Francúzska Polievka s Podpisom: Príbeh a Recept

Sú potraviny, ktoré sa navždy zapíšu do pamäte národa. Kto zo Slovákov neochutnal vrecúškovú francúzsku polievku? Jej vynálezkyňa Darina Matyášová už nie je medzi nami. Narodila sa 14. 7. 1943 a zomrela 8. 10. 2022.

Príbeh Dariny Matyášovej pripomína kariéru mnohých slávnych úspešných ľudí, nielen že produkt objavili, ale zaslúžili sa o jeho zavedenie do výroby a rozvoj podniku. V Carpathii to Matyášová dotiahla na post riaditeľky, previedla firmu cez strastiplné transformačno-privatizačné časy, v nudzových časoch predávali výrobky rovno z nákladiakov po celom strednom Slovensku.

Vráťme sa však o polstoročie dozadu. Písal sa rok 1971. Ani nie tridsaťročná mladá žena, mama dvoch detí, stála pred úlohou vyrobiť polievku, ktorá by sa dala rýchlo pripraviť a chutila celej spoločnosti. Matyášová si predstavila svoju klientelu - študenti na internátoch, mladé zamestnané ženy, turisti. Túžila po ľahkej čírej bujónovej zeleninovej polievke.

Polievke predchádzali nepochybne všetky domáce hókus pokusy s varením. Vytvorila mix zelenín, kde cibuľu nahradila atraktívnejším zelenkavým pórom.

Lenže jedno je laboratórium a druhé výrobná prax. Sušený pór dodali Albánci, ale matrice na mušličky bolo treba kúpiť z cestovinárskej veľmoci z Talianska. Písal sa rok 1971 a vrchnosť Matyášovej odkázala, že ľuďom postačia aj slížiky. Keď však vedenie Carpathie tvrdohlavo nástojilo na mušličkách a garantovalo zvýšenie výroby, stal sa zázrak.

Takto sa narodila slovenská vrecúšková polievka číslo jedna, jedna z najznámejších potravinárskych značiek Slovenska. Prečo sa volá francúzska? Inak Francúzi majú radšej cibuľové polievky, kým Slováci z chuťovo výrazných preferujú cesnakovú a takí Španieli sú zasa na múčne. Dnes v Prievidzi vyrábajú bujónovú kocku Kub Or (Kocku zlata), ktorá je koncentrátom francúzskych chutí.

Keď Peter Bondra strelil víťazný gól ruskej zbornej na vo finále Majstrovstiev sveta v hokeji v roku 2002, nadšený televízny reportér kričal do mikrofónu: Postavte mu sochu. Keby existovala sieň slávy slovenských potravín, nepochybne by v nej jedno z čestných miest patrilo celkom iste Darine Matyášovej.

Recept na Delikátnu Francúzsku Cibuľovú Polievku

Delikátna cibuľová polievka, alebo v origináli „Soupe à l'oignon” je klasikou francúzskej kuchyne. Ak chcete pripraviť francúzsku cibuľovú polievku poctivo, treba jej venovať dostatok času. Ako vravela Julia Child, len pomalé varenie zabezpečí dokonalé prepojenie chutí, ktoré túto delikatesu charakterizujú. Neznamená to však, že musíte stáť neustále dve hodiny pri hrnci. Stačí byť obozretný na začiatku pri restovaní cibule a potom sa už polievka redukuje na slabom ohni skoro sama. Nakoniec už len efektne servírovať, ako v pravej francúzskej reštaurácii.

Ingrediencie:

500 g cibule
30 g masla
1 lyžica olivového oleja
1 lyžica cukru
1 strúčik cesnaku
1 liter hovädzieho alebo zeleninového vývaru
150 ml suchého bieleho vína
2 vetvičky tymianu
1 bobkový list
soľ
čierne korenie
4 plátky bagety alebo toastového chleba
150 g nastrúhaného syra Gruyère alebo eidam (alebo Brie)

Postup prípravy:

Cibuľu ošúpeme, prekrojíme na polovicu a nakrájame na tenké pásiky. Prípadne cibuľu očistite a nakrájajte na tenké polkiláče.
V polievkovom hrnci zohrejeme olivový olej s maslom, pridáme pásiky cibule a dobre premiešame. Pridáme nakrájanú cibuľu a restujeme ju 10 minút, až kým nezačne byť priesvitná.
Restujeme približne 5 minút, potom cibuľu posypeme lyžičkou soli a dvomi lyžičkami cukru a za občasného miešania ju necháme pomaly skaramelizovať. Pridáme cukor, ktorý pomôže s karamelizáciou.
Od tohto bodu cibuľu ďalej restujeme aspoň 30 minút pri miernej teplote. Hlavne ku koncu je potrebné cibuľu stále miešať, aby neprihorela. V hrnci rozohrejte maslo spolu s olivovým olejom, pridajte cibuľu a cukor a pomaly ju smažte na miernom ohni asi 30-40 minút, kým cibuľa nezíska zlatohnedú farbu a jemne sa neskaramelizuje. Po 30 minútach bude cibuľa hnedá a skaramelizovaná.
Keď je cibuľa mäkká a miestami zlatohnedá, pridáme k nej prelisované strúčiky cesnaku a pol minúty opekáme. Pridajte nasekaný cesnak, krátko osmažte, potom poduste s bielym vínom asi 5 minút.
Cibuľu podlejeme vínom, premiešame, pridáme 2 vetvičky tymianu a necháme prevrieť. Podlejeme vínnym destilátom (môžeme aj flambovať) a alkohol necháme odpariť.
Pridajte vývar, tymian, bobkový list, soľ a korenie. Následne do polievky pridáme hovädzí a kurací vývar izbovej teploty, worcesterskú omáčku a bobkový list. Pridáme bobkový list, zväzok tymianu a podlejeme vývarom. Prilejeme vývar (najlepší je hovädzí), posolíme. Dobre premiešame a varíme na strednej teplote 20 minút.
Osolíme, okoreníme a na miernom plameni varíme asi 15-20 minút. Polievku priveďte do varu a potom na miernom ohni varte asi 20 minút. Prilejeme vývar, privedieme k varu a zakryté pomaly varíme na slabšom ohni 30 minút. Potom z polievky vyberieme tymian a bobkový list. Ak chceme mať polievku hustejšiu, môžeme ju teraz zahustiť lyžicou múky.
Medzitým rozohrievajte rúru na 180 °C. Bagetu nakrájame na 12 plátkov a v rúre upečieme dochrumkava. Kým sa polievka varí, nakrájame si bagetu, posypeme ju syrom a rýchlo ju zapečieme v rúre (malo by stačiť 5 minút pri 200 stupňoch). Plátky bagety položte na plech, potrite ich trochou olivového oleja a tiež ich dajte zapiecť do rúry, aby zmäkli a jemne chytili farbu.
Hotovú polievku nalejeme do zapekacích misiek. Štyri polievkové zapekacie misky naplníme horúcou polievkou, Do misiek dáme postrúhaný syr, zalejeme polievkou. Do každej misky položíme 3 plátky opečenej bagety a celú plochu pokryjeme syrom Brie nakrájaným na plátky. Na každú misku položte plátok opečeného chleba a posypte ho nastrúhaným syrom.
Polievky zapečte v rúre pri 200 °C asi 10 minút, alebo kým syr pekne neroztopí a nezíska zlatohnedú kôrku. Misky uložíme na plech. Veľmi opatrne vložíme do rúry pod gril a zapekáme až sa syr roztopí a zapečie sa do zlatohneda. Opäť, veľmi opatrne vyberieme z rúry a okamžite podávame.
Podávajte horúce, ideálne s čerstvými bylinkami na ozdobu. Najlepšie na podšálke, ktorú vystelieme látkovým obrúskom. Bagety a syr určite nevynechajte.

Dôležité poznámky

Pri príprave je dôležité mať dobrý a silný vývar. Použite taký, aký vám vyhovuje. Najlepší je hovädzí, ale polievka bude skvelá aj so zeleninovým. Nepodceňte však restovanie cibule. To by malo trvať aspoň 40 minút, aby cibuľa skaramelizovala a dala polievke hutnosť a chuť.

A tak sme si povedali, že by to chcelo niečo teplé do žalúdka. V skrini kopec cibule, víno u nás nechýba nikdy a tak nebolo čo riešiť. Francúzska cibuľačka je jednoduchá, voňavá a chutí skvelo! Cibuľu nakrájame na tenké kolieska. Ja osobne pri tom vždy plačem tak, že si musím ísť dať pauzu do druhej miestnosti, ale napriek tomu ako emancipovaná žena vždy odmietnem ponúknutú pomoc. Tak mi treba! Orestujeme ju na panvici, trochu posolíme, aby sa lepšie vypotila a podlejeme vínkom. Prisypeme asi jednu lyžicu cukru a miešame. Po chvíli posypeme troškou múky, aby mala polievočka hustejšiu konzistenciu. Pridáme tymián alebo provensálske korenie, čierne korenie, prípadne bobkový list. A dolejeme vývarom. Varíme na slabom ohni asi štvrťhodinku. Polievka sa podáva v miskách, ozdobená bagetkami zapečenými so syrom. Bon appétit!

Recept na francúzsku polievku Cibuľačku │ Zuzana Machová

Gastroturizmus a Tradičné Jedlá Európy

6. 2. Dovolenková sezóna sa začína a na rad prichádza otázka, ktoré destinácie tento rok navštíviť. Pomôcť pri rozhodovaní môže gastronómia. Gastroturizmus sa v posledných rokoch stáva čoraz populárnejší. Ide o cestovanie za jedlom s cieľom zistiť čo najviac o miestnej gastronómii, kulinárskych zvyklostiach a zákulisí domácich potravín. Gastroturisti vyhľadávajú exotické jedlá, ktoré nie sú v našich končinách bežne dostupné.

Pokiaľ ešte stále neviete, ktorú krajinu toto leto navštívite, inšpirovať sa môžete naším zoznamom. Zaradili sme doň tradičné dovolenkové destinácie s nie tak tradičnými jedlami. To, že Španielsko je populárne paellou a Grécko musakou je známe, no počuli ste už o manitas de cerdo či galaktoboureko? Ak vás zaujíma gastronómia, v článku sa dozviete viac o nezvyčajných národných jedlách jednotlivých krajín.

Taliansko

Taliansko je známe svojimi cestovinami, pizzou a typickou talianskou zmrzlinou gelato. Tieto jedlá sú však klasickou talianskou kuchyňou, ktorú nájdete takmer na každom kroku aj u nás. Gastronómia Apeninského polostrova je však oveľa bohatšia než mozzarella a pesto.

Počuli ste už o pani câ meusa? Toto nezvyčajné stredomorské jedlo pripomína tradičný burger, v jeho vnútri však nájdete slezinu z kravy doplnenú o špeciálny syr caciocavallo. Pokiaľ chcete túto netradičnú pochúťku ochutnať, musíte vycestovať až do sicílskeho Palerma. Mimo túto oblasť je totiž „chlieb so slezinou“ ťažké nájsť, keďže domáci si potrpia na svoje tradičné recepty.

Pokiaľ plánujete cestu do tohto regiónu, pravdepodobne natrafíte na miestnu špecialitu coglioni di mulo v preklade „muličie gule“. Zatiaľ čo názov môže znieť hrôzostrašne, v skutočnosti ide o salámu plnenú bravčovým mäsom ochutenú červeným vínom s bravčovou masťou. Tento poetický názov jedlo zrejme získalo pre svoj vzhľad pohlavného orgánu mulice, ktorý však s apeninskou pochúťkou nemá nič spoločné.

Hoci talianska kuchyňa je plná mäsových výrobkov, na svoje si tu prídu aj vegetariáni. Obľúbený je napríklad šalát panzanella, ktorý pozostáva zo starého chleba a paradajok. Na prvý pohľad jednoduchý recept, je obľúbenou talianskou pochúťkou a je dôkazom, že aj z niekoľkodňových potravín sa dá vyrobiť delikátna pochúťka. Okrem šalátu Taliani využívajú starý chlieb aj v polievke ribollita. Ide o toskánsku zeleninovú polievku na štýl minestrone zahustenú bielym talianskym chlebom.

Francúzsko

Nie všetko francúzske jedlo vyzerá tak pôvabne ako makrónky či klasické baquettes. Francúzi si pochutia aj na slizkých slimákoch či žabách. Známe sú napríklad cuisses de grenouille. Táto franúzska špecialita sa považuje za národnú pochúťku. Ide o žabie stehienka, ktoré Francúzi natoľko milujú, že ich ročne spotrebujú až 4-tisíc ton, upozornil portál The Guardian.

Zabíjanie žiab však nie je ani zďaleka jedinou drastickou metódou, ktorou si Francúzi budujú národnú kuchyňu. Kontroverzným pokrmom je aj foie gras, čo v preklade znamená „tučná pečeň“. A presne pečeň, konkrétne husacia, je základom tohto jedla. Husi sú násilne kŕmené, aby ich vnútorný orgán bol čo najviac sýtejší a tukovejší. Takáto metóda však spôsobuje týranie zvierat, preto je v mnohých častiach sveta, a dokonca aj v niektorých regiónoch Francúzska, zakázaná.

K menej drastickému typu jedla patrí gratin dauphinois, ktoré sú známe v slovenskej kuchyni ako francúzske zemiaky. Kým na Slovensku sme však zvyknutí do tejto pochúťky pridávať klobásu a syr, Francúzi stavajú na jednoduchosti a ich hlavnou ingredienciou je len hustá smotana a kúsok pažítky alebo rozmarínu.

Francúzsko patrí k milovníkom sladkého, preto je potrebné spomenúť aj ich obľúbené dezerty. Kým crème brûlée je známe aj za francúzskymi hranicami, o niečo exotickejšie je napríklad mille-feuille, čo v preklade znamená „milión listov“ a ide o vrstvené lístkové cesto plnené krémom. O niečo bližšie k našej kuchyni sú madeleines, malé piškótové koláčiky ochutené citrónovou kôrou.

Taiwan

Ázijská kuchyňa nadobudla množstvo podôb a implementovala sa do takmer všetkých kútov sveta a vzhľadom na obrovskú rozlohu Ázie je mimoriadne pestrá a rozmanitá. Ostrovný štát Taiwan na východe Ázie napríklad patrí medzi najobľúbenejšie miesta gastroturizmu. Ochutnať tu môžete niu rou mian, hovädziu polievku s dusenými rezancami alebo jiû-hî ke, čo je tradičná taiwanská polievka so sépiou.

Milovníci hamburgerov by určite mali ochutnať gua bao, často prekladané ako "taiwanský hamburger". Je to špecialita severného Taiwanu a pozostáva z nadýchaných parených žemlí mantou, ktoré sú plnené plátkami duseného bravčového v zmesi ryžového vína, sójovej omáčky a čínskeho korenia. Výslednú chuť dotvárajú drvené arašidy, nakladaná zelenina suan cai a koriander.

Taiwanský streetfood zas ponúka cong you bing, čo je pikantná palacinka z jarnej cibuľky, ktorá sa vyrába opečením nadýchaného cesta na panvici do chrumkava. Ak vajce necháte niekoľko týždňov až mesiacov odstáť v zmesi soli, vápna a popola, získate pi dan, sivočiernu pochúťku, ktorá sa trochu podobá vajcu uvarenému na tvrdo a obklopenému želé. Domáci si toto nezvyčajné vajce radi vychutnávajú na raňajky s ryžovou kašou congee alebo s čerstvým tofu.

Grécko

Pri pomyslení na grécku kuchyňu nám zvyčajne napadne grécky šalát s feta syrom a musaka. Tradičné pre Grécko sú aj rôzne dipy a omáčky, ako napríklad známe tsatziki z uhorky, melitzanosalata z baklažánu či fava z hrachu. Nevyhnutnosťou na gréckych ostrovoch je však aj lahodná taramasalata, dip z rybích ikier. Táto krémová zmes ružových alebo bielych rybích ikier so zemiakovým alebo chlebovým základom je podľa gréckej reportérky BBC Alexis Averbuckovej najlepšia s kvapkou panenského olivového oleja alebo s vyšťaveným citrónom.

Ďalšie netradičné jedlo pochádzajúce z Grécka by mohlo slúžiť aj ako zdroj slovného jazykolamu. Kolokythokeftedes síce môže byť ťažké na výslovnosť, no v skutočnosti je veľmi jednoduché na prípravu. Ide o akési zeleninové fašírky, ktoré vyrobíte, ak spolu zmiešate cuketu, feta syr a množstvo byliniek a upražíte na rozohriatej panvici.

Zo sladkých pokrmov je v Grécku obľúbená melomakarona pozostávajúca z ingrediencií, ktorými je Grécko typicky známe - olej, med, pomaranče a orechy. Tradičným gréckym dezertom je aj galaktoboureko, ktorého názov v preklade znamená "mliečny burek" a ide o sirupom poliaty pudingový koláč. Sirupom Gréci tiež polievajú revani, čo je koláč z krupice a jogurtu, ktorý je známy svojou jemnou citrónovou chuťou.

Chorvátsko

Krajina na Balkánskom polostrove je populárnou dovolenkovou destináciou mnohých Slovákov. Známa je predovšetkým svojimi morskými plodmi, na ktorých si každoročne pochutnávajú tisíce turistov. Typická je napríklad buzara, jednoduchý pokrm z mušlí vo vínnom vývare s cesnakom a strúhankou. Peka je zas jedinečný spôsob prípravy morských plodov, mäsa a zeleniny prikrytých žeravým uhlíkom pod zvonovitým poklopom.

Ak máte namierené do hlavného mesta Chorvátska, do Záhrebu, pravdepodobne natrafíte na strukli, pečivo plnené tvarohom a kyslou smotanou. Hoci pôvodom pochádza zo Slovinska, dnes je obľúbeným jedlom v Záhrebe, kde dokonca existuje reštaurácia La Struk, v ktorej podávajú iba strukli.

Chorvátska Istria je zas známa svojim vlastným druhom cestovín fuzi v tvare peria. Cesto na cestoviny sa vykrojí do tvaru kosoštvorca a potom sa navíja na paličku, aby sa vytvorila dutá rúrka v tvare peria. Fuzi sa zvyčajne podáva s dusenými hubami, hľuzovkami, kuracím alebo hovädzím mäsom.

Španielsko

Pravdepodobne ste už počuli o tradičných španielskych jedlách ako je paella, patatas bravas či churros, no to je len zlomok pestrej španielskej kuchyne, ktorú môžete na Pyrenejskom polostrove ochutnať. Pokiaľ sa chystáte na dovolenku do Španielska a ste odvážni v ochutnávaní nových jedál, možno budete chcieť vyskúšať manitas de cerdo. Španieli sú známi tým, že zjedia každú časť zvieraťa, vrátane nôh, takže tie prasačie nie sú na jedálnom lístku ničím výnimočným. V Andalúzii sa tento pokrm často ochucuje cesnakom, bobkovým listom, šafranom a korením a podáva sa so salsou.

Pokiaľ zas patríte k milovníkom morských plodov, v Španielsku sú obľúbené angulas, mláďatá úhorov, ktoré merajú približne osem centimetrov a sú dvakrát hrubšie ako rezance. Zvyčajne sa dusia na oleji s bylinkami, cesnakom, sušenými chilli papričkami a bielym vínom. Typické sú najmä pre baskickú oblasť.

Čo sa týka vegetariánskych jedál, ponuka nie je taká široká, ale za ochutnanie stojí nezvyčajný druh zeleniny calçots. Kríženec jarnej cibuľky a sladkého póru je netradičný aj v spôsobe konzumácie.

Vojny a pandémie prevracajú život naruby a natrvalo menia stravovacie zvyklosti národov. Aj pandémia korony, nevedno na aký čas utlmená, zmenila jedálne lístky naprieč celým svetom. Lockdowny vyľudnili mestá a práca z domu prinútila aj tých, čo nevarili, aby si sami začali pripravovať jedlo.

Po prekonaní pandémie korony doputoval na riaditeľstvo závodu Nestlé v Prievidzi list zo Španielska, v ktorom úprimne ďakovali za zvýšené dodávky dehydrovaných vrecúškových polievok a cestovinových jedál. Aj na Slovensku sme videli, ako sa z Madridu náhle stalo ľudoprázdne miesto. A vtedy prišli ľuďom uzamknutým v domácnostiach vhod jedlá, ktoré sa dali pripraviť rýchlo, boli chutné a pritom rozmanité.

V tej chvíli nevídane akcelerovala výroba v prievidzskom závode Nestlé, kde sa vyrábajú dehydrované výrobky, najmä bujóny a polievky, ale aj rôzne cestovinové pochúťky. Keby sa hľadal vo svete príklad modernizačnej investície reagujúcej na prudko zvýšený dopyt, našli by sme ho v najväčšej potravinárskej fabrike Slovenska v Prievidzi.

Bola to šťastná zhoda náhod? Jedno je isté, v centrále najväčšieho potravinového giganta na svete, ktorý sídli vo švajčiarskom Vevey, dávno predtým vyhodnocovali, ako sa naprieč planétou život zrýchľuje a ľuďom zostáva čoraz menej času na prípravu jedla. Preto dostal zelenú projekt rozšírenia prievidzského závodu, 90 percent produkcie ktorého smeruje na export.

Carpathia je už tridsať rokov organickou súčasťou Nestlé. Je jednou z mála dobre zrealizovaných privatizácií, ktorá priniesla podniku založenému v roku 1875 budúcnosť.

Prenesme sme sa o viac ako polstoročie dopredu. Dnes stojí na čele Nestlé Prievidza Dušan Ďurdík a šéfom vývoja, ktorý dvadsať rokov viedla Darina Matyášová, Jaroslav Žiak. Obaja sú rodom z Prievidze či jej okolia.

Pre Carpathiu bolo a je typické, že z jednej rodiny pracuje v závode 5-6 ľudí, robili tu starí rodičia, otec s mamou a robia aj vnuci či vnučky. Carpathia zamestnáva dnes takmer 650 ľudí, je tu minimálna fluktuácia, dobrovoľne odchádza z robotníckych postov ani nie 6 percent ľudí. Je to fabrika, kde vládne dobré pracovné ovzdušie, priateľské vzťahy a ľudia majú istotu, že loď, na ktorej sa plavia a poháňajú ju vpred svojou prácou, sa nepotopí.

Najpopulárnejším výrobkom Carpatie závodu Nestlé Slovensko je Francúzska polievka. Jej receptúru vymyslela Darina Matyášová. Po druhej materskej stiahli mladú inžinierku na oddelenie vývoja a za 6 týždňov bola na svete dnes najpredávanejšia vrecúšková polievka na Slovensku.

Sušený pór dodali Albánci, ale matrice na mušličky bolo treba kúpiť z cestovinárskej veľmoci z Talianska. Písal sa rok 1971 a vrchnosť Matyášovej odkázala, že ľuďom postačia aj slížiky. Keď však vedenie Carpathie tvrdohlavo nástojilo na mušličkách a garantovalo zvýšenie výroby, stal sa zázrak. Takto sa narodila slovenská vrecúšková polievka číslo jedna, jedna z najznámejších potravinárskych značiek Slovenska. Prečo sa volá francúzska? Inak Francúzi majú radšej cibuľové polievky, kým Slováci z chuťovo výrazných preferujú cesnakovú a takí Španieli sú zasa na múčne. Dnes v Prievidzi vyrábajú bujónovú kocku Kub Or (Kocku zlata), ktorá je koncentrátom francúzskych chutí.

Napriek globalizácií výroby potravín, ktorá na Slovensku spolu s cestovaním spopularizovala stredomorskú a ázijskú - thajskú, či indickú kuchyňu, musí Žiak prihliadať na odtienky každej národnej kuchyne. Žiak o tom nepochybuje. Vidí súčasnú generáciu mladých ľudí, ktorí trávia hodiny času pri počítačoch a náhle im zaškŕka v bruchu. Vtedy sú bujóny skvelými prvými pomocníkmi ako zahnať hlad.

Prievidžania teraz vyvinuli sadu Simply cook, Jednoduché varenie, ktorá umožňuje prípravu pestrej skupiny jedál. Si vegetarián, máš po ruke šošovicu, alebo tekvicu?

Fabrika bola plná tovaru, ako ho však dostať k zákazníkom? Naložili ho do áut a začali predávať po širokom a vzdialenejšom okolí. Odvtedy uplynulo 30 rokov a dnes je Nestlé Slovensko v Prievidzi jednotkou medzi slovenským potravinármi.

Len jeden malý detail - čoraz viac zamestnancov dochádza do práce na bicykli, z fabrických striech zachytávajú dažďovú vodu a zalievajú ňou zeleň v areáli a v spolupráci s Lesmi SR vysadili 50 tisíc stromov po celej krajine, ktoré zachytia 700 ton oxidu uhličitého. O udržateľnosti ľudského života tu nerozprávajú, ale robia prihliadajúc na zodpovedné konanie každého z tímu.

Ktorý exportný trh je pre Nestlé Prievidza najdôležitejší? Francúzsky. Smeruje tam 28 percent všetkej produkcie, hneď za ním nasleduje Rumunsko s 24 percentami a zvyšok putuje do 25 krajín. Samotný slovenský a český trh "zje“ len desať percent výroby. Na čele vývoja dnes stojí Jaroslav Žiak. Na Slovensku by sa ťažko hľadal lepší znalec chutí európskych národov.

Len 20 percent zeleniny, ktorú zapracúvajú v Nestlé Prievidza do svojich výrobkov pochádza zo Slovenska a Česka. Teraz ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo súťaž o podpory na rozvoj zeleninárskych fariem. Pravda, aby sa zeleninári stali partnermi Nestlé Slovensko musia dodávať zeleninu porezanú a vysušenú na mieru fabriky. Ak to myslíme s podporou zeleninárstva vážne, treba doťahovať projekty do konca, vrátane toho, že podpory budú zamerané aj na finalizáciu.

tags: #francúzska #polievka #s #podpisom #recepty