Francúzska revolúcia: Mýty, chlieb a osud kráľovnej
Francúzska revolúcia, ktorá prebiehala v rokoch 1789-1799, priniesla zvrhnutie monarchie, nastolenie republiky, vydanie listiny ľudských práv a ukončila éru feudalizmu. Bola to epocha chaosu a búrok, vlády ľudových más a gilotíny. Dvestodvadsaťšesť rokov po páde Bastily vyvoláva Francúzska revolúcia vášne už len medzi historikmi, no niečo prežíva aj v širšej verejnosti. Zoberte si už len to, že Francúzi 14. júla oslavujú Deň Bastily. Toto pomenovanie je však chybné. Francúzsky sviatok totiž okrem dobytia pevnosti revolučným davom 14. júla 1789 pripomína aj veľký pokojný „Festival federácie“, ktorý sa konal 14. júla 1790.
Tisíce tulákov sa po kráľovstve potĺkali už dlhšie, teraz sa spájali do skupín a robili nájazdy na sýpky. Žobranie sa rozšírilo natoľko, že sa mu venovali aj deti roľníkov obhospodarujúcich pôdu, lebo tá ich nedokázala uživiť. Spoľahnúť sa nedalo ani na dovoz potravín, lebo v Európe sa schyľovalo k novej vojne s Tureckom, čo znamenalo zahatanie námorných obchodných ciest. Francúzsko kvárili hospodárske ťažkosti. Po uzavretí nevýhodnej obchodnej zmluvy s Anglickom zaplavili trh dovážané odevné látky, čo znamenalo krach pre polovicu francúzskych nekonkurencieschopných výrobcov. Na druhej strane Španielsko zakázalo či obmedzilo dovoz francúzskeho súkna a hodvábu. To zas zasiahlo exportujúcich francúzskych výrobcov. Poslednou ranou bol opäť zásah zhora. Na prelome rokov 1788 a 1789 objala Francúzsko tuhá zima. Zastalo všetko vrátane obchodu, ktorý by zmiernil nedostatok potravín. Keď sa na jar haldy snehu roztopili, voda zaplavila polia, ťažko ich bolo obrobiť. Pohár pretekal.Ak sa na cestách objavili povozy s obilím a nemali vojenskú ochranu, ľudia ich prepadávali. Rozsýpal sa systém, nad monarchiou sa vznášala anarchia, nenávisť a strach. Báli sa roľníci, ktorí nejaké obilie mali, že oň rabovaním prídu, báli sa obyvatelia miest, lebo po uliciach sa preháňali bandy lúpežníkov a nespokojnej bedače. Výbuch budúcej nespokojnosti sa skoncentroval do Paríža. Chlieb tam bol najdrahší za posledné dve desaťročia. Kráľ napriek personálnym zmenám vo vláde a prísľubom o vypočutí starostí bežných ľudí už nedokázal vzburu zastaviť.Historik Fagan nepovažuje dôsledky podnebných zmien za hlavnú príčinu Francúzskej revolúcie. Poukazuje na dôsledky jednostrannej zameranosti poľnohospodárstva na obilie či nevyhovujúceho pozemkového vlastníctva, keď sa dedením role drobili. Vývoj roka 1789 však sčasti predsa vyvieral zo závažného javu - zo zraniteľnosti roľníkov voči cyklom chladu a vlhka, tepla a sucha. Milióny roľníkov sa aj v dôsledku zmeny podnebia dostali za čiaru oddeľujúcu holé prežitie od živorenia.
Útok na Bastillu, 14. júla 1789. Zdroj: Wikimedia Commons
Mýty o revolúcii
S Francúzskou revolúciou sa spája množstvo mýtov, ktoré pretrvávajú dodnes. Poďme sa pozrieť na niektoré z nich:"Ak nemajú chlieb, nech jedia koláče"
Mária Antoinetta vysvetlená za 13 minút
Mária Antoinetta. Zdroj: Wikimedia Commons
Revolúciu začali bedári
Kniha Charlesa Dickensa Príbeh dvoch miest je len najznámejším z množstva románov, ktoré zobrazujú, ako sa počas revolúcie francúzski bedári mstia na svojich aristokratických utláčateľoch. Ale v revolúcii hrali najchudobnejší z chudobných len relatívne malú úlohu. Revolúciu začali bohatí šľachtici a ďalší vysokopostavení ľudia v sálach Versailles týždne pred pádom Bastily. Ako ukázali mnohí historici, na vidieku boli tieto akcie namierené proti elite lénnych vlastníkov a daniam a poplatkom, ktoré vyberali predovšetkým od zámožných a podnikavých roľníkov. Mestskí militanti, ktorí si hovorili sanskuloti („sans-culottes“ - bez nohavíc, teda tí, čo sa nemohli obliekať ako bohatí), väčšinou pochádzali z radov remeselníkov, obchodníkov a úradníkov.Gilotína bola vynálezom revolúcie
Alebo inak: v populárnych predstavách nesymbolizuje revolúciu nič živšie ako gilotína, ktorá sa stala hlavným prostriedkom vtedajších verejných popráv a počas „vlády teroru“ v rokoch 1793 - 1794 oddelila od tiel 16-tisíc hláv. Už aj kniha Francúzske revolúcie pre začiatočníkov sa na to však pozerá inak a tvrdí, že hoci sa toto zariadenie dostalo na svet počas revolúcie, Guillotin ho nevymyslel. Navyše, podobné zariadenia vyvinuli už pred storočiami. Patrí k nim napríklad takmer identická „halifaxská šibenica“, ktorá sa používala v anglickom grófstve West Yorkshire, či „škótska panna“, ktorú možno vidieť v Škótskom múzeu v Edinburghu.Poprava Ľudovíta XVI. Zdroj: Wikimedia Commons
Robespierre bol diktátor
Ako postavu, ktorá sa najviac spája s revolučnou vládou teroru, vidia Robespierra najmä ľudia na americkej a európskej pravici, ktorí ho preto považujú za protototalitného politika túžiaceho po absolútnej moci. Robespierre, tvrdý právnik zo severofrancúzskeho Arrasu, bol však len jedným z dvanástich členov Výboru pre verejné blaho, ktorý využíval kvázi-diktátorskú moc v rokoch 1793 - 1794. Bol najvplyvnejším členom výboru a jeho články a prejavy definovali ideológiu teroru viac než čokoľvek iné. Ale neustále požiadavky revolučnej politiky si vyžiadali veľkú mentálnu a fyzickú daň a ako sa teror blížil k svojmu vrcholu, kľúčové týždne strávil pripútaný na lôžko.Bastila bola plná politických väzňov
Aj to je mýtus, ktorý siaha až k samotnej revolúcii a okolo 14. júla sa pravidelne objavuje dodnes. Len pred rokom zopakoval moderátor rozhlasovej stanice NPR Steve Inskeep, že „v tento deň roku 1789 davy zaútočili na parížske väzenie Bastila, kde kráľ Ľudovít XVI. Je pravdou, že v sedemnástom a osemnástom storočí francúzska monarchia väznila stovky údajne protištátnych spisovateľov - okrem iných aj Voltaira - vo veľkej zlovestnej pevnosti, ktorá sa týčila nad východným Parížom. Ale v rokoch pred revolúciou s touto praxou do veľkej miery skoncovala a 14. Parížsky dav pevnosť napadol preto, že sa chcel zmocniť strelného prachu, ktorý tam bol uskladnený, aby sa mohol vyzbrojiť proti útoku kráľovskej armády na mesto a nové revolučné zhromaždenie. Ale spomienka na niekdajšie využitie Bastily dala jej pádu ohromný symbolický význam.Chlieb ako spúšťač revolúcie
Kráľovské Francúzsko sa potácalo v problémoch a prírodný impulz stačil na to, aby voda z hrnca vykypela úplne. Storočie pred Francúzskou revolúciu bolo poznamenané výkyvmi v poľnohospodárskej produkcii spôsobenými prejavmi malej ľadovej doby. Kráľovstvo na rozdiel od Holandska či Anglicka stále stavalo dominantne na produkcii obilia, odmietalo napríklad pestovanie zemiakov. Štyri pätiny obyvateľov žili z ruky do úst, boli úplne závislí od vlastnej produkcie chleba. Obilím platili dane, cirkevné dávky. Na konci 17. storočia v dôsledku chladu výnosy klesali. Keď prišli silné dažde, nastala katastrofa. Krajinu sužoval hladomor, epidémie, vyľudňovali sa celé oblasti a polia sa neobrábali. Zomrela desatina populácie.Kráľ Ľudovít XV. musel niečo zmeniť, aby sa nič podobné neopakovalo, no reformy neprichádzali. Podnebie sa našťastie upokojilo, oteplilo sa. Hoci prišli ďalšie studené výkyvy, nezabrzdilo to postupný populačný rast. Pri tradičnom obrábaní pôdy, keď tá ležala každý tretí rok ladom, a pri nízkych úrodách iba so štvornásobkom výnosu sa vynoril nový problém - nedostatok nových rolí. Zotrvačný nárast počtu obyvateľov sa nezastavil ani po roku 1770, keď sa v dôsledku nepriaznivých klimatických javov striedali úrodné roky s neúrodnými. Do roku 1790 pribudli vo Francúzsku dva milióny nových obyvateľov. Do toho prišli erupcie sopky Laki na Islande v rokoch 1783 - 1784. Nastali krupobitia a udrelo studené leto. Tráva nerástla, nebolo sena na kŕmenie dobytka, často ostávalo len ho spotrebovať na mäso. Rok 1787 priniesol lepšiu úrodu, ale to neplatilo o nasledujúcom. Jar bola suchá, Francúzsko sužovali búrky spojené s mohutným krupobitím. V okolí Paríža padali krúpy s veľkosťou tenisovej loptičky.| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1783-1784 | Erupcie sopky Laki na Islande |
| 1788 | Neúroda |
| 1789 | Útok na Bastillu |
tags: #chlieb #francúzska #revolúcia #história
