Čo znamená kôň na drese Litvy a ako zvládnuť triatlon

V posledných pár rokoch sa triatlon stáva stále viac a viac populárnejším u hobby športovcov. Triatlon je spojenie troch športových disciplín (plávanie, bicykel, beh) a rovnomerne zaťažuje a posilňuje svalový korzet. Je to úplne niečo iné, keď si športovec vyskúša spojitosť troch športov namiesto jedného. Mnohým prináša viac pôžitku a pocitu radosti to, že dokázali niečo nové a vedia sa posunúť vo svojich limitoch ďalej.

Ako začať s triatlonom?

Študoval som si rôzne články, weby, videá a odporúčania, ale nikde to nebolo napísané do podrobností, respektíve krok po kroku. To som zo začiatku nevedel ani ja. Preto som našťastie pred štartom stretol organizátora BLACK SWANS GARMIN Triathlonu Lukáša, ktorý mi všetko vysvetlil.

Čo potrebujete na triatlon?

Na triatlon toho treba trochu viac, keďže ide o tri športy. Ideálne je mať triatlonový dres, aj keď to bude nejaký len za pár eur. V tomto drese viete ísť všetky disciplíny a nepotrebujete sa prezliekať. Pre toho, kto dres nemá a pláva preteky v plavkách, platí podmienka, že na cyklistickú časť nemôže vyjsť bez vrchnej časti oblečenia.

• Určite treba plavecké okuliare.
• Plavecká čiapka nie je povinná, ale ak ju dostanete v štartovnom balíku na pretekoch, je povinné v nej odštartovať.
• Na cyklistickej časti je povinná prilba a bicykel.
• Na bežeckú časť treba tenisky, ktoré viete použiť aj na bicykli, ak nemáte cyklistické tretry.

Aké vzdialenosti si vybrať na prvý triatlon?

Pri prihlasovaní treba vedieť odhadnúť svoje možnosti - ktorú vzdialenosť zvládnem. Každému, kto nie je výkonnostný športovec, odporúčam ako prvý vyskúšať šprint triatlon so vzdialenosťami 750 m plávanie, 20 km bike a 5 km beh. Pre zdatnejších je tu olympijský triatlon so vzdialenosťami 1500 m plávanie, 40 km bike a 10 km beh. A potom sú tu pre najväčších borcov takzvané chlapské preteky - polovičný Ironman: 1,9 km - 90 km - 21 km a celý Ironman 3,8 km - 180 km - 42 km. Niekomu sa môže zdať, že šprint je na začiatok veľa, preto je tu aj super šprint, kde sú polovičné vzdialenosti.

Pravidlá a časové limity

Preteky, ktoré patria do Slovenského pohára a pod Slovenskú triatlonovú úniu, sa riadia triatlonovým pravidlami, kde sú uvedené aj časové limity. Časové limity slúžia na ochranu zdravia pretekárov a na bezpečnosť pretekov. Pri šprinte to bývajú 2 hodiny a 15 minút, pri olympe 3 hodiny a 30 minút. Ak sa stane, že pretekár nespĺňa po prvých dvoch disciplínach časový limit, tak ho rozhodca nemusí pustiť na bežeckú časť. Ak ide o preteky nižších úrovní, pravidlá si určuje organizátor - aj to, či budú časové limity.

Pretekár môže plávať v podstate ľubovoľným plaveckým štýlom. Môže pretekár plávať aj prsia? Aj keď sú pri plaveckej časti na vode kajaky, paddleboardy alebo čln, keď pretekár nevládze, nemôže sa ich chytiť, inak nasleduje automatická diskvalifikácia. Slúžia iba ako záchranný prvok.

Priebeh pretekov

Pri registrácii všetci dostanú svoj štartovací balíček, kde je štartovné číslo, ktoré musí mať pretekár na sebe. Menšie čísla sa lepia na bike a prilbu. Každý si uloží svoje veci v depe. Zavesí si bike a cyklistické a bežecké veci si dá k bicyklu. Ak sú v depe bedničky, všetko musí ísť do nich (prípadne cyklistické tretry môžu už byť na bicykli). Pred každým štartom je pred plávaním rozprava, kde rozhodca na všetko pretekárov upozorní.

Po odplávaní sa beží do depa, plavecké veci zostanú pri biku, s bikom sa beží na koniec depa a až za vyznačenou čiarou je možné na bicykel nasadnúť. Po odbicyklovaní sa opäť zosadá pri vyznačenej čiare, bike sa odloží do depa. Ale treba dať pozor na to, ako určil rozhodca, či je to v smere jazdy alebo nie. Potom sa prezúva a ide sa na bežeckú časť.

O neoprénoch vždy rozhodujú rozhodcovia, či sa v daných pretekoch použijú. Vždy sa hodinu pred štartom meria teplota vody. Pri šprinte a olympijskom sú zakázané pri teplote vody nad 22 stupňov.

Moja cesta k triatlonu

Triatlét musí byť zdatný v plávaní, bicyklovaní a behaní. Ja som bol na tom tak polovične. Plávať som vedel na takej úrovni, že sa vo vode neutopím. Bicyklovať viem pomerne dobre, no celý život jazdím enduro a s cestou mám iba minimálne skúsenosti. Čo sa týka behu, odbehol som maratón v pomerne dobrom tempe, no odvtedy pravidelne nebehám.

Začal som pravidelne behávať a bicyklovať. Najväčší dôraz som však dával na plávanie. Problém bol ten, že vôbec neviem dobre plávať kraula. Študoval som na FTVŠ, kde som robil pred 4 rokmi prijímačky z plávania, pričom som si zvolil štýl prsia. To som si zvolil aj na triatlon, keďže som mal iba mesiac do podujatia. Plávanie 3-krát do týždňa a 2 tréningy s kamošom - plavcom znamenali, že som ako-tak vedel, akoby mala táto technika vyzerať a dajme tomu, že som sa k nej približoval. Našťastie ma vždy istil kamoš Švaco na paddleboarde, ktorý bol pre mňa istotou. Ja som plával v jazere (pre mňa hlbokom a nebezpečnom), kdežto on ma istil, keby niečo.

Priebeh triatlonu

Pred samotným štartom som sa bol ovlažiť vo vode. Všetci plávajú kraula. Ja, ako amatér, som plával prsia. To mi na sebavedomí veľmi nepridávalo. Pred štartom som musel meniť čip (ktorý si dávate na nohu), nakoľko som ho mal poškodený. Aspoň som sa zamestnal a nemal som stres. Prídem 2 minúty pred štartom k jazeru s novým čipom, kde sa pýtam chalana, ako na tom je a on hovorí, že ide svoj prvý triatlon a rovno olympijskú vzdialenosť. Jemne mi odľahlo. Keď mi však hovoril, aké má priemerky a že pláva kraula, tak som bol opäť pri pocite neistoty.

Všetci sa rozbehli do vody, pričom v daný deň riadne fúkalo. Samozrejme, bežal som aj ja. Po pár metroch v pretekovom strese som sa nevedel dostať do pohody. Fúkal vietor, nevedel som si vytvoriť tempo a vlny tomu teda nepridávali. V polovici jazera to na mňa došlo, keď sa mi zahmlili okuliare. Nevidel som pred seba. Čo tu robím? Však ja nie som plavec. Ktovie, ako hlboko je dno. Budú ma vedieť paddleboardisti vedľa mňa (čo dávali pozor na celú situáciu) zachrániť? Aj tak nejdem vyhrať. Toto mi išlo hlavou. Nebudem klamať, nemal som ďaleko k tomu, aby som sa na celý triatlon vykašľal. Dal som si však cieľ - preplávať na druhú stranu k bóji (keďže vzdialenosť naspäť bola po vetre).

Po chvíľke zo mňa opadol strach, nabehla motivácia a ja som šiel. Až som predbiehal niektorých účastníkov, čo plávali kraula. Neberiem to ako úspech, no vtedy mi to pomohlo. Beh do depa, nazutie ponožiek (na mokré nohy) a hurá na bicykel.

Cyklistická časť

Toto je ono? Vravím si, že však ja zvyčajne vládzem (skúšal som si aj cvičné triatlony, no s prestávkami), ale ísť hneď z takmer 40-minútového plávania na bike nebola sranda. Stuhnuté nohy som po chvíli rozdupal. Nabehol som do svojho tempa, pričom som dobehol prvých cyklistov, kde som videl, že sa jazdí v balíkoch. Pýtal som sa, či je to povolené - že vraj pri olympijskej vzdialenosti áno. Tak som teda šiel. Z balíka sme s jedným pánom ušli, nakoľko sme sa v ňom striedali viac-menej len my dvaja a vždy sa za nami tvorila medzera. Dobehli sme 2 pretekárky, ktoré sa k nám pridali. Ako som spomínal, že vo vode fúkalo, tu to platilo ešte viac. Viesť pelotón proti vetru nie je bohviečo. 30 km/h na GPS-ku a ja som išiel zo seba dušu vypľuť. Občasné striedanie samozrejme pomohlo a rovnako aj cesta nazad po vetre. Nepomohla iba moja sprostosť, a to zarobenie extra sladkého ionťáku a druhá fľaša vody. Po prvom kolečku (20 km) som mal takmer všetko vypité a dal som si 2 gély s pomerne krátkou pauzou za sebou. Kvôli zalepeným ústam som už iba odpočítaval kilometre opäť do depa, kde ma čakala teplá voda (ako keby tá doteraz bola po hodine pečenia slnka na bicykel a fľašky v depe studená).

Bežecká časť

Prvý kilometer a mne sa snívalo. Fakt je to taká bieda? Však som pred troma mesiacmi odbehol maratón. Dva gély po sebe a veľa vody (pravdepodobne) zapríčinili kŕče v bruchu a ja som mal pocit… No veď viete. Každým dopadom nohy na zem ma zabolelo brucho a tak som nevedel ísť tempo pod 5:40. Neboli to výhovorky, boli to fakty, ktoré som už zmeniť nevedel.

Symbol Kupalu a kôň

Symbol Kupalu - posvätným zvieraťom tohto slovanského Boha Slnka je Kôň. Nachádza sa aj v KOĽADOV DAR (Svaroží Kruh) - slovanský kalendár. Naši Predkovia si ho teda spájali s kultom Slnka, pohybom slnečného voza po oblohe. Kôň je jedným z najobľúbenejších zvierat medzi našimi Predkami. Spája sa s ním veľa legiend a povier. Napr. biele a hnedo červené kone boli považované za poslov tepla a slnečného svetla. Starí Slovania verili, že Ranný úsvit viedol žiarivé biele kone - úsvitové oblaky - za opraty. Cez deň sa sfarbili do červena a večer na tmavošedé. Hviezdy boli tiež prirovnávané ku koňom. Kone boli stelesnením divočiny a múdrosti.

Koniec koncov, musíte uznať, že divoký kôň poslúcha iba silného jazdca! Jazdec na koni je mnohostranný obraz. Prináša so sebou rýchle zmeny. Každá väčšia svätyňa mala posvätné kone. Od nepamäti je kôň pre človeka nepostrádateľným pomocníkom a priateľom. Kôň bol potrebný všade: na bojisku i na ornej pôde, na poľovačke aj na cestách. Kedysi dávno v chráme najvyššieho Boha (pobaltských Slovanov) Sventovita chovali posvätného bieleho koňa, ktorý sa používal aj na veštenie. Postavili ho k trom kopiám.

Zaujímavé je aj spojenie medzi koňmi a rosou - liečivá voda so silnými magickými vlastnosťami. Kone boli prirovnávané k rýchlo krídleným vtákom, stelesnenie všetkého dynamického, nepokojného a zároveň múdreho. Upokojiť divokého koňa v metaforickom jazyku znamená skrotiť samotnú Prírodu, prinútiť ju vzdať sa časti svojich neobmedzených schopností. Každá väčšia slovanská svätyňa mala posvätné kone. S koňmi sa spája množstvo prísloví a znamení. Kone v slovanskej tradícii sa zúčastnili mnohých rituálov a zasvätení. Bez dokonalého zvládnutia jazdeckého umenia by sa človek nemohol vyhlásiť za muža. Ochrannú moc mali aj konské podkovy. Naši Predkovia ich vešali nad dvere „pre šťastie“. Ani Kozák si nevedel svoj život predstaviť bez koňa. On bol jeho najvernejší kamarát - verný spoločník, ktorý ho nielen niesol do boja, ale hlavne z boja domov. Sám kozák nebude jesť, ale bude kŕmiť svojho koňa.

St. Louis - mesto s bohatou históriou

St. Louis si túto prezývku nevyslúžilo náhodou. Leží len pár desiatok kilometrov južne od sútoku dvoch najväčších amerických riek Mississippi a Missouri. Mesto je známe ako východzí bod legendárnej expedície Lewisa a Clarka, ktorá v rokoch 1804 až 1806 položila základy pre neskoršiu kolonizáciu dovtedy indiánskych území. Expedíciu zorganizoval prezident Thomas Jefferson s cieľom spoznať a zmapovať novozískané územie Louisiany, ktorú v roku 1803 USA odkúpili od francúzskeho panovníka Napoleona. St. Louis sa stalo východiskom pre mnoho ciest smerujúcich na západ. Cesty Oregon, California či Santa Fe viedli kolonizátorov za novými možnosťami. A St. Strategická poloha neskôr mestu umožnila stať sa centrom obchodu a viedla k prudkému ekonomickému rastu. Celé toto najbohatšie a najzaujímavejšie obdobie dejín mesta stvárnil fínsky architekt Eero Saarinen vo svojom ikonickom oblúku v roku 1965.

Nastupujeme do vlaku na nádhernej Union Station v Chicagu a vystupujeme v centre St. Louis. Ešte do roku 1978 by sme prišli na legendárnu Union Station, ktorá priam dýcha odvahou a ťažkými či krásnymi osudmi mužov a žien prelomu storočí. S ústupom železničnej dopravy bola pôvodná stanica priveľká a americký dopravca Amtrak si dal postaviť menšiu a ekonomickejšiu alternatívu. Napriek tomu budovu Union Station neobídeme.

Železničnú stanicu St. Louis Union Station otvorili v roku 1894. Železničná sieť v USA bola vtedy prepletenou sieťou množstva menších či väčších železničných spoločností, ktoré bojovali o svoj podiel na trhu a názov Union Station symbolizoval, že ide o stanicu únie - teda otvorenú pre všetky spoločnosti. Bola najväčšia na svete, kde koľajnice aj celý servis pre pasažierov boli na jednom poschodí. V štyridsiatych rokoch z nej denne odchádzalo neuveriteľných stotisíc ľudí. Nádhernú stavbu však nezbúrali a v osemdesiatych rokoch prestavali za 150 miliónov dolárov na unikátny hotel a zábavný komplex. Očarí nás už vstup do hotelovej lobby v priestoroch niekdajšej hlavnej auly, následne chodby na miestach, kde státisíce ľudí nastupovali na cestu na západ, na raňajkách sa cítime, akoby už na tretej koľaji na nás pískal čiernobiely vlak. Súčasťou hotela je aj obrovské ruské koleso, akvárium, zip line a lezecká stena. Jednoducho, na tomto mieste môžete stráviť noc aj deň a nebudete sa nudiť.

Kto založil St. Louis?

Pred príchodom Európanov bol tento región významným indiánskym územím. Asi desať kilometrov od dnešného mesta, na brehoch rieky Mississippi, stálo najväčšie mesto predkolumbovskej Severnej Ameriky Cahokia. V 13. storočí tu podľa niektorých odhadov žilo až 40 000 ľudí. Severne od Mexika tento počet prekonala až Philadelphia okolo roku 1800. Cahokia zanikla už pred príchodom Európanov, prví dobyvatelia našli už len zvyšky pôvodného mesta. Ako napovedá už francúzsky znejúci názov mesta, St. Louis založili Francúzi v roku 1764 ako obchodnú stanicu. Pomenovali ju po francúzskom kráľovi Ľudovítovi XI. Mesto zostalo francúzske až do roku 1803, keď ho spolu s celou Louisianou odkúpili od Francúzov mladučké Spojené štáty americké. Kúpa Louisiany predstavuje kľúčový krok USA k dnešným hraniciam. Mladá krajina zrazu získala viac než 2 milióny štvorcových kilometrov územia západne od rieky Mississippi. Prezident Thomas Jefferson využil zaneprázdnenosť Francúzska v boji s nepriateľmi v Európe a zabezpečil si prístup k rieke Mississippi a prístavu New Orleans.

Kúpa Louisiany viac než zdvojnásobila rozlohu USA a kúpené územie dnes tvorí 15 amerických štátov. Nové rozsiahle územia viedli k expanzii na západ a k novým dobrodružným víziám. Už rok po kúpe Louisiany zorganizoval americký prezident prelomovú expedíciu, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1804 až 1806. Výprava vyrazila práve zo St. Louis v štáte Missouri a viedla na západ cez neznáme územia Louisiany až k Tichému oceánu a späť. Výprava Lewisa a Clarka otvorila západ pre nových osídlencov a mnohí americkí patrioti a milovníci špecialít dnes vyrážajú po ich stopách, aby cestou cez šestnásť amerických štátov prekonali viac než sedemtisíc kilometrov.

Žiadne mesto nestelesňuje v USA rozpory občianskej vojny tak ako práve St. Louis. Kľúčový dopravný uzol ležal priamo na hranici štátov Únie a Konfederácie a aj roztrieštená spoločnosť v meste (v otrokárskom meste mierne prevažovali liberálne sily) viedla obe strany k snahe získať moc. V roku 1861 sa to podarilo Únii a St.

Pivovar Anheuser-Busch

St. Louis bolo v tomto období štvrtým najväčším mestom v USA (po New Yorku, vtedy ešte nezávislom Brooklyne a Philadelphii). Žilo tu viac obyvateľov než dnes - 310 000. Veľkú časť populácie tvorili Nemci. Napokon, aj jeden z najznámejších pivovarov na svete so sídlom v St. Anheuser-Busch - najväčší pivovar sveta zo St. Pivovar Anheuser-Busch založili v roku 1852 v St. Louis. V roku 1876, inšpirovaní návštevou Čiech a českým pivom, začal Busch variť pivo Budweiser (pivo českého typu). Kým český Budvar nazýval svoje pivo Pivo kráľov, americký konkurent pomenoval svoj Budwesier Kráľom pív. Až sa v roku 2008 zlúčil s belgickou pivovarníckou spoločnosťou InBev a vytvoril spoločnosť Anheuser-Busch InBev (AB InBev). Týmto spojením vznikla najväčšia pivovarnícka spoločnosť na svete. Uvedenie piva Budweiser Clydesdales v tridsiatych rokoch 20. storočia znamenalo prelom v reklame. Majestátne kone sa stali symbolom značky.

Najväčšie pivovary sveta:

1. Anheuser-Busch Inbev - ročný obrat 57 miliárd USD - pre Slovákov najznámejšie značky: Budweiser, Bud, Corona, Stella Artois

Rozkvet a úpadok mesta

St. Louis patrilo na prelome storočí k najdynamickejším mestám planéty. Aj preto sa tu v roku 1904 konali tretie novodobé olympijské hry a svetová výstava s názvom Louisiana Purchase Exhibition.

USA osídľovali západ krajiny prostredníctvom nových železníc postavených spôsobom, aký poznáme z winnetouoviek. Stavali ich muži, na neobývanom území, v konflikte s pôvodným obyvateľstvom. Práve na železnici sa zamestnal aj mladý Harvey. Kontakt s reštauračným biznisom ho však viedol k neuspokojeniu sa s chodením do zamestnania - Harvey hľadal nové cesty. A jeho idea - ponúkať top kuchyňu s top servisom namiesto podpriemerných jedál, ktorým boli vystavení cestujúci na západ - inšpiruje dodnes. Cestovať železnicou bolo v 19. storočí utrpením. Vlaky museli mať časté prestávky, kde cestujúcich čakala kuchyňa pripomínajúca ponuku našich čerpacích staníc v osemdesiatych rokoch. Fred Harvey vycítil svoju šancu a celý zaužívaný systém obrátil na ruby. Harvey hľadal čašníčky medzi kultivovanými, vzdelanými - a slobodnými - dievčatami na východnom pobreží. Ponúkal im veľmi slušný príjem (pod podmienkou, že vydržia rok sa nevydať) a najmä slobodu. Fred Harvey sa právom pokladá za jedného z tvorcov amerického (a tým aj svetového) sektoru služieb.

Od Union Station vyrážame po hlavnej ulici mesta smerom k Mississippi, aby sme sa prešli centrom kedysi štvrtého najväčšieho mesta USA. Ak človek cestuje kvôli jedinečným zážitkom (čo my v BUBO robíme vždy), tu zažije niečo výnimočné. Na každom kroku cítime úpadok mesta a jeho vyľudňovanie. Je pracovný deň, je obed, ulice sú však prázdne a neustále si musím pripomínať, že nie je skoré nedeľné ráno, keď pri ranných behoch zažívam takto prázdne metropoly, a nie som ani v Pchjongjangu, kde som takto prázdne ulice videl naposledy. Kráčame po Market Street, odbočíme doprava a zídeme k hokejovej hale St. Louis Blues. Klub je pomenovaný podľa legendárnej piesne Saint Louis Blues, v NHL hráva od roku 1967 a po dlhých rokoch čakania v roku 2019 získal svoj prvý a zatiaľ jediný Stanley Cup. Slovenskí hokejoví fanúšikovia si tento klub nosia v srdci. Svoju kariéru tu po úspešnej olympiáde v Lillehammeri ukončila slovenská hokejová legenda Peter Šťastný, ktorý v St. Louis dodnes býva. Trávi tu polovicu roka vo svojom krásnom dome v pokojnej vilovej štvrti. V drese Blues žiaril sedem sezón pred odchodom do Ruska a tragickou smrťou aj Pavol Demitra.

V roku 1950 malo St. Louis viac než 850 000 obyvateľov... A vtedy sa začal úpadok mesta. Úpadok najväčšmi vidieť na kedysi veľkolepej St. Louis Avenue. Celé bloky opustených schátraných budov dávajú len tušiť, ako to tu vyzeralo okolo roku 1875, keď po avenue jazdila konská železnica. Dnes má mesto len o čosi viac než 300 000 obyvateľov, takmer polovicu tvoria Afroameričania, každý piaty žije v chudobe. Centrum mesta zostáva opustenou zónou s vysokou kriminalitou. Breh rieky Mississippi zostáva schátranou priemyselnou zónou a ako tak solventní domáci bývajú na bohatých predmestiach. St. Louis však zostáva významným mestom v leteckom a kozmickom priemysle. Práve tu sídlia spoločnosti ako Boeing a McDonnell Douglas.

Baseball v St. Louis

Baseball so St. Louis je baseball neohrozenou jednotkou. Prechádzame cez novú zábavnú štvrť Ballpark Village, okolo sôch hviezd tunajšieho baseballu a sadáme si do reštaurácie s baseballovou témou a výhľadom na Busch Stadium, kde svoje domáce zápasy hrajú St. Louis Cardinals. Tradícia klubu trvá nepretržite už viac než sto rokov, presnejšie - od roku 1882. K typickým znakom klubu patrí neochvejná oddanosť tradíciám. Ikonické červené dresy, legendárny štadión Busch Stadium a slávny Gateway Arch týčiaci sa za tribúnami. Od vzniku baseballovej ligy klub získal už 11 titulov, posledný v roku 2011. Dávame si Budweiser, márne si snažíme spomenúť na meno čo len jednej baseballovej hviezdy, zato nám napadajú iné mená, ktoré sú spojené s hlavným mestom štátu Missouri. Josephine Baker - najznámejšia rodáčka zo St. Miles Davis sa narodil vo východnom St. Louis, tu začínal tvoriť a tu strávil prvých dvadsať rokov svojho života, než odišiel do New Yorku. Aj Tina Turner začínala spievať v St. Louis. Do mesta sa prisťahovala s mamou ako šestnásťročná.

tags: #čo #znamená #kon #na #drese #litvy

Populárne príspevky:

• Príznaky a dôsledky
• Pečenie chleba
• Pečenie s Herou
• Tradičná hovädzia polievka
• Diétne ryžové chlebíčky: jednoduchý recept