Tradičné slovenské recepty: Od zemiakového šalátu po ríbezľový lekvár

Slovensko je krajina bohatá na kulinárske tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Mnohé z týchto receptov sú spojené s rodinnými spomienkami a lokálnymi zvyklosťami. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto tradičných jedál, vrátane receptov na zemiakový šalát a ríbezľový lekvár.

Slovenský Zemiakový Šalát | Zemiakový Šalát |

Zemiakový šalát: Vianočná klasika s rodinnými obmenami

Zemiakový šalát je jedným zo symbolov Vianoc. Bez neho by to skrátka nešlo. Na túto vianočnú klasiku existuje nespočetné množstvo receptov a každá rodina má svoj originál. Máte tento rok chuť experimentovať? Tu je jeden z tradičných receptov:

  1. Zemiaky uvaríme v šupke, necháme vychladnúť a olúpeme.
  2. Nakrájame na malé kocky.
  3. V druhej miske zmiešame jogurt s majonézou, horčicou, citrónovou šťavou, soľou a korením.

TIP: K rybe sa vždy hodí kúsok citrónu.

Spoločnými silami zozbierali tradičné jedlá spod Vršatca. Vyjdú ako receptár toho najlepšieho a najtradičnejšieho, čo sa dostáva na stoly ľudí v tejto oblasti. V receptári sú návody aj na prípravu hlavných jedál.

S nápadom vytvoriť receptár prišli už dávno. Do zbierky receptov mohol prispieť každý kuchár a kuchárka nielen z územia MAS. Jedinou podmienkou bolo, aby bol recept tradičný a pre nás typický. „Najskôr sme zbierali len koláče, ale potom sme sa rozhodli rozšíriť oblasť zberu a zbierali sme všetko od polievok, cez domáci kečup, hlavné jedlá až po sladké,“ povedala Šupáková. Recepty zberali vyše roka, posledné prišli minulý týždeň. „Máme zozbieraných viac než päťdesiat receptov a ich počet ešte stále nie je konečný. Teší ju, že občania sa v tak hojnom počte podieľali na príprave receptáru. „MAS-ka je o komunite ľudí a je úžasné, ak sa títo vedia spojiť a spoločne vytvoriť takéto pekné dielo,“ povedala s tým, že vydanie receptáru plánujú buď koncom tohto roka, alebo začiatkom budúceho roka.

Tradičný zemiakový šalát

Ríbezľový lekvár: Spomienky na detstvo u babičky

Je leto, všade rastie ovocie a mne sa vracajú najkrajšie spomienky na najkrajšie chvíle u babky a dedka v Galante. Boli to vždy najkrajšie týždne môjho života.

„Deti! Oberať ríbezle!“ zavolala vždy moja babička z verandy na celú záhradu, aby ju bolo počuť až na samý koniec, ktorý ani nedovidela. Bola to pre mňa rajská záhrada, ktorá mi detstve ponúkla najviac lásky. to tam, sú to pre mňa najkrajšie spomienky z detstva aké mám. tam mali takmer všetko. čierne. Aspoň tak si na to pamätám ja. Najviac sme so sesternicami milovali biele, prišli mi možno sladšie, ale nepohrdla som samozrejme ani červenými, ktoré často končili v koláčoch, či ako dokonalý domáci lekvár a džem. Babička ich aj zavárala, ale na jej aj ríbezľový lekvár nezabúdam dodnes.

Babička robievala ríbezľový lekvár dvoma spôsobmi, ktoré som si osvojila aj ja. Jeden aj s jadierkami, jeden bez. Vždy sme mali na výber, aj tak nám bolo jedno, ktorý otvorila.

Recept na ríbezľový lekvár s jadierkami:

  1. Zrelé ríbezle oddelíme od zelených stoniek.
  2. Umyjeme.
  3. Vložíme do hrnca a zasypeme časťou cukru, opäť zasypeme ríbezľami a opäť aj cukrom, opäť ríbezle a opäť cukor.
  4. dobre premiešame a urobíme skúšku tuhnutia.
  5. džemu a chvíľu počkáme či hustne.
  6. zohrievame, aby sa z neho vyparilo čo najviac prebytočnej vody.
  7. nepomôže, pomôžem si na vedľajšej platni panvicou.
  8. strednom stupni.
  9. nezhustne.
  10. pomyslená čiara.
  11. asi na 10 minút.

Recept na ríbezľový lekvár bez jadierok:

  1. Ríbezle poriadne umyjeme pod tečúcou vodou a necháme usušiť. Neodstopkujeme.
  2. mäso celé ovocie odšťavíme, aby sme oddelili šťavu od zvyšku.
  3. Šťavu za stáleho miešania prevaríme tak, aby sa z nej vyparila prebytočná voda a svoj objem zmenšila na polovicu.
  4. Pridáme cukor a miešame do varu, až kým sa nerozpustí.
  5. Po zovretí varíme ešte 5 minút. Stále miešame.
  6. Prevrátime späť a necháme pod dekou do druhého dňa sterilizovať.

Radu v prípade týchto dvoch receptov nemám vlastne žiadnu. Snáď len to, že nikdy neodkladajte zápis vašich domácich receptov na neskôr. Recepty od našich babičiek budú vždy jedným z najväčších rodinných pokladov. A inak, ja som už dvojročnej vnučke krík ríbezle na záhrade zasadila, a vy?

Domáci ríbezľový lekvár

Ďalšie tradičné recepty a zaujímavosti

Okrem zemiakového šalátu a ríbezľového lekváru existuje mnoho ďalších tradičných slovenských receptov, ktoré stoja za zmienku. Tu je jeden z nich:

Domáci tvaroh

1l čerstvého mlieka (musí byť skutočné- z mliekomatu ) necháme pri izbovej teplote skysnúť tak, že vidno ako sa oddeľuje bielkovina a voda. Teplotu kontrolujeme umytým malíčkom a postupne zahrievame pokiaľ sa dá malíček udržať v mlieku. Keď je mlieko horúce, odstavíme z ohňa, pridáme 1l čerstvého- nezakysnutého mlieka a bez miešania necháme vychladnúť. Po vychladnutí scedíme. Získame tvaroh úžasnej chuti, perfektnej konzistencie a nenapodobiteľnej výživovej hodnoty! Nevyhadzute ani tekutú časť! Obsahuje veľa užitočných látok, dá sa použiť na obklady boľavých častí tela a blahodárne pôsobí na pokožku. Voľakedy ľudia pripisovali liečivé účinky aj jej pitiu.

Ľudové kroje: Dedičstvo, ktoré nesmieme nechať zapadnúť prachom

Naši predkovia, úplne obyčajní dedinskí ľudia, dokázali oblečením konkurovať šľachte na západných kráľovských dvoroch. Práve preto nesmieme dovoliť, aby dedičstvo v podobe ľudových krojov zapadlo prachom.

Slovenské ľudové kroje

Mária Reháková: „Kroje nesmierne obdivujem. Považujem ich za slávnostný odev, a tak sme aj počas galavečera ankety Slovenka roka určili dress code večerné šaty alebo kroj,“ hovorí Mária Reháková (68), autorka myšlienky projektu a hlavná organizátorka podujatia Slovenský deň kroja. „V mojom šatníku má kroj svoje stále miesto, konkrétne podpoliansky. Narodila som sa a vyrastala v Radvani a týmto mestom ide práve tá pomyselná deliaca čiara medzi Horehroním a Podpoľaním, preto sa aj hlásim k tradíciám tohto kraja. Kroj, ktorý mám na sebe na fotografii, som dostala do daru od svojho syna. Konkrétne časti kroja s bežným oblečením nekombinujem, ale v podstate na mnohých kusoch, ktoré mám v šatníku, sa nachádzajú prvky inšpirované ľudovými motívmi, či je to už výšivka, alebo krajka.“

Tamara Šimončíková Heribanová: „Kroje zbieram od gymnaziálnych čias, mám k nim vďaka mojej babičke Marienke veľmi hlboký vzťah. A to v celkom osobnej rovine - kroj jej totiž zachránil život. Keď bola malá, vážne ochorela a prababička Matilda musela v priebehu jedného dňa rozpredať to najvzácnejšie, čo mala, dedičstvo po predkoch, rodinné hornostredské kroje, aby vyplatila doktora. Babička vyzdravela a moja prababička Matilda potom neskôr postupne po častiach rodinné kroje opäť po obci vykupovala a kompletizovala,“ spomína Tamara Šimončíková Heribanová (38), ktorá má v zbierke mnoho sviatočných aj pracovných krojov. „Popri zbierke, ktorú som budovala viac ako dvadsať rokov, si vážim najmä informácie, ktoré som mala možnosť vďaka lokálpatriotom, bývalým majiteľkám a majiteľom, nadobudnúť. Každý jeden kroj si nesie svoj príbeh, zbierka je teda akási mozaika osudov.“ Vždy sa teší, keď si nejaký oblečie. „Je to pre mňa obradná vec a musí ísť o skutočne opodstatnenú príležitosť. Často v zahraničí naďabím najmä v second handoch na kúsky starých krojov. Napríklad roky nosím ručne vyšívaný kabát, ktorý bol súčasťou uzbeckého kroja a kúpila som ho za dve eurá v Paríži. V Portugalsku mám priateľku z Guatemaly, ktorá mi doniesla niekoľko krojov, ktoré nosím civilne.

tags: #cervena #ciara #recept #tradičný

Populárne príspevky: