Slaná Chuť Pokožky u Detí: Príčiny a Dôsledky

Rozprávková veta „Mám ťa rada ako soľ“ trefne vystihuje chuťovú preferenciu mnohých ľudí. V skutočnosti môže dokonca ísť o viac ako o preferenciu - o závislosť od slanej chuti. V priemere dennú dávku soli v našej strave prekračujeme niekoľkonásobne.

Sodík, ktorý naše telo v soli získava, patrí medzi hlavné ióny udržujúce stabilné prostredie medzibunkového prostredia a hospodáriace s vodou. Napriek tomu za nadmernú konzumáciu soli naše telo za to nebude vďačné. Jej nadbytok je dobre známym faktorom rastu krvného tlaku. Okrem obehovej sústavy má ale neblahý vplyv aj na ďalšie systémy - obličky, kosti alebo žalúdok.

V našom článku sa dozviete viac nielen o týchto rizikách, ale aj aké je zdravé množstvo soli, ktoré naše telo potrebuje.

Jedlá soľ je z chemického hľadiska chlorid sodný (NaCl). Čistého sodíka je v soli 40 %. V tele sa sodík nachádza hlavne v tekutinách obklopujúcich bunky ako tzv. extracelulárny ión. Má veľmi dôležitú úlohu, pretože sodíkový katión (Na+) svojím kladným nábojom vyrovnáva elektrický potenciál, využívajú ho najrôznejšie prenášače alebo sa zúčastňujú vzniku nervových vzruchov.

Významne sa sodík podieľa aj na hospodárení tela s vodou, každý ión sodíka v tele totiž okolo seba drží hneď niekoľko molekúl vody. Bežná hladina sodíka v krvi je 140 mmol/l. Vylučuje sa z tela obličkami a prípadne aj potom.

Slaná chuť funguje ako chuťový enhancer (stimulátor). Zvýrazňuje ďalšie chute, zvyšuje pôžitok z jedla a dá sa z istého hľadiska považovať za návykovú.

Ako už bolo spomenuté vyššie, sodík na seba viaže vodu. Viac sodíka v krvi tak znamená aj celkovo viac tekutín v krvnom riečisku. Kvôli tomu rastie krvný tlak aj záťaž na celý obehový systém so všetkými svojimi rizikami. Orgánom, ktorý musí zvládať nadbytočný sodík vylučovať, sú obličky.

Diéta s vysokým obsahom soli je dráždivá pre tráviaci trakt. Navyše sa zdá, že baktérii Helicobacter pylori spôsobujúcu rozvoj žalúdočných vredov z nejakého dôvodu slanšie prostredie vyhovuje.

Zvyšovanie chuti do jedla, za ktorým môže stáť čo i len podprahové množstvo soli, môže byť faktorom prispievajúcim k rozvoju nadváhy a obezity. Tá zase významne prispieva k zvyšovaniu krvného tlaku a rozvoju metabolického syndrómu. Okrem toho zvýšenie hmotnosti môže vyvolať zadržiavanie vody v tele kvôli nadbytočnému príjmu sodíka a následné opuchy. Obličky sú totiž v takejto situácii často preťažené a nevylučujú sodík dostatočne rýchlo.

Straty vody kompenzuje väčší pocit neustáleho smädu a sucha v ústach. Telo množstvo sodíka prísne reguluje.

Zvýšená hladina sodíka v krvi sa označuje ako hypernatriémia a hrozí napríklad pacientom s zlyhávajúcimi obličkami alebo pri závažné dehydratáciu.

Koľko Soli Je Tak Akurát?

Odborné odporúčania sa mierne líšia, avšak maximálne odporúčané množstvo soli za deň pre dospelého človeka sa pohybuje okolo 5 - 6 g teda približne jednej čajovej lyžičky. Táto soľ zahŕňa všetku skonzumovanú soľ v hotových jedlách aj na dosolovanie. Realita je v Slovenskej republike ale taká, že dospelí konzumujú pokojne okolo 15 g soli denne!

Najväčší podiel soli v strave predstavuje „skrytá“ soľ, ktorú obsahujú hotové jedlá, údeniny, polotovary alebo niektoré tvrdé syry. Solenie je hlavným vinníkom zvýšeného príjmu sodíka. Nie je ale jeho jediným zdrojom. V jedálničku sa vyskytujú aj ďalšie zlúčeniny bohaté na sodík. Napríklad taká jedlá sóda (hydrogénuhličitan sodný) už svojim názvom napovedá, že sodík obsahuje. Tiež mnohé kypriace prášky do pečiva okrem sódy obsahujú napríklad difosforečnan sodný.

Neradostným faktom v detskej populácii je čoraz častejší záchyt hypertenzie. Potraviny s vysokým obsahom soli alebo dokonca slané pochutiny by sa ale do zdravého detského jedálnička nemali vôbec dostávať. Podľa odhadov ale strava predškolákov a školákov odporúčané množstvo soli prekračuje 3-4x.

S obľubou slanej chuti sa nerodíme. Ide o návyk, ktorý získavame až neskôr. Rovnako, ako sa dá chuti na slané privyknúť, sa ju možno aj odnaučiť. Ak začnete pre svoje zdravie postupne množstvo soli v jedle znižovať, chuťové poháriky sa postupne znova vycvičia a budú slanú chuť zachytávať citlivejšie.

Čo sa stane, keď prestanete piť soľ?

Tipy na zníženie príjmu soli

Obmedziť dosoľovanie pokrmov dokážete už len tým, že soľnička nebude pri jedle hneď po ruke. A možno sa ukáže, že dosoľovať naservírovaný pokrm nie je až také nutné (minimálne nie toľko, aby stálo za to si pre soľ dôjsť alebo si o ňu povedať).
Najväčší podiel soli v jedálničku nie je tá, ktorú do jedla sypeme sami. Hlavnými zdrojmi soli sú už hotové alebo trvanlivé potraviny. Veľmi vysoký obsah soli majú údeniny, tvrdé syry, slané pochutiny, solené oriešky, instantné polievky a jedlá alebo fast-foodové jedlá. Soľ v trvanlivých potravinách má dôležitú úlohu pre ich konzerváciu.
Nielen soľ je nositeľkou farebných chutí. Nebojte sa experimentovať s dochucovaním pomocou byliniek alebo korenia, ktoré jedlo obohatí bez zbytočnej soli. Významným nositeľom chuti v potravinách sú aj tuky. V západnej strave je nasýtených tukov nadbytok. Avšak zdravé tuky bohaté na omega-3 nenasýtené mastné kyseliny často chýbajú.
Medzi výživové údaje uvádzané povinne na všetkých obaloch potravín patrí aj množstvo soli. Sodík sa niekedy skrýva aj na miestach, kde by ste ho nehľadali. Napríklad mnohé látky obsiahnuté v liekoch alebo doplnkoch stravy sú vo forme sodnej soli a ako také obsahujú sodík. Príkladom môže byť látka glukosamín sulfát, ktorú poznáte napríklad z kĺbových výživ. Glukosamín je prirodzenou látkou šliach a chrupaviek.
Zakázať si navždy obľúbenú slanú pochutinu môže pre mnohých byť neprekonateľná požiadavka. Tiež napríklad stretávanie s priateľmi alebo rodinné oslavy či grilovanie často sprevádzajú nie úplne zdravé potraviny. Veľký rozdiel ale robí už to, koľko takej potraviny skonzumujete a ako často ju maškrtíte. K mnohým dobrotám dnes tiež nájdete zdravšie alternatívy. Ďalej tiež existujú potraviny alebo náhradky soli, ktoré vedia nadmernú konzumáciu soli aspoň vyvažovať.
Sodík a draslík sú 2 kladné ióny. Obaja sú pre telo nevyhnutné. Zatiaľ čo sodík nájdete mimo buniek, draslík sa nachádza vo vnútri. V mnohých telových procesoch tieto ióny svoje pôsobenie vzájomne vyrovnávajú. Vysoký obsah draslíka má čerstvé ovocie a zelenina, ďalej strukoviny, mliečne výrobky, orechy, kakao alebo ryby.

Nedostatok sodíka

O nedostatku soli v našej strave nemôže byť reč, preto sa zdá, že nedostatok sodíka nehrozí. U zdravých ľudí to naozaj platí. Existujú ale stavy, ochorenia alebo lieky, ktoré môžu nízku hladinu sodíka v krvi (hyponatrémiu) vyvolať. Spravidla sa ich musí stretnúť viac dohromady. Patrí sem napríklad zlyhanie pečene, srdca alebo obličiek, dlhodobé zvracanie, závažné respiračné choroby, onkologické ochorenia, hypoglykémia, užívanie niektorých liekov ako diuretiká alebo psychofarmaká aj nadmerný príjem tekutín.

Rôzne druhy soli

Ako soľ sa všeobecne môže nazývať nielen chlorid sodný, ale mnoho ďalších anorganických aj organických zlúčenín. Napríklad taká Epsomská soľ prezývaná aj horká soľ je v skutočnosti heptahydrát síranu horečnatého. Používa sa na kúpele, po požití má preháňavé účinky. Prirodzene sa nachádza v niektorých minerálnych vodách, ktoré sú známe práve svojimi preháňavými vlastnosťami.

Morská soľ získaná odparovaním morskej vody obsahuje okrem chloridu sodného aj ďalšie minerály. Jedinečným typom morskej soli je tzv. Maldonská soľ.

Himalájska soľ je špeciálnym typom kamennej soli ťaženej v oblasti Himaláje. Je známa vďaka svojej prirodzene ružovej farbe, ktorú má vďaka prímesi oxidu železitého.

Čierna soľ (tiež Kala Namak alebo Sanchal) je tradičná indická soľ vulkanického pôvodu.

Jodizácia soli

V strednej Európe je bežný nedostatok jódu. Nemáme prístup k moru a morskej soli, ktorá ho prirodzene obsahuje. Ani konzumácia morských rýb nie je v našich zemepisných šírkach každodennou záležitosťou. Situáciu s nedostatkom jódu preto rieši jodizácia soli. Soľ s jódom musí obsahovať aspoň 27 mg jódu v 1 kg soli. Vďaka tomuto opatreniu môžeme mať ľahko v jedálničku dostatok jódu, ktorý zaistí správne fungovanie štítnej žľazy a prevenciu strumy.

Využitie slanej vody

Slané roztoky alebo morské vody môžu byť každodenným pomocníkom v starostlivosti o naše sliznice. Hypertonické morské vody vo forme nosných sprejov s vysokým obsahom solí pomáhajú pri opuchnutej nosovej sliznici počas nádchy. Izotonická morská voda, ktorá má obsah solí nižší, sa potom hodí na pravidelnú nosnú hygienu. Slanú vodu je možné tiež inhalovať.

Najslanejším morom je Mŕtve more. Soľ z neho sa okrem iného dá využiť aj ako prísada do kúpeľa. Vďaka nej si benefity morskej vody a jej pôsobenie na koži môžete užívať aj doma.

Problémy s obličkami u detí

Problémy s obličkami u detí sú vážny zdravotný problém, ktorý môže viesť až k zlyhaniu obličiek. Medzi rizikové faktory patria aj vývojové chyby močového ústrojenstva. Rodičia by si mali všímať nešpecifické signály, ktoré môžu na problém upozorniť. Funkcie obličiek môžu zlyhávať akútne alebo chronicky.

Ročne pribudne štyri až osem detí s diagnózou zlyhania obličiek. Pri chronickom zlyhaní obličiek môžu chýbať klinické príznaky. Jednou z príčin, ktorá vedie až k chronickému obličkovému ochoreniu, sú opakované infekcie močových ciest, ktoré sa najčastejšie vyskytujú u adolescentiek. Nepoznaná infekcia v detstve je predpokladom chronickej obličkovej choroby v dospelosti. Správna a rýchla diagnostika a liečba sú zaručenou prevenciou. Funkčnosť obličiek ovplyvňuje aj životospráva, pričom negatívny vplyv má nesprávny pitný režim a nadmerné solenie.

Za nadmerný príjem sodíka môžu skryté soli v potravinách. Až dve tretiny prijímanej soli v detskej strave pochádzajú z priemyselne spracovaných potravín. Nevhodné sú omáčky či polievky z polotovarov, ale aj kečup. Obličky trpia aj nesprávnym pitným režimom.

Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda. Poškodenie obličiek u detí môžu spôsobiť aj lieky, pretože väčšina liekov, ktoré dieťa dostane, sa vylučuje obličkami a každý liek je pre obličky svojím spôsobom toxínom.

Funkcia obličiek u detí

Zdravé deti prichádzajú na svet s plne anatomicky vyvinutými a takmer úplne funkčnými obličkami. Rodia sa s definitívnym počtom obličkových klbôčok - glomerulov, ktoré sú základnými funkčnými jednotkami obličiek. V glomeruloch sa krv prvotne očisťuje od produktov látkovej výmeny. Po pôrode sa už žiadne nové glomeruly netvoria, deti ich majú približne milión v každej obličke.

Sú veľmi bohato zásobené krvou, čo súvisí s ich hlavnou funkciou. Filtruje sa v nich krv, pri ktorej sa telo zbavuje odpadových produktov metabolizmu, škodlivín a liekov, ktoré sa vylučujú z organizmu prostredníctvom moču. Každú minútu nimi pretečie jeden liter krvi, za deň je to až 1 440 litrov. Z toho sa vytvorí jeden až dva litre moču.

Ich úlohou je teda udržovať rovnováhu vnútorného prostredia tela, tzv. homeostázu - najmä starať sa o hospodárenie s vodou a minerálmi a vylučovať odpadové látky, ktoré vznikajú pri látkovej výmene. Z minerálov je pre obličky najzložitejšie spracovanie sodíka.

Významnou funkciou obličiek je aj tvorba niektorých hormónov, napríklad erytropoetínu, ktorý reguluje tvorbu červených krviniek, a renínu, ovplyvňujúceho krvný tlak.

Vrodené chyby vylučovacej sústavy

Obličky sú súčasťou vylučovacej sústavy a práve vrodené chyby vylučovacej sústavy sú najčastejšie, vyskytujú sa u 5 až 10 percent živonarodených detí. Delia sa podľa závažnosti na chyby nezlučiteľné so životom (napríklad nevyvinutie ani jednej obličky), nezávažné vrodené chyby a vážne vrodené vývojové chyby (ide najmä o prekážky v odtoku moču, čo spôsobuje jeho hromadenie a tým aj hromadenie škodlivín v tele).

Medzi najčastejšie vrodené chyby obličiek patria:

Chýbanie jednej obličky: Je spojené so zväčšením druhej. Ak sa nevyvinie jedna, druhá prevezme jej funkciu a chyba sa zvyčajne neprejaví. Vždy je však lepšie, ak sa chyba včas odhalí a rodičia dieťaťa dopredu vedia o možných komplikáciách.
Podkovovitá oblička: Je tvarovo odlišná. Vzniká, keď dolné póly obličky pri vývoji splynú, takže dieťa má jednu spojenú obličku namiesto dvoch oddelených.
Odlišná poloha obličiek: Ak nie je komplikovaná, sa zvyčajne neprejaví. Môže spôsobovať necharakteristické bolesti brucha alebo koliku.

Zriedkavejšie vrodené poruchy obličiek

Polycystická choroba: Najčastejšie dedičné ochorenie obličiek s výskytom v populácii 1 : 500 až 1 : 1 000 ľudí a s pravdepodobnosťou prenosu tejto choroby na ďalšiu generáciu asi 50 %. V priebehu života sa pacientom obličky zväčšujú a môžu vážiť až niekoľko kilogramov. Funkčné tkanivo ubúda a obličky zlyhávajú. Choroba môže byť úplne bez príznakov.
Autozomálne recesívna cysta obličiek: Ďalšia nie príliš častá forma polycystickej choroby obličiek. Ochorenie sa prejavuje rýchlym rozvojom nedostatočnosti obličiek už v popôrodnom období s početnými prejavmi na ďalších orgánoch vrátane pečene. Liečba je náročná a zameriava sa na spomalenie rozvoja nedostatočnosti obličiek a liečbu pečene.
Alportov syndróm: Dedičné ochorenie, ktoré sa prejavuje glomerulonefritídou (zápalom glomerulov) s krvou v moči a poruchou sluchu alebo hluchotou. V 80 % prípadov je dedičnosť viazaná na X chromozóm a chorí sú mužského pohlavia.
Fábryho choroba: Vzácne dedičné ochorenie viazané na X chromozóm a v populácii sa vyskytuje 1: 40 000 ľudí. V genetickej výbave tela pri Fábryho chorobe chýba alebo je prítomný v menšom množstve enzým známy ako alfa-GAL (alfa-galaktosidáza) a dochádza tak k hromadeniu tukovej látky GL-3 v najrôznejších orgánoch - v koži, v srdci s prejavmi kardiomyopatie a s následným srdcovým zlyhaním, v obličkách - nefropatia končiaca zlyhaním obličiek.

Akútne zlyhanie obličiek

Je náhly stav, pri ktorom prestávajú správne fungovať obličky pre ich poškodenie, obmedzený krvný obeh či zablokovanie odtoku moču. Hlavným príznakom je znížený alebo žiadny odtok moču. Ďalej sa pridružujú žalúdočné ťažkosti, dýchavičnosť, hnačka a strata chuti do jedla. Ak sa ochorenie nelieči, môže viesť až k smrti dieťaťa. Je preto dôležité, ak sa objavia príznaky, ihneď odviesť dieťa do nemocnice.

Hemolyticko-uremický syndróm (HUS) Ide o závažné, život ohrozujúce ochorenie obličiek, ktoré vedie k ich zlyhaniu a poškodeniu ďalších orgánov. Je príčinou rýchlo postupujúceho zlyhania obličiek, anémie a poškodenia ďalších orgánov pre abnormálnu zrážanlivosť krvi. Postihuje najmä deti do 10 rokov. Vyznačuje sa žalúdočnou nevoľnosťou, zvracaním a krvavou hnačkou. Môže sa vyskytnúť aj horúčka, zoslabnutosť či podráždenosť. Až tri štvrtiny detí postihnutých HUS sa nakazilo baktériou E.coli. Zdrojom nákazy je nedovarená hydina, hovädzie mäso alebo kontaminované mliečne výrobky či ovocie.

Zablokovaný odtok moču Močovody môžu byť zablokované deformáciou, ktorá môže byť vrodená, alebo môže byť ich príčinou zranenie, nádor, krvné zrazeniny alebo obličkové kamene.

Príznaky a diagnostika akútneho zlyhania obličiek

Vo väčšine prípadov dieťa trpí príznakmi primárnej choroby či zranenia skôr, než sa objaví zlyhanie obličiek. Hlavným príznakom je znížený alebo žiadny odtok moču, žalúdočná nevoľnosť, zvracanie, dýchavičnosť, hnačka a strata chuti do jedla. Dieťa môže byť zmätené, trpieť závratmi, kŕčmi, tvoria sa mu nevysvetliteľné podliatiny na tele, má vysoký alebo nízky tlak, môže upadnúť do kómy.

Ak má dieťa príznaky akútneho zlyhania obličiek, okamžite treba zavolať lekára a nechať ho previezť do nemocnice. Lekár urobí krvné testy a rozbor moču, aby zistil, ako dieťaťu pracujú obličky. Na základe vyšetrenia, testov a RTG vyšetrenia sa pokúsi určiť príčinu akútneho zlyhania obličiek.

Liečba akútneho zlyhania obličiek

Je potrebný dôkladný monitoring presného výdaja a príjmu tekutín. Ak dieťa nemočí a rozvíjajú sa opuchy, musí sa príjem tekutín obmedziť na minimum a podávať diuretiká, aby sa čo najskôr obnovila tvorba moču a činnosť obličiek. V prípade, že pretrváva nízka tvorba moču a v krvi sa hromadia toxické látky, ktoré ohrozujú život dieťaťa, prítomný je vysoký krvný tlak, ťažko odpovedajúci na liečbu či výrazné opuchy, musí sa pristúpiť k akútnej dialýze.

Približne u tretiny detí, aj keď sa opätovne obnoví funkcia obličiek, tvorba moču a vylučovanie splodín metabolizmu z tela, sa základné funkcie neupravia do pôvodného stavu, ale ostávajú mierne znížené a po rokoch môžu postupne klesať až do štádia pokročilého chronického zlyhania.

Chronické zlyhanie obličiek

Znamená, že sa funkcia obličiek postupne pomaly zhoršuje. Pri chronickom zlyhávaní sa odpadové látky začnú hromadiť v tele dieťaťa a obličky sú čoraz menej schopné ich odfiltrovať. Na rozdiel od akútneho sa chronické zlyhanie vyvíja mesiace či roky.

Príznaky chronického zlyhania obličiek

Choroba sa môže vyvíjať roky bez akýchkoľvek príznakov. Počiatočné príznaky sú mierne, zahŕňajú bolesť hlavy, únavu a celkovú stratu záujmu. Dôležitým klinickým príznakom je porucha rastu, deti bývajú nižšie ako ich rovesníci, môžu mať kostné zmeny pripomínajúce krivicu, sú veľmi málokrvné, časté sú mierne opuchy okolo očí, môžu mať hypertenziu a sprievodné postihnutie srdca. Môžu sa objaviť svalové kŕče, necitlivosť, brnenie a pálenie v dolných končatinách a na chodidlách. Dieťa máva bolesti v kostiach, kĺboch a v svaloch.

Diagnóza chronického zlyhania obličiek

Detský nefrológ stanoví diagnózu na základe krvných testov, rozboru moču a ďalších špecifických testov vrátane imunitného systému. Dôležité je aj ultrazvukové vyšetrenie obličiek a vývodných močových ciest.

Liečba chronického zlyhania obličiek

Keď lekár zistí príčinu choroby, začne liečiť primárne ochorenie a pokúsi sa zastaviť rozvoj postupného zlyhania obličiek. Možnosti liečby zahŕňajú podávanie antihypertenzív, diuretík. Dôležitou súčasťou je podávanie D vitamínu a látky na zníženie hladiny fosforu v tele. Ak zlyhávanie obličiek dospeje až do pokročilého nezvratného zlyhania, indikovaná je dialýza, ktorá je potrebná dovtedy, kým sa nenájde vhodný darca. U detí sa častejšie využíva peritoneálna dialýza. Dieťa má do brucha zavedenú hadičku (katéter), ktorá slúži na podanie dialyzačného roztoku.

Transplantácia obličky

Darcom, vzhľadom na to, že ide o párový orgán, môže byť zdravý živý človek, najčastejšie príbuzný, teda žijúci darca. Častejšie je však darcom človek, u ktorého bola preukázaná mozgová smrť, ale má funkčný krvný obeh.

tags: #deti #príčiny #slanej #chuti #pokožky