Chlieb a pekárenstvo v Topoľčanoch: História a súčasnosť
História Topoľčian v skratke
Najstaršie archeologické nálezy v lokalite Topoľčian siahajú do staršej doby kamennej (40 000 rokov pred n. l.). Intenzívnejšie bola lokalita osídlená v praveku v mladšej dobe bronzovej (1200-700 pred n. l.). V mladšej dobe železnej (400-200 pred n. l.) obývali územie Kelti. V 4. storočí pred n. l. až v 1. storočí n. l. prenikali do Karpatskej kotliny Germáni.
Slovania na toto územie doputovali z takzvanej pravlasti medzi riekami Visla a Dneper. Počiatky slovanského osídlenia v karpatskej kotline sa datujú do rokov 454-568. V lokalite dnešných Topoľčian sa objavuje slovanské etnikum pred 9. storočím. V rokoch 623-658 bola lokalita súčasťou štátneho útvaru Slovanov Samova ríša a na prelome 7.-8. storočia vzniknutého Nitrianskeho kniežactva.
V priebehu 11. storočia sa stali Topoľčany trhovým a mýtnym miestom a sídlom fary. Najstaršia doložená písomná zmienka o Topoľčanoch je v zachovanej darovacej listine z roku 1235 uhorského kráľa Bélu IV. Po vpáde Mongolov v roku 1241 sa v priebehu 70-tych rokov 13. storočia ocitli Topoľčany v rukách magnátskeho rodu Čákovcov a boli obohnané hradbami. V rokoch 1431-1435 ovládli mesto husiti Prokopa Holého.
V 16. a 17. storočí mesto trpelo pod tureckými nájazdami aj drancovaním Krymskými Tatármi a odvádzaním veľkého množstva zajatcov do otroctva. Od 10. decembra 1918 oficiálne skončila maďarská vláda v Topoľčanoch a Topoľčany sa stali súčasťou Československa. Do roku 1920 malo mesto názov Veľké Topoľčany.
Najlepší domáci chlieb, bez ošatky, bez rozkvasu, skoro bez roboty -jednoduchý recept Žienky domácej
Chlieb ako základ stravy
Chlieb je základnou potravinou, ktorá sprevádza ľudstvo po tisíce rokov. Jeho význam presahuje len uspokojenie hladu; chlieb má kultúrny, sociálny a historický význam. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, má chlieb dôležité miesto v stravovacích návykoch a tradíciách.
Obľúbenosť chleba a pečiva na Slovensku
Chlieb jedáva viac ako deväť z 10 Slovákov a Sloveniek, no obľube sa tešia aj ďalšie pekárenské výrobky. Podľa prieskumu konzumuje rôzne druhy chleba viac ako 97 % ľudí. Slovenky a Slováci najčastejšie siahajú po zemiakovom chlebe (31 %) a celozrnnom chlebe (27 %). Tretím najobľúbenejším je kváskový chlieb, nasledovaný klasickým bielym a ražným chlebom. Menšia časť ľudí obľubuje aj rascový, špaldový, cereálny či tekvicový chlieb.
Slané pečivo uprednostňuje 69 % opýtaných. Najobľúbenejšou náplňou v sladkom pečive je čokoládová, a to pre viac ako polovicu žien a štyroch mužov z desiatich. Druhou najčastejšou sladkou náplňou je tvarohová a tesne za ňou maková, ktoré chutia viac ako tretine ľudí. Populárnou voľbou je tiež lekvárová, orechová a pudingová náplň.
Pekárenské tradície a špeciality
V každom poriadnom dome sa na Vianoce museli piecť bajgle. Pod označením beugel sa v minulosti myslel koláč, pečený najmä v období vianočných sviatkov, pričom bohatá orechová a maková plnka symbolizovala hojnosť darov. Podľa tradície mal mak zabezpečiť blahobyt, konzumovať cesto s makom znamenalo dobré manželstvo a orechy chránili pred všetkým zlým. Tivadar Ortvay vo svojej knihe Ulice a námestia Bratislavy z roku 1905 uvádza: „Táto špecialita sa k nám v stredoveku dostala pôvodne z Viedne, kde už vtedy piekli bajgle. Bajgle sa u nás podávali už v 16. storočí na verejných hostinách, ktoré mesto usporadúvalo na radnici na počesť vznešených hostí. Mestskí radní dostávali každoročne na Vianoce do daru bajgle a tento zvyk sa zachoval do konca 17. storočia.“ Hoci toto pečivo nevzniklo v Bratislave, práve tu sa z jeho výroby stalo umenie, ktoré mesto preslávilo za jeho hranicami. Prešporské bajgle sa stali etablovaným produktom a značkou, s ktorými sa mesto a jeho obyvatelia naplno stotožnili.
Pekárne v Topoľčanoch a okolí
V Topoľčanoch a okolí pôsobilo a pôsobí viacero pekární, ktoré ponúkajú široký sortiment chleba a pečiva.
Pekáreň Nanipek
Jednou z nich je pekáreň Nanipek v Topoľčanoch, ktorá ponúka rôzne druhy chleba, bagiet, sladkého i slaného pečiva. V ponuke majú pravý zemiakový chlieb, ražný chlieb, špaldový chlieb, môj chlieb a chlieb dlhý. Okrem chleba si môžete zakúpiť aj sladké pečivo (koláče, štrúdle, pité, vianočky a šamrole), slané pečivo (rožky, langoše, croissanty a osúchy), cereálne pečivo, cereálne francúzske bagety, bavorské bagety, sójové rožky a knedle.
Kočkovská pekáreň
Ďalšou pekárňou je Kočkovská pekáreň, ktorá si svoju stabilnú pozíciu na trhu vybudovala vďaka vysokej kvalite výrobkov a širokému sortimentu. Sieť predajní Kočkovskej pekárne je po celom Považí.
Remeselná pekáreň Kopek
Remeselná pekáreň Kopek bola založená už v roku 1992.
| Pekáreň | Sortiment | Zameranie |
|---|---|---|
| Nanipek | Chlieb, bagety, sladké a slané pečivo | Široký výber, tradičné receptúry |
| Kočkovská pekáreň | Rôzne druhy pečiva | Vysoká kvalita, široký sortiment |
| Kopek | Remeselné pečivo | Tradičné technológie, prírodné kvasy |
Tovarníky a Stummerovci
V kontexte Topoľčian je dôležité spomenúť aj obec Tovarníky a rodinu Stummerovcov. V roku 1868 bola v kaštieli v Tovarníkoch uzavretá kúpnopredajná zmluva na panstvo medzi grófkou Alžbetou Mels-Colloredo a bratmi Karlom, Augustom a Alexandrom Stummerovcami, ktorí ho kúpili za 450 tisíc zlatých a za domy vo Viedni. Celý veľkostatok v Tovarníkoch sa tak dostal do rúk Stummerovcov. Už v roku 1871 postavila rodina Stummerovcov v Tovarníkoch cukrovar, ktorý počas repnej kampane poskytoval prácu 400 až 500 ľuďom.
Popri tom vlastnili úspešné podniky v Rakúsku, Česku a Uhorsku - vrátane najväčšieho cukrovaru v Uhorsku, ktorý sa nachádzal v Trnave. Ich aktivity zahŕňali aj drevársky priemysel - vďaka parnej píle a parketárni úspešne vyvážali kvalitné dubové a predovšetkým bukové drevo až do Holandska, Belgicka, Talianska a Francúzska, kde sa používalo aj na stavbu lodí.
Stummerovci sa významne angažovali aj v spoločenskej oblasti - podporovali školstvo (stavba školských budov), zdravotníctvo (nemocnica), cirkev a sociálnu starostlivosť (zriadenie chudobinca).
Zánik šľachtictva a pozemková reforma
Paragraf §106 ÚL odsek neuznáva „výsady pohlavia, rodu a povolania" a odsek 3 „tituly smú byť udelené, len pokiaľ označujú úrad alebo povolanie". Týmito paragrafmi vylučuje Ústava akúkoľvek pozitívnu právnu úpravu šľachtictva ako inštitútu, ktorý uznáva nerovnosť ľudí podľa pôvodu.
Zákon č. 61/1918 Sb., ktorým sa zrušuje šľachtictvo, rády a tituly a zákon č. 243/1920 Sb., ktorým sa mení zákon o zrušení šľachtictva, rádov a titulov, šľachtictvo výslovne zakazujú a používanie šľachtických titulov sankcionujú. Rušia sa zároveň všetky práva a výsady, ktoré zrušené šľachtické tituly prinášali.
Ďalšiu veľkú ranu zasadila šľachte pozemková reforma z roku 1919, pripravujúca šľachtické rody o pôdu. Tú novo vzniknutý československý štát vykúpil v mene sociálneho zmieru za tretinu ceny, aby ju odpredal stredným a drobným roľníkom.
tags: #chlieb #pećivo #Topoľčany #námestie #história
