Čierne Korenie: Rastlina, Pestovanie a Predaj

Čierne korenie, známe ako kráľ korenín, je plodom rastliny piepor čierny (Piper nigrum). Táto tropická popínavá rastlina patrí do čeľade Pieprovité (Piperaceae), ktorá zahŕňa približne 2000 rôznych druhov.

Piepor čierny (Piper nigrum)

Botanické Charakteristiky Piepora Čierneho

Piepor čierny je tropická popínavá rastlina, ktorá dorastá do výšky až 6-7 metrov. Na kmeni sa vytvárajú vzdušné korene, ktorými sa prichytáva ku stromom alebo inej opore. Má striedavé, zväčša oválne listy, z vrchu lesklé a na rube matné. Kvitne malými kvetmi v hustých strapcoch, ktoré môžu dosahovať dĺžku až 20 cm. Z kvetov sa vytvárajú plody - bobule s tenkým dužnatým oplodím obsahujúce jedno semeno. Bobule majú priemer 4-5 mm. Spočiatku sú zelené, neskôr po dozretí červené až žltočervené.

Pôvod a Rozšírenie

Rastlina pochádza z juhozápadnej Indie, ale dnes sa pestuje vo viacerých vlhkých tropických oblastiach. V súčasnosti je najväčším producentom čierneho korenia Vietnam. Medzi ďalších významných producentov patria India, Malajzia, Brazília, Indonézia, Srí Lanka a Čína.

Produkcia čierneho korenia vo svete

História a Význam Čierneho Korenia

Čierne korenie bolo známe už v starovekom Egypte, kam sa dostalo z juhovýchodnej Ázie. Neskôr bolo používané aj v starovekom Grécku a Ríme. Obchod s čiernym korením bol v rannom stredoveku v Európe v rukách arabských obchodníkov. Cena čierneho korenia bola veľmi vysoká a používalo sa aj ako platidlo. Dovolila si ho len bohatá časť populácie. Neskôr, s rozširovaním vplyvu Portugalska v južnej Ázii, Portugalci prebrali obchod s touto komoditou. Postupom času, ako objem dovezeného korenia do Európu rástol, znižovala sa jeho cena a jeho používanie sa rozšírilo vo všetkých spoločenských kruhoch. Čierne korenie sa stalo jednou z najpoužívanejších korenín. V súčasnosti tvorí obchod s čiernym korením 25% všetkých korenín.

Rôzne Druhy Korenia

Okrem čierneho korenia sa používa aj korenie červené, zelené a biele. Jedná sa však o plody tej istej rastliny - piepora čierneho. Rozdiel je len v príprave, resp. v čase zberu.

• Čierne korenie: Vzniká sušením nezrelých (zelených) plodov na slnku, kde postupne sčernejú.
• Červené korenie: Vzniká sušením zrelých plodov.
• Zelené korenie: Vzniká rýchlym usušením, prípadne za použitia rôznych pomocných látok.
• Biele korenie: Je kôstka zo zrelého plodu korenia, pripravuje sa po zbere a namočení dozretých plodov a následným odstránením vonkajšej dužiny. Biele korenie má jemnejšiu chuť, keďže neobsahuje živice a oleje z dužiny.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s rozdielmi medzi jednotlivými druhmi korenia:

Ďalšie Druhy Piepra

Okrem piepora čierneho existujú aj ďalšie druhy piepra, ktoré sa používajú ako korenie:

• P. longum - Piepor dlhý: Pochádza z úpätia Himalájí a severnej Indie. Má podobné vlastnosti ako čierne korenie, slabšiu vôňu, ale ostrejšiu korenistú chuť. Používa sa hlavne v Indii.
• P. retrofractum - Piepor lekársky: Pochádza z Thajska a Malajzie, ale je rozšírený hlavne na Jáve a v Malajzii. Je to drevnatejúca vytrvalá bylina, korenie sa používa podobne ako predchádzajúci druh.
• P. cubeba: Pochádza z Indonézie, kde sa aj najviac pestuje. Je to dvojdomá drevnatejúca liana.
• P. betle - Piepor betelový: Listy sú súčasťou tzv. betelovej zmesi.

Pestovanie Piepora Čierneho

Piepor sa pestuje vo vlhkom tropickom podnebí do nadmorskej výšky 500 m. Vyžaduje výživné pôdy, polotieň a dostatok vlahy. Keďže je to popínavá rastlina, zväčša sa pestuje v zmiešaných kultúrach a ako opora sa používajú iné stromy (mali by mať drsnú kôru). Rozmnožuje sa odrezkami, rastliny začínajú plodiť v 3-5 roku od rozmnoženia.

Zber Úrody

Plody sa zberajú buď nezrelé (zelené) - pre čierne a zelené korenie, prípadne dozreté - pre červené a biele korenie. Úroda sa zberá zvyčajne 2x do roka.

Využitie a Vlastnosti

Čierne korenie sa používa ako najčastejšie korenie pre svoju ostrú chuť. Ich ostrosť spôsobuje alkaloid piperín, ale obsahuje aj ďalšie látky ovplyvňujúce vôňu a chuť, a to olej, silice a živice. Chutnú a trávenie podporujúcu korenistosť získava pomocou alkaloidového piperínu, ktorý aktivuje receptory tepla a bolesti a spôsobuje lepšie uvoľňovanie tráviacich enzýmov.

Pestovanie v Interiéri

Rastlina sa dá ľahko pestovať v interiéri počas celého roka. Silne korenistá aróma korenia sa najlepšie rozvíja, keď je korenie čerstvé. Čierne korenie je štipľavé, biele má jemnejšiu chuť a ešte jemnejšie a aromatickejšie je zelené.

Pestovateľské Rady

• Semená: Pred výsevom ich na 12 hodín namočte do vlažnej vody. Potom ich vysejte a mierne pritlačte do vlhkého substrátu a zasypte iba jemnučkou vrstvou substrátu.
• Nádoba: Prikryte ju čírou fóliou, do ktorej nezabudnite urobiť dierky. Fóliu raz za dva dni aspoň na dve hodiny úplne odokryte, aby ste predišli plesniveniu substrátu.
• Stanovisko: Umiestnite na svetlé stanovisko s teplotou medzi 25 °C až 30 °C. Substrát udržujte vlhký, nie však mokrý. Uprednostňuje teplé a svetlé miesto, ale nemá rád neustále plné slnko.
• Starostlivosť: Pestovanie začíname v menšom kvetináči s priemerom asi 12 cm a postupne presádzame do väčších asi každé tri roky. Poskytnite od začiatku rastline oporu, po ktorej sa môže ťahať. Vďaka hustým, mäsitým listom sú požiadavky na vodu skromné. Mali by ste ju však pravidelne zavlažovať, ale vyhýbať sa premokreniu pôdy.
• Zima: Rastlinu udržiavame na svetlom stanovisku s teplotou nad 15 °C. Zalievame mierne bez podmáčania. Listy budú na jar nahradené novými púčikmi.

Korenie z Celého Sveta

Určite poznáte čierne korenie, biele, zelené, červené. Ale v kuchyniach celého sveta sa používajú desiatky ďalších fantastických druhov korenia s ešte fantastickejšou chuťou. Každé korenie v našej kolekcii bolo starostlivo vybrané, aby priniesol do vašej kuchyne nielen jedinečné chute a arómu, ale aj kúsok histórie a tradície z rôznych kútov planéty.

Čierne korenie je hneď po soli najobľúbenejšou koreninou na svete. Rastie na tropickom pieprovníku a získava sa zo zrniečok semien. Na kríkoch vysokých až 10 metrov sa na každom klase nachádza od 50 po 150 jednotlivých kvetov, ktoré potrebujú na dozretie 8 až 9 mesiacov. Najmä čierne korenie je univerzálne korenie, ktoré je v kuchyni rozšírené pre jeho chuť a vôňu. Čierne korenie oživuje a zvýrazňuje chuť potravín a jedál, či už slaných alebo sladkých.

Čierne korenie pochádza z tropických oblastí juhovýchodnej Ázie, najmä z Indie, Indonézie, Malajzie, Srí Lanky a Vietnamu. Ako jedno z najobľúbenejších základných korenín je čierne korenie dostupné po celý rok. Keďže pieprovníky rastú v tropických oblastiach, ich pestovanie nezávisí od ročných období v miernom pásme.

Skladovanie Čierneho Korenia

Korenie dodáva jedlám chuť a pikantnosť - mäsu, hydine, rybám, zelenine a iným potravinám. Aby sa zachovala kvalita a aróma tohto korenia, malo by správne skladovať. Čierne korenie by sa malo skladovať vo vzduchotesnej nádobe na tmavom a suchom mieste, aby sa zamedzilo vplyvu slnečného svetla. Celé zrnká korenia si zachovávajú dlhšie svoju arómu ako mleté korenie. Preto sa odporúča kupovať celé zrnká korenia a tie si potom čerstvo namlieť tesne pred použitím. Čierne korenie môže mať pozitívne účinky na zdravie, keď sa konzumuje s mierou.

Čierne korenie

História Obchodu s Korením

Len málo rastlín má takú bohatú históriu ako práve čierne korenie. Čierne korenie pochádza z Indie, presnejšie z Malabarského pobrežia, kde sa pestuje už tisícročia. Po výprave Alexandra Veľkého do Indie vznikli mnohé obchodné trasy, po ktorých prúdili do Európy exotické a dovtedy nevídané druhy tovaru - medzi iným práve aj čierne korenie. Netrvalo dlho, a toto korenie si získalo takú popularitu, že sa stalo veľmi žiadanou komoditou. Na to hneď zareagovali arabskí obchodníci a vybudovali si monopolný obchod s čiernym korením. Z Indie ho cez arabský poloostrov prevážali do Egypta a odtiaľ do Európy, pričom zabraňovali akémukoľvek úniku informácií, odkiaľ vlastne toto žiadané korenie pochádza. Napriek jeho astronomickej cene čierne korenie využívali Rimania a postupne sa stalo, až do ranného stredoveku prestížnym symbolom kuchárskeho umenia. V tom čase Benátky stabilizovali svoj obchodný monopol s Arabmi na takú úroveň, akú mali arabskí obchodníci s Indiou. Preto si len málo zámožných ľudí v Európe mohlo dopriať toto drahé korenie.

Táto situácia viedla k ére objavov a hľadaniu nových námorných ciest do Indie aby z hry vypadli sprostredkovatelia a Európania mohli nakúpiť korenie priamo od výrobcov v Indii. Koncom 15 storočia portugalskí moreplavci zmenili tvár vtedajšieho sveta lebo v roku 1487 Bartolomeo Díaz oboplával Mys Dobrej Nádeje a dokázal tak že Afrika nie je až takou prekážkou na ceste na východ, a len o 11 rokov neskôr jeho krajan Vasco de Gama dosiahol Indiu kde založil niekoľko obchodných kolónií a nadviazal obchodné kontakty s miestnymi vladármi. Odvtedy sa na metropolu korenia v Európe namiesto Benátok zmenil Lisabon. Ceny síce zostali rovnaké, ale profit z obchodu sa presunul do inej krajiny tak ako o sto rokov neskôr sa zisky presunuli do Amsterdamu. Portugalské kolónie v Indii zotrvali až do prvej polovice 20 storočia dávno potom ako Portugalsko stratilo obchod s korením v prospech Holandska a neskôr Anglicka.

V tom čase Španieli tiež skúšali šťastie na mori a hľadali inú, západnú cestu do Indie. V roku 1492 takto objavil Krištof Kolumbus, talian v službách španielskeho dvora nový kontinent, ktorý v domnení že doplával do Indie nazval Západnou Indiou. Aj keď Španieli neskôr zistili že ide o nový neznámy kontinent hľadali cestu do Indie na západ a tak Vasco Nunez de Balboa prekročil Ameriku v oblasti Panamskej šije a objavil nový južný oceán, ktorý neskôr dostal meno Tichý.

Produkcia čierneho korenia bola dlho obmedzená len na úzky pás malabarského pobrežia a ceny sa udržiavali na veľmi vysokých hodnotách najskôr kvôli monopolu Arabov a Benátčanov, neskôr Portugalcov a Holanďanov a nakoniec Britov. Preto Európa často hľadala lacnejšie náhrady čierneho korenia v podobe rôznych náhrad najskôr africkými koreniami, neskôr aj koreniami z iných krajín.

Druhy Korenia z Jednej Rastliny

Aj keď sa čierne korenie nazýva čiernym, v skutočnosti ide vlastne o 3-4 rôzne druhy korenia získavané z plodov tej istej rastliny v rôznom čase. Tou rastlinou je Piper nigrum - Piepor čierny, tropická liana s oválnymi tuhými lesklými listami a dlhou drevnatejúcou stonkou ktorá sa ovíja okolo opory. Na plantážach sa používajú jednak drevené konštrukcie, ale v Indii sa často pestuje aj pri kmeňoch statných stromov, vtedy sa však ťažšie zberá. Kvety čierneho korenia sú nenápadné biele združené do dlhých klasov, z ktorých po opelení vetrom alebo hmyzom vznikajú malé asi 3 milimetre veľké bobule, ktoré sú v čase zrelosti jasno červené.

• Pokiaľ sa tieto bobule oberú tesne pred dozretím ešte za zelena a usušia sa - fermentačným procesom postupne zčernajú a tým dostávame finálny produkt - čierne korenie, ktoré je najznámejšie.
• Pokiaľ bobule dozrejú do plnej zrelosti, ale červený obal sa z nich ošúpe a bobule sa usušia, vznika tzv. biele korenie ktoré je ešte štipľavejšie ale menej voňavé.
• Pokial sa bobule oberú za zelena a rýchlo sa sparia horúcou vodou a usušia, zachovajú si svoju zelenú farbu ide o tzv. zelené korenie.
• Najvzácnejším a málo obchodovaným je červené korenie - čo sú v podstate dozreté usušené bobule aj s červenou šupkou ktorá mu dodáva jemnú vôňu a sladkastú štipľavo korenistú chuť.

Rôzne druhy korenia

Pozor na Náhrady

Keďže čierne korenie je u nás naozaj vzácne pokusy s náhradami a falšovaním sa neskončili v stredoveku, ale zachovali sa až do dnešnej doby. Práve preto sa môžete aj na Slovensku stretnúť s množstvom pomerne lacných rastlín „čierneho korenia“ ktoré vám však doma nikdy nezarodia z jednoduchej príčiny. Nejde totiž o rastlinu Piper nigrum ale o bližšie neidentifikovaný druh z rodu Piper, (najpravdepodobnejšie je to Piper kadsura) z Thajska, ktorý ako správna dvojdomá rastlina síce zakvitne, ale v domácich podmienkach plody nevytvorí. Navyše plody tohto druhu sú aj v prírode drobné a nejedlé, čierne korenie sa ním nedá nahradiť. Rastliny sa jasne odlišujú listami. Pravé čierne korenie je na pestovanie náročnejšie ako P. kadsura a to aj na teplotu, zálievkový režim a svetlo. Ťažšie sa množí čo sa nakoniec odráža aj na vyššej cene pravých rastlín. Jedine na týchto rastlinách sa vám však urodí to kvôli čomu sa rastlina vlastne pestuje - pravé, nefalšované bobule, z ktorých si môžete pripraviť štyri druhy korenia - čierne, zelené, biele alebo červené korenie.

Ako Získať Čierne Korenie?

Korenie z rastliny získame zberom ešte nedozretých plodov - bobúľ. Musíme ich zožať ihneď, ešte než kompletne dozrejú - nesmú sčervenať. Potom bobule po dobu jedného týždňa sušíme, kým nezhnednú. Tieto bobuľky sa dajú použiť v kuchyni ako korenie alebo sa z nich dá urobiť tzv. zelené korenie. To urobíme tak, že usušené bobuľky namočíme do octu. Je to naozajstná pochúťka pre všetkých labužníkov. Ďalším, čo z rastliny môžeme získať je korenie biele. To získame tak, že bobule naopak necháme čo najviac dozrieť.

Pestovanie v Kvetináči

• Hĺbka výsevu je 0,5 - 1 cm, doba klíčenia 2 - 5 týždňov.
• Kvetináč umiestnite na svetlé a teplé miesto bez priameho slnečného žiarenia.
• Zeminu je nutné udržovať stále vlhkú. Rovnako rastline vyhovuje i vysoká vlhkosť vzduchu.
• Zálievka by mala byť pravidelná. Hnojiť rastlinu by ste mali 2 - 3 x mesačne od jari do jesene.
• Na zimu môžete rastlinu premiestniť do chladnejšej miestnosti (opäť platí minimum 12 °C).
• Čierne korenie by malo byť pestované s oporou, lebo sa jedná o popínavú rastlinu.

tags: #cierne #korenie #rastlina #pestovanie #a #predaj

Populárne príspevky:

• Pečený fenikel: zdravý recept
• Recept na plážovú tortu
• Publikačná činnosť J. Hlbokého
• Recept na kotlíkový guláš
• Viac o Gesco Jedálnom Lístku