčovú masť na druhé miesto (po treščej pečeni ) v tukoch, kde je tento vitamín rozpustný. Jedna polievková lyžica obsahuje až 1000 IU (medzinárodných jednotiek) tejto cennej látky. Tu však musím podotknúť, že tento fakt platí len u ošípaných, chovaných na slnku. V podkožnom tuku ošípaných nájdeme množstvo užitočných biologicky aktívnych látok, ktoré nezaniknú ani vytopením masti zo slaniny. Ide o veľké množstvo vitamínov A,D,E a karoténu.

Užitočná kompozícia, ktorú obsahuje bravčová masť sa nazýva kyselina arachidonová a týka sa polynenasýtených mastných kyselín. Táto látka je obsiahnutá v našom mozgu, srdcovom tkanive, aj obličkách. Ak konzumujeme bravčovú masť, zvyšujeme tak výkon týchto orgánov. Bravčová masť účinne zbavuje naše telo ťažkých kovov. Pomáha pri pľúcnych chorobách a lieči pečeň.

Bravčová masť sa používa od pradávna v ľudovom liečiteľstve na mnohé choroby: pri bolestiach kĺbov, k zlepšeniu mobility pri zranení kostí, proti ekzémom, bolesti zubov a podobne. Keďže tieto skutočnosti nemám overené, opíšem len tie, ktoré si bez obáv môžete vyskúšať sami na sebe. O ošípanej vieme, že je nám geneticky najbližšie a podľa klinických štúdií je bravčový tuk takmer zhodný s ľudským kožným tukom. Bravčová masť má schopnosť vstrebávať účinné rastlinné látky a prenikať s nimi do pokožky, je vhodná pre problematickú a citlivú pleť. Najčastejšie sa kombinuje s nechtíkom lekárskym, harmančekom, levanduľou a podobne, možno ju používať aj samotnú ako zábal na popraskaná chodidlá a ruky. Samozrejmosťou je masť nesolená. Do rozpustenej masti pritom postačí dať vylúhovať na cca 3 dni bylinky.

Bravčovú masť ako pleťový krém používali naše babičky bežne a verte, že keď ľúbezný hlas v TV reklame spieva ódu o lipidoch vyhladzujúcich vrásky, nebaví sa v zásade o ničom inom ako o tukoch. Keďže je bravčová masť mastná, hodí sa výborne na premazávanie ekzematickej a veľmi suchej pokožky, ktorej chýba prirodzená odolnosť. Masť pomáha kožu zjemniť, premastiť a dodáva pokožke vláčnosť, jemnosť, regeneruje ju a upokojuje. Zábaly z bravčovej masti oddávna slúžili na liečbu kašľa, prieduškových ochorení a prechladnutia. Niektorí ju dokonca odporúčajú aj bábätkám. Vyriešiť by mala koliku i zaparený zadoček. Bravčová masť obsahuje kyselinu hyalurónovú, ktorá má schopnosť (ako sme už spomínali) vyhladzovať vrásky.

Alternatívne Tuky a Ich Mýty

Po desaťročia bolo ortodoxnou zásadou výživy, že tuky sú zlo. Nielenže sú nepriateľom našich pupkov, ale aj upchávajú cievy a spôsobujú srdcové ochorenia. Fráza „infarkt na tanieri“ sa začala používať na opis anglických raňajok, ktoré sa topia v tuku. Asi v každom z nás sa už zakorenilo povedomie, že výkrm takouto hostinou zvykne viesť k infarktu.

Niet najmenších pochýb o tom, že tučné jedlá prispievajú k obezite. Tuky majú najväčšiu hustotu energie zo všetkých makroživín a nadváha zvyšuje riziko množstva ochorení vrátane srdcovo-cievnych. Tuky sú komplexné organické molekuly, ktoré v tele plnia množstvo funkcií, napríklad uskladňujú energiu alebo sú súčasťou bunkovej steny. Molekulu tuku tvoria tri mastné kyseliny naviazané na molekulu glycerínu. Takúto jednotku nazývame triglycerid. Väčšina mastných kyselín sú dlhé reťazce atómov uhlíka s naviazanými atómami vodíka. Nasýtené mastné kyseliny v tomto reťazci nemajú žiadne atómy uhlíka, ktoré by medzi sebou mali dvojité väzby.

To znamená, že každý atóm uhlíka má na sebe naviazaný najvyšší možný počet atómov vodíka - takým sa hovorí nasýtené. Nenasýtené mastné kyseliny majú aspoň jednu dvojitú väzbu medzi atómami uhlíka. Triglyceridy, ktoré obsahujú len nasýtené mastné kyseliny, sa takisto nazývajú nasýtené; tie s jednou alebo viacerými dvojitými uhlíkovými väzbami sa nazývajú nenasýtené. Jednoduché pravidlo znie, že čím menej je tuk nasýtený, tým lepšie pre vaše zdravie - hoci aj toto presvedčenie dostáva zabrať. Tuky zo zvierat sú zvyčajne nasýtené, tuky z rastlín bývajú nenasýtené. Ale to je len hrubé zjednodušenie. Aj mäso, vajcia a mliečne výrobky obsahujú nenasýtené tuky a zelenina obsahuje aj nasýtené tuky.

A čo potom cholesterol? Prísne vzaté, cholesterol nepatrí k tukom. Je len priškvarený k ostatným tukom do skupiny lipidov, pretože majú niektoré spoločné znaky. Napríklad ani tuky, ani cholesterol nie sú rozpustné vo vode. Cholesterol je kľúčovým spojivom medzi konzumáciou tukov a srdcovo-cievnymi ochoreniami. Na rozdiel od nasýtených tukov sa cholesterol nachádza takmer výlučne v živočíšnych produktoch: v mäse, rybách, daroch mora, mlieku a vo vajciach. Nasýtené tuky sa nachádzajú vo väčšine potravín, najviac ich obsahuje mäso a mliečne výrobky, ale aj zákusky, koláče, keksíky, sladké pečivo, čokoláda, avokádo či palmový a kokosový olej.

Predstava, že konzumácia nasýtených tukov je priamo zodpovedná za srdcovo-cievne ochorenia, bola pevne zakotvená vo výživovom poradenstve už od 70. rokov minulého storočia. Toto odporúčanie vychádza z desivých počtov obetí, ktoré si vyžiadali srdcovo-cievne ochorenia (strešný pojem pre ochorenia srdca a ciev vrátane infarktov, cievnych príhod, srdcového zlyhania a zápalu srdcového svalu). Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú celosvetovo na vrchole rebríčka príčin smrti. Ročne zabijú viac ako 17 miliónov ľudí, čo predstavuje takmer tretinu všetkých úmrtí.

Podľa oficiálneho odporúčania v USA by tuky nemali tvoriť viac ako 30 percent celkového denného príjmu kalórií, pričom nasýtené tuky by mali tvoriť maximálne 10 percent. Keď­že priemerný muž má optimálny denný príjem 2500 kalórií, vychádza to na 500 gramov mletého hovädzieho (12 percent tuku), 130 gramov čedaru (12 percent tuku) alebo 55 gramov masla. Odporúčanie vo Veľkej Británii je v prípade nasýtených tukov rovnaké: maximálne 10 percent z celkového množstva kalórií. Nie je to nedosiahnuteľná méta: priemerný muž môže zjesť celú salámovú pizzu s feferónmi a do limitu zmestí ešte jednu zmrzlinu.

Kedysi sme ich jedávali ešte viac. Od 50. do 70. rokov minulého storočia predstavovali tuky viac ako 40 percent prijímaných kalórií v USA aj v Británii. S pribúdajúcimi varovnými správami sa však ľudia západného sveta začali strániť potravín ako maslo či hovädzina. Úmrtí na srdcovo-cievne ochorenia začalo uspokojivo ubúdať. V Británii bola v roku 1961 príčinou viac ako polovice všetkých úmrtí ischemická choroba srdca. Teraz je to menej ako tretina (hoci srdcovo-cievne ochorenia sú stále celosvetovým lídrom). Nedá sa však zistiť, či to je alebo nie je zásluha zmien v strave. Odvtedy spravila obrovský pokrok aj medicína - v liečbe aj v prevencii.

Keď zjeme tuky (tie zo skupiny triglyceridov), vydajú sa do tenkého čreva, kde ich tráviaci trakt rozloží na súčiastky - mastné kyseliny a glycerín - a potom ich vstrebe do buniek, ktoré vystielajú črevnú stenu. Bunky ich zbalia do guľôčok, tzv. lipoproteínov, s cholesterolom a bielkovinami a vypustia ich do krvného obehu. Čím viac tukov jeme, tým vyššiu hladinu lipoproteínov v krvi máme. Existujú dva hlavné druhy lipoproteínov: s vysokou a nízkou hustotou.

Lipoproteíny s nízkou hustotou (LDL) poznáme skôr pod názvom „zlý cholesterol“ napriek tomu, že obsahujú viac ako len cholesterol. LDL sú zlé, lebo sa dokážu nalepiť na steny ciev, z čoho vznikajú usadeniny nazývané aterosklerotické plaky. Tie zužujú cievy a znižujú ich elasticitu, čím môže dôjsť k ich upchatiu krvnou zrazeninou. Zistilo sa, že zo všetkých druhov tukov najviac dvíhajú hladinu zlého cholesterolu tie nasýtené. Paradoxne, na cholesterole, ktorý jete, záleží oveľa menej.

Na druhej strane, lipoproteíny s vysokou hustotou (HDL), čiže „dobrý cholesterol“, pomáhajú chrániť pred aterosklerotickým plakom. Podľa tradičnej predstavy hladina HDL stúpa po konzumácii jedál bohatých na nenasýtené kyseliny a rozpustnú vlákninu, napríklad celozrnných jedál, ovocia a zeleniny. Toto je v skratke lipidová hypotéza, pravdepodobne najvplyvnejšia myšlienka v histórii ľudského stravovania a kľúčový bod stredomorskej kuchyne.

V poslednom období však konsenzus o nasýtených tukoch začína slabnúť - hoci oficiálne výživové odporúčania sa zatiaľ nezmenili. Pochybnosti sa začali vkrádať približne pred desiatimi rokmi, keď vedci zhromaždili výsledky 21 dietologických výskumov, do ktorých bolo dlhodobo zapojených takmer 350 000 ľudí. O niekoľko rokov neskôr ešte väčšia analýza prešla výsledky 72 výskumov, na ktorých sa zúčastnilo dohromady 640 000 ľudí v osemnástich krajinách. A opäť sa nepodarilo dokázať pôvodnú hypotézu. O týchto zisteniach sa s veľkým gustom písalo kade-tade. Mnoho novinárov si ich vyložilo ako amnestiu na bezbrehú konzumáciu nasýtených tukov.

Je bezpečné ignorovať staré odporúčania? Odpoveď je - aspoň zatiaľ - dôrazné nie. Iné, menej populárne analýzy podporili spojenie medzi nasýtenými tukmi a chorobami srdca. Máme aj kvalitné dôkazy z výskumu na zvieratách, ktorým možno upraviť stravu oveľa nekompromisnejšie ako ľuďom. Výsledky, ktoré vrhli tieň pochybnosti na tradičný výklad, zrejme pramenili z iných faktorov. Pravdepodobne je to tak, že u človeka, ktorý žije neobmedzený bežný život, závisí riziko srdcových chorôb od množstva iných vecí, nielen od príjmu nasýtených tukov. Kľúčovým faktorom môže byť aj niečo iné - čo jedávajú ľudia, ktorí obmedzili tuky? Až príliš často - či už vedome, alebo nie - ľudia nahrádzajú výpadok v príjme kalórií niečím iným. Problém je, že to niečo iné často bývajú rafinované uhľovodíky, špeciálne cukry, ktorými v jedle nahrádzajú tuk. Toto nahráva silnejúcej domnienke, že skutočným podliakom je cukor.

No a potom sú tu transmastné kyseliny. Vytvorili ich potravinárski chemici ako náhradu za živočíšne tuky, napríklad masť. Vyrábajú sa chemickou úpravou rastlinných olejov tak, aby pri izbovej teplote ostali tuhé. Keďže sú nenasýtené, označovali sa za „zdravé“ a potravinársky priemysel ich natlačil do výrobkov ako zákusky a nátierky. Navyše majú aj chemické a fyzikálne vlastnosti, ktoré potravinársky priemysel oceňuje. Sú veľmi odolné proti skvaseniu, vďaka čomu predlžujú minimálnu trvanlivosť potravín. Časom sa však zistilo, že spôsobujú srdcové ochorenia. Máme solídne dôkazy, že zvyšujú hladinu LDL (zlého cholesterolu) a znižujú hladinu HDL (dobrého cholesterolu), čím prispievajú ku kôrnateniu ciev. Vzhľadom na toto všetko je celkom možné, že spomenuté dve veľké metaanalýzy jednoducho poukazujú na to, že ľudia nahrádzajú nasýtené tuky transmastnými kyselinami.

Druhy Mäsa a Ich Využitie v Kuchyni

Výživová hodnota mäsa sa líši. Hydina má viac plnohodnotných bielkovín ako hovädzina a baranina. Prsný sval hydiny, bravčové karé a stehno sú cenným zdrojom potrebných látok. Naopak, mäso z nôh zvierat má najvyššiu výživnú hodnotu. Chudé a menej tučné mäso je zdravšie. Pri mäsových výrobkoch (párky, špekáčiky, salámy, klobásky) je dôležité sledovať obsah čistého mäsa, pridaných látok a konzervačných látok. Tieto výrobky často obsahujú veľké množstvo soli.

Hovädzie Mäso

Hovädzie mäso má svetločervenú až tmavočervenú farbu. Mladé mäso je chudšie a jemnejšie. Najkvalitnejšie časti sú sviečkovica, roštenka, stehno a plece. Sviečkovica je najjemnejšia a najkrehkejšia.

Bravčové Mäso

Bravčové mäso je spolu s hydinou obľúbenou klasikou. Mäso z dobre vyvinutých ošípaných je najlepšie. Ošípaná s váhou nad 100 kg má tuhšie mäso. Bravčovina má ružovú až svetločervenú farbu. Obsahuje menej bielkovín ako hovädzina, ale niektoré časti (krkovička a karé) ich obsahujú asi 80 %. Celkovo má bravčovina viac tuku.

Teľacie Mäso

Teľacie mäso je delikatesa, pretože je veľmi jemné. Má bledoružové mäso a vôňou pripomína mlieko. Obsahuje minimálne množstvo tukov a veľa vody. Je ľahko stráviteľné a používa sa na prípravu diétnych pokrmov.

Hydina

Hydina je veľmi obľúbený druh mäsa. Obsahuje viac ľahko stráviteľných bielkovín ako iné mäsá. Kuracina je vhodná pri diéte, pretože má menej tuku, viac bielkovín a vody. Vnútornosti hydiny sú tiež zdravé a hodnotné. Mladá hydina sa najčastejšie pripravuje pečením alebo na prírodno.

Netradičné Druhy Mäsa

Na trhu sa objavujú aj netradičné druhy mäsa ako klokanie, pštrosie, bizónie, žraločie, lamie a krokodílie mäso. Všetky majú jemnú chuť, málo tuku, žiadne sacharidy a málo cholesterolu.

  • Klokan: Má nízky obsah tuku a cholesterolu, ale vysoký obsah bielkovín a minerálov. Je podobné zverine a hodí sa na pečenie, dusenie a grilovanie.
  • Bizón: Má menej tuku a viac minerálnych látok ako hovädzina. Má vysoký obsah esenciálnych mastných kyselín. Využíva sa podobne ako hovädzina.
  • Pštros: Je krehké, červené mäso s jemnou arómou. Má nízku kalorickú hodnotu, je takmer bez tuku, má nízky obsah cholesterolu a vysoký obsah bielkovín. Podobá sa na zverinu.
  • Krokodíl: Chuť ovplyvňuje spôsob kŕmenia, osciluje medzi kuraťom a rybou.

Chudé Časti Bravčového Mäsa

  • Panenská sviečková (bravčová sviečkovica): Je to najjemnejšia časť bravčového mäsa a má nízky obsah tuku.
  • Stehno (orech a šál): Vhodné na dusenie, pečenie alebo vyprážanie rezňov.
  • Karé: Obsahuje menej tuku ako krkovička, ale stále si zachováva dobrú chuť.

Tipy na Prípravu Chudého Bravčového Mäsa

  • Odstráňte viditeľný tuk: Pred varením odrežte prebytočný tuk z mäsa.
  • Používajte zdravé spôsoby varenia: Varenie, dusenie, pečenie a grilovanie sú lepšie ako vyprážanie.
  • Marinujte mäso: Marinády pomáhajú udržať mäso šťavnaté a zjemňujú ho.
  • Kombinujte s zeleninou: Pridajte do jedla veľa zeleniny, aby ste zvýšili jeho výživovú hodnotu a znížili obsah tuku.

Husokačka: Mýtus alebo Realita?

Husokačka je ľudový názov pre kríženca kačice pižmovej a kačky bielej (mulard). V skutočnosti nejde o kríženca husi a kačice. Mulard bol vyšľachtený vo Francúzsku na získanie väčšej pečene.

Domáce bravčové oškvarky a domáca bravčová masť

tags: #bravcova #mast #myty #a #realita

Populárne príspevky: