Diaľnica D1 Hubová – Ivachnová: Nové riešenia a výzvy pri výstavbe

Nový úsek diaľnice D1 Hubová - Ivachnová s dĺžkou 14 920 m sa začína mimoúrovňovou križovatkou Hubová, kde je diaľnica napojená na existujúcu cestu I/18. Úsek sa končí pri obci Ivachnová, kde sa plynule napojí na sprevádzkovaný úsek diaľnice D1 smerom do Košíc.

Stavba priamo nadväzuje na pripravovaný predchádzajúci úsek D1 Turany - Hubová v smere na Martin. Trasa križuje rieku Váh, vedie severným svahom údolia Váhu a obcou Hrboltová, za ktorou vchádza trasa diaľnice do tunela Čebrať a pred mimoúrovňovou križovatkou Likavka vychádza z tunela. Odtiaľ pokračuje pod hradom Likavka, severným obchvatom obcí Martinček a Lisková a opätovne križuje rieku Váh.

Po ukončení výstavby predmetného úseku D1 sa vytvoria podmienky na podstatné odľahčenie dopravy a výrazné zlepšenie dopravno-prevádzkových podmienok pre tranzitnú dopravu v danom území. Diaľnica D1 nahradí a doplní existujúcu dvojpruhovú cestu prvej triedy I/18.

Diaľnica je na celom úseku Hubová - Ivachnová navrhnutá ako štvorpruhová, smerovo rozdelená komunikácia kategórie D26,5/100. Trasa vedie územím, ktoré je postihnuté rozsiahlymi svahovými deformáciami. Pri objektoch zabezpečujúcich stabilitu územia sú navrhnuté sanačné prvky ako pilótové kotvené steny, hĺbkové odvodnenie zosuvov horizontálnymi odvodňovacími vrtmi a povrchové odvodnenie dotknutého územia. Násypy diaľnice sa budujú z vhodného materiálu v sklone svahov 1 : 2.

Konštrukcia vozovky na hlavnej trase je s asfaltobetónovým krytom, v mieste západného portálu s cementobetónovým, obdobne ako v celom tuneli. Odvodnenie stavebnej časti je zabezpečené priečnym a pozdĺžnym sklonom vozovky do vpustov, následne sú vody cez dažďovú kanalizáciu zvedené do odlučovačov ropných látok. Prečistené vody sú zaústené do existujúcich recipientov.

Križovatka Hubová

Križovatka Hubová je súčasťou SO 101-00(1) a je umiestnená na začiatku úseku stavby diaľnice. Dočasne slúži ako výjazd a zjazd z diaľnice na cestu I/18, až kým nebude dostavaný úsek Turany - Hubová. V rámci tejto stavby sa vybudujú vetvy P1, vetva P2, vetva P3, vetva L1 a vetva L2. Zvyšné časti vetiev L1 a P1 sa dobudujú v rámci stavby D1 Turany - Hubová.

Mostné objekty

Na hlavnej trase je navrhnutých 14 mostov v celkovej dĺžke 3,96 km (ľavý pruh), resp. 4,02 km (pravý pruh). Ponad diaľnicu vedú 2 mosty, 4 mosty sú na vetvách križovatky Likavka.

SO 201-00

Mostný objekt 201-00 je rozdelený na dva mosty (pre každý dopravný smer je navrhnutá samostatná konštrukcia pozostávajúca z dvoch dilatačných celkov). Nosné konštrukcie obidvoch mostov sú navrhnuté ako spojité nosníky z monolitického predpätého betónu. Priečny rez je navrhnutý ako trámový jednokomorový s obojstrannými konzolami s premennou výškou.

Nosná konštrukcia druhého dilatačného celku (DC2) ľavého a pravého mosta je navrhnutá ako 3-poľový spojitý nosník z monolitického predpätého betónu. Dĺžka nosných konštrukcií je pri ĽM 372 m/DC1 a 151,6 m/DC2 a pri PM 372 m/DC1 a 129,386 m/DC2. Voľná šírka vozovky na ľavom moste je 11,75 m a na pravom moste 13,00 m. Založenie mostného objektu je hĺbkovo na veľkopriemerových pilótach.

Priečny sklon vozovky na moste je premenný, jednostranný, max. 4,5 % s vytvorením protispádu 4,0 % pod nižšou rímsou. Výstavba nosnej konštrukcie DC1 ľavého a pravého mosta bola zrealizovaná metódou letmej betonáže a na podpernej skruži.

Ďalšie mostné objekty

Vzhľadom na zložitú morfológiu územia boli navrhnuté rozdielne typy konštrukcií pre ľavý a pravý most. Ľavý most je navrhnutý ako jednopoľový s rozpätím 16 m. Súčasťou ľavého mosta sú aj pomerne dlhé mostné krídla, tvorené prevažne násypom z vystuženej zeminy s krycími prefabrikátmi a čiastočne uholníkovým múrom. Pravý most je navrhnutý ako trojpoľový spojitý nosník s rozpätiami 26,2 + 36,0 + 26,2 m s dvojtrámovou nosnou konštrukciou. Dĺžka mosta je 106,15 m pri PM a 84 m pri ĽM. Voľná šírka mostov je po celej ich dĺžke rovnaká, a to 11,75 m. Priečny sklon je na oboch mostoch jednostranný. Zakladanie mostných objektov je na mikropilótach.

Mostný objekt preklenuje údolie s poľnou cestou a potokom, ktorého zostupný svah je v značnom sklone (cca 36°). Vzostupný svah je v miernejšom svahu so sklonom cca 10°. Ľavý most má rozpätia polí 2 × 36,0 m a pravý most 2 × 41,3 m. Dĺžka mosta je 96,6 m pri PM a 73,6 m pri ĽM. Voľná šírka mostov je po celej ich dĺžke rovnaká, a to 11,75 m. Priečny sklon je na oboch mostoch jednostranný s premennou hodnotou. Na pravom moste dochádza k preklápaniu. Zakladanie mostných objektov je na mikropilótach.

Oporné a zárubné múry

Trasa predmetného úseku vedie v geologicky náročnom území, čo si vyžiadalo spolu realizáciu 11 oporných (6 ks, spolu dĺžka 1,177 km) a zárubných (5 ks, spolu dĺžka 0,717 km) múrov, resp. v rámci hlavnej trasy v závislosti od typu geologického problému aj rôzne návrhy riešení stabilitných opatrení (spolu 10 súborov).

Zárubný múr v km 1,069 - 1,217

V km 1,069 - 1,217 je diaľnica situovaná v odreze, ktorý je na ľavej strane podchytený zárubným múrom s výškou do 13,3 m. Dĺžka múra je 160,00 m. Základný sklon konštrukcie odrezu svahu je 2 : 1. Konštrukciu zárubného múra tvorí kombinácia klincovania a kotvenia lanovými kotvami. Zaistenie je navrhnuté v dvoch etážach s výškou lavičky do 6,0 m v sklone 2 : 1 štyrmi radmi zemných klincov. Povrch klincovaného svahu je spevnený striekaným betónom. V päte každej etáže zaistenia je navrhnutý jeden rad trvalých lanových kotiev. Tento oporný múr je vo vzťahu k SO 101-00 situovaný v smere staničenia vpravo.

Podchytáva zemné teleso diaľnice, pretože z morfologického hľadiska nebolo možné navrhnúť zemné teleso na jeho plnú šírku. Oporný múr je dvojstupňový, po dosiahnutí výšky 6 m je v múre navrhnutá lavička so šírkou 1,6 m. Stabilita svahu je zaistená pomocou kotvenej pilótovej steny z veľkopriemerových pilót DN 900 mm s dĺžkou 10,0 m vo vzdialenosti po 1,8 m. Na vrchu sú pilóty ukotvené trvalými lanovými kotvami v železobetónovom prahu.

Múr je vytvorený z betónových prefabrikátov vystužených tuhou geomrežou s tuhým spojom. Sklon múra je 1 : 2 a je navrhnutý konštantný po celej dĺžke konštrukcie. V hornej časti je navrhnutá spevnená nadzárezová konštrukcia, ktorá sa plynulo napája na priľahlý terén. Na zaistenie stability zárubnej konštrukcie sú navrhnuté klince s dĺžkou 10 m so šachovnicovým usporiadaním. Klince sú trvalé. Lícovým prvkom zárubnej konštrukcie sú matrace z oceľovej siete s kamennou výplňou.

Zaistenie zárezového svahu v km 1,699 - 1,845

V km 1,699 - 1,845 je diaľnica situovaná v záreze, ktorý je na ľavej strane zaistený objektom SO 249-00 Zaistenie zárezového svahu v km 1,691 - 1,840 vľavo s výškou do 22,0 m. Dĺžka múra je 145,18 m. Konštrukcia rieši zaistenie zárezového svahu v dvoch základných koncepčných systémoch.

• Koncepčný systém 2 rieši zaistenie zárezového svahu v horninách mezozoika, a to systémom pozostávajúcim z vysokopevnostnej oceľovej siete s vpletenými lanami, systémovými platňami a kotvením. Konštrukcia zaisťuje zárez diaľnice D1 v km 1,772 170 - 1,848 500.
• Koncepčný systém 3 rieši zaistenie zárezového svahu v horninách deluviálnych sutí, a to systémom pozostávajúcim z kotevných tyčí, zo striekaného betónu, z obkladu z gabionových košov a lanových kotiev s kotevnými prahmi. Konštrukcia zaisťuje zárez diaľnice D1 v km 1,699 000 - 1,772 170.

V hornej časti konštrukcie je navrhnutá spevnená nadzárezová priekopa, ktorá sa plynulo napája na priľahlý terén.

Jaskyňa Hrboltová 3

Zaujímavosťou danej lokality je objavenie jaskyne (označenej ako Hrboltová 3), ktorá zasahuje do stavebného objektu SO 249-00 a ďalej pokračuje pod samotným objektom. Oblasť jaskyne sa nachádza v úrovni 3 kotevného prahu na pravej strane. Jednotlivé jaskynné útvary boli podrobené skúmaniu zo strany Správy slovenských jaskýň Liptovský Mikuláš. Počas doplnkového inžiniersko-geologického prieskumu v priestore diaľničného telesa bola identifikovaná geologická porucha s podozrením na jaskyňu Hrboltová 4, čo bude predmetom ďalšieho dodatočného inžiniersko-geologického prieskumu.

Tunel Čebrať

Súčasťou stavby je aj tunel Čebrať v celkovej dĺžke 3,6 km, ktorý je navrhnutý ako dvojrúrový cestný tunel kategórie 2T - 7,5 / 100, v extraviláne, s trvalo jednosmernou premávkou.

Stabilitné opatrenia

Tie najčastejšie spočívali v návrhu kotvených konštrukcií zhotovených zo železobetónových veľkopriemerových pilót v kombinácii s odvodnením dotknutého územia (napríklad drenážne rebrá, odvodňovacie vrty a pod.).

Stabilitné opatrenia - Časť F, km 12,086 - 12,294

Na zaistenie mierne aktívnych zosuvov v komplexe zosuvného územia tzv. Liskovského zosuvu boli navrhnuté stabilitné opatrenia (označenie F), ktoré zaisťujú stabilitu diaľničného telesa SO 101-00 v úseku km 12,083 - 12,350. V úseku 12,086 - 12,294, ktorý prechádza centrálnou časťou svahovej deformácie, vedie trasa diaľnice mostnou estakádou približne v úrovni pôvodného terénu. V tejto časti sú umiestnené štyri dvojice mostných pilierov - oddelené pre každý jazdný pás.

Založenie pilierov estakády je ochránené proti nežiaducim deformáciám od zosuvných pohybov stabilizačnými šachtami, ktorých konštrukciu tvoria dva šachtové piliere so svetlým priemerom 8,02 m, zrealizované z prevŕtavaných pilót Ø 880 s dĺžkou 16,0 - 19,0 m. Jednu šachtu tvorí 21 ks primárnych (nevystužených) pilót a 21 ks sekundárnych (vystužených) pilót. Po výške sú šachty rozopreté v 4 až 5 úrovniach železobetónovými prstencami. Z dôvodu pôsobenia ťahových síl od zosuvu je navrhnuté prikotvenie ochranných šachiet predpätými 8-pramencovými kotvami.

V šachtách budú umiestnené mostné piliere s kruhovým plošným základom, resp. hlbinným základom (P5), oddilatovaným od šachtového piliera. Základy sú umiestnené v hĺbke 19,0 - 24,0 pod existujúcim terénom na únosnej kontaktnej základovej pôde. Šachtové piliere zrealizoval člen združenia VÁHOSTAV v spolupráci s dcérskou spoločnosťou VHS-Geotech, s. r. o.

Stabilitné opatrenia - Časť H, km 14,562 - 15,275

Zaujímavým geotechnickým riešením, ktoré je aktuálne už súčasťou sprevádzkovaného pravého pruhu diaľnice v staničení km 13,8 až km 15,275, sú stabilitné opatrenia (označenie H) na elimináciu nežiaducich účinkov tzv. Ivachnovského zosuvu v rámci hlavnej trasy SO 101-00(2) v úseku km 14,562 - 15,275.

Ide o zaistenie aktívneho prúdového zosuvu nad trasou diaľnice D1 v km 14,850 - 14,950 a komplexu aktívneho plošného zosuvu a čiastkových prúdových a plošných potenciálnych zosuvov, zasahujúcich teleso diaľnice v km 15,000 - 15,110. Prvá časť územia je zaistená zaťažením päty, kotvenou galériou v kombinácii s povrchovým a hĺbkovým odvodnením územia. Druhá časť je zaistená kotvenou pilótovou stenou v kombinácii s povrchovým odvodnením územia. Opatrenia H, okrem realizácie veľkopriemerových pilót, zrealizoval člen združenia VÁHOSTAV.

Použité technológie pri výstavbe mostov

Na výstavbu mostov sa použili technológie, resp. ich kombinácie podľa tabuľky:

Jedinečná technológia montáže nosnej konštrukcie sa použila napríklad pri moste SO 216-00, ktorý prevádza hlavnú trasu ponad cestu III. triedy v úseku Liptovská Teplá - Lisková, dvojkoľajnú železničnú trať v úseku Lisková - Liptovská Teplá a rieku Váh. Nosnú konštrukciu tvoria železobetónové prefabrikované nosníky v tvare I, dodatočne spínané na stavbe.

Ľavý aj pravý most má rovnako 14 polí s rozpätím 33,0 + 12 × 44,0 + 33,0 m na pravom moste a 33,0 + 4 × 44,0 + 4 × 41,5 + 4 × 44,0 + 33,0 m na ľavom moste. Nosníky vyrobila a spínala spoločnosť VÁHOSTAV-PREFA, s. r. o., montáž zrealizovalo vlastnou technológiou stredisko mostov spoločnosti VÁHOSTAV.

Jednotlivé nosníky sa ukladali pomocou jednonosníkového zavážacieho mosta zhora, čo bolo nespornou výhodou vzhľadom na prekonávané prekážky. Pri výstavbe jednotlivých stavebných objektov sa použili viaceré typy technológií špeciálneho zakladania, ako sú veľkopriemerové vŕtané pilóty s priemerom 400 až 1 500 mm, mikropilóty, zemné kotvy alebo trysková injektáž.

Vyše 13 kilometrov dlhý úsek diaľnice D1 v úseku Turany - Hubová je posledným nerozostavaným úsekom budúcej diaľnice medzi Bratislavou a Košicami. Pred rokmi boli navrhnuté dva základné varianty, kadiaľ by mohla viesť - údolný a tunelový. Najnovšie video, ktoré zverejnil youtube kanál Popradská Okružná približuje práve roky preferovaný údolný variant.

Ten sa totiž v roku 2009 po sérií pochybení začal stavať, pričom sa realizovali prípravné stavebné práce ako odlesnenie, odhumusovanie, odstránenie ornice a stavebné komunikácie. Európska investičná banka však následne zastavila projektu financovanie kvôli ekologickým problémom a dnes už vieme, že diaľnica nakoniec povedie cez tunel. Odvtedy však ostal tento diaľničný úsek nedokončený a prípravné práce na údolnom variante zanechali v krajine jazvu, ktorá je viditeľná dodnes.

tags: #dialnica #D1 #Turany #Hubova #tunel #trasa

Populárne príspevky:

• Sladká cesta k podnikateľskému úspechu: Inšpiratívne torty.
• Tradičná slovenská fazuľová polievka
• Ako si doma vyrobiť termizovaný jogurt
• Vianočný vaječný likér pre deti
• Recepty na jedlé torty