Čo môže ovplyvniť chuť materského mlieka?

Mnohé mamičky sa po pôrode tešia na jedlá, ktoré si počas tehotenstva museli odoprieť. Faktom však je, že aj počas dojčenia je potrebné dbať na vyváženú a vhodnú stravu. Niektoré z látok obsiahnutých v strave sa totiž môžu dostať k dieťaťu prostredníctvom materského mlieka. Mamičky, ktoré dbajú o svoju životosprávu aj po pôrode, často hľadajú zoznam potravín pre dojčiace matky, pričom žiadne extrémne radikálne zásahy do stravovania nie sú nutné.

Poďme sa pozrieť na to, čo ovplyvňuje chuť materského mlieka a ako sa správne stravovať počas dojčenia.

Ako vzniká materské mlieko?

Materské mlieko sa tvorí v prsníkoch z krvi matky, nie priamo z jedla, ktoré matka skonzumuje. Jedlo slúži ako zdroj energie pre matku a dieťa prostredníctvom materského mlieka. Pri konzumácii jedla, nápojov alebo liekov sa všetky zložky metabolizujú v tráviacom trakte, kde sa jedlo rozkladá na malé molekuly, ktoré sa vstrebávajú do krvi.

Difúzia je proces, pri ktorom tieto molekuly prechádzajú do buniek, ktoré vystielajú alveoly v prsníkovom tkanive, a prenikajú do mlieka. Tento proces umožňuje užitočným zložkám, ako sú protilátky, ľahko prechádzať do kolostra a zrelého mlieka. Materské mlieko je živá látka, ktorá sa vyvíja v súlade s potrebami dieťaťa pri dojčení. Obsahuje životne dôležité živiny, bunky budujúce imunitu a kmeňové bunky, potravu pre zdravé črevné baktérie a mnoho ďalších zdravotných faktorov, ktoré sa nedajú replikovať.

Starostlivosť o dieťa a dojčenie zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Konzumácia rôznych výživných a energiu zvyšujúcich jedál môže pomôcť optimalizovať zdravotný stav matky po pôrode. Dojčiaca matka nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie produkcie mlieka. Produkcia mlieka je určená frekvenciou dojčenia, prikladania si dieťaťa k prsníku, prípadne odsávania. Pokiaľ neexistuje fyzický alebo fyziologický dôvod nízkej tvorby mlieka, matka, ktorá dojčí podľa požiadaviek dieťaťa, bude schopná produkovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, bez ohľadu na to, čo zje.

Svetová zdravotnícka organizácia, ESPGHAN a rôzne pediatrické spoločnosti a zdravotnícke inštitúcie odporúčajú výlučné dojčenie počas prvých 6 mesiacov a dojčenie minimálne počas prvého roku života. Ženy, ktoré dojčia, potrebujú približne o 330-500 kcal/na deň, nad rámec odporúčaného denného energetického príjmu. Žena v tomto období by mala dbať na dostatočnú hydratáciu, počíta sa obsah všetkých tekutín prijatých počas dňa v rozmedzí 2-3l tekutín.

Už počas tehotenstva väčšina žien ukladá v svojom tele v tkanivách ďalších 2 až 5 kg v najmä vo forme tuku, ako fyziologickú prípravu na laktáciu. Ak ženy nekonzumujú zbytočne veľa kalórií, tieto telesné zásoby sa využijú na udržanie laktácie.

Výživové potreby počas dojčenia

Odporúčaná denná dávka bielkovín počas laktácie je dodatočných 25 g/deň na rámec bežného príjmu ženy čo je 0,8gr bielkovín na 1kg váhy. Potreba mnohých mikroživín sa v porovnaní s tehotenstvom zvyšuje, s výnimkou vitamínov D a K, vápnika, horčíka a fosforu. Strata hmotnosti počas laktácie zvyčajne neovplyvňuje množstvo alebo kvalitu materského mlieka, avšak počas laktácie by mohlo prísť k nedostatku horčíka, Bl, folátu, vápnika a zinku u matky. Vitamíny rozpustné vo vode a v tuku , ktoré matka prijíma v strave sa vylučujú do materského mlieka a ich hladiny sa môžu znížiť ak ich matka nemá dostatok. Našťastie niektoré sa dajú suplementovať.

Pre zvýšenie pravdepodobnosti, že ženy s obezitou dosiahnu svoje ciele v oblasti dojčenia, je potrebná podpora a povzbudenie aby dojčili, vrátane pomoci s vhodnými technikami prisávania a ukážky vhodných polôh dojčiat, ktoré im môžu pomôcť v začiatkoch a v pokračovaní laktácie. Vhodné je zvoliť racionálny prístup k výberu potravín, zamerať sa na pestrosť a pravidelný príjem jedál, ktoré pomôžu podporiť produkciu mlieka.

Čo jesť počas dojčenia?

• Potraviny bohaté na bielkoviny: chudé mäso, vajcia, mliečne výrobky, fazuľa, šošovica, ryby a morské plody s nízkym obsahom ortuti.
• Celozrnné výrobky: kvalitné cestoviny z tvrdej pšenice a iných obilnín či pseudoobilnín.
• Zelenina a ovocie: rôzne druhy.
• Potraviny bohaté na železo: mäso a živočíšne produkty (hemové železo), šošovica (non-hemové železo).

Ak chcete pomôcť telu lepšie absorbovať železo, jedzte potraviny bohaté na železo s potravinami s vysokým obsahom vitamínu C ako sú citrusové plody. Príklad v sezóne to môže byť aj šošovicový šalát z červenej či beluga šošovice, s paprikou a petržlenovou vňaťou, pokvapkaný citrónovou alebo limetkovou šťavou a s odšťavenou pomarančovou šťavou.

Vplyv stravy na chuť materského mlieka

Potraviny môžu zmeniť chuť materského mlieka. Napríklad cesnak, chilli alebo sójová omáčka môžu zmeniť chuť materského mlieka. Neznamená to však, že ich treba vylúčiť. Je možné, že takáto chuť dieťaťu nebude vadiť a pomôže mu zvyknúť si na typickú stravu rodiny ešte pred začatím príjmu tuhej potravy. Bábätká si už počas tehotenstva zvykajú na tieto príchute, keď prehĺtajú plodovú vodu, a osvojujú si tak stravovacie návyky a preferencie svojej rodiny, za predpokladu, že budúca matka má dostatočne rôznorodú stravu a nevylúči širokú skupinu potravín.

V prostredí sa bežne nachádzajú zložky, ako sú kovy, ktoré sa prenášajú krvou matky do plodu prostredníctvom placenty a expozícia pokračuje počas celého života človeka. Pre všeobecnú populáciu expozícia pochádza hlavne z vody a spotreby potravín, vrátane materského mlieka (polychlórované bifenyly PCB kumulujúce sa v materskom mlieku). Koncentrácia PCB je najvyššia na východnom Slovensku v okolí Zemplínskej Šíravy. Vysoká koncentrácia ťažkých kovov sa nachádza v olejninách dopestovaných v znečistených oblastiach (mak, slnečnica), preto pozor na domáce makové a ryžové ,,mlieka“ (arzén).

Ryby a morské plody môžu byť výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov však obsahuje kontaminanty.

Súčasné diétne odporúčania pre dojčiace matky sú 250 až 375 mg denne DHA plus EPA. Hladina DHA v materskom mlieku je v západných krajinách zvyčajne medzi 0,2 % a 0,3 %. To zvyčajne postačuje na splnenie požiadaviek na DHA u dojčiat dojčených v termíne, ale nie vyšších požiadaviek na predčasne narodené deti, kde je dodatočná suplementácia matkou potrebná.

Štúdie celkovo preukázali nežiaduci účinok LA zo stravy alebo materského mlieka na neurovývoj. Jedna štúdia uvádza, že vysoké percento LA v materskom mlieku bolo spojené so zníženým motorickým a kognitívnym skóre u 2- až 3-ročných dojčiat. V tej istej kohorte bolo vyššie percentuálne zloženie LA v materskom mlieku spojené so zníženým verbálnym IQ vo veku 5 až 6 rokov. V skutočnosti deti dojčené s najvyššími hladinami LA mali kognitívne skóre porovnateľné s deťmi, ktoré nikdy neboli dojčené.

Preto je namieste aj z tohto dôvodu zhodnotiť u dojčiacej matky, celkový príjem tukov zo stravy teda aj z hľadiska zloženia polynenasýtených mastných kyselín. Mnohí z nás sa mylne domnievajú, že keď zvýšia v strave príjem orieškov a semienok, nemusia jesť iné zdroje omega 3 mastných kyselín. Nie je to tak, práve v orechoch a semienkach sa nachádza častokrát viac omega 6 mastných kyselín ako prekurzora omega 3mk.

Galaktogogá - potraviny podporujúce dojčenie

Potravina, ktorá obsahuje látku podporujúcu dojčenie sa nazýva galaktogoga, názov je odvodený od gréckeho slova ,,galacta“ čo znamená mlieko. Jedny z najznámejších a neoficiálne účinných galaktogogov sú bylinné galaktogogy. Predpokladá sa, že desiatky byliniek a rastlín môžu prispievať k produkcii materského mlieka. Mnohé z týchto bylín hormonálne stimulujú rast mliečnych žliaz, medzi najznámejšie patrí senovka grécka, obľúbené, chuťovo jedinečné korenie používané v orientálnej kuchyni. Avšak vysoké dávky senovky gréckej odporúčané pri dojčení, môžu mať vedľajšie účinky a taktiež môžu ovplyvniť chuť materského mlieka.

Takisto jastrabina lekárska, zázvor a žihľava sú ďalšie bylinky, o ktorých sa predpokladá, že zlepšujú produkciu mlieka, nie sú dostatočne preskúmané. Majte prosím na pamäti, že užívanie byliniek vo forme doplnkov výživy alebo pitie bylinných záparov, odvarov v zvýšenej frekvencii počas dojčenia, môže mať nepriaznivé účinky pre dieťa, pokiaľ nie je známa toxicita. Predtým, ako ich pridáte do svojho jedálnička v nádeji, že zvýšite produkciu mlieka, poraďte sa so svojím lekárom alebo s certifikovanou laktačnou poradkyňou.

Čo nejesť počas dojčenia?

Žiadne extrémne radikálne zásahy do stravovania nie sú nutné. Je však dôležité dbať o to, aby bola strava počas dojčenia zdravá a vyvážená. A dôvodom je nielen to, aby sa cítila dobre samotná žena, ale takisto malý stravník, ktorý si deň, čo deň vychutnáva dúšky materského mlieka. Určité potraviny dokážu napríklad ovplyvniť chuť či arómu materského mlieka. To dieťaťu nie vždy musí vyhovovať. Zároveň môžu niektoré potraviny vplývať aj na samotnú tvorbu mlieka.

Ak ženy siahnu po jablkách, banánoch, slivkách, černiciach, čučoriedkach alebo z opačnej strany po mrkve, tekvici či cukete, ide o ideálnu voľbu. Pozor si však treba dávať na ovocie a listovú zeleninu, ktoré nafukujú a spôsobujú plynatosť alebo ťažobu na žalúdku - kaleráb, kapusta, kel, brokolica - hrozno, marhule či hrušky. Jahody, ananás alebo citrusové plody sú potenciálny alergén. Ak však po ich konzumácii nebude žena pozorovať žiadnu alergickú reakciu u nej ani u bábätka, ich konzumácia je v poriadku.

Dojčiace ženy by mali uprednostňovať nízkotučné mliečne produkty, prípade odtučnené mliečne výrobky. Horšou voľbou sú už údené syry. Medzi zakázané potraviny počas dojčenia patria nepasterizované mliečne výrobky - ovčie či kozie syry, nepasterizovaná bryndza (bežná bryndza v obchodoch je zvyčajne pasterizovaná). Hrozí totiž nákaza infekčnou listériou.

V prípade alkoholu počas dojčenia nie je na mieste robiť kompromis. Napriek tomu, že malé množstvo nemusí počas dojčenia uškodiť dojčiacej matke, môže vplývať na chuť materského mlieka. V prípade, že bol počas obdobia dojčenia skonzumovaný alkohol, napríklad 2 dcl vína, kojiť by žena nemala skôr ako o 3 hodiny.

Počas tehotenstva je nutné pitie kávy výrazne obmedziť. A čo káva počas kojenia? Platí podobný vzorec. Kávu je možné konzumovať, no v primeranej miere. Na základe všeobecných odporúčaní nie je vhodné vypiť viac ako 1 šálku kávy denne. Odporúčanie je v tomto prípade náročné presne stanoviť vzhľadom na rôzne druhy káv s odlišným obsahom kofeínu. Pozor tiež na nadmerné množstvo pitia čierneho a zeleného čaju, ktorý obsahuje teín (kofeínová zložka čajových lístkov).

Mäso a ryby - ideálne je konzumovať chudé biele mäso (najlepší pomer bielkovín a tukov) - kuracie, morčacie, králičie. Vhodné je tiež jahňacie alebo hovädzie mäso. Vhodné sú losos, treska alebo pstruh.

Z preventívnych dôvodov množstvo lekárov mak počas dojčenia zakazuje. Dôvodom je, že ide o alergén a opiát. Je však skvelým zdrojom vápnika, obsahuje ho viac ako kravské mlieko.

Veľmi dobre pôsobia počas dojčenia čaje z medovky alebo alchemilky, ktorá dokonca podporuje tvorbu materského mlieka.

Zázvor je počas tehotenstva vhodný a nijakým spôsobom nevplýva na tvorbu ani chuť materského mlieka.

Orechy, čokoláda aj arašidy (strukovina) sú považované za silné alergény. Faktom však je, že orechy a arašidy sú perfektným zdrojom omega-3 mastných kyselín a najnovšie výskumy poukazujú, že ak dieťa do 12. mesiaca príde do kontaktu s týmito potravinami, je nižšia pravdepodobnosť, že uňho neskôr vzniknú alergie.

Matky môžu jesť všetko bez obmedzenia a na vylúčenie akejkoľvek potraviny je potrebný konkrétny dôvod, netreba niektoré potraviny preventívne či paušálne vylučovať. Existujú dlhé a najmä neopodstatnené zoznamy „zakázaných“ jedál pre dojčiace matky a to aj napriek tomu, že v skutočnosti počas dojčenia netreba dodržiavať žiadnu špeciálnu „diétu“ ani preventívne vylučovať z jedálnička potraviny. Mnohé dojčiace mamičky v úprimnej snahe urobiť to najlepšie vylúčia zo stravy toľko potravín, že ich strava je mimoriadne oklieštená, čo nie je dobre.

Chuť materského mlieka sa mení aj v závislosti od toho, čo matka konzumuje. Rozmanitá strava matky ovplyvňuje bábätko pozitívne: bábätko si zvyká na rozličné chute a materské mlieko chráni tráviaci trakt dieťatka aj tým, že vystiela sliznicu čreva (a iné sliznice), a tým posilňuje jeho imunitu.

Nie je pravda, že by citrusové plody znižovali tvorbu mlieka, nie je pravda, že vynechanie potenciálnych alergénov ochráni dieťa pred alergiami (skôr je pravdepodobne opak pravdou). Rovnako nemá zmysel piť nadmerné množstvá tekutín. Pite podľa toho, ako ste smädná (a samozrejme na prijímanie tekutín nezabúdajte), a jedzte to, na čo ste boli zvyknutá, toľko, koľko ste hladná. Nemá zmysel sa obmedzovať v jedle ani jesť nadmerné množstvá.

Ako sa má teda stravovať dojčiaca matka?

Je dobré, ak sa mamička stravuje zdravo - a ako má zdravé stravovanie vyzerať je otázka pre výživových odborníkov, dojčiaca mamička nepotrebuje zdravú stravu o nič viac a o nič menej ako akýkoľvek iný človek.

Hoci mnohé mamičky sú ochotné sa pre svoje dieťatko nesmierne obetovať a jesť takmer výlučne dvojdňové suché rožky, je takáto obeta zbytočná a ničomu neprospieva. Obmedzovanie v stravovaní nie je jediné z neopodstatnených obmedzení, o ktorých sa dojčiace matky dočítajú. Často sú dojčiace mamičky bezdôvodne obmedzované v cvičení, liečbe svojich zdravotných problémov a podobne, tak, že sa dojčenie stáva neúnosným bremenom, pretože mamičky nadobudnú pocit, že všetky tieto obmedzenia sa nedajú zvládnuť, a to do takej miery, že po určitej dobe uvažujú o odstavení. Toto všetko nie je potrebné.

Je načase, aby dojčiace matky prestali žiť v neustálom strachu, že sa bábätku niečo stane len preto, že zjedli nejakú normálnu potravinu.

Stravovanie dojčiacej matky a bolesť bruška bábätka

Niektoré mamičky vylučujú zo stravy niektoré potraviny, pretože sa obávajú, že dieťatko bude „bolieť bruško“ alebo bude plakať. V skutočnosti nie je vôbec také jednoduché spojiť konzumáciu niektorej potraviny s plačom dieťaťa. V drvivej väčšine prípadov plač dieťatka nemá súvislosť so stravou mamičky. Ak by ste nejakú súvislosť objavili a potvrdili, tak je možné, že jednu konkrétnu potravinu môže mať zmysel vylúčiť a vyskúšať neskôr (jednou z najčastejších takýchto potravín je kravské mlieko - aj keď tiež nie paušálne a nemá zmysel ho vylučovať bezdôvodne, ak patrí do jedálnička maky). Na vylúčenie danej potraviny treba pádny dôvod. A navyše, ak by aj daný dôvod bol skutočný, neznamená to, že toto isté bude platiť pre mnohé ďalšie ženy- tie pravdepodobne v drvivej väčšine žiaden takýchto problém mať nebudú. Príčina plaču je väčšinou inde než v strave.

Bábätká sú často nespokojné z niekoľkých dôvodov (ktoré sa často omylom pripisujú „problémom s bruškom“ či „strave matky“):

• Nedostatočný príjem mlieka zo strany bábätka.
• Nedostatočný tok mlieka počas dojčenia.
• Nedostatočný spánok bábätka a to, že bábätko potrebuje, aby sme mu pomohli zaspať.
• To, že bábätko „oznamuje“ potrebuje cikať a kakať. Ak táto potreba zostáva nepovšimnutá, tak sú niektoré bábätká skutočne nespokojné.
• Prílišná únava bábätka, príliš veľa podnetov, prílišná predráždenosť.
• Ak má matka príliš veľa mlieka a táto situácia nebola správne zvládnutá
• Používanie fľašky, cumlíka či klobúčika.
• Potreba bábätka byť nosené, v kontakte s matkou.
• Niekedy môže byť príčinou napríklad cudzorodá bielkovina. Ale toto nie je bežné a nie veľmi pravdepodobné. Vtedy môže pomôcť napríklad vylúčenie kravského mlieka zo stravy matky.
• Iné príčiny, medicínske príčiny.

Je možné stravou ovplyvniť tvorbu materského mlieka?

Vo všetkých kultúrach existovali potraviny, ktoré ľudia považovali za potraviny, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Napriek tomu účinky potravín a potravinových doplnkov na tvorbu mlieka nie sú vedecky dokázané. Niektoré kultúry hovorili o pozitívnych účinkoch moringy olejodarnej na tvorbu mlieka, v iných o senovke gréckej či benedikte lekárskom, ale aj o mnohých ďalších bylinkách. Takisto sú rôzni ľudia presvedčení o rozličných potravinách, ktoré im pri tvorbe mlieka pomáhali - a nie je jednoducho vyhodnotiteľné, či išlo o skutočný efekt alebo len placebo.

Sú faktory, ktoré sú pre tvorbu mlieka dôležitejšie ako jedenie potravín na tvorbu mlieka. Je oveľa podstatnejšie, aby bábätko na prsníku skutočne pilo mlieko a aby bolo správne prisaté. Ak by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť, obráťte sa na poradkyňu pri dojčení. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka.

Hormonálne zmeny a chuť mlieka

Chuť materského mlieka je ovplyvnená aj hormonálnymi zmenami v tele matky, myslím konkrétne menštruáciu. Niektoré matky popisujú, že dieťa počas menštruácie nemusí chutiť mliečko a preto sa odmieta prisať na prsník, resp. po prisatí sa odtahuje od prsníka a nechce piť mliečko. Chuť materského mlieka sa totiž mení neustále podľa toho, čo matka zjedla. A to je dobré, pretože takéto zmeny v chuti materského mlieka pripravujú bábätko na jedenie príkrmov.

Nasledujúce vysvetlenie je o niečo pravdepodobnejšie než vysvetlenie opierajúce sa o teóriu zmenej chuti: Väčšina žien, ktoré túto situáciu popisujú, o nej hovoria v prípade, že dostali menštruáciu pomerne skoro po pôrode. Ak to tak je, tak to vo väčšine prípadov znamená, že menštruáciu dostali tak skoro, lebo sa im znížila tvorba mlieka (bábätko spí dlho v noci, nie je správne prisaté, nepije dostatočne, nespí s matkou v posteli, má dudlík, matka začala brať antikoncepciu atď.). Menštruácia teda nie je príčinou zníženej tvorby mlieka, ale jej dôsledkom. A v súvislosti s tým, je možné, že sa tvorba mlieka ešte väčšmi zníži tesne pred menštruáciou alebo počas menštruácie. Stáva sa to často aj ženám, ktoré mali na začiatku vynikajúcu tvorbu mlieka, a tá sa potom znížila do takej miery, že dostali menštruáciu.

Tabuľka odporúčaní pre stravovanie počas dojčenia

tags: #čo #môže #ovplyvniť #chuť #materského #mlieka

Populárne príspevky:

• Marhuľový koláč pre deti
• Medvedí cesnak a vegánstvo
• Bravčová lopatka: Klasické recepty
• Prekonávanie životných prekážok
• Malé pekárne a výroba chleba