Francúzske barokové ozdoby: Charakteristika a vplyv
Barok, umelecký sloh a historické obdobie, ktoré nasledovalo po renesancii a humanizme a predchádzalo klasicizmu, zanechalo nezmazateľnú stopu v rôznych oblastiach umenia, vrátane architektúry, sochárstva, maliarstva, hudby, módy a literatúry.
Tento článok sa zameriava na charakteristické črty francúzskych barokových ozdôb, ich vplyv na umenie a spoločnosť a na to, ako sa tieto prvky prejavovali v rôznych formách umenia.
Zrkadlová sieň vo Versailles
Pôvod a vývoj baroka
Barok vznikol v druhej polovici 16. storočia v Ríme ako reakcia na reformáciu a snaha katolíckej cirkvi o obnovu svojej moci a vplyvu. Prostredníctvom umenia sa cirkev snažila osloviť veriacich na emocionálnej úrovni a ohromiť ich nádherou a monumentálnosťou. Barok sa rýchlo rozšíril po celej Európe a do zámorských kolónií, pričom v každej krajine nadobudol špecifické črty a charakteristiky.
Barok vo Francúzsku: Striedmosť a vyváženosť
Francúzsky barok sa odlišoval od talianskeho prehnaného štýlu svojou striedmosťou, prehľadnosťou a zmyslom pre jednoduchosť. Francúzi kládli dôraz na vyváženosť a harmóniu, čo sa prejavilo v architektúre, záhradnej architektúre a dekoratívnom umení.
Architektúra: Pompézne chrámy a svetské stavby
Barok sa v architektúre prejavil stavbou pompéznych chrámov a kláštorov so zložitými pôdorysmi, v ktorých jednotlivé priestory vytvárali mnohotvárne členené celky. Steny boli bohato zdobené ornamentmi a sochami, klenby sa hojne ozdobovali nástennými maľbami, ktorých účinok zosilňovalo množstvo zlatých ozdôb.
Neskôr sa v barokovom slohu stavali aj svetské stavby ako paláce, letohrádky, zámky a kaštiele, vznikalo množstvo tzv. malých architektúr - na vidieku to boli prícestné, poľné, lesné a iné kaplnky, sochy svätých a v mestách sa stavali morové, mariánske a trojičné stĺpy.
Medzi najvýznamnejšie stavby francúzskeho baroka patrí kráľovský zámok vo Versailles, ktorý symbolizuje absolutistickú moc a bohatstvo monarchie. Na jeho formovaní sa podieľali významní architekti ako Louis Le Vau, Jules Hardouin-Mansart a André Le Nôtre. Le Vau navrhol základnú štruktúru Versailles s prepracovanými fasádami, zatiaľ čo Hardouin-Mansart obohatil palác o slávnu Zrkadlovú sieň (Galerie des Glaces).
Sochárstvo: Pohyb a emócie
Baroková sochárska tvorba bola založená na zavedení pohybu do hmoty - pomocou gest, povievajúcich šiat či vlasov. Uplatnili sa farebné materiály, zlátenie a polychromovanie. Vznikala najmä dekoratívna plastika - množstvo sôch a súsoší na priečeliach budov, v kostoloch, na oltároch, v parkoch alebo na pohrebných sarkofágoch v rodinných hrobkách.
Maliarstvo: Oltárne obrazy a portréty
V tomto období vznikali najmä oltárne obrazy, fresky (t.j. nástenné maľby) a slávnostné dvorné portréty.
Móda: Parochne a čipky
Baroková móda sa nazývala tiež „parochňový sloh“, nakoľko sa v tomto období rozmohla móda dámskych, no taktiež pánskych parochní.
V polovici 17. storočia prišli do módy aj rôzne druhy masiek, ktoré však už začiatkom 18. storočia zmenili svoj význam a poukazovali najmä na to, že ich majitelia sú ľahkých mravov.
Pánska móda podliehala vojenskému vplyvu, no paradoxne sa obľúbenou stávala i čipka (u žien i u mužov), ktorá nahradila čoraz nepopulárnejšie šperky. Na odevoch omnoho viac zavážila hodnota látok a ich vypracovanie než doplnky v podobe klenotov.
Dámske šaty boli farebne veľmi pestré, zdobené výstrednými detailmi - samé čipky, stuhy… Medzi najobľúbenejšie materiály na výrobu šiat patril brokát vyšívaný zlatom alebo hodváb. Koncom 17. storočia znovu prišli do módy kovové obruče, ktoré podopierali sukne a tak udržiavali ich načechraný vzhľad a živôtiky sa znovu vystužovali kosticami.
Ľudovít XIV vo svojom barokovom štýle
Hudba: Opera a koncerty
K najvýznamnejším druhom barokovej hudby patrili opera a oratórium ako vokálno-inštrumentálne formy, rozvíjala sa však aj čisto inštrumentálna hudba: koncerty.
Medzi najvýznamnejších skladateľov barokovej hudby patria Johann Sebastian Bach, Georg Friedrich Händel a Antonio Vivaldi.
Literatúra: Ťažká zrozumiteľnosť a kontrasty
V literatúre sa barok prejavil ťažkou zrozumiteľnosťou - čitateľ musel byť pozorný, vzdelaný, musel ovládať symboliku. Pre barok sú typické aj kontrasty vyplývajúce z napätých spoločenských pomerov: v Európe zúria vojny, po tej východnej a strednej sa preháňajú besní Turci, ľuďom sa zhoršujú životné podmienky, nastupuje chudoba a hladomor.
A tak sa ľudia utápajú v beznádeji a pesimizme… Časť z nich sa preto obracia k Bohu, hľadá u neho spasenie. Tá druhá polovica sa zasa na Boha už úplne vykašle a chce si život užívať naplno.
Divadlo: Kulisy a antická mytológia
V barokovom divadle sa začali využívať kulisy, ktoré sa dali ľahko vymeniť, preto umožňovali viackrát počas predstavenia meniť scénu. Na scénu a kulisy sa kládol najväčší dôraz, texty a repliky ostávali v úzadí. Najčastejšie zobrazovanými príbehmi boli tie z antickej mytológie, ktorých dej bol zasadený do obdobia 17. - 18. storočia.
Vplyv baroka na spoločnosť
Barok ovplyvnil nielen umenie, ale aj spoločnosť. Baroková životná klíma bola klímou surového násilia a teroru. Vzniklo množstvo antitéz, ktoré ovplyvňovali myslenie, umenie i chápanie sveta; reprezentovali životný pocit rozpoltenia a roztržky v duši barokového človeka a vychádza z vonkajších udalostí.
Barokový človek sa zmietal medzi absolútnymi silami dobra a zla, Boha a satana. Musel premáhať svetské pokušenia, hriech, seba, vlastnú slabosť, duševné a telesné útrapy, drsnú prírodu, biedu, skutočných i fiktívnych nepriateľov v každodennom živote, v náboženskej sfére a vo vojnách.
Markgrófsky operný dom: Žiarivý príklad baroka
Trvalo to 6 rokov a stálo 29,4 milióna eur, ale teraz je Markgrófsky operný dom v nemeckom Bavorsku rovnako žiarivý, farebný a veľkolepý ako pred takmer 300 rokmi. Opera, ktorú nechala postaviť dcéra pruského kráľa, markgrófka Wilhelmína Brandenburská, ktorej bratom bol Fridrich Veľký, slúžila na niekoľko účelov. Stavba majstrovského diela barokovej divadelnej architektúry bola spoločenskou udalosťou. Len tí najlepší by to zvládli. Javisko s hĺbkou takmer 27,5 metra bolo v tom čase najväčšie v Nemecku.
Renomovaný európsky divadelný architekt Giuseppe Galli Bibiena navrhol hľadisko v tvare zvona s viacúrovňovými drevenými lóžami obloženými dekoratívne maľovaným plátnom. Nová dvorná opera mala prekonať všetky dovtedajšie veľké verejné divadlá a v roku 1748 bola jednorázovo otvorená pri príležitosti svadby jedinej dcéry markgrófky Wilhelmíny.
Podľa Christine Magetovej, správkyne modernej budovy, bola opera plná najrôznejších podujatí a prekvapení. „Bolo tu veľa kulís a dekorácií, osvetľovacej techniky, vzduchotechniky, techniky na výrobu mrakov a priestor pod javiskom. „A všetky tieto špeciálne efekty, ktoré sa odohrávali na javisku, boli navrhnuté ako spôsob prezentácie kráľovskej rodiny; inými slovami, to, čo sa odohrávalo na javisku, malo odrážať to, čo sa dialo v lóži.
Markgrófska opera sa mala stať niečím oveľa väčším než len prostriedkom prezentácie spoločenskej prestíže a dejiskom konania významných kráľovských podujatí. Návšteva opery v 18. storočí pripomínala návštevu večierka.
Takmer po 300 rokoch sa táto operná budova nepodobá žiadnej inej: podľa UNESCO je jediným kompletne zachovaným príkladom svojho druhu, kde si 500 divákov môže vychutnať autentickú barokovú dvornú opernú kultúru a akustiku. Prepracované javiskové kulisy, ktoré vidno cez otvorenú hlavnú oponu a závesy lemujúce javisko, sa približujú tomu, čo videli prví diváci. Po rokoch obetavej práce sa opona v Markgrófskej opere konečne za veľkého potlesku zdvihla.
Ďalší poznamenal: „Najprv sme videli fotografie, ale teraz, keď som tu, mi spadla sánka.
Rokoko: Vyvrcholenie baroka
Posledné dozvuky barokového obdobia, označované aj ako neskorý barok, sú známe skôr pod názvom rokoko, a toto obdobie trvalo od 40. rokov do 70. rokov 18. storočia. Rokoko bolo blízkym príbuzným baroka asi tak, ako manierizmus renesancie, čiže to bola čiastočná adaptácia predošlého štýlu a čiastočne reakcia proti nemu.
Slovo barok je vo svojej podstate používané na nepresné vymedzenie umenia 17. a 18. storočia v jeho najvšeobecnejšom zmysle, pretože napriek tomu, že to bol prevládajúci štýl, ktorý silne poznamenal všetky ostatné, v skutočnosti sa popri ňom rozvíjali aj ďalšie štýly (napr. klasicizmus).
Niektoré rokoko kusy sa stali ikonami zberateľstva:
- Malé francúzske komody z dielne ébénistov, s intarziou z exotického dreva a jemným zlatením, ktoré dnes stoja desiatky tisíc eur.
- Kabinetky a sekretáre s priehľadnými dvierkami a zrkadlovými vložkami, pôvodne určené pre zbierky šperkov a drobných predmetov.
Vplyv rokoka na interiérový dizajn
Rokoko ovplyvnilo moderné interiéry, najmä v oblasti jemnej dekorácie, asymetrie a komfortného usporiadania nábytku. Dizajnéri dnes citujú rokoko pri tvorbe luxusných hotelov, salónov a rezidencií, kde kombinuje eleganciu s praktickým využitím priestoru.
- Pastelové farby a jemné vzory sa objavujú aj v moderných čalúnených sedacích súpravách.
- Zlatenie a štukové detaily: dopĺňali jemné ornamenty, zvýrazňovali kontúry a hrany.
Ako rozpoznať barokové umenie
Príklady barokových kostolov na Slovensku
Medzi príklady barokových kostolov na Slovensku patria:
- Kostol sv. Michala Archanjela v obci Pobedim
- Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Starej Turej
Kostol sv. Michala Archanjela v obci Pobedim
Kostol sv. Michala je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok a patrí k pevnostným kostolom pod Malými Karpatami. Podľa písomných prameňov bol kostol postavený novomestským prepoštom Jakubom Haškom v rokoch 1674 - 1678. Stavba začala 3. júla 1674 a kostol bol vysvätený 4. septembra 1678 jágerským biskupom Ferdinandom Pálffy. Na základe archeologického výskumu a iných archívnych materiálov je zrejmé, že stavba je staršieho dáta. Pochádza pravdepodobne z druhej polovice 16. storočia, kedy bol kostol opevnený štyrmi baštami a vežovitou bránou.
V súčasnosti stojaci kamenný múr opevnenia je zrejme mladšieho dáta. Valcovité bašty opevnenia boli v roku 1688 zmenené na kaplnky. Novú podobu dostal kostol v roku 1923, kedy bol zväčšený o severnú a južnú loď. Ďalšie úpravy a opravy kostola sa robili po určitých časových intervaloch, posledná sa realizovala začiatkom nášho storočia.
Zaujímavý a cenný je interiér kostola. V presbytériu sa nachádza barokový hlavný oltár s plastikami svätcov v životnej veľkosti, v lodiach kostola je baroková kazateľnica a v bočných lodiach sú oltáre s plastikami a štítmi z pôvodných barokových oltárov. Samotná architektúra oltárov pochádza z roku 1935. Klenby kostola pokrýva hodnotná maľba od rožňavského maliara Júliusa Ádáma / 1935 / a na chóre sa nachádza organ majstra Martina Šašku z Brezovej z roku 1879. V priestore pod vežou môžeme vidieť barokový kríž s Ukrižovaným a pamätnú tabuľu pobedimského rodáka, biskupa Jozefa Feranca. Z kaplniek je verejnosti prístupná kaplnka Lurdskej Panny Márie a kaplnka s oltárom Sedembolestnej Panny Márie z 18. storočia. V areáli kostola je umiestnený pomník padlým v I.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Starej Turej
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Starej Turej sa datuje do r. 1748 za donátorskej pomoci grófa Juraja Erdödyho majiteľa Čachtického hradného panstva a účinkovania vdp. farára Pavla Kozáryho. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je doložený kanonickou vizitáciou z r.1756. Posviacku kostola 12.10.1761 vykonal nitriansky biskup Anton Révai. Pri tejto príležitosti bol zakúpený obraz „Nanebovzatia Panny Márie“ na hlavný oltár za 500 zlatých vo Viedni.
V kronike Starej Turej sa nachádza záznam, že chrám bol v r. 1856 vydláždený lešteným kameňom, v r. 1868 bola opravená veža a v r. 1884 bol zakúpený nový organ. V r. 1898 bol vymaľovaný interiér (150 - ročné jubileum), Vysoký barokový umelecky kovaný svietnik na paškál pochádza z 18. Kostol je jednoloďová stavba s vtiahnutými piliermi s toskánskymi pilastrami. Priestor je značne vysoký a rozhľadný, je 37 m dlhý, 12 m široký a 12 m vysoký. Interiér má dve časti: presbytérium a svätyňu, ktoré sú od seba odd...
| Meno architekta | Významné diela |
|---|---|
| Gian Lorenzo Bernini | Námestie svätého Petra vo Vatikáne, Kostol Sant'Andrea al Quirinale |
| Francesco Borromini | Kostol Sant'Ivo alla Sapienza, San Carlo alle Quattro Fontane |
| Louis Le Vau | Základná štruktúra Versailles |
| Jules Hardouin-Mansart | Zrkadlová sieň vo Versailles |
tags: #francúzske #barokové #ozdoby #charakteristika


