Pestovanie dlhej štipľavej papriky: Úspešné tipy a triky

Paprika je pestovateľsky vysoko náročná plodina. Najvhodnejšie sú záhrevné, humózne a dostatočne vododržné pôdy.

Čili paprika na rastline

Ako pestovať papriky?

Pre poľné pestovanie vysievame v krytých priestoroch v prvej polovici marca. Pre dobré vzchádzanie je treba zaistiť minimálne teploty 20 - 22 °C aj v nočných hodinách. Na stanovište vysádzame po 15. máji.

Výsev

Ak plánujete pestovať papriku v poľných podmienkach, je vhodné začať s výsevom v krytých priestoroch už v prvej polovici marca. Semená potrebujú pre klíčenie minimálnu teplotu 20-22 °C, a to aj v noci. V 1 grame sa nachádza približne 130-250 semien.

Výsadba

Na vonkajšie stanovište sa paprika vysádza až po 15. máji, keď už nehrozia ranné mrazy.

Pôda a Stanovisko

Najvhodnejšia je hlinito-piesčitá, humózna a prevzdušnená pôda. Paprika potrebuje slnečné stanovisko, prípadne skleník.

Zálievka a Hnojenie

Pôda by mala byť neustále vlhká, ale nie premokrená. V období dozrievania plodov je vhodné zálievku obmedziť, aby sa zvýšila pálivosť papričiek a predišlo sa ich popraskaniu. Pre výživu rastliny je dôležité, aby bol dostatočne rozvinutý koreňový systém. Môžete využiť mykorhízu, čo je pestovateľská technika, ktorá využíva symbiotický vzťah medzi rastlinou a hubami, ktoré zvyšujú priepustnosť výživných látok smerom k rastline.

Odrody paprík

Existuje mnoho odrôd paprík, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou, farbou a štipľavosťou.

Medzi obľúbené druhy dlhých rovných štipľavých paprík patrí napríklad odroda PCR, ktorá je vhodná na rýchlenie aj poľné pestovanie. Plody sú dlhé, rovné alebo kosákovito prehnuté, tenkostenné, žltozelené v technickej zrelosti a červené v botanickej zrelosti. Sú aromatické, mierne pálivé a šťavnaté. Odroda PCR je určená pre zber v technickej zrelosti a používa sa predovšetkým na priamy konzum. Je citlivá na zhoršené podmienky, najmä na pokles teplôt. Vegetačná doba do prvého zberu v technickej zrelosti je 129 dní. Zo 100 m2 je možné zožať 350-370 kg strukov v technickej zrelosti.

Ďalším známym druhom je Habanero Red. Rastliny dorastajú do výšky 50-100 cm a plodia veľké množstvo čili papričiek. Tie sú až 5 cm dlhé a dozrievajú do jasne červenej farby. Odroda patrí k vysoko pálivým a je obľúbená najmä v Mexiku, Karibiku a Južnej Amerike. SHU (Scovilleho stupnica pálivosti) je 150 000 - 325 000 jednotiek.

Okrem týchto dvoch odrôd existujú aj ďalšie, ako napríklad:

• Stálerastúca odroda s plodmi svetlozelenej farby, dlhými, špicatými, štipľavými, úzkymi, visiacimi, s hmotnosťou 20-25 g. Pre dobré oplodnenie je táto odroda vhodná na zimné a skoré jarné rýchlenie, ale aj na poľné pestovanie. Má silný rast.
• Indeterminovaná, rýchlorastúca odroda, ktorá nie je citlivá na nedostatok slnka. Plody sú špicaté, dlhé, svetlozelené a intenzívne štipľavé, visiace a vážia 40-50 g. Je rezistentná voči novým rasám tabakovej mozaiky (Tm2).
• Stálerastúca odroda, ktorá je 45-50 cm vysoká. Má schopnosť veľmi silného rastu. Plody sú svetlozelené, veľké, tvaru nepravidelného ihlana, mierne štipľavé, visiace.
• Visiaca, štipľavá odroda. Konce má tupé, dlhá je cca 10-12 cm. Po dozretí je žiarivo červená, je odolná proti chorobám.

Prehľad vybraných odrôd paprík s ich základnými charakteristikami:

Pestovateľské tipy

Papriky podľa odrody je možné pestovať na vonkajších záhonoch, vo fóliovníkoch alebo v skleníku. Papriky sa vysádzajú v rozostupoch okolo 40 - 60 cm, podľa vzrastu odrody. Nezabudnite na oporu. Papriky, s výnimkou kríkovitých malých odrôd, ju potrebujú. Plody sú ťažké a rastliny by sa pod ich ťarchou mohli zlomiť. Vyviazanie k opore tiež drží plody vyššie nad zemou, čo je účinnou prevenciou hniloby aj ožierania slimáky.

Veľmi dôležitá je závlaha. Papriky treba pravidelne zalievať tak, aby bol substrát stále mierne vlhký, nie premokrený. Zvlášť keď sa tvoria plody, potrebuje rastlina naozaj dostatok vlahy, aby boli veľké a šťavnaté a nezasychali im špičky. Papriky v skleníku či pestované v nádobách je najlepšie zalievať denne.

Pestovanie papriky v skleníku

Papriku vysádzajte podľa potrieb konkrétnej odrody, ideálne 60 cm od seba. Pri pestovaní na balkóne či na terase používajte len špeciálne nádoby s odvodňovacími otvormi. Nevyhnutná je hrubšia drenážová vrstva, ktorú od substrátu oddelíte netkanou textíliou. Nastieľanie fóliou je výhodné aj v záhrade, čím sa udržiava vlaha a predchádza zaburineniu. Pe lepšiu kondíciu papriky počas vegetácie je dôležité vylamovanie prvého kvetu a malých prízemných lístkov?

Paprike sa nebude dariť, ak ju vysadíte na rovnakom mieste 3 až 5 rokov po sebe, respektíve po príbuzných rastlinách. Zálievku v teplejších dňoch vykonávame v ranných hodinách.

Už pri jesenných, respektíve skorých jarných prácach na záhrade môžete do pôdy zapracovať maštaľný hnoj. Pred vysádzaním priesad je dôležité udržať pôdu v nezaburinenom stave pomocou kultivátorov alebo rotavátorov.

Vitamíny a minerály v paprike

Všetky druhy papriky obsahujú vitamíny A, C a K, pričom najbohatšou na vitamíny je paprika červená. Rovnako sú významným zdrojom minerálov, ako je napríklad draslík, horčík, fosfor a vápnik. Červené papriky sú dôležitým zdrojom Vitamínu A (karotén) a C. Oba vitamíny chránia pleť pred predčasným starnutím a vzniku vrások. Ako jediná obsahuje rutín, látku chrániacu cievy pred kôrnatením. Žltá paprika je vďaka vysokému obsahu vitamínu E a antioxidantov zeaxantín a luteín významnou ochranou očí pred rizikom vzniku šedého zákalu.

Využitie štipľavých paprík

Štipľavé papriky sa používajú v kuchyni ako korenie na dochutenie rôznych jedál. Využívajú sa čerstvé, sušené, nakladané alebo mleté. Pridávajú sa do omáčok, polievok, mäsových a zeleninových jedál. Okrem kulinárskeho využitia majú štipľavé papriky aj liečivé účinky.

tags: #dlha #robna #stiplava #paprika #pestovanie

Populárne príspevky:

• Sladká harmónia farieb
• Nutričné Hodnoty Masla Liptov
• Inšpirácie pre Torta Otvorený Notebook
• Návod na prípravu kvásku
• Recepty na polievku zo zeleného jačmeňa