Detská hra guľky: História a pravidlá
História biliardu
Pôvodný biliard vznikol ako hra hraná pod holým nebom na zemi a viac pripomínal golf či kriket než moderný stolný šport. Dôkazy o tejto podobe hry nachádzame v historických dokumentoch a ilustráciách z 15. storočia, ktoré zobrazujú ľudí hrajúcich „predchodcu“ dnešného biliardu s príslušnými pomôckami. Tieto hry sa vyvíjali v rôznych formách a zostali populárne až do 17. storočia.Vnútorná verzia biliardu sa objavila pravdepodobne už v 15. storočí. Ľudia, ktorí si chceli zahrať aj počas chladných zimných mesiacov alebo pri zlom počasí, preniesli hru dovnútra. Tak vznikol interiérový biliard. Do polovice 16. storočia sa hra na „stolný biliard“ tešila obľube najmä vo Francúzsku a Anglicku, predovšetkým v radoch aristokracie.
V priebehu 17. storočia jeho popularita výrazne narástla - v Londýne sa začali objavovať verejné biliardové stoly, čím sa hra sprístupnila širšej verejnosti. Biliard si rýchlo získal priazeň hráčov všetkých vrstiev. Mal tú výhodu, že si nevyžadoval veľkú fyzickú námahu, no zároveň preveril hráčovu presnosť, logiku a obratnosť.
Hoci sa v tom čase biliard podobal skôr na spoločenskú zábavu než na špičkový šport, existovalo viacero jeho variantov, ktoré sa líšili pravidlami aj vybavením. Jednou z najznámejších hier toho obdobia bola „Port and King“, pri ktorej sa používali len dve gule - po jednej pre každého hráča - a palica s rozšíreným koncom, nazývaná „mace“. Hracia plocha obsahovala šesť dier, ktoré slúžili ako prekážky. Na jednom konci stola stála bránka v tvare oblúka („Port“) a na druhom drevená figúrka („King“). Hráč mal za úlohu poslať svoju guľu tak, aby prešla cez bránu správnym smerom, vrátila sa späť a jemne sa dotkla figúrky - bez toho, aby bránu alebo figúrku prevrátil. Ak sa mu to podarilo, získal bod. Hralo sa väčšinou do piatich bodov.
Rozvoj v 17. a 18. storočí
V 17. storočí sa biliard rozšíril do Anglicka, kde sa stal obľúbenou hrou medzi aristokraciou. Začali sa vyrábať prvé špecializované stoly, používalo sa zelené plátno, ktoré symbolizovalo trávnik, a vznikli prvé pravidlá.
Aj biliardové gule prešli počas svojej histórie zásadným vývojom. Na úplnom začiatku sa vyrábali z dreva, ktoré bolo ľahko dostupné a jednoducho spracovateľné. No približne koncom 17. storočia sa začala používať slonovina, ktorá sa ukázala ako kvalitnejší materiál.
Hoci slonovinové gule neboli vždy dokonale rovnaké, pokiaľ ide o váhu a hustotu, ich popularita prudko rástla, najmä v 19. storočí. V roku 1890 sa do Londýna doviezlo približne 750 ton slonoviny - len na výrobu biliardových gulí. Odhaduje sa, že kvôli tomuto dopytu bolo každý rok zabitých okolo 12 000 slonov.
20 000 biliardových gulí vyrobených zo slonoviny v hodnote 16 000 libier - išlo o najväčšiu zásobu na svete v tom čase.
Spoločnosť Burroughes & Watts predávala mesačne 950 gulí, čo zodpovedalo spotrebe klov 95 slonov mesačne, resp. 1 140 slonov ročne. Východisko z tejto situácie priniesol v roku 1868 americký vynálezca John Wesley Hyatt z New Yorku. Začal experimentovať s alternatívnymi materiálmi a vyvinul prvé plastové biliardové gule. Tie boli konzistentnejšie, pokiaľ išlo o ich fyzikálne vlastnosti, no spočiatku neboli dokonalé - pri silnejších úderoch sa mohli poškodiť alebo prasknúť.
19. storočie
19. storočie prinieslo veľké zmeny. Vývoj materiálov umožnil výrobu kvalitnejších gulí, mantinelov a tág. Objavili sa prvé mechanizmy na návrat gulí, gumové mantinely a biliard sa začal profesionalizovať.
V roku 1835 predstavil John Thurston prvé biliardové stoly vybavené mantinelmi z gumy. Hoci išlo o inováciu, tieto mantinely mali nevýhodu - v chladnom prostredí tvrdli a strácali pružnosť. Hráči ich preto museli občas nahrievať, aby zostali funkčné. Až po viac ako desiatich rokoch pokusov sa podarilo vyrobiť mantinely z vulkanizovanej gumy, ktorá si udržiavala pružnosť nezávisle od teploty.
Vylepšenia pokračovali aj v druhej polovici 19. storočia. V 50. rokoch začal Američan Michael Phelan vyrábať mantinely s novým, vylepšeným tvarom, ktorý výrazne ovplyvnil vývoj hry v USA.
V časoch, keď ešte neexistovala elektrina, bolo osvetlenie biliardového stola značnou výzvou. Na začiatku 19. storočia sa používali sviečky zavesené nad stolom. Tie však kvapkali vosk a znečisťovali hraciu plochu. Sviečky neskôr vystriedali olejové lampy. Tie síce poskytovali silnejšie svetlo, ale mali rovnaký problém - kvapkajúci olej. Zásadná zmena nastala v 60. rokoch 19. storočia, keď sa začalo používať plynové osvetlenie. Vďaka nemu už neboli potrebné tácky a hracia plocha bola lepšie osvetlená.
20. storočie
V 20. storočí sa biliard stal globálnym fenoménom. Po celom svete vznikali kluby, ligy a turnaje. V USA sa pool (najmä osemgule) stal masovo obľúbeným a prenikol aj do filmov a popkultúry.
Dnes je biliard rozšírený po celom svete v rôznych podobách. Hrá sa rekreačne aj profesionálne. História biliardu je fascinujúcou cestou naprieč storočiami. Hra, ktorá vznikla ako zábava šľachty, sa postupne vyvinula na medzinárodne uznávaný šport s miliónmi fanúšikov.
Guľky: Ikonická vonkajšia hra
Tiež na vás pri spomienke na túto hru dýchne nostalgia? Ukážte ju aj deťom a uvidíte, ako sa z hrejivej spomienky stane skvelá zábava. Jediné, čo potrebujete, sú guličky, ktorých cieľom je zasiahnuť priehlbinu.Hra začína rozhodením - každý hráč hodí od štartovacej čiary smerom k priehlbine svoje dve guličky, farebne odlíšené od tých súperových. Ten, kto hodí najbližšie, môže určiť, kto začne. Prvý hráč sa potom hodom všetkých svojich guličiek snaží opäť zasiahnuť priehlbinku. Guličky pritom môže hádzať jednu po druhej alebo ich vyhodiť všetky naraz. Potom hádže druhý hráč.
No a potom už dôjde na samotné ťukanie, podľa ktorého sa tejto hre niekedy hovorí „ťukačka“. Ťuká sa vždy len do jednej vlastnej guličky. Tá potom môže zasiahnuť ľubovoľný počet ďalších guličiek - aj súperových. Hráči sa vždy po jednom ťuku striedajú. A vyhráva jednoducho ten, kto ako prvý doťuká svoje guličky do priehlbiniek.
Ukážka hry guľky
História tejto jednoduchej hry siaha až do starovekého Egypta a Grécka, guličky ale hrali aj Aztékovia. A viete, ako sa spozná „správny ťuk“? Mal by to byť pohyb jedného prsta, pričom sa smiete dotknúť len svojej jednej guličky, ktorá potom môže zasiahnuť akúkoľvek inú, a kľudne aj súperovu. Aký prst pritom použijete, či palec, alebo ukazovák, pravidlá nestanovujú. Je to teda úplne na vás.
Guľky v minulosti
Od skorej jari do neskorej jesene sme sa pri „Kaši o dvoch (3-och, 5-ich či 10-tich)“ alebo pri „Okolo“ grupovali od dvoch do dvadsiatich hráčov, a nervydrásajúce súboje sme zvádzali - chlapci i dievčatá - od siedmej ráno do desiatej večer cez víkendy a cez prázdniny, alebo do zotmenia ihneď po škole. V čase hry nebolo času na jedlo, a napiť sme sa chodievali bleskovo len do upratovacieho kumbálu na prízemí. Hra na čerstvom železiarenskom povetrí, v hline, o hlade a o smäde, súc biedne poobliekaní, dávala zabrať nášmu imunitnému systému, ale byť chorý sa vtedy nenosilo.
V rozhodujúcom okamihu, keď zázračne vyletela von jediná guľka ohlasujúca absolútne víťazstvo (víťaz berie všetko), diváci zamreli, a vzápätí sa nad jamkou rozbesnelo peklo - všetci sa vrhli do jamky, aby si ukradli aspoň čo-to z jackpotu, pričom výherca spravidla vlastným telom chránil svoj ťažko nadobudnutý poklad. Totálny chaos ochladol až po dlhom čase.
Bolo treba reparovať jamky (nové sa vyrábali podrážkou na päte pohybom zo strany na stranu a potom dookola), a každý bol umazaný od hliny - od špičiek deravých trampiek až po mastné ušiská či šticu na hlave. Nechtiská sme mávali čierne až hrôza. Strihať ich nebolo treba - hráči si ich neustálym vyberaním guliek z jamky abradovali až na kožu.
Hrali celé bloky, ulice i štvrte. Skvelí hráči mávali kopy guliek v škatuliach od topánok - hotový majetok to bol! Veľkí chlapci, ktorých hra už nebavila nám robili zle tak, že pochodili topánkami po blate, prirútili sa znenazdajky ako veľká voda, pošliapali nám jamky plné guliek, ktoré sa im prilepili na zablatené podošvy, a takto nás hnusne a čisto z pasie okrádali/ogabávali.
Na Slovensku ručne vyrobené hlinené guľky s jadrom a glazúrou dnes asi nikde ľahko nezoženiete, pred rokmi sa dali kúpiť ešte v Prahe. Nik z nás sa nestal gamblerom - práve naopak - učili sme sa kolektívne zvládať psychicky náročnú hru, učili sme sa súdržnosti, nemali sme nijakého rozhodcu - pravidlá museli dodržiavať všetci, inak by sa celý systém, rozsypal. Hrali vedno malí i veľkí - deti, pubertiaci i adolescenti, a predsa sa vedeli spolu hrať.
Ten, čo dostal tzv. holú, sa vždy mohol spoľahnúť na dobré srdce spoluhráčov, ktorí neraz oferovali celý meštek, aby sa kamoš mohol vrátiť do hry, a nestál bokom ako krab. Individualizmus v dnešnom ponímaní nemal medzi nami šancu. Znamenal by izoláciu a odvrhnutie. Triedne rozdiely neexistovali, nik nemal guľky ani zo zlata ani z platiny. Učili sme sa zvládnuť výhru, ba čo horšie, učili sme sa znášať prehru, totálnu porážku i citeľnú stratu, lebo ten, čo prehral, si musel ďalší meštek kúpiť, a koruna bol ver‘ veľký peniaz.
Ďalšie vonkajšie hry s guľami
Existuje mnoho ďalších vonkajších hier, ktoré sú skvelé pre deti aj dospelých. Niektoré z nich zahŕňajú:
- Pétanque: Moderná verzia tejto hry pochádza z Francúzska a jej názov v preklade znamená jednoducho „gúľaná“. Hrá sa s kovovými guľami, ktoré je potrebné dostať čo najbližšie k tzv. prasiatku, čo je malá drevená gulička.
- Kroket: Kroket sa dnes považuje za výsostne anglický šport, ale v skutočnosti vznikol v polovici 19. storočia vo Francúzsku. Cieľom je posúvať guľu cez bránky k cieľovému kolíku pomocou úderov pálky.
Ukážka hry Petanque
Okrem týchto hier existujú aj ďalšie zaujímavé možnosti, ako napríklad Mölkky, Kubb alebo Holandský biliard. Každá z týchto hier ponúka jedinečný zážitok a je skvelým spôsobom, ako stráviť čas vonku s rodinou a priateľmi.
Jak se hraje Kroket - Pravidla hry Croquet | FYFT.cz
Veríme, že tento článok vám poskytol užitočné informácie o histórii a pravidlách hier s guľami. Nech už sa rozhodnete pre akúkoľvek hru, dôležité je, aby ste sa pri nej zabavili a strávili kvalitný čas so svojimi blízkymi.
tags: #detská #hra #guľky #história #pravidlá
