Genetika červenej paradajky: Od histórie po súčasnosť

Paradajka, vedecky známa ako Solanum lycopersicum, je jednou z najpopulárnejších a najrozšírenejších plodín na svete. Jej cesta z Južnej Ameriky do našich kuchýň je fascinujúca a plná zaujímavostí. V tomto článku sa pozrieme na genetiku červenej paradajky, jej históriu, pestovanie a nutričné hodnoty.

História paradajky

„Chceli nás zabiť a zjesť, už mali pripravené hrnce so soľou, paprikou a paradajkami.“ Tak opísal jeden zo svojich zážitkov z kolonizácie amerického kontinentu španielsky vojak Bernal Díaz del Castillo vo svojej knihe Skutočné dejiny dobytia Nového Španielska, ktorá vyšla začiatkom 17. storočia.

Ešte v 16. storočí sa tak paradajka dostala do Európy, no predovšetkým vďaka svojmu lákavému vzhľadu. Podobne ako pri zemiaku si mysleli, že je jedovatá. Bolo to logické, kvety aj listy totiž skutočne jedovaté sú.

Ak by však americkí domorodí obyvatelia, ktorí si chceli paradajkami dochutiť kolonizátorov, ochutnali dnešné paradajky, asi by ohrnuli nosom a radšej si vybrali iné prísady. So skutočnými paradajkami majú tie dnešné totiž spoločné iba málo. Stačí si spomenúť na paradajku odtrhnutú v auguste u babky na záhrade. Prenikavá sladká chuť, mäsitá textúra a šťavnatý obsah.

Paradajka je podľa niektorých odborníkov paradigmou toho, ako dnes funguje poľnohospodársky priemysel. V polovici 20. storočia začali poľnohospodári vo veľkom pracovať na tom, aby zvýšili úrodnosť, ako aj životnosť paradajok.

Na to, aby sa k nám však dostali v dobrom stave a ešte aj vydržali niekoľko dní v chladničke doma u zákazníka, musia byť rajčiny oberané nezrelé. V zime, keď je celý proces ešte neprirodzenejší, sa musia niekedy umelo dofarbovať, a preto nie je výnimočné nájsť rajčiny, ktoré vnútri skoro ani nie sú červené.

Majitelia Dobrodružstva však na vlastnej koži zakúšajú, aký veľký vplyv má slnko na kvalitu rajčín. Ich samozber funguje zväčša do konca septembra a podľa majiteľov už vtedy na plodoch cítiť, že hlavná sezóna je pasé.

Jedným zo spôsobov, ako sa vrátiť ku skutočnej paradajke, je teda návrat k sezónnosti a k lokálnej výrobe. V štúdii sa pozreli na genetický kód takmer 400 rôznych odrôd paradajok a identifikovali chuťové komponenty prítomné v tradičných odrodách. Ako teda upozorňujú autori štúdie, ktorá bola publikovaná v roku 2017 v odbornom časopise Science, problém chuti je sčasti riešiteľný.

Odrody červených paradajok

Existuje mnoho odrôd červených paradajok, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, chuťou a dobou zrenia. Medzi populárne odrody patria:

  • San Marzano: Polopoloneskorý hybrid typu San Marzano je známy svojimi väčšími plodmi s mäsitou dužinou a sladkastými plodmi. Červené paradajky sú vhodné na sušenie a nakladanie.
  • Venuša: Nízko rastúca kríčková paradajka, ktorá produkuje až 150 oranžových plodov s hmotnosťou 15 - 20 g.
  • Roselady: Polozrelá odroda paradajok.
  • Citrina: Neskorá odroda, ktorá sa vyznačuje citrónovým tvarom plodov.
  • MANDAT F1: Hybridný datľový rajčiak, vhodný na pestovanie na poli aj v skleníku.
  • Spencer: Plody červených koktailových paradajok vážia až 40 g.
  • Brutus: Odroda s veľkými plodmi.
  • Yellowstone: Žltá odroda paradajok.
  • Orkado F1: Hybridná odroda s vysokou úrodnosťou.

Pestovanie paradajok

Paradajky sa dajú pestovať v záhrade, skleníku alebo aj v kvetináčoch na balkóne. Tu je niekoľko tipov na úspešné pestovanie:

  • Výsev: Semená sa vysievajú do malých nádob alebo výsevových zásobníkov.
  • Predpestovanie: Sadenice sa predpestovávajú v interiéri a neskôr presádzajú do vonkajšieho prostredia.
  • Pôda: Paradajky potrebujú dobre priepustnú a úrodnú pôdu.
  • Zálievka: Pravidelná zálievka je dôležitá, ale treba sa vyhnúť premokreniu.
  • Svetlo: Paradajky potrebujú dostatok slnečného svetla.
  • Hnojenie: Používajte hydroponické hnojivo na ovocie alebo iné vhodné hnojivá.

Pre úspešné pestovanie je dôležité zabezpečiť správne podmienky a starostlivosť. Existujú už aj hotové pomôcky, ktoré vám s tým môžu pomôcť.

Nutričné hodnoty a zdravotné benefity

Paradajky sú bohaté na vitamíny, minerály a antioxidanty. Medzi najvýznamnejšie nutričné zložky patria:

  • Lykopén: Silný antioxidant, ktorý znižuje riziko rakoviny prostaty, pľúc a žalúdka.
  • Vitamín C: Podporuje imunitný systém a chráni pred oxidačným stresom.
  • Betakarotén: Prekurzor vitamínu A, ktorý je dôležitý pre zdravie očí a pokožky.
  • Vláknina: Podporuje trávenie a chráni pred rakovinou hrubého čreva a konečníka.

Viaceré štúdie potvrdili, že konzumácia paradajok a výrobkov z nich môže mať pozitívny vplyv na zdravie. Odborníci dokonca tvrdia, že asi tretina všetkých druhov rakoviny priamo súvisí s výživou.

Potraviny s protirakovinovými účinkami

Mnohé potraviny obsahujú totiž prospešné zlúčeniny, ktoré by mohli pomôcť znížiť rast rakovinových buniek.

  • Jasne sfarbená zelenina a ovocie (oranžové, červené, žlté...) obsahuje vitamín A a lykopén. Tie spomaľujú rast niektorých typov rakovinových buniek.

Naopak, zvýšený príjem omega-3 mastných kyselín, ktoré obsahujú najmä morské ryby, má pozitívne účinky na zdravie a predpokladá sa, že spomaľuje aj rast už existujúcich nádorov. Rovnako nespochybniteľný je aj význam vlákniny v našej strave, pretože pomáha prečisťovať črevá a chráni pred rakovinou hrubého čreva a konečníka.

Tabuľka: Obsah purínov v potravinách

Potraviny s nízkym obsahom purínov (0 - 50 mg/100 g) Potraviny so stredným obsahom purínov (50 - 150 mg/100 g) Potraviny s vysokým obsahom purínov (nad 150 mg/100 g)
ovocie - jablká, hrušky, maliny, čučoriedky, jahody, broskyne, pomaranče, čerešne, ríbezle, kiwi, ananás, olivy, avokádo, hrozno, egreše, slivky niektoré druhy ovocia - banán, melón, marhule, sušené figy vnútornosti
zelenina - listová zelenina, paradajky, cuketa, cvikla, mrkva, tekvica, cibuľa, kapusta, špargľa, zeler, uhorka, kel, reďkvičky, kaleráb, zemiaky niektoré druhy zeleniny - karfiol, brokolica, špenát, artičoky, paprika mäsové výrobky - paštéty, salámy a pod.
obilniny, celozrnné obilniny a výrobky z nich mäso mäsové extrakty
mlieko, mliečne výrobky a syry strukoviny a arašidy kvasnice a droždie
vajcia niektoré ryby a morské plody - treska, zubáč, krevety, ustrice, mušle ryby a morské plody - tuniak, losos, sardinky, pstruh, kapor, halibut, sleď, makrela, homár, rak, ančovičky, šproty, kaviár
tuky - rastlinné oleje, maslo huby
orechy - mandle, lieskové orechy, vlašské orechy, paraorechy - kešu
džemy a marmelády
tofu

Histamínová intolerancia a paradajky

Histamínová intolerancia (HIT) je stav, pri ktorom telo nedokáže efektívne odbúravať histamín, čo vedie k jeho nadmernému hromadeniu v organizme. Histamín je prirodzene prítomný v rôznych častiach tela a zohráva dôležitú úlohu v imunitných reakciách, tráviacom systéme a v regulácii nervových procesov.

Paradajky patria medzi potraviny, ktoré môžu spôsobiť problémy ľuďom s histamínovou intoleranciou, pretože obsahujú histamín a môžu spúšťať jeho uvoľňovanie v tele. Ak máte podozrenie na HIT, je dôležité konzultovať s lekárom a prípadne podstúpiť diagnostické testy.

Dna a paradajky

Dna alebo pakostnica je reumatologické zápalové ochorenie spojené s poruchou metabolizmu purínov. Príčinou dny je ukladanie kryštálov kyseliny močovej (urátov) v tele. Preto je dôležité obmedziť konzumáciu potravín bohatých na puríny.

Paradajky sa považujú za potravinu so stredným obsahom purínov, preto by sa mali konzumovať s mierou pri diéte pre dnu. Je dôležité sledovať celkový príjem purínov v strave a konzultovať s lekárom alebo nutričným terapeutom.

Recepty vhodné pri dne:

  • Šakšuka (paradajkové vajíčka)
  • Pečené zemiaky so zeleninou a syrom
  • Cviklový šalát s cottage syrom
  • Cestoviny s tekvicovou omáčkou a mozzarellou
  • Pečené mäso so zeleninou v alobale

Upozornenie: Tento materiál je určený ako podpora liečby, ktorú vám určil váš lekár. Neupravujte a neprerušte liečbu ordinovanú vaším lekárom bez jeho vedomia. Obsah tejto stránky nie je určený na to, aby nahradil konzultáciu s lekárom, ak si to vyžaduje váš zdravotný stav.

9 tipov na pestovanie paradajok (ktoré skutočne fungujú)

tags: #genetika #červenej #rajčiny

Populárne príspevky: