Francúzske planiny a pobrežia riek: Ekológia a biodiverzita

Za posledných 30 rokov namiesto ochrany nášho najcennejšieho prírodného dedičstva vidíme v národných parkoch každý deň ťažbu dreva, novú výstavbu a ničenie prírody. Miznú nádherné staré lesy, pribúdajú hotely a apartmány. Vzácne druhy ako tetrov hlucháň sa dostali na pokraj vyhynutia. Nadišiel čas, aby sa národné parky stali tým, čím mali od začiatku byť - pokladnicou biodiverzity, zelenými pľúcami a pýchou Slovenska. Zastavme ich ničenie a vykorisťovanie! Vráťme národným parkom slobodu, prirodzenú krásu a pôvodnú divokosť!

Význam národných parkov

Vieme presne povedať, prečo sú národné parky pre krajinu veľmi dôležité z ekologického hľadiska. No najdôležitejšie je uvedomiť si, akú hodnotu majú národné parky pre nás samých. Do slovenských národných parkov podľa prieskumu agentúrou FOCUS aspoň raz ročne ide 60% Slovákov a Sloveniek. To je viac ako polovica obyvateľov tejto krajiny. Pre mnohých z nás národné parky predstavujú tie najkrajšie zážitky - chvíle strávené s priateľmi, spomienky na detstvo, dotyky s ozajstnou divočinou. Priťahujú nás tým, že je v nich stále živá divokosť, ktorej sme kedysi boli súčasťou. Môžeme sa vzdať týchto liečivých momentov? Môžeme si dovoliť nájsť na miestach našich spomienok a identity iba ruiny? Sotva.

Okrem individuálnej hodnoty pre každého z nás majú národné parky rovnako významnú ekologickú hodnotu - pre celú krajinu. Väčšina zrážok padne na úpätiach hôr, kde pramenia naše najvýznamnejšie rieky. Vrstva humusu zachytávajúca vodu totiž vzniká z odumretých stromov a pri neťažených lesoch je niekoľkonásobne hrubšia. Národné parky patria k našim kľúčovým vodným zdrojom. V dobe meniacej sa klímy je nezodpovedné ich ťažiť a ničiť. Na to sú určené hospodárske lesy mimo národných parkov. Naopak, chceme, aby sa stav lesov v národných parkoch a ich schopnosť zadržiavať vodu zlepšoval.

Druhou, v dobe klimatickej krízy tiež podstatnou funkciou, je zachytávanie uhlíka. Lesy bez ťažby zachytávajú uhlíka viac, a preto národné parky s bezzásahovými jadrovými zónami môžu v tomto smere generovať výrazné príjmy. teda v blízkej budúcnosti stanú skutočným ekonomickým kapitálom. V neposlednom rade je hodnota národného parku v ochrane biodiverzity a prírodných procesov na veľkom území.

Problémy a výzvy

Dnes spravujú lesy a pozemky v národných parkoch štátne podniky a organizácie ako napríklad Lesy SR alebo Štátne lesy TANAP-u, ktoré sú hospodársky zamerané a ich prvoradým cieľom nie je ochrana prírody a nespadajú ani pod rezort životného prostredia.

Len 20% územia slovenských národných parkov je prísne chránených, t.j. v najvyššom, 5. stupni ochrany. No dokonca aj v ňom sa dávajú výnimky na tažbu. V skutočnom národnom parku podľa medzinárodného štandardu Svetového zväzu pre ochranu prírody IUCN by malo byť z dlhodobého hľadiska prísne chránených 75% rozlohy národného parku. Len vo Vysokých Tatrách bolo od r. 2004 vyťažených vyše 3,5 mil. Objem ťažby dreva na Slovensku vzrástol oproti r. 1990 o 73 percent. V národných parkoch sme medzi rokmi 2000 - 2016 prišli o 12,2 percenta lesov. Dokonca k úbytku došlo aj v 5.

Populácia hlucháňa hôrneho, kedysi bežného obyvateľa našich národných parkov, od roku 2004 klesla na polovicu a dnes mu reálne hrozí vyhynutie. V 70. rokoch na Slovensku žilo približne 3 500 hlucháňov na ploche 175 000 hektárov. Len v Nízkych Tatrách bolo od roku 2007 vyťažených viac ako 6 700 hektárov horských smrekových lesov s výskytom hlucháňa. Ročne sa na Slovensku vyrúbu lesy o rozlohe jedného okresu.

Zonácia národných parkov

Zonácia je základným, všade na svete uplatňovaným prístupom pre naplnenie cieľa ochrany prírodných procesov v národných parkoch. S priemerným podielom bezzásahových území 20% ani jeden z našich národných parkov nespĺňa medzinárodné kritériá Svetového zväzu pre ochranu prírody IUCN pre národné parky.

Príroda v národných parkoch musí byť slobodná, a to predovšetkým v ich jadrovej zóne, ktorá má mať 75%, tak ako to vyžaduje medzinárodný štandard IUCN. Nesmie sa v nej ťažiť drevo, stavať, poľovať. Tak, ako je to úplne normálne v národných parkoch v zahraničí. Samozrejme, že táto zmena sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň. Preto požadujeme prechodné obdobie 10-30 rokov v závislostí od konkrétneho NP.

Slobodnými sa majú stať aj samotné správy národných parkov. Dnes nedokážu zakázať ťažbu alebo výstavbu na svojom území. Ich stanoviská majú len odporúčací charakter. Národným parkom teraz pomôže iba zásadná reforma a presadenie bodov petície sformulovaných širokou škálou odborníkov a organizácií. Petíciu je dôležité zdieľať medzi čo najviac ľuďmi.

Riešenia a odporúčania

Národným parkom teraz pomôže iba zásadná reforma a presadenie bodov petície sformulovaných širokou škálou odborníkov a organizácií.

Riešením je, aby štátne pozemky spravovali samotné národné parky. Pri dobre nastavenom systéme tieto nebudú mať motiváciu vytvárať zisk z predaja dreva. Pozemky súkromných vlastníkov v národných parkoch by mal štát na dobrovoľnej báze vykúpiť alebo vymeniť. U tých vlastníkov, ktorí predaj alebo výmenu odmietajú, by mala byť umožnená jednoduchá a spravodlivá kompenzácia za neťaženie. vlastníkov lesov (urbáre) ju využívajú. Zároveň musí mať národný park právomoci ťažbu na svojom území zakázať. To platí obzvlášť v lokalitách s výskytom cenných druhov, k ochrane ktorých sa Slovensko aj medzinárodne zaviazalo. V prípade zákazu musí štát vlastníkov taktiež spravodlivo kompenzovať.

Bezzásahové územie by sa malo rozšíriť na 75% plochy národného parku, tak, ako to požaduje Svetový zväz ochrany prírody IUCN. Ktoré územia budú bezzásahové má určiť zonácia podľa ekologických kritérií a po uspokojivej dohode so súkromnými vlastníkmi. Uplatnenie zonácie v rozsahu 75% je náročný proces, ktorý spravidla trvá 10-30 rokov, v závislosti od situácie v konkrétnom území.

Tak, ako bolo v čase nášho vstupu do EU v roku 2004 až do dnes hlavným cieľom priblíženie sa nových členských štátov úrovni zakladajúcich členov a z toho vyplývajúce investície, tak po roku 2020 je na najbližšie desaťročia jedným z hlavných cieľov EÚ ochrana prírody a klímy. Investície budú smerovať z veľkej časti do tejto oblasti. dnes je iba 1,8%. Ako zdôrazňuje samotná EÚ, zvyšovanie biodiverzity môže prispieť k vzniku až 500 000 nových pracovných miest v Európe. Samotný turizmus vie v národnom parku generovať hrubý obrat vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur.

Národné parky a chránené územia by mohli byť v budúcnosti oprávnené prijímať platby za ekosystémové služby, ktoré poskytujú - napríklad záchyt uhlíka či zadržiavanie vody.

Náklady na transformáciu

Náklady na transformáciu národných parkov z území, na ktorých sa ťaží drevo a stavia, na skutočne chránené územia so zonáciou a bezzásahovými jadrovými zónami podľa štandardu IUCN sú v porovnaní s inými investíciami na Slovensku zlomkové. Ročné náklady na zvýšenie bezzásahu z aktuálnych 20% na 50% formou nájmov sú vo všetkých národných parkoch podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia 11,6 milióna eur. Rozšírenie bezzásahových zón na 75% formou nájmov by nás stálo 17,1 milióna eur ročne. Stále to bude oveľa menej ako kilometer diaľnice na Kysuciach.

Riešenie zonácie národných parkov čo sa týka jadrovej zóny je však potrebné riešiť výkupom. Nemá zmysel platiť súkromným vlastníkom za bezzásah, ak by ho títo mohli po 30 rokoch vypovedať a robiť si s pozemkami čo chcú. Odhadované náklady na výkup pozemkov, aby vznikla 50% jadrová zóna, sú 244 mil. eur v rozpätí od 165 po 525 mil. eur. Pri 75 % bezzásahovej zóne to je 374 mil. eur a v možnom rozpätí od 255 po 796 mil.

Zonáciu všetkých národných parkov na 75% bezzásahu požadovaných štandardom IUCN by sme mohli vyriešiť za 374 mil. eur, čo je cena za 19 km diaľnic pri priemernej cene 19 miliónov na kilometer, za ktorú diaľnice na Slovensku staviame.

V národných parkoch sa dnes naozaj bežne poľuje. No v skutočnosti sa poľovačka s poslaním národného parku vylučuje. Národné parky majú zo svojej definície chrániť prírodné procesy, teda prirodzený kolobeh vody a látok, tiež vzťahy a závislosti medzi jednotlivými druhmi, či medzi druhmi a krajinou. Túto prirodzenú rovnováhu a cykly, ktoré v národných parkoch chceme zažiť a študovať, poľovanie jednoznačne narúša.

primárny cieľ národného parku, teda ochrana prirodzených procesov, biodiverzity, rekreácie a vzdelávania, uplatňovať na 75% územia. Podobne ako pri ťažbe dreva v súvislosti so zonáciou, aj pri poľovaní sa môže uplatniť prechodné obdobie na vyriešenie právnych vzťahov.

Po prvé, strach zo zániku poľovných revírov, pretože by po zonácii a vzniku jadrových zón nemali potrebných 2 000 hektárov, je neoprávnený. Aj bezzásahové časti sa môžu zarátavať do výmery poľovného revíru, aj keď sa v nich nesmie poľovať. Poľovné revíry, ktorých časti zasahujú do jadrovej zóny parku, tak môžu naďalej ...