Francúzske plátené kanady: História a medzinárodné workcampy na Slovensku
História workcampov siaha do roku 1920, kedy sa uskutočnil prvý tábor vo francúzskej dedine Esnes en Argonne zničenej počas prvej svetovej vojny. Na Slovensku workcampy organizujeme od roku 1993.
Medzinárodný dobrovoľnícky tábor alias workcamp na Slovensku je jedinečnou príležitosťou ako spoznať ľudí z rôznych kútov sveta, zlepšiť si anglický jazyk a popri tom využiť svoj čas zmysluplne. Na Slovensku organizujeme 1 - 2 týždňové workcampy od západu na východ krajiny.
Všetky projekty a akcie organizované INEX-om Slovakia a našimi partnerskými organizáciami sú organizované v rámci filozofie dobrovoľníctva, tzn. Znamená to, že účastníci si v zahraničí nezarobia, avšak nadobudnuté skúsenosti, znalosti, kontakty s novými ľuďmi, kultúrami, zážitky a pocit spokojnosti nad vykonanou „prácou“ je oveľa viac ako peniaze.
Dobrovoľníci prichádzajú z celého sveta. : ) Bežne stretneš ľudí z Japonska, Nemecka, Južnej Kórei, Francúzska, Fínska, Španielska, Talianska, Ukrajiny, či Mexika. Pravidlom je, že max. 2 môžu byť z jednej krajiny a snažíme sa vybalancovať tábory, t.j.
Podľa zamerania dobrovoľnej pomoci máš možnosť pomôcť pri oprave zrúcanín hradov (Obišovce, Turňa, Čierny hrad), pri obnove dedinky Slatinka, ktorej existenciu už dlhodobo ohrozuje stavebná uzávera, či pomoc pri príprave aktivít pre deti, ľudí s postihnutím, či seniorov.
Dobrovoľník hradí účastnícky príspevok INEX-u, cestu, poistenie a ak je uvedené extra fee. Na projekte má zabezpečenú stravu, ubytovanie a niekedy víkendový program.
Tábory sú v anglickom jazyku. Účastník musí mať úroveň jazyka na komunikačnej úrovni (A2). Prihlášku akceptujeme po odsúhlasení podmienok účasti a prijatím účastníckeho príspevku. Sme občianske združenie, a preto nepodnikáme a platené služby neposkytujeme.
Tvoj príspevok je príspevkom na činnosť INEX Slovakia a využívame ho na čiastočné financovanie našej činnosti na Slovensku. Spravidla najneskôr 14 dní pred prvým dňom konania zašleme účastníkovi pokyny k účasti (infosheet), ktoré obsahujú najmä popis cesty na miesto konania, informácie o práci, či vzdelávacích aktivitách a o ubytovaní.
V prípade, že nemôžeš vycestovať, bezodkladne nás o tom informuj. Príď na online Pre-departure stretnutie.
V júni organizujeme online Pre-departure stretnutie.
V prihláške sa uvádza motivácia na tábor. Je lepšie si vybrať viac táborov, na ktoré chceš ísť. Postupujeme podľa ich poradia.
Informácie (tzv. Bola to tá najautentickejšia životná skúsenosť, akú som kedy zažila. Stretla som toľko úžasných ľudí! Bol to jeden z najlepších dobrovoľníckych projektov, ktoré som zažila. Bolo to naozaj skvelé ! Spoznala som niekoľko úžasných ľudí a naučila som sa veľa o ich jazykoch a kultúrach. Práca bola dobre organizovaná a prispôsobená nášmu osobnému tempu.
Slovenská účasť na agresii proti Poľsku
Slovenská historiografia sa dlho nevedela vyrovnať s účasťou Slovákov na agresii proti blízkemu susedovi, a navyše slovanskému národu. Svedčí o tom aj fakt, že prvá skutočne vedecká monografia o vpáde slovenskej armády po boku wehrmachtu do Poľska vyšla až v roku 2006 z pera historika Igora Baku.
Podľa jeho zistení Bratislava musela v prípravách na túto vojnu plniť aj menej známe požiadavky Berlína. Ďalej musela spolupracovať na poli vojenského spravodajstva (nemecký Abwehr mal už v tom čase vlastnú agentúrnu sieť na severe Slovenska) a zabrániť náboru do československých légií, ktoré práve vznikali v Poľsku.
A v neposlednom rade sprísniť stráženie hraníc. Túto podmienku Berlín zopakoval po tom, čo 7. júna 1939 ušli do Poľska na štyroch bojových strojoch ôsmi slovenskí vojenskí letci. Nemci po nich strieľali, ale neúspešne.
V mieste svojich nových posádok wehrmacht urýchlene budoval vojenské sklady, zákopy, protiletecké kryty, delostrelecké palebné postavenia, cesty a mosty. Pre obyvateľov okolitých obcí sa tým vytvárali nové pracovné príležitosti.
Napríklad väčšina obyvateľov Rohožníka pracovala na výstavbe úzkokoľajky a miestny kronikár si to pochvaľoval: „Za prácu s povozom ťahaným dvoma koňmi dostal pohonič 250 korún, s jedným koňom 200 korún, s volmi alebo kravami 180 korún za jeden deň.
Zvýšené presuny nemeckých jednotiek do nástupného priestoru bolo možné pozorovať od júna 1939. Do začiatku augusta dosiahol počet vojakov 30-tisíc, tak aspoň hlásila spravodajská služba ministerstvu národnej obrany v Bratislave. Pohyb takéhoto množstvo vojska sa už nedal utajiť, a najmä obyvateľstvo Kysúc a Žiliny už začínalo tušiť, čo sa chystá.
Foto: STK/SLOVENSKÝ NÁRODNÝ ARCHÍV sken-03 Slovenskí vojaci aj v krátkom ťažení dostávali domácu tlač.
Podrobnosti o účasti Slovenska a jeho armády v nadchádzajúcom konflikte sa Tisova vláda dozvedela až 22. augusta 1939 z Hitlerovho rozkazu, ktorý sprostredkoval nemecký vojenský atašé v Bratislave Heinrich Becker. Vláda mala poskytnúť nemeckej armáde vojsko na zabezpečenie severnej hranice Slovenska a splniť všetky požiadavky predostreté nemeckou armádou.
Slovenské noviny a rozhlas vystupňovali v tom čase informačnú kampaň za "oslobodenie slovenských bratov“ v Poľsku, čiže obyvateľov obcí severného Spiša a Oravy, ktoré nielen pri delení Československa po Mníchove v roku 1938, ale už po parížskej mierovej konferencii v roku 1920 pripadli Poľsku.
V Bratislave sa 22. augusta vo večerných hodinách konala pred budovou SND demonštrácia radikálov za znovupripojenie sporných území k Slovensku.
O deň neskôr sa Slovensko dozvedelo o pakte Berlína s Moskvou. "Uzavretie paktu vyvolalo vo všetkých slovenských kruhoch veľké uspokojenie,“ hlásil nadriadeným Becker. Vraj i dôstojníci sa vyjadrili s obdivom o vodcovej politike.
V nedeľu 26. augusta sa začala mobilizácia Slovenskej armády. Postupne povolali do zbrane 15 ročníkov záloh. Oficiálne sa oznámilo, že záložníkov povolali na mimoriadne cvičenie, veď štát nebol vo vojnovom stave s Poľskom. Armáda 2,5-miliónovej krajiny mala zrazu takmer 150-tisíc príslušníkov.
Odvolanie Hitlerovho rozkazu prišlo na poslednú chvíľu, keď už niektoré jednotky boli v pohybe. Po zmene situácie slovenská vláda na zasadnutí 28. augusta súhlasila s prechodom nemeckých jednotiek mimo ochrannej zóny. Vedúci nemeckej misie jej vtedy odovzdal Výzvu obyvateľstvu Slovenska, ktorú mala neodkladne zverejniť.
V rozhlase sa tak stalo ešte v ten istý deň, v tlači 30. augusta. "V záujme ochrany nezávislosti a územnej celistvosti nášho mladého Slovenského štátu proti hroziacemu poľskému nebezpečenstvu, na základe ochrannej zmluvy… prídu na územie Slovenského štátu nemecké vojenské oddiely, ktoré v prípade potreby budú s našou hrdinnou slovenskou armádou bok po boku spoločne brániť územie nášho štátu.“
Výzvu skoncipovala nemecká strana a obyvateľstvo ju prijalo - ako vyplýva z Beckerovho hlásenia do Berlína - "veľmi pokojne“. Vo výzve sa však nič nehovorilo o prípadnej účasti Slovenskej armády na invázii do Poľska.
Slovenská armáda prišla počas poľskej kampane o 18 vojakov, 46 bolo zranených a 11 nezvestných. Dlhodobé straty však budú oveľa väčšie a mnohonásobne prevýšia dočasné územné zisky.
Ťaženie proti Poľsku rozpúta najväčší vojnový požiar v dejinách. V armádnom rozkaze z 10. októbra 1939 Tiso vyzdvihol, že ťaženie proti Poľsku „… upevnilo a zvrúcnilo spojenecké zväzky medzi Veľkonemeckou ríšou a našou republikou v nerozborné priateľstvo krvou posvätené…“.
Toto "nerozborné priateľstvo krvou posvätené“ mala armáda neskoršie nielen potvrdiť, ale aj prehĺbiť. Veď vojnový slovenský štát ostal spojencom nacistického Nemecka až do jeho konca. Vojnu viedol nielen proti Poľsku a Sovietskemu zväzu, ale vypovedal ju aj Spojeným štátom americkým a Veľkej Británii.
Bezprostredne po vojne sa prihraničné územie vrátilo znovu Poľsku. Slovenský diplomat Matej Andráš bol vtedy referentom na Ministerstve zahraničných vecí ČSR a po rokoch spomínal, že Varšava bola ochotná vzdať sa hornej Oravy a severného Spiša výmenou za získanie Tešínska.
Ako vnímajú po toľkých desaťročiach agresiu zo Slovenska súčasní Poliaci? Svojho času som sa na to spýtal Dušana Segeša, historika zaoberajúceho sa dejinami slovensko - poľských vzťahov.
Dôležité dátumy
- 1. september - Nemecká armáda s podporou slovenského vojska vpadla do Poľska.
- 20. septembra 1939 - Vyznamenávanie a slávnostná prehliadka slovenských vojakov v Zakopanom za účasti ministra národnej obrany Ferdinanda Čatloša.
- 5. októbra 1939 - Na slávnosti v Poprade, ktorá bola bodkou za poľskou kampaňou, vyznamenal Jozef Tiso nemeckých a slovenských vojakov. "Vraciate sa ako víťazi,“ povedal pri tejto príležitosti. Vyznamenávali aj Nemci.
- 8. októbra 1939 - Nemecko vyhlásilo anexiu západného Poľska. Na jeho časti zriadil Hitler tzv.
- 13. decembra 1939 - Prvá veľká námorná bitka druhej svetovej vojny.
- 9. apríla 1940 - Nemecko napadlo najprv Dánsko a neskôr i Nórsko.
- 22. júla 1940 - Začala sa letecká Bitka o Britániu.
- 27. septembra 1940 - Nemecko, Taliansko a Japonsko podpísali tzv.
Nemecko-sovietska invázia do Poľska v roku 1939 (dokument z 2. svetovej vojny)
tags: #francúzske #plátené #kanady #história
