Výživa materským mliekom: Dotazník a štúdia dojčenia na Slovensku

Dojčenie je základný predpoklad zdravého vývoja cicavcov. Jeho komplexný vplyv na optimálny psychosomatický vývoj bol preukázaný celým radom štúdií a prác a podpora dojčenia patrí k základným programom SZO na celom svete. Je dlhodobo známou a nespochybniteľnou skutočnosťou, že výživa materským mliekom - dojčenie je limitujúci životný faktor cicavčích mláďat. Druhovo špecifické materské mlieko (MM) svojím zložením garantuje optimálny prísun všetkých nutritívnych aj biogénnych zložiek potrebných pre optimálny rast a vývoj v ranom detstve, zásadne ovplyvňuje vývoj CNS a imunologické zrenie dieťaťa. Priaznivý účinok dojčenia perzistuje až do dospelosti.

Hoci tvorba a sekrécia MM sú riadené neuroendokrinným systémom, je všeobecne známa skutočnosť, že tento autonómny regulačný systém je veľmi citlivý hlavne na emocionálny, psychický podnet a stres. Dokladom negatívneho pôsobenia je masívny odklon od dojčenia po zavedení systému umelej výživy (50. roky 20. storočia), zmena postojov populácie k dojčeniu, pôsobenie reklamy ap. Je teda možné očakávať, že trend dojčenia sa bude meniť ako v čase, tak aj v priestore podľa stupňa podporných či „supresívnych“ aktivít, tradícií, spoločenského vedomia a jeho podpory. Všetky kroky prolaktačných aktivít si však vyžadujú nielen realizáciu, ale aj priebežné vyhodnocovanie ich efektivity.

Reflexiou významu týchto skutočností je fakt, že prolaktačný program BFHI sa stal nosným programom SZO a UNICEF a mal by byť základným programom Národného programu podpory zdravia.

Retrospektívny prieskum dojčenia v Banskobystrickom kraji

Za podpory Slovenského výboru UNICEF sa na území Banskobystrického kraja (BBSK) v spolupráci s praktickými lekármi pre deti a dorast (PLDD) zorganizovala retrospektívna štúdia monitorujúca celý rad parametrov vzťahujúcich sa k dojčeniu a chorobnosti detí.

Metodika

V retrospektívnom prieskume sa skúmala situácia v dojčení na území Banskobystrického kraja na vzorke 550 párov matka - dieťa retrospektívne v 4. roku života dieťaťa. Základom štúdie bol autormi vypracovaný dotazník. V dotazníku sa hodnotilo prenatálne obdobie, stav pri a po narodení dieťaťa z hľadiska prenatálnej a perinatálnej podpory dojčenia. Sledoval sa trend dojčenia a spôsob výživy v prvom roku života vo vzťahu k jeho podpore v perinatálnom období.

Dotazník má dve časti. Prvú vyplnila matka dieťaťa. Úvodná identifikácia matky a dieťaťa je v iniciálkach mien a v dátume narodenia - bez miestnej lokalizácie. Nasleduje časť údajov o gravidite, pôrode a postnatálnej starostlivosti - hlavne vo vzťahu k dojčeniu (osveta, inštruktáž ap.) a praktikám okolo pôrodu a po narodení (včasné priloženie, rooming-in, BFHI). V časti B (po príchode domov) sa sleduje dĺžka dojčenia v mesiacoch, rady lekárov a sestier, začatie zmiešanej výživy, prikrmovanie (čím, odkedy, prečo).

Časť dotazníka B vyplnil praktický lekár pre deti a dorast (PLDD). Okrem opätovnej identifikácie dieťaťa sú otázky orientované na jeho rodinnú anamnézu (chronické choroby v rodine), perinatálnu anamnézu a chorobnosť. V tabuľke je uvedený počet akútnych chorôb prvom až 4. roku života, hospitalizácie. V celkovom vyhodnotení zdravotného stavu sa posudzovala prítomnosť chronických porúch výživy, prípadných neurologických poškodení a alergických chorôb.

Dotazníky sa zhromaždili a spracovali na štatistickom úseku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica podľa otázok položených vo výskume. Hodnotil sa súbor respondentov - matiek z hľadiska ich veku, vzdelania, pracovného zaradenia. V prenatálnom období sa sledovala kvalita prenatálnej starostlivosti (poradňa), spôsob získavania prolaktačných informácií. Po pôrode sa analyzovala včasnosť priloženia dieťaťa, spôsob pobytu (klasika vz. rooming-in), nástup laktácie, prikrmovanie. Po prepustení sa sledovali hlavne parametre výživy a postoje matiek k nej.

Výsledky

Spolu bolo PLDD zaslaných 550 dotazníkov s presnou inštruktážou ich vyplňovania. Kompletne vyplnených sa vrátilo 537 dotazníkov (detí), čo znamená, že návratnosť (response rate, RR) bola 97,6 %. Matiek - respondentiek bolo 531. Ich rodinný stav, vzdelanie a ekonomické postavenie uvádza tabuľka 1. Tabuľka dokumentuje reprezentatívne zloženie súboru - ide zväčša o vydaté ženy so stredoškolským vzdelaním, zamestnané. Vyšší podiel uvádzanej nezamestnanosti ide na vrub ich materskej dovolenky. Údaje o tehotnosti a pôrode opäť odrážajú očakávané výsledky.

Tabuľka 3 prezentuje situáciu okolo dojčenia pred a po pôrode. Len niečo nad tretinu žien bolo poučených o dojčení ako takom, 44 % o technike dojčenia, informácie sa týkali hlavne frekvencie (?) dojčenia. Pozornosť venovaná dojčeniu stúpla postnatálne nad 90 %, avšak ťažkosti s dojčením uvádza až 40 % respondentiek. Z nich 60 % tieto ťažkosti prekonalo, vice versa 40 % ich nezvládlo. Informácie o laktačnej edukácii prezentuje tabuľka 4. Základným zdrojom informácií boli zdravotníci - prevažne sestry (v prenatálnom období aj lekári).

Ako z tabuľky 5 vyplýva, ihneď po narodení bolo priložených 21 % detí, ďalších 10 % za hodinu. Avšak viac ako 50 % detí bolo priložených o 3 hodiny a neskôr. Koreluje to so skutočnosťou, že ťažkosti s nástupom laktácie malo viac ako 40 % žien (tab. 3). Z pôrodnice odchádzalo 87 % detí plne dojčených, prikrmovaných bolo 7 % a až 6 % bolo na umelej výžive (tab. 6).

Trend dojčenia, prikrmovania a ukončenia dojčenia podľa mesiacov prezentuje tabuľka 7 a grafy 1, 2, 3. Ako z grafov a tabuľky vyplýva, do 3. mesiaca bolo dojčených 60 %, do 6. mesiaca vyše 30 % detí. V 7. mesiaci bolo dojčených ešte 20 % detí, avšak už v 100 % dostávali aj inú mliečnu dávku. Príčiny prikrmovania sú uvedené v tabuľke 8. Najčastejšie je to „hladné dieťa“, resp. Za závažné možno považovať argumenty „slabé mlieko“ (obraz neinformovanosti matky) v 15,6 % a „na radu lekára“ - 9 %.

Trend pridávania nemliečnych prídavkov do stravy detí je uvedený v grafe 4 (priemerný čas nasadenia). Ako je zrejmé, ovocné kaše sú ponúknuté deťom takmer o mesiac skôr ako zeleninový predkrm (je to zastarané odporúčanie z 80. rokov). Prídavky v 79 % odporučil pediater, v 12 % matka, resp. iná osoba 10 % (graf 5). Vcelku však ich poradie zodpovedá prijatým pravidlám ESPGAN. Vitamín D dostávalo 96 % detí, prípravky železa 17 %, viac ako 10 % iné potravinové doplnky (graf 6).

Trend úplného ukončenia dojčenia je v tabuľke 7 a grafe 3, kto ho odporučil v grafe 7. V 78 % sa rozhodla sama matka, avšak až v 15 % bolo dojčenie ukončené na radu lekára. Za závažný možno považovať fakt, že len 76 % umelo živených detí dostávalo formulu umelej výživy, až 10 % bolo živené domácim kravským mlieko, mliekom zo sáčku (8 %), resp. iným nevhodným mliekom (graf 8).

Hlavným cieľom práce bolo porovnanie vplyvu niektorých parametrov na dojčenie. Zistili sme, že matky poučené o dojčení pred pôrodom dojčili signifikantne častejšie ako nepoučené. Významne častejšie dojčili ženy, ktorým bolo dieťa priložené do 2 hodín po pôrode a ktoré boli spoločne s dieťaťom v rooming-in systéme. Resuscitácia dieťaťa po narodení a predčasný pôrod mali vysoko signifikantne nepriaznivý vplyv na nástup dojčenia.

Zaujímavý je vzťah vzdelania matky k dojčeniu. Ako vyplýva z grafu 13, ženy so základným vzdelaním dojčili pri prepustení z pôrodnice významne častejšie ako stredo- a vysokoškoláčky, avšak čo sa týka dĺžky dojčenia, vysokoškoláčky dojčili o takmer 2 mesiace dlhšie ako stredoškoláčky a o mesiac dlhšie ako ženy so základným vzdelaním.

Testovaniu vplyvu dĺžky dojčenia na chorobnosť sa venovala značná pozornosť; štatistickým spracovaním sa overovali rôzne varianty dĺžky dojčenia vo vzťahu k akútnej aj chronickej morbidite súborov. Signifikantnou sa preukázala súvislosť dojčenia do 4. mesiaca veku a akútna chorobnosť do prvého roku života. Ako je zrejmé z grafu 16, dojčenie do 4. mesiaca významne znižuje výskyt katarov horných dýchacích ciest (KHDC), dolných dýchacích ciest (DDC) a gastrointestinálnych infekcií (GII). Frekvencia akútnych otitíd (AOM), pneumónií (pneumon.) a iných infekcií bola u nedojčených vyššia, nie však v signifikantných hladinách. Dĺžka dojčenia sa v našom súbore signifikantne neprejavila na zmene akútnej chorobnosti v ďalších rokoch života.

Vzťah výskytu chronických chorôb k dĺžke dojčenia je v grafe 17. Hoci výskyt takmer všetkých sledovaných odchýlok bol vyšší u krátko dojčených detí, zistené rozdiely neboli štatisticky signifikantné. Možno to interpretovať chybou malých čísiel, pretože frekvencia daných odchýlok je v populácii relatívne nízka (k danému súboru 537 detí). Vyšší výskyt anémie u dojčených signalizuje relatívne malé zásoby železa u matiek súboru (nutričné návyky) - vo formulách umelej výživy je železo fortifikované.

V grafe 18 prezentujeme výskyt alergických chorôb k dĺžke dojčenia. Hoci výskyt astmy a iných alergií bol u dlhšie dojčených nesignifikantne nižší, zaujímavý je vyšší výskyt ekzému u dlhšie dojčených (opäť nesignifikantne).

Odporúčania pre dojčiace matky

Dojčenie je nielen spôsob kŕmenia bábätka, ale aj významný nástroj na budovanie pevných vzťahov a poskytovanie emocionálnej podpory. Pre dojčiace matky je dôležité udržiavať vyváženú stravu a nájsť podporu v okolí. Denný príjem živín má zásadný vplyv na celkové zdravie matky, jej psychickú pohodu a výrazne ovplyvňuje aj zloženie materského mlieka. Živiny, ktoré prechádzajú do materského mlieka, ovplyvňujú zdravie bábätka nielen krátkodobo, ale bolo dokázané, že majú dlhodobé pôsobenie na jeho zdravie i v dospelosti. Rovnako, ako ani počas tehotenstva už dávno neplatí, že „mamička by mala jesť za dvoch“, ani počas dojčenia by sa žena nemala prejedať. Dojčiace ženy by mali podľa najnovších výživových odporúčaní prijať približne o 20% kalórií viac, než v období pred tehotenstvom. Ak však dojčiaca žena neprijíma dostatok kalórií, ktoré sú potrebné na produkciu mlieka, živiny sa začnú odčerpávať z jej tkanív.

Je potrebné si uvedomiť, že na kvalitu materského mlieka vplýva nielen kvantita, ale hlavne kvalita potravy matky. Strava ženy v období tehotenstva a dojčenia by mala byť pestrá a vyvážená s dostatkom bielkovín, vápnika, železa a vitamínov. Obdobie dojčenia nie je ideálne na experimentovanie, žena by mala konzumovať všetky základné potraviny, hlavne tie, ktoré sú charakteristické pre náš región a na ktoré je zvyknutá. Pre správne fungovanie tela ženy aj dieťatka je dôležité prijímať vitamín D a jód. Doplniť do tela dostatok jódu ale nie je také jednoduché, keďže sa vyskytuje najmä v rybách, morských živočíchoch a, samozrejme, v jodidovanej soli. Kým denná odporúčaná dávka jódu pre dospelých je 150 μg (deti do 5 rokov 90 μg, deti od 6 do 12 rokov 120 μg), u tehotných a dojčiacich žien je to 220 až 250 µg.

U žien, ktoré dojčia, býva nedostatočný príjem aj ďalších vitamínov a stopových prvkov. Ide najmä o vitamín B12, B6 a kyselinu listovú, vitamín E, horčík, vápnik a železo. Vápnik do tela doplníme jednoducho - konzumáciou mliečnych výrobkov. Dojčiace ženy by mali pamätať na to, že mliečne výrobky je vhodné jesť aspoň 2 hodiny pred jedlom, ktoré je bohaté na železo, pretože vápnik znižuje jeho vstrebateľnosť. Aj koncentrácia vitamínu C v materskom mlieku je dôležitá. Po pôrode je zdravý imunitný a nervový systém matky veľmi dôležitý - vďaka omega-3 mastným kyselinám, ktoré spoločne s horčíkom zaručujú psychickú pohodu, mamičky zvládajú stresové situácie pri starostlivosti o bábätko lepšie.

Ak je vaše podozrenie, že dieťa nemá dostatok mlieka, odôvodnené, poraďte sa s lekárom alebo laktačnou poradkyňou. Len odborník môže zodpovedne posúdiť, či je mlieka skutočne málo a dieťatko neprospieva. Ako skvelá podpora dojčenia slúži aj tesnejší telesný kontakt mamy s dieťaťom s cieľom stimulovať tvorbu oxytocínu, ktorý pozitívne vplýva na tvorbu mlieka. Na tvorbu mlieka zaberajú bylinky ako senovka grécka a benedikt lekársky. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa odporúča plné dojčenie do 6 mesiacov veku dieťaťa. Štandardne panuje názor, že materské mlieko je vítaným doplnkom stravy a cenným zdrojom vitamínov aspoň do dvoch rokov dieťaťa. Všetko je to ale veľmi individuálne a najlepšie je riadiť sa potrebami bábätka, ako aj vašimi osobnými preferenciami.

Medzi materským mliekom a umelým mliekom však existuje mnoho rozdielov. Tým najzásadnejším je skutočnosť, že materské mlieko je na rozdiel od umelého mlieka živou tekutinou. V minulosti bolo dojčenie otázkou prežitia každého novorodenca, pretože neexistovali žiadne umelé náhrady. Napriek tomu, že aj dnes sa neustále zdôrazňuje význam materského mlieka a jeho prínosy pre zdravý vývoj dieťaťa, dostupnosť a normalita používania umelých mliek vyvoláva v našej spoločnosti mylný dojem, že nezáleží na tom, čím svoje kojence kŕmime, pretože vyrastú tak či tak a umelé mlieko je predsa schválené odbornými spoločnosťami lekárov.

Materské mlieko je na rozdiel od jeho umelého náhradníka živou tekutinou, ktorá obsahuje množstvo živých buniek, prospešných probiotík a prebiotík, zdravých baktérií, dôležitých protilátok a imunoglobulínov. Jeho zloženie sa neustále mení podľa potrieb dieťaťa, a to ako v závislosti od jeho rastu, tak aj v prípade choroby. Materské mlieko sa tvorí dieťaťu priamo na mieru. Umelé mlieko tieto benefity bohužiaľ ponúknuť nemôže, pretože je to „mŕtva tekutina“, ktorej zloženie je nemenné. Ďalším veľkým rozdielom medzi materským mliekom a umelou mliekovou formulou je, že umelé mlieko je vyrobené z kravského mlieka. Kravské mlieko je však od ľudského veľmi odlišné, pretože teľatá majú štyri žalúdky a teda aj iný spôsob trávenia.

Ako je známe, dojčenie nie je len o výžive, ale aj o láskyplnom spojení medzi matkou a dieťaťom. Dojčením sa bábätko aj batoľa upokojuje, pomáha mu lepšie zaspať a zaháňať rôzne chmúry a neduhy. Dojčiť sa dá podľa potreby, zatiaľ čo pri umelom mlieku je potrebné dodržiavať predpísané dávkovanie. Dojčenie pomáha rýchlejšie prekonávať choroby a materské mlieko je dostupné kedykoľvek, bez nutnosti prípravy. Je už spoľahlivo preukázané, že kŕmenie umelými mliekovými formulami so sebou nesie nezanedbateľné riziká pre budúce zdravie, najmä riziko obezity alebo cukrovky.

Materské mlieko je teda jedinečné a nenahraditeľné svojou komplexnosťou a schopnosťou podporovať zdravie dieťaťa. Slovenské matky v roku 2018 dojčili svoje deti o niečo viac ako v roku 2017, ale stále je to menej, ako by bolo treba. „Vo všeobecných ambulanciách pre deti a dorast v SR bolo v roku 2018 evidovaných 55 percent plne dojčených detí ku koncu šiesteho mesiaca ich života. Idealny stav je však ten, že v šiestich mesiacoch by malo byť kŕmených materským mliekom maximum detí.

tags: #dotazník #výživa #materským #mliekom

Populárne príspevky:

• Efektívne metódy vyrovnávania plechu
• Skladanie krabíc na pizzu: Brezno
• Poštová ulica a vegánska pizza
• Recept na belgický syrový šalát
• Tipy na krémovú zemiakovú kašu