Deskriptívna analýza spotreby hovädzieho mäsa

Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.

Tento článok sa zameria na podrobné zobrazenie vývoja konzumácie rôznych druhov mäsa v európskych krajinách za posledných 60 rokov, pričom jednotlivé trendy budú ilustrované pomocou grafov. Prehľadávanie týchto údajov nám umožní lepšie pochopiť, ako sa vyvíjala spotreba mäsa, aké faktory tento vývoj ovplyvňovali a aké sú súčasné trendy v tejto oblasti.

Spotreba mäsa na Slovensku od roku 2015 rastie. V roku 2019 zaznamenaná celková spotreba 69,3 kg mäsa bola vyššia oproti roku 2018 o 5 kíl (7,8 %) a oproti roku 2015 bola vyššia až o 37 %. Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso, ktoré od roku 2015 zaznamenalo priemerný medziročný nárast spotreby o 117,6 p.b. a bravčové mäso s priemerným medziročným nárastom spotreby o 1,5 p.b.

Podľa odhadov rast spotreby mäsa mierne pribrzdila pandémia koronavírusu, avšak v priemere sa budeme stále pohybovať na úrovni 70 kíl mäsa na obyvateľa za rok. Slováci jedia čoraz viac mäsa, spotreba sa dostáva na úroveň v západných krajinách. Dôvodom je zlepšujúca sa situácia v slovenských domácnostiach, ktoré si doprajú viac. Platí, že čím má rodina vyšší disponibilný príjem domácnosti, tým aj väčšia spotreba mäsa aj mäsových výrobkov.

V konzumácii mäsa sa už dostávame nad priemer 27 krajín Európskej únie, pričom spotreba na hlavu je u nás asi dvakrát vyššia, než celosvetový priemer. V deväťdesiatych rokoch spotreba mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku výrazne klesla, dnes opäť stúpa. Vysokú spotrebu mäsa na obyvateľa má napríklad Nemecko (88,4 kg) a Rakúsko (95,3 kg).

V súčasnosti možno očakávať výkyvy aj v spotrebe mäsa, ktorá pritom na Slovensku v posledných rokoch kontinuálne rastie. Na výkyvy, ktoré mäsiari aktuálne evidujú, má vplyv súčasná hospodárska situácia. Spracovatelia hovädziny už napríklad spozorovali pokles jej predaja. Súvisí to s faktom, že mäso sa na Slovensku stáva jedným z ťahúňov zdražovania potravín a predikcie nevyzerajú ružovo. Otázne je, aký to bude mať dopad na producentov, či už na prvovýrobcov alebo na spracovateľov.

Po vlaňajšku je väčšina slovenských kupujúcich ešte viac citlivá na cenu. Zdá sa, že ľudia spohodlneli a najmä v ostatnom čase každý nákup naozaj preratúvajú do posledného centa. Pri nákupoch mäsa vyčkávajú na akcie, ktoré znižujú cenu v rozmedzí od 20 do 30 percent. Šetria na elektrine, neoplatí sa im mäso strkať do mrazničiek. Nakúpia si to, čo ponúknu obchody v akciách.

Vývoj spotreby mäsa v Európe

Európska komisia poukazuje na mierne optimistický výhľad pre trhy s mäsom v nasledujúcom roku. Zatiaľ čo vývoz sa odhaduje na -0,4 %, dovoz mäsa sa očakáva o 0,3 % vyšší. V prípade hovädzieho mäsa Brusel odhaduje pokles výroby a spotreby o 1,1 %. Obchod (vývoz/dovoz) s tretími krajinami sa má zmeniť len nepatrne.

Spotreba na obyvateľa v EÚ sa odhaduje na 9,4 kg (2023: SR 5,8 kg; ŠUSR; pozn. redakcie). V odvetví bravčového mäsa Komisia očakáva pokles výroby o 0,22 %. Očakáva sa, že hrubá spotreba sa zvýši minimálne o +0,1 %. Spotreba na obyvateľa sa odhaduje na 30,9 kg (2023: SR 40,6 kg; ŠUSR; pozn. redakcie). EÚ odhaduje, že produkcia hydinového mäsa je o 0,9 % vyššia ako v predchádzajúcom roku. Očakáva sa, že spotreba sa zvýši o +0,8 %. Spotreba na obyvateľa sa zvyšuje na 25,2 kg (2023: SR 22,2 kg; ŠUSR; pozn. redakcie). Tento trend však nie je v celej EÚ jednotný.

Graf vývoja spotreby bravčového mäsa v Európe

Bravčové mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa v mnohých európskych krajinách a jeho spotreba je dlhodobo vysoká. Avšak spotrebu bravčového mäsa ovplyvňovali faktory ako zmeny v životnom štýle, ekonomická situácia, zdravotné odporúčania či nárast záujmu o alternatívne zdroje bielkovín. V posledných rokoch konzumácia bravčoviny na Slovensku trvale stúpala. V roku 2021 celková spotreba mäsa dosiahla 71,1 kilogramu na obyvateľa, z čoho bravčovina tvorila viac ako polovicu, bez dvoch dekagramov rovných 40 kilogramov. Od roku 2015 do roku 2021 narástla jej spotreba o desať kilogramov.

Graf vývoja spotreby hovädzieho mäsa v Európe

Hovädzie mäso, hoci ho mnoho európskych krajín považuje za dôležitú súčasť jedálnička, prešlo rôznymi fázami poklesu a rastu spotreby. Tieto výkyvy boli ovplyvnené faktormi, ako sú ekonomické krízy, rastúce náklady na produkciu, environmentálne otázky a meniace sa stravovacie preferencie. Graf nám poskytuje detailný pohľad na to, ako sa európska spotreba hovädzieho mäsa vyvíjala v závislosti od týchto vplyvov.

Graf vývoja spotreby hydinového mäsa v Európe

Hydina, najmä kuracie mäso, sa v priebehu času stala čoraz populárnejšou alternatívou k iným druhom mäsa, a to vďaka jej dostupnosti, nižšej cene a vnímaniu ako zdravšej voľby. Na nárast spotreby hydiny mali vplyv aj zmeny v stravovacích návykoch, vyšší dopyt po chudších zdrojoch bielkovín a posun smerom k ľahšie stráviteľným potravinám. Spotreba hydinového mäsa v Česku vzrástla od roku 1948 zhruba 13 násobne z necelých 2 kg na 24,8 kg na osobu ročne v roku 2009. V rámci EÚ je nadpriemerná.

Graf vývoja spotreby ovčieho mäsa v Európe

Ovčie mäso, hoci tradične menej konzumované ako bravčové či hovädzie, má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba ovčieho mäsa sa však v priebehu rokov menila v dôsledku faktorov, ako sú demografické zmeny, ekonomická dostupnosť a rastúci záujem o udržateľné stravovanie. Tento graf poskytuje prehľad o tom, ako sa tieto faktory premietli do vývoja spotreby ovčieho mäsa v rôznych regiónoch Európy.

Graf vývoja spotreby rýb a morských plodov v Európe

Ryby a morské plody, ktoré sú tradičnou súčasťou stravy v prímorských oblastiach, zažívajú rastúci záujem aj v iných častiach kontinentu, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam a odporúčaniam odborníkov na výživu. Na spotrebu rýb a alternatívnych druhov mäsa vplývali trendy ako rastúci záujem o pestrú a vyváženú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa.

Dovoz a kvalita mäsa

Ak z kilogramu slovenského mäsa odtečie spotrebiteľovi 20 centov, tak pri poľskom je to 40 centov. Pri ročnej spotrebe na úrovni 39-40 kilogramov spotrebiteľ pri dovozovom mäse môže stratiť oproti slovenskému dovedna 15 eur.

V roku 2017 zverejnila EMA - Európska lieková agentúra výskyt zvyškov antibiotík v bravčovom mäse. Kým v slovenskej bravčovine namerali 43,2 miligramu, v poľskej tri razy toľko, v nemeckej takmer päťnásobok toho, čo v slovenskej.

Ak povedzme ešte v roku 1997 80 percent bravčoviny pochádzalo zo slovenských fariem, v minulom roku z každých desať predaných kilogramov to bolo už len 2,5 kilogramu. Teraz jeme väčšinu mäsa z dovozu zo západnej Európy. Stali sme sa konzumentmi jej prebytkov.

Problémy slovenských chovateľov

"Vyrábame kvalitné mäso, ale doma ho nemáme komu predať,“ vysvetľuje predseda Robert Šmatlák. V dôsledku rastu cien energií a krmív družstvo zdvihlo cenu bravčovej polovičky o 15 centov za kilogram. Jeden z lokálnych odberateľov okamžite stopol odber. Vraj ľudia to nekúpia.

"Náš najspoľahlivejší odberateľ je posledných trinásť rokov istý maďarský bitúnok. Tam ide naše kvalitné mäso a na Slovensko prúdia prebytky z Nemecka, zo Španielska, z Belgicka. Nakupujú ho v celom spektre predajných sietí od supermarketov veľkých reťazcov po farmárske obchody."

"Mám dve deti a jedia v škole samú kuracinu z dovozu. Prečo nie je zacielená podpora v školských jedálňach na kúpu slovenských potravín? Roky sa o tom hovorí, ale je to mlátenie prázdnej slamy,“ opisuje realitu Robert Šmatlák.

Veci dáva do širšieho kontextu: "Na Slovensko sa valí ukrajinské obilie, ktoré malo ísť do tretích krajín, čo rozvracia ekonomiku družstiev. Treba sa opätovne pozrieť na jeho kvalitu. Od ich chovu závisí život živiteľov 30 rodín,“ hovorí Šmatlák a dodá, čo mu v ostatných dňoch nepridáva na pokoji: V okrese Žarnovica zachytili diviaka nakazeného africkým morom ošípaných. A to je nebezpečne blízko jedného z posledných intenzívnych chovov.

Ešte v roku 1990 poľnohospodári chovali vyše 2,5 milióna prasiat, na začiatku roku 2023 ich zostalo 400-tisíc.

Emisie skleníkových plynov a poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo na Slovensku reprezentuje 7 percent emisií skleníkových plynov (rok 2020), uvádza SHMÚ. Sektor poľnohospodárstva reprezentuje na Slovensku 7 percent emisií skleníkových plynov (rok 2020) a v ostatných rokoch je stabilný (emisie neklesajú ani nerastú). Na obr. 2 vidno, že hovädzí dobytok je kľúčová kategória zvierat produkujúca prevažné množstvo emisií metánu a oxidu dusného. V rámci sektora poľnohospodárstva je to: 37 % dojnice a 43 % ostatný hovädzí dobytok (HD). V tom je započítaný metán aj oxid dusný z chovu a z nakladania so živočíšnym odpadom, ako aj z pastvy.

Podiel hovädzieho dobytka na produkcii emisií metánu a oxidu dusného

Drvivá väčšina poľnohospodárskej pôdy vo svete slúži dobytku - buď ako pastvina alebo ako polia na pestovanie plodín pre dobytok. Plocha pastvín (ročná výmera) na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR je od roku 2007 relatívne stabilná s menšími medziročnými fluktuáciami, ktoré sú na úrovni ± 2 %. Medzi rokmi 2003 až 2004 sa plocha pasienkov znížila o 35 % z dôvodu celkového poklesu využívanej poľnohospodárskej pôdy (- 13,5 %, obr. Na prezentovanej ploche sa pasú všetky druhy hospodárskych zvierat.

Od roku 1990 neregistrujeme na Slovensku odlesňovanie spojené s rozširovaním pasienkov na pasenie hospodárskych zvierat. Trend je opačný. Dochádza buď k zalesňovaniu pasienkov (nárast lesných plôch na nelesných pôdach), alebo rozorávaniu pasienkov na ornú pôdu. Podľa informácií Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra sa hovädzí dobytok kŕmi prevažne kukuričnou, ďatelinovou a lucernovou silážou, obilím, repkový šrotom a senom. Okrem toho je hovädzí dobytok v priemere na pastve na Slovensku 150 dní (podľa údajov Výskumného ústavu živočíšnej výroby).

Výmera využívanej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je relatívne konštantná. Momentálne nedokážeme povedať, že chov hovädzieho dobytka na Slovensku vyvoláva tlak na odlesňovanie. Treba poznamenať, že stavy hovädzieho dobytka na Slovensku klesajú od roku 2014.

Alternatívy a budúcnosť spotreby hovädzieho mäsa

Podľa novej štúdie by jednou z vhodných stratégií mohla byť náhrada hovädzieho mäsa za mikrobiálne proteíny. Využívajú sa mikroorganizmy, buď huby alebo baktérie. Najznámejším mikrobiálnym proteínom je Quorn známy v Spojenom kráľovstve už niekoľko desaťročí. Podľa novej štúdie z Nature by náhrada 20 percent globálnej spotreby hovädzieho mäsa za mikrobiálne proteíny (Quorn a iné) do roku 2050 znížila odlesňovanie na polovicu.

„Dobrou správou je, že ľudia sa nemusia báť toho, že budú v budúcnosti jesť len zeleninu. Štúdia neskúmala efekt výmeny hovädzieho mäsa za rastlinnú stravu ani laboratórne vyrobené mäso. Výroba mikrobiálnych proteínov vyžaduje elektrickú energiu, čo môže čiastočne kompenzovať inak pozitívny vplyv týchto potravín na životné prostredie.

„Rozsiahly prechod na biotechnologické potraviny si vyžaduje aj rozsiahlu dekarbonizáciu výroby elektrickej energie, aby sa mohol plne rozvinúť potenciál ochrany klímy,“ vraví v správe k štúdii Alexander Popp a dodáva: „Ak to urobíme správne, mikrobiálne bielkoviny môžu pomôcť milovníkom mäsa prijať túto zmenu.

Vývoj konzumácie mäsa v číslach:

tags: #deskriptivna #analyza #spotreby #hovadzieho #masa #informacie

Populárne príspevky:

• Príprava konopného mlieka
• Zdravotné benefity maslovej fazule
• Zábava v Handlovej
• Recepty na plnené tortilly
• Netradičná Kuracia Bábovka