Jablká na vianočnom stole: Tradícia a význam

Vianoce sú oslavou narodenia Ježiša Krista a Štedrý deň sa oslavuje večer pred jeho príchodom. Okrem chutných jedál či krásne zabalených darčekov prinášajú Vianočné sviatky so sebou aj mnoho tradícií. Niektoré vianočné zvyky sú na celom území Slovenska rovnaké, niektoré sa však od seba líšia od regiónu k regiónu. A tak je toto obdobie magické už samo o sebe a ľudia si ho už v dávnych dobách prirodzene spojili s určitými zvykmi.

Význam vianočného stolovania

Vianočné stolovanie nie je len o peknom prestieraní, vianočných servítkach a dobrom jedle. Sviatočný stôl je srdcom Štedrého večera. Hoci sa jedálny lístok a rodinné rituály v jednotlivých domácnostiach líšia, existuje niekoľko stáročných zvykov a jedál, bez ktorých by pre mnohých Vianoce neboli Vianocami. Viete, čo nesmie na sviatočnom vianočnom stole chýbať a aký význam majú jednotlivé ingrediencie?

Na stole sú sviečky , o ktorých sa traduje, že keď sa po večeri sfúknu a na koho pôjde dym ten do roka zomrie. Nezabudnite si pod tanier položiť šupinu z kapra, či peniaze. Dodržiavajte tento zvyk a peniaze sa vám začnú množiť a stále ich bude dostatok. Šupinu z kapra si po Štedrej večeri vložte do peňaženky, aby v nej bolo stále toľko peňazí, koľko má kapor na tele šupín. Nezabudnite na cesnak. Aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý.

Ani med na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Nie nadarmo sa hovorí sladký ako med. Milí k sebe máme byť každý deň, nie len pri výnimočných príležitostiach a práve med nám to má pripomínať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou.

Podľa tradícii by sa malo pred večerou vykonávať spoločné umývanie tváre a rúk v rieke, no mnoho ľudí tento zvyk už nedodržiava. Zvyky, ktoré dodnes zostali sú napr. slama pod stolom alebo reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope . Samozrejmosťou je spoločná modlitba pred večerou.

Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bez pochýb stále dominujú.

Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom a štedrák ako symbol hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh. Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy.

Polievky na vianočnom stole rozhodne nesmú chýbať ani v súčasnosti, platí však, že čo región, to iný zvyk. V niektorých kútoch Slovenska sa udomácnili polievky zo strukovín (hrachová, fazuľová), ktoré mali opäť symbolizovať hojnosť do nového roka. Tradičná bola aj rybacia alebo mliečna hubová polievka. Tá sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou, v určitých regiónoch sa do nej pridáva aj klobása. Okrem ryby je jedným z najbežnejších vianočných pokrmov aj kapustnica.

Vo väčšine rodín sa pred večerou za stolom povie malý príhovor , po ktorom sa celá rodina pomodlí a poďakuje. Po spoločnej modlitbe sa večera začína tradične oblátkami s medom. Zvykom je tiež zjesť kúsok chleba so soľou , kúsok chleba s cesnakom a medom , či najskôr zjesť oplátku s medom a potom chlieb s cesnakom . Po takomto zahájení večere , ktoré dopĺňajú v každej rodine rôzne zvyky, nasleduje polievka. Najčastejšie pripravovanou a konzumovanou vianočnou polievkou je kapustnica , v ktorej sú huby a klobása.

Po polievke sa zvyknú podávať pirohy plnené zemiakmi , ku ktorým sa podáva šošovicový alebo fazuľový prívarok a následne sa podáva kapor, či filé so zemiakovým šalátom. Inou možnosťou sú pirohy a k tomu ryba - okrem kapra je to často pstruh. Ako posledné sa podávajú lokše s makom , opekance s tvarohom a maslom alebo bobáľky s makom . K slávnostnej štedrej večeri patrí samozrejme dobré vínko , v ktorého sprievode sa vychutnáva večera už od prvotného prípitku. Počas večere osvetľujú stôl sviečky , alebo iba malé svetlo nad sporákom. Ak v rodine nie sú veľmi netrpezlivé deti, po dojedení sviatočnej večere sa za stolom posedí ešte chvíľa v príjemnej vianočnej atmosfére .

Niektorí ľudia pred Vianocami zvyknú striktne dodržiavať adventný pôst . Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok. Zaužívaným zvykom je taktiež rozrezanie jablka , ktoré ukáže zdravie rodiny v najbližšom roku, či šupina z kapra putujúca do peňaženky. Pri stole sa zhodnotí celý rok, rodina sa pomodlí a spievajú sa vianočné piesne . Počas týchto úkonov sa nesmie odísť od stola. Dievčatám sa kreslí na čelo medový krížik , aby ich chlapci ľúbili. Pri štedrovečernom stole nesmie tiež chýbať jeden tanier navyše , ktorý symbolizuje tých, ktorí sa nemohli zúčastniť štedrej večere, alebo zosnulých.

Niektorí ľudia slávia Vianoce až 6. januára . Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je striktne pôstny a stromček sa zdobí zvyčajne až v sviatočný deň. Pečie sa zvyčajne približne týždeň pred sviatkami.

Význam krájania jablka

Zaujíma vás, kedy sa počas Štedrého večera krája jablko? Tento zvyk prichádza na rad presne po štedrovečernej večeri, a to spoločne s púšťaním lodičiek z orechových škrupín alebo liatím olova. Až potom by podľa tradície malo nasledovať rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom.

Aké má rozkrojené jabĺčko význam? Ak vo vnútri rozkrojeného jablka na Štedrý večer nájdete hviezdičku z jadrovníka, znamená to, že budete v nasledujúcom roku zdraví a šťastní. Pokiaľ ale v rozkrojenom jabĺčku uvidíte krížik alebo nájdete červa, značí to chorobu a nešťastie, alebo dokonca smrť.

Prajete si nájsť v rozkrojenom jablku hviezdičku? Svojmu zdraviu a šťastiu v budúcom roku môžete napomôcť tak, že k vianočnému krájaniu vyberiete na prvý pohľad zdravé jablko.

Počas Štedrého dňa a večera naši predkovia nazerali pomocou jablka do budúcnosti aj iným spôsobom. Slobodné dievčatá napríklad olúpali na jeden záťah celé jablko tak, aby vznikla čo najdlhšia možná špirála. Vzniknutou šupkou zatočili trikrát nad hlavou a potom ju hodili za seba. Tvar šupky, ktorá spadla na zem, potom mala predstavovať počiatočné písmeno mena ich budúceho ženícha.

Pomocou jablka sa tiež hospodári snažili zistiť, aká bude úroda. Na Štedrý deň ponorili do vody celkom 12 jadierok, ktoré predstavovali mesiace v budúcom roku. Koľko jadierok zostalo nasledujúce ráno ponorených, práve toľko mesiacov malo byť úrodných.

Ďalšie slovenské vianočné tradície

Okrem krájania jabĺk existujú aj ďalšie tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú počas Vianoc:

Šupina z kapra sa vkladá pod obrus počas štedrej večere. Šupina mala zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok a aby ich ešte viac pribudlo.
Takmer každý Slovák má na stole počas štedrej večere orechy, ktoré sa hádzali do kútov v byte alebo v dome.
Jeden tanier sa predstieral pre náhodného hosťa. Ide o symbol spolupatričnosti a milosrdenstva.
Nie len kresťania ale všetci sa aspoň raz do roka pomodlili pred štedrou večerou.

Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola a dokonca aj gazdiná to mala zakázané. Pokiaľ by sa tak stalo, človek, ktorý sa postavil by do roka zomrel. Počas vianočných sviatkov hádzali slobodné dievčatá topánku za hlavu smerom k dverám. Pokiaľ špička smerovala k dverám, išlo o znamenie, že sa do roka vydá. Musel sa dodržiavať pôst, pokiaľ nevyšla na oblohe prvá hviezda. Taktiež si dávali pozor na to, čo celý deň robia. Počas Vianoc bolo zakázané vešať opranú bielizeň, pretože ten komu patrila, by čoskoro umrel. Gazdiná musela mať dokončené varenie pred východom slnka, aby bolo prichystané ako dar pre koledníkov. Zo slávnostného stola počas štedrej večere sa nemohlo nič vyhodiť. Odrobinky z tejto večere pomáhali neskôr chorému dobytku.

Vianočné tradície a zvyky sa manželstvami a rozširovaním rodiny menia, prípadne dopĺňajú, no podstata zostáva rovnaká. V každej rodine sa pečú trochu iné koláčiky, ale všetky chutia skvelo. V minulosti každý roh stola zdobil jeden predmet: peceň chleba pre dostatok jedla po celý ďalší rok, ošatka s úrodou pre plodnosť polí, peniaze pre bohatstvo a misa s jedlom pre hojnosť dobytka a hydiny. Dnes, ak máte pri dome záhradku a niečo pestujete, si môžete položiť na stôl plodiny z vášho hospodárstva. Potom ich uschovajte a na jar ich pri rozsievaní primiešajte k ostatným plodinám. Poistíte si tak podľa tradícií dobrú úrodu.

Symbolika farieb a ďalších prvkov na vianočnom stole

Vianočný stôl ladíme väčšinou do červenej a zelenej farby. Červená farba totiž symbolizuje Ježišovu krv, keď zomrel na kríži. Zelená naopak znamená život a večné svetlo. Starí Rimania zase na Nový rok zdobili svoje domy zelenými konármi, vetvičky jedle symbolizovali život počas zimy.

Hoci je to možno prekvapujúce, jedným zo symbolov Vianoc je práve cibuľa. Cibuľa a soľ zároveň predstavujú jednu z tradícií, kedy sa večer na stôl našúpalo a položilo za sebou 12 cibuľových šupiek. Každá značila jeden mesiac ďalšieho roka a do každej sa nasypala štipka soli. V ktorej šupke sa potom soľ do rána rozpustila, v tom mesiaci malo pršať. V ktorej šupke soľ len zvlhla, v tom mesiaci malo byť dažďa málo. A v ktorej šupke väčšina soli zostala, v tom mesiaci malo byť sucho.

Med sa radí medzi vianočné symboly. Ten, kto si ním pomazal na Štedrý deň tváre, toho mali mať v budúcom roku všetci radi.

Orechy boli jednou z potravín, ktoré dokázali odhaliť budúcnosť. Po štedrovečernej večeri si každý z rodiny rozlúskol 4 vlašské orechy. Tie jadrá, ktoré boli zdravé, veštili zdravie na nasledujúce 4 ročné obdobia. Jadrá, ktoré bola nahnité či suché, znamenali chorobu.

Dávate na Štedrý deň pred večerou šupinu pod každý tanier či prestieranie? Keď si túto šupinku z kapra vložíte potom do peňaženky, zaistí vám podľa tradícií údajne veľa peňazí.

V každej krajine majú svoje tradičné vianočné zvyky. Do cesta na Vianočku, ktoré pripravíte na Štedrý deň, pridajte jedno zrniečko hrachu.

VIANOCE na Slovensku!

Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí. Máme možnosť si oddýchnuť, dobre sa najesť. Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Vianoce našich predkov neboli o darčekoch, ale hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály. Vianočná večera bola symbolom vďaky. Blížia sa najkrajšie sviatky v roku, ktoré sa spájajú s množstvom tradícii a zvykov, ktorými sa kedysi riadili naši predkovia.