Chlieb, ktorý sa premieňa: Proces a význam Eucharistie

Vo štvrtok si Katolícka cirkev pripomína slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi, známu ako Božie telo. Tento sviatok je oslavou daru Eucharistie a úcty k Spasiteľovi, ktorý je skutočne prítomný pod spôsobom chleba a vína vo Sviatosti Oltárnej. Veriaci na čele s kňazom a biskupom kráčajú ulicami miest a dedín s monštranciou a kúskom premeneného chleba a symbolicky oznamujú svetu tajomstvo Ježišovho tela a krvi, na ktoré sa pri každej omši premieňa chlieb a víno. Sprievod sa postupne zastavuje pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany.

Historický kontext sviatku Božieho Tela

Viera v skutočnú prítomnosť Krista vo Sviatosti Oltárnej bola v 11. a 12. storočí spochybňovaná rôznymi heretickými výhradami. Na vyvrátenie týchto bludov bol zvolaný všeobecný Štvrtý lateránsky koncil, ktorý v roku 1215 opätovne potvrdil a slávnostne vyhlásil, že Kristus je skutočne prítomný v chlebe a víne, ktoré sa premieňa na jeho Telo a Krv, keď kňaz nad nimi vysloví slová premenenia. V tejto dobe sa v niektorých kláštoroch ujal obrad pozdvihovania, ktorý sa neskôr rozšíril v celej Európe.

Svätá Juliana z Liége (1192-1258), sestra a neskôr opátka kláštora Mt. Cornillon, bola hlavnou predstaviteľkou hnutia za zavedenie sviatku Božieho Tela. Pre svoje snahy získala mnohých kňazov i biskupa Roberta de Thourote, ktorý v roku 1246 dal súhlas na slávenie tohto sviatku v diecéze Liége. Jedným z arcidiakonov v katedrále v Liége bol aj Jacques Panteleon, ktorý sa stal v r. 1261 pápežom Urbanom IV. Ten encyklikou Transiturus de hoc mundo v roku 1264 rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev.

Omšové texty a hymnické piesne pre liturgiu hodín zložil sv. Tomáš Akvinský (1225-1274). Sviatok znova potvrdil Klement V. na koncile vo Vienne (1311-1312). Spočiatku sa slávnosť konávala len v chrámoch. Pápež Ján XXII. upravil slávenie sviatku tak, aby sa slávnosť konala so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Sviatosť Oltárna.

Výroba hostií: Od múky po Eucharistiu

Zaujímalo by vás, akým spôsobom sa pečú a vyrábajú hostie - matéria, ktorá sa počas svätej omše premieňa na telo Ježiša Krista? Výrobňa hostií Congregatio Jesu v Prešove je spätá s tradíciou pečenia hostií už od roku 1921. Naše sestry prijali pozvanie košického biskupa Konštantína Schustera, aby 22.8.1882 otvorili katolícku dievčenskú školu a kláštor.

Okrem vyučovania a výchovy dievčat sa sestry venovali aj pečeniu hostií. V prvom období to bolo len pre vlastnú potrebu kláštora a školy. V roku 1921 zakúpili sestry dva nové stroje a na podnet P. Karola Hidvéghyho, SJ začali v kláštore Sancta Mária piecť hostie pre prešovskú farnosť a františkánsky kláštor. V máji 1930 ponúkli sestry svoje služby Košickej diecéze. Biskup Jozef Čársky ich ponuku zverejnil v obežníku pre kňazov a vyzval ich, aby si hostie zabezpečovali v prešovskom kláštore Sancta Mária. Takto sa rozbehla výroba hostií na Slovensku.

Výrobňa hostií prešla svojou historickou putovnou cestou. V 50. rokoch minulého storočia sestry museli opustiť Prešov, Sancta Maria i školu. Boli internované do tzv. sústreďovacích kláštorov. Výrobňu si zobrali so sebou a v ťažkých podmienkach vyrábali hostie na miestach, kde práve žili. Samotná výrobňa bola štátnou mocou prevedená po roku 1950 pod Slovenské chrámové družstvo Bratislava, potom Praha. V roku 1956 výrobňu prevzal Spolok sv. Vojtecha. Po nežnej revolúcii, v roku 1991, začala výrobňu spravovať Slovenská katolícka charita. Konferencia biskupov Slovenska sa na svojom plenárnom zasadnutí 16.3.1999 rozhodla vrátiť výrobu hostií našej reholi.

Podľa CIC Kán. Chlieb musí byť čisto pšeničný a nedávno upečený. Z toho vyplýva, že chlieb zhotovený z inej matérie, hoc z obilnej, alebo taký, do ktorého sa primiešajú iné látky, nie je platnou matériou na slávenie eucharistickej obety. Jednoducho povedané, matéria pre Eucharistiu sa vyrába z vody a pšeničnej múky.

Všetko to začína v cestárke (miestnosť, kde sa vyrába cesto). Vo veľkom robote sa mieša voda a múka. Keďže pečieme tenké aj hrubé hostie, cesto sa pripraví podľa toho, k akému stroju ho dáme. Z cestárky sa cesto prenesie v misách alebo v kotle k stroju. Na horúcu spodnú platňu sa naberačkou naleje cesto a hornou platňou sa stroj uzavrie. Podobne sa pečú vianočné oplátky, len platne stroja sú väčšie. Tlak vytlačí nadbytočné cesto, ktoré sa očistí špeciálnym nožíčkom. Hotový veľký kruh sa vyberie za pár minút.

Ďalším krokom je hostie navlhčiť, aby sa pri krájaní nelámali. Správne navlhčené hostie krájame na dvoch rôznych strojoch. Okrúhle pláty z ručných strojov, tenké hostie, sa krájajú na tzv. fotobunke, kde sa v jednom okamihu krája 55 hostií. Štvorcové pláty z automatu, hrubé hostie, sa krájajú na tzv. šľapáku, kde sa jedným vrtom vykrojí 50 hostií. Kňazské hostie (hostie, ktoré pri sv. omši používa kňaz) sa pečú a vlhčia podobným spôsobom, ako tenké ručné hostie. Zásadný rozdiel je pri krájaní, kedy sa hostie vykrajujú každá zvlášť, presne podľa vygravírovaného vzoru, ktorý sa do cesta vtlačí počas pečenia. Malé nakrájané a prebraté hostie sa podľa objednávky jednotlivých farských úradov dajú do krabice a na vrch sa pripočítajú kňazské hostie.

Je ťažké povedať, koľko hostií sme za týždeň poslali, keďže farské úrady máme rozdelené do niekoľkých skupín podľa dátumu, ku ktorému si hostie objednávajú. Minulý rok bol úplne špecifický. V historických tabuľkách počtu hostií, ktoré si vedieme od roku 1953, sme sa počtom malých hostií priblížili roku 1970 a počtom kňazských hostií sme vytvorili nelichotivý rekord.

Teologický význam Eucharistie

Svätý Pavol nazýva Eucharistiu aj Cirkev Kristovo telo. Jedno bez druhého nie je možné. Druhý vatikánsky koncil uznáva základnú jednotu, ktorá existuje medzi Cirkvou a Eucharistiou, táto téma je srdcom východného myslenia. Vo svojom dekréte o účinkovaní a živote kňazov Presbyterorum ordinis koncil odkazuje na Eucharistiu ako na „stredobod spoločenstva veriacich“ (čl. 5), a hovorí, že „budovať kresťanské spoločenstvo ... vôbec nie je možné, ak nemá svoje korene a svoj stredobod v slávení najsvätejšej Eucharistie“ (čl. 6).

Eucharistia je sám Ježiš, ktorý sa nám kompletne darúva. Sýtiť sa ním a prebývať v ňom prostredníctvom eucharistického prijímania, ak to robíme s vierou, nám premieňa život, premieňa ho na dar Bohu a bratom. Sýtiť sa tým „Chlebom života“ znamená vstúpiť do súladu s Kristovým srdcom, asimilovať, vstrebať do seba jeho rozhodovanie, jeho myslenie, jeho správanie. Znamená to vstúpiť do dynamiky lásky a stať sa ľuďmi pokoja, ľuďmi odpúšťania, zmierenia, solidárneho delenia sa. Tie isté veci, aké robil Ježiš.

Ježiš uzatvára svoju reč týmito slovami: «Kto je tento chlieb, bude žiť naveky» (Jn 6,58). Áno, žiť v skutočnom spoločenstve s Ježišom na tejto zemi nám už dáva prejsť zo smrti do života. Nebo sa začína práve v tomto spoločenstve s Ježišom.

tags: #chlieb #ktorý #sa #premieňa #proces

Populárne príspevky:

• Guláš s majoránkou: Tradičný recept
• Ako správne piecť kura a chlieb
• Zloženie a nutričné hodnoty smotany na varenie
• Tipy na pečené zemiaky
• Zdravé recepty: Plnená paprika