Prvé lastovičky: Novinky a pohľady z Brezna a slovenskej hudby

V rôznych oblastiach života sa stretávame s novinkami a zmenami, ktoré môžeme prirovnať k prvým lastovičkám, signalizujúcim príchod niečoho nového. Pozrime sa na niektoré z nich.

Hudobná scéna: Kiero Grande a Vodopád

Zdá sa, že po minulom roku, ktorý bol na nové nahrávky zo slovenskej bluesovej a bluesrockovej scény veľmi chudobný, rok 2019 nás poteší viac. Koncom marca sa už ohlásila prvá tohtoročná lastovička, štúdiová novinka od kapely Kiero Grande z Veľkého Kýru.

Nesie názov Heavy Hands a obsahuje 14 po anglicky spievaných skladieb. Pokojne by sa dalo povedať, že je to vlastne autorský projekt gitaristu a speváka Ady Kelemena, ktorý všetky skladby zložil, napísal k nim anglické texty (sú uvedené aj v booklete), naspieval ich a samozrejme nahral aj všetky gitary. Trojica nahrala nový album podobne ako predchádzajúci debut v trnavskom štúdiu J. O kresbu na obale sa postarala Rita Földessy aka Reetha, fotografiou z koncertu prispel Peter Bednár a to je tak asi všetko, čo sa môžeme dozvedieť o novom cédečku predtým ako ho vložíme do prehrávača.

A tu sa situácia mení. Čaká nás necelých 50 minút (47:36) výbornej a na naše pomery nadpriemernej hudby. Hudba Kiero Grande má svoju vlastnú tvár a úroveň všetkých 14 skladieb je vzácne vyrovnaná. Ich dĺžka sa pohybuje okolo troch minút. Výnimkou je len najdlhšia, vyše štvorminútová Shoot For The Moon a kratučká, ani nie dvojminútová Bloodred.

Jediné čo mi na novom albume Kiero Grande trochu chýba, je producentská „heavy hand“. V niektorých skladbách si viem predstaviť hosťujúceho harmonikára, prípadne klávesáka alebo slide gitaristu, zatlieskal by som aj saxofónistovi a niekde by patričné občerstvenie priniesli aj sprievodné vokály. Ale to som si len tak zasníval. Toto ale nech nik neberie ako kritiku. Nové cédečko je aj bez hostí súdržné, dobre sa počúva, i keď ako bluesový fanúšik som očakával viac bluesu. No kapela sa už dávno nabažila hrania bluesových coverov a tvorba vlastných skladieb ju posunula do iných hudobných vôd. Už by som nehovoril ani o bluesrocku ale skôr o rockovej hudbe, v ktorej cítiť bluesové korene Veď koniec koncov, Ady Kelemen i jeho spoluhráči vyrástli na bluesovej hudbe.

Písal sa rok 1982 jeseň keď sa stretli dvaja muzikanti rôznych žánrov Ondrej Paciga a Jaroslav Malina s myšlienkou založiť v Brezne kapelu na spôsob trampskej alebo country hudby. Nadšenie bolo ohromné, gitary sme mali, od cigáňov sme kúpili basu, banjo a mandolínu zakúpil ZK ROH a partia začala trénovať prevzaté skladby od svojich vzorov kapiel Zelenáči, Plavci, Fešáci a pod. V lete 1983 sa Milanovi Bartkovi podarilo napísať text „Keď prídeš na hory“ na prevzatú melódiu od pražskej trampskej kapely Pacifik a následne na celoslovenskom festivale „Zaprášenými cestami“ v B. Bystrici 1984 obsadiť 3. miesto. Inšpirácia a chuť do ďalšej tvorby mohutne narástla.

Prvé hudobné skúsenosti sme zbierali od kamarátov z Třinca, hlavne od krstného otca Vodopádu - banjistu Pala Liberdu - /priateľa O. Pacigu zo zákl. vojenskej služby v Líních u Plzně 1980-82/. Do kapely prišiel Cyro Kováč - banjo, ktorý nahradil Jara Malinu, gitarista Janko Medveď vystriedal Paľa Šubu a Tibora Adamca. Janko Medveď sa začal prejavovať aj textársky a kapelu okrášlili dve nové spievajúce členky huslistka Janka Kasarová a gitaristka Iva Ťažká. Významnou mierou začínajúcej kapele pomohol príchod textára a divadelníka Dana Struhára. Jeho dobrá manažérska práca /1984 -1992/, vďaka ktorej sa Vodopád dostal do povedomia v rámci celého Slovenska, je pozitívne vnímaná dodnes.

Vznikol koncertný program pre dospelých a tiež program pre deti, s ktorým sme precestovali takmer všetky slovenské obce a mestá. Následne sme oprášili spoluprácu s Braňom Hamašom a súborom Sillmarion. Počet vystúpení predstavoval úctyhodných 70 - 80 ročne. V réžii Jula Obernauera sme účinkovali aj v divadelnej hre „O býkovi Klemensovi“, s ktorou sme postúpili na celoslovenskú prehliadku do Šurian. Dano Struhár pôsobil v kapele všestranne - hral, spieval, moderoval a hlavne organizoval vystúpenia ako aj krajskú prehliadku trampských, folkových a country skupín Zaprášenými cestami v Brezne. Táto neskôr plynule prerástla do medzinárodného festivalu Country za mestskou stodolou.

V roku 1985 sme sa prebojovali na celoslovenskú prehliadku politická pieseň do Martina s pesničkou „Železnička“ od D. Struhára. V roku 1986 prišli do kapely mandolinista, textár Vlado Kalický a talentovaná speváčka a textárka Eva Lukáčová, ktorá významne prispela k imidžu i celkovému soundu Vodopádu. V lete 1988 obdržal náš húževnatý banjista Cyril Kováč 1. cenu za inštrumentálny výkon na celoslovenskom festivale Zaprášené cesty v Banskej Bystrici. V tomto roku sa s našou bývalou huslistkou Jankou Kasarovou oženil mandolinista Zdeněk Vítek a vďaka svojej veselej náture a brilantnej hre si zaistil neskoršie pravidelné hosťovanie až do súčasnosti /autor skladieb Devils Frngalica a Fujavica/.

Smerovanie Vodopádu sa začalo uberať okrem prevzatej hudby aj vlastnou tvorbou a 1991 prišla ponuka nahrať dve piesne na LP Keď vchádza ráno. /Stará kára od J. Medveďa a Tulák vietor od O. Pacigu a E. Lukáčovej/. Nasledovalo účinkovanie v STV - Lastovička a tiež niekoľko skladieb prevzal aj Slovenský rozhlas. V tom istom roku Vodopád postúpil na najnavštevovanejší československý festival Porta do Plzne. Roku 1992 bola udelená Vodopádu cena Slovenskej asociácie country hudby za prínos pre slovenskú country hudbu. Obsadenie Vodopádu posilnili huslista Peter Vida a gitarista, zvukár Peter Onderuf.

Rok 1994 bol prelomový, kapela prvý krát prekročila hranice Francúzska vďaka významnému folklórnemu dejateľovi Danielovi Compagnonovi. Po úspešných zahraničných francúzskych turné /1994-2004 celkom 9x/ vznikla aj spolupráca s vynikajúcim multižánrovým akordeonistom Philippom Naudotom, ktorý takmer okamžite zapasoval medzi nás a na potvrdenie toho vznikli 2 spoločné hudobné albumy. Prišlo aj pozvanie do Anglicka - na Trimdon festival, Durham /1996, 2003/, do Holandska - medzinárodný festival EWOB Voorthuizen 2003, 2008 ako aj do Poľska - Ustrzyki Dolne, Waršava, Wilkovice /2000, 2004, 2005, 2006/. Doposiaľ najtalentovanejším gitaristom a aranžérom je Stanislav Švantner, ktorý prišiel roku 2001 a priniesol do kapely nový vietor /tiež člen rockovej kapely The Elements - Č. Balog/. Od r. 2004 posilňuje našu skupinu excelentný zlínsky hráč na fúkaciu harmoniku Josef Jope Forman. Mandolinistu a speváka Vlada Kalického nahradil gitarista a bavič Majo Husenica.

Osobitne chceme vyzdvihnúť výdatnú pomoc bývalého riaditeľa MsKS Brezno Jara Šurinu pri príprave festivalu Country za mestskou stodolou počas všetkých 16. ročníkov a tiež príprave tradičných Country večerov /doposiaľ XXVII organizačne, materiálne či moderátorsky/. Ďalej chceme poďakovať aj nášmu azda najstaršiemu kamarátovi z brandže, neúnavnému manažérovi a moderátorovi Jozefovi Mlokovi Grimovi z Karvinej, ktorý nám významne pomáha s koncertami na českej i poľskej country scéne. Na tomto mieste sa patrí spomenúť aj skvelých hostí, ktorí nám významne pomáhali pri nahrávaní v štúdiu hlavne: Peter Sabados - dobro, spev, mastering, Martin Molčan - dobro, gitara, Peter Hajduk - fúkacia harmonika, Laco Rigo - gitara, Michal Kováč - husle, Fero Jano - husle, Peter Šulek - bassgitara, Ivan Hruška - bicie, Zdeněk Vítek - mandolína, Philippe Naudot - akordeon, spev.

Vodopád pravidelne účinkoval takmer na všetkých významných country podujatiach v rámci Česka, Moravy a Slovenska. V roku 2012 Vodopád nahral unikátny album s vianočnou tematikou - Čarovný deň - podobný album zatiaľ žiadna iná slovenská country kapela nenahrala. V roku 2016 uzrel svetlo sveta album Túžba lietať - CD obsahuje prevažne vlastné autorské veci, celkom 15 skladieb - 3 české, 11 slovenských a 1 inštrumentálka. Najnovší prevažne autorský album Keď hviezda padá bol uvedený do života len nedávno 12. októbra 2019 na tradičnom 39. Doposiaľ bolo odohratých okolo 2500 koncertov, country bálov a iných podujatí. Vodopád výber 1983 - 2003, k 20. V roku 2020 získala skupina Vodopád ocenenie TALENT COUNTRY RÁDIA 2020 za 3.

Zmeny vo vedení mesta Brezno

Primátor Brezna za svojho druhého zástupcu vymenoval Andreja Barančoka. Dlhoročný poslanec mestského zastupiteľstva bude mať v rukách oblasť komunikácie mesta s verejnosťou, kultúry a medzinárodnú spoluprácu. Na funkciu ho predurčuje prax a skúsenosti v samospráve, v oblasti marketingu, agentúre zameranej na organizovanie kultúrnych podujatí, vzdelanie v oblasti ekonómie a manažmentu, tiež práca odborného asistenta poslankyne NR SR.

Pred časom ste nastúpili do funkcie zástupcu primátora. Ako ste zareagovali, keď ste sa dozvedeli, že sa stanete druhým viceprimátorom mesta? - Úprimne sa priznám, bolo to pre mňa prekvapivé a na druhej strane veľmi potešujúce. Po ôsmich rokoch vo funkcii poslanca je to pre mňa aj satisfakcia, že primátor nášho mesta mi dal dôveru a vybral si ma za druhého zástupcu. Je to pre mňa veľká česť, ale aj osobná výzva. Post viceprimátora som prijal s maximálnou pokorou a odhodlaním. Som si absolútne vedomý toho, čo takáto funkcia obnáša. Ideme do veľmi zložitých časov, rok 2023 je už teraz veľmi náročný, nemusíme hovoriť len o ekonomickej kríze, inflácii, ale o všetkom, čo dolieha práve na samosprávy. Častokrát je to chaotické schvaľovanie legislatívy v NR SR, ktorá má priamy vplyv aj na financovanie a chod samospráv. Vedomý som si tiež toho, že nálada spoločnosti nie je dobrá. Zažíval som to a všímal si to počas môjho pôsobenia v Bratislave a Lučenci, keďže som pracoval ako odborný asistent poslankyne NR SR a neskôr ako vedúci kancelárie primátorky mesta Lučenec. Verím, že moje doterajšie životné a pracovné skúsenosti budú nápomocné pri ďalšom rozvoji a napredovaní nášho mesta, kde všetci spolu žijeme.

- Áno, prijal som ho s veľkou pokorou. S touto dôverou budem pracovať celé štyri roky. Som si absolútne vedomý toho, čo si málokto vo verejných funkciách uvedomuje, že táto pozícia je časovo ohraničená. Jednak, kedykoľvek ma môže primátor mesta odvolať a v tom najlepšom možnom meradle je to funkcia len na štyri roky. Podľa toho sa budem snažiť správať, tak som to robil v biznise, mojej komerčnej agentúre, alebo vo verejnom živote. Vždy je to o ľuďoch a som zástancom toho, že ak nepodáte adekvátny výkon a nemáte výsledky, mali by ste odísť. Ste ambiciózny človek, nadobudli ste dlhoročnú prax v oblasti marketingu aj samospráve. - Po prvom mesiaci si uvedomujem, že je výborná vec mať skúsenosti z biznisu, komerčnej sféry a zároveň z verejnej správy. Vlastnú agentúru som založil, keď som mal 18 rokov, no pandémia mi ju žiaľ vzala. Našťastie hneď na jej začiatku som dostal ponuku od vtedajšej novej poslankyne NR SR, aby som sa pridal do jej tímu a prijal pozíciu odborného asistenta. Bola to pre mňa veľká škola na nezaplatenie. Neskôr som pôsobil ako hovorca mesta Lučenec a vedúci kancelárie primátorky Alexandry Pivkovej, ktorá je na poste už štvrté volebné obdobie. Vďaka nej som mal pri sebe skúseného mentora. To vám žiadny titul ani škola nedá. Tak isto za osem rokov ako poslanec mestského zastupiteľstva som získal vedomosti a praktické poznatky zo samosprávy.

S akými koncepčnými zámermi a predsavzatiami nastupujete do pozície viceprimátora, resp. - Primátor mesta ma poveril zastupovaním v troch oblastiach. V prvom rade je to kultúra, ktorá mi je veľmi blízka, ďalšími sú PR, marketing mesta, externá a interná komunikácia, medzinárodné vzťahy a ich prehĺbenie. Ak by som to mal rozmeniť na drobné, keď hovorím o poslednej oblasti, chcel by som dať väčšiu váhu tomu, čomu sa niekedy zaviazali otcovia a zakladatelia partnerských zmlúv. To znamená, prehĺbiť spoluprácu s našimi partnerskými mestami nielen v oblasti kultúry, športu, ale aj sociálnych vecí, vzdelanosti, inovácie a biznisu. Veľmi krásnym príkladom je prepojiť skúsenosti zamestnancov jednotlivých odborov, v pláne máme organizovať odborné konferencie a výmenu skúseností. Takisto na poli kultúry sme začali recipročne robiť Dni českej kultúry. Veľmi rád by som túto spoluprácu naštartoval aj s ostatnými krajinami. Najbližšie máme na pláne nadviazať ju aj s Poľskom v oblasti športu. Bolo by skvelé usporiadať medzinárodné futbalové zápasy. Päť krajín hostiť v jednom meste a každý rok v inom, by bolo niečo úžasné. Toto si však bude vyžadovať hľadanie externých zdrojov, pretože je to veľmi náročné na financie a nemôžem v tejto ťažkej dobe očakávať, aby to financovalo samotné mesto.

Mojou víziou je tiež spolupráca s podnikateľmi, aby mohli navštíviť partnerské mestá, kde si môžu vymeniť skúsenosti, dojednať odberateľsko-dodávateľské vzťahy. Pracujeme už s investičným, projektovým odborom nad možnosťou čerpať zdroje napríklad z vyšehradských fondov. Čo sa týka ďalšieho môjho fungovania, za veľmi významné považujem internú komunikáciu. Mesto má stovky zamestnancov, keď zrátame príspevkové a rozpočtové organizácie, školy, škôlky, samozrejme mestský úrad. Treba sa pýtať, čo ich zaujíma, čo trápi, aby aj vedenie mesta malo od nich spätné informácie. V rámci externej komunikácie je dôležité v dnešnej dobe vedieť, ako naše mesto vnímajú nielen jeho občania, ale aj návštevníci. Vieme dobre, že v krajinách, kde je turizmus dobre rozvinutý, tvorí výrazné percento HDP. Začína sa nám to dariť vďaka výbornej spolupráci s OOCR Región Horehronie, ale potrebujeme rozvinúť aj mestský cestovný ruch. Videli sme to na Ľadovom mestečku, kde počas jeho fungovania prišli do Brezna tisícky návštevníkov. Výrazným benefitom je, že nielen pokryli náklady na ľadovú plochu, ale myslím, a to hovorím za lokálnych podnikateľov, ktorí predávali produkty na námestí, že boli s tržbami spokojní. A toto sú len prvotné lastovičky. Dôležitá je tiež externá komunikácia, styk s médiami, aby sa mesto propagovalo navonok.

Pripravené máme pozemky na vznik priemyselného parku v Rohoznej. Pred dvomi týždňami nám prvýkrát uverejnili informáciu v odbornom ekonomickom periodiku, ktorý čítajú hlavne podnikateľské kruhy. Je to tiež jednoduchý krátky príklad toho, ako by to malo vyzerať. Čo sa týka samotnej kultúry, je rôznorodá a má veľmi široký zámer. Aj tu máme pocit, že by sa mala posunúť trošku ďalej. Čo vás na tejto práci najviac teší a naopak s čím sa budete musieť ešte popasovať? - Ako v každej novej práci, ani tu nie je začiatok jednoduchý. Nikde som sa však nestretol s tým, žeby veci fungovali tak, že prídete a môžete piť kávu s vyloženými nohami. Budem sa snažiť o nastavenie systémov v rámci oddelení, ktoré mi boli nejakým spôsobom zverené a ľudí učiť to, čo som sa naučil ja. S čím sa budeme musieť hlavne popasovať, sú financie. Rokujeme o nich naozaj intenzívne, tento rok nebude ľahký. Čiže aj tie moje predstavy, ktoré som mal, musím začať rýchlo zreálňovať a prispôsobovať aktuálnej dobe. Možnosti budú veľmi obmedzené, ale ja vždy hovorím a riadim sa pravidlom, nepozerajme sa na to, čo sa nedá, ale hľadajme spôsoby, ako sa to dá.

Brezno sa z roka na rok mení na krajšie mesto, lepšie miesto pre život. - Osem rokov ako poslanec mestského zastupiteľstva hájim záujmy obyvateľov volebného obvodu 1 a myslím, že za toto obdobie sa v ňom urobilo veľa. Čo ma veľmi mrzí, koncom vlaňajšieho roka sme podali projekt na obnovu vnútrobloku tzv. Lastovička Krčulova - Clemetisova. Napriek tomu, že spĺňal všetky kritériá, pred pár týždňami nám z MIRRI SR odpísali, že pre nedostatok financií nám dotácie neschválili. Čakáme preto, či sa táto výzva doplní, alebo pôjdeme cez nejakú inú. Mrzí ma to, pretože na tomto projekte som s odbornými zamestnancami mesta pracoval asi rok, preto by som ho chcel dotiahnuť do konca. Veľmi sa teším z obnovenej zvonice na námestí, začíname rekonštruovať hotel Ďumbier a veľkou výzvou pre brezniansku samosprávu je radnica. Breznu chýbajú reprezentatívne priestory, napríklad vhodné na uvítanie občanov do života, sobáše, organizovanie kultúrnych podujatí či rôznych konferencií, z ktorých by mesto malo príjem. Okresné a slobodné kráľovské mesto si zaslúži mať svoje vlastné priestory, ktoré doteraz nemá. Projekt je už pripravený, čakáme len na adekvátnu výzvu. Veľmi by som si tiež prial, aby sme sa pustili do sfunkčnenia nášho námestia. Vidíme nešťastné umiestnenie terás, plánujeme prerobiť pódium a vybudovať malý amfiteáter so zázemím pre účinkujúcich a sociálnym zariadením. Treba pokračovať v obnove ciest a chodníkov. Urobíme všetko pre to, aby sme na realizáciu plánovaných projektov našli externé zdroje, pretože v mestskej pokladni ich po zásahu vlády bude určite menej.

- Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. Ja som začal podnikať v osemnástich rokoch, hneď tri dni po maturite som si založil živnosť. V tej dobe veľa vecí nefungovalo a mnohí ľudia sa na veci pozerali, ako sa to nedá. Ja som si na začiatku povedal, nájdeme spôsob, ako sa to dá. Nehľadajme problémy, nepozerajme sa stále negatívne a nezabúdajme pri tom na čestnosť a odvahu. Pri všetkej skromnosti však treba myslieť na zdravie.

Víno a histamínová intolerancia

V dnešnej dobe si mnohí z nás starostlivo vyberajú produkty, ktoré budú konzumovať. Niekedy môžu prameniť aj z nášho zdravotného stavu, hovoríme o histamínovej intolerancii. Problém v strave spôsobuje aminokyselina histamín, na ktorú je víno bohaté. Avšak špeciálnou výrobou sa dá docieliť, minimálne množstvo histamínu vo vínach ktoré nesú názov bez histamínové resp. Je to široké spektrum potravín a pochutín napríklad niektoré druhy vína a alkoholu, syrov, mliečnych výrobkov, rýb ale aj zeleniny ovocia a taktiež čokoláda. Aby toho nebolo málo komplikáciu môže spôsobiť to, že histamín sa neobjavuje v rovnakej surovine v rovnakom množstve. Skúsim to priblížiť na víne. Niekedy si dáte pohár bieleho vína a ťažkosti nastanú a niekedy si doprajete viac a ste v poriadku.

Keďže problémy s HIT sa vyskytujú častejšie až v posledných rokoch, zatiaľ iba prvé lastovičky pri výrobcoch nechávajú merať hladinu HIT a uvádzajú ho na etikete.

tags: #country #jedalny #lastovicky

Populárne príspevky:

• Návod na plienkovú tortu
• Príznaky alergie na kravské mlieko
• Živá hmotnosť kuraťa
• Dávkovanie Robitussin Antitussicum
• Mascarpone a jeho cena