Školské stravovanie: Normy, výzvy a odporúčania pre zdravšie jedlá

Stravovanie v školských jedálňach zohráva kľúčovú úlohu vo vývine a zdraví detí. Školské jedálne totiž pre mnohé deti predstavujú hlavný zdroj energie a živín počas dňa.

Správne stravovanie prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí či kože, predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy.

Podľa riaditeľky programu Skutočne zdravá škola Anetty Vaculíkovej, u menších detí môže škôlka zabezpečovať až 65 percent denného energetického príjmu. Preto je dôležité, aby strava v školských zariadeniach bola nielen chutná, ale aj nutrične vyvážená a zodpovedala aktuálnym poznatkom o zdravej výžive.

Legislatívne rámce školského stravovania

Školské jedálne nemôžu variť podľa vlastného uváženia. Ich činnosť usmerňujú legislatívne normy, ktoré majú zabezpečiť zdravé stravovanie detí. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533 z 16. augusta 2007 o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania ustanovuje podrobnosti o hygienických požiadavkách, výrobe a príprave pokrmov, ich výživovej hodnote a ďalších aspektoch.

Školy nemôžu pri príprave jedál postupovať úplne voľne. Ponuku jedální ovplyvňujú legislatívne normy. Rodičia, ktorí sa v minulosti snažili ovplyvniť ponuku jedální, často dostávali odpoveď, že "im ruky zväzujú normy". Táto legislatíva však prešla od septembra zmenami, ktoré majú zabezpečiť práve zdravé stravovanie.

Ministerstvo školstva, konkrétne Mikuláš Prokop, ktorý je za školské stravovanie zodpovedný, sa snažilo reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie.

Čo by mala obsahovať strava detí

Podľa aktuálnych pravidiel majú školy zostaviť jedálny lístok tak, aby deti dostali dvakrát do týždňa mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zelenina by mali byť podávané každý deň, pričom trikrát do týždňa by mala byť surová zelenina vo forme šalátu alebo prílohy.

Podľa vyhlášky č. 330/2009 Z. z. majú mať deti v rámci jedného týždňa dve hlavné mäsové jedlá, jedno jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením (odporúča sa nadstavenie napr. k zeleninovým jedlám). K zeleninovým jedlám sa odporúčajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka. Prívarky sa odporúčajú podávať 2 x do mesiaca, zemiaky 2-3 x týždenne, zelenina denne vo forme šalátu alebo oblohy k hlavnému jedlu. Ryby, obilniny a strukoviny majú byť na jedálnom lístku raz týždenne, rovnako ako múčniky z tvarohu, mlieka a ovocia. Obed má mať najvyššie percento z celkového denného energetického príjmu a má byť výživovo najhodnotnejším pokrmom dňa.

Bielkoviny: Sú najdôležitejšou živinou pre rast detí, tvoria stavebnú zložku orgánov, svalov, kože, hormónov, enzýmov, protilátok a krvi. Dieťa vo veku 1 - 3 roky potrebuje 1,8 g/kg/deň a 4 - 6 ročné dieťa 1,5 g/kg/deň. Ideálnym zdrojom sú vajcia, mlieko, mliečne výrobky, ryby a mäso. Z rastlinných zdrojov sú to strukoviny a zemiaky.
Sacharidy a tuky: Optimálne je preferovať komplexné sacharidy (strukoviny, obilniny, zelenina, ovocie, zemiaky) s postupným uvoľňovaním energie. Tuky sú súčasťou membrán, zdrojom esenciálnych mastných kyselín, energie a nosičom vitamínov rozpustných v tukoch (A, D, E, K).
Minerálne látky: Rastúce deti potrebujú vápnik, fosfor a železo. Železo sa nachádza v mäse, pečeni, obličkách, ovsených vločkách, sušenom ovocí, žĺtkoch, fazuli a zelenej listovej zelenine.
Vitamíny: Dôležité sú vitamíny A, D a C. Vitamín C zvyšuje odolnosť proti infekciám, posilňuje cievy, zrýchľuje hojenie rán a pomáha proti chudokrvnosti a kazeniu zubov.
Pitný režim: Návyk na dostatočný pitný režim by mal byť osvojený už v detstve. Potreba vody je u detí vo veku 2 rokov 125 ml/kg/deň a vo veku 5 rokov 100 ml/kg/deň. Vhodná je pitná voda, ovocné čaje, ovocné šťavy a vitaminizované nápoje.

Tuhle zeleninovou večeři můžu jíst i v noci - po ní neztloustnete!

Problémy a výzvy pri implementácii zmien

Implementácia nových noriem však prináša aj určité problémy. Niektoré vedúce jedální majú zo zmien ťažkú hlavu a tvrdia, že zostavenie nových jedálnych lístkov si vyžiada obrovské množstvo času. Mnohé preto žiadali, aby ministerstvo zverejnilo vzorové jedálne lístky. Z tlačového oddelenia ministerstva reagovali, že „táto požiadavka bude zaradená ako bod programu na najbližšie zasadnutie pracovnej skupiny na zlepšenie školského stravovania.“

Hoci prvé zmeny legislatívy, vedúce k zdravšej ponuke, urobilo ministerstvo školstva už v roku 2015, nevyškrtalo menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Tak sa stalo, že školy či im dodávajúce firmy na zdravú výživu nemuseli reflektovať vôbec a vyberali si to, čo považovali za správne, alebo aj jednoduchšie.

Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca.

Polotovary a obmedzenia v školskom stravovaní

V školských jedálňach sa stále používajú aj polotovary. Ministerstvo tvrdí, že „palacinky alebo napríklad pirohy sú pokrmy, ktoré sú technologicky, a teda aj časovo náročné na prípravu, a preto ich nie je možné pripraviť v školskej jedálni z čerstvých surovín pre väčší počet stravníkov.“

V škôlkach sa však objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Medzi frekventované nátierky patrí šunková či vajíčkovo-oškvarková. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané, škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom a podobne.

Kritika a odporúčania k stravovaniu v školských jedálňach

Hoci legislatíva stanovuje určité normy, v praxi sa vyskytujú nedostatky vo výžive detí v školských jedálňach:

Nedostatok čerstvej zeleniny a ovocia: Vitamín C je termolabilný, takže ho deti môžu získať len z čerstvej zeleniny alebo ovocia. Ak nie je denne podávané aspoň malé množstvo čerstvej zeleniny, dávky vitamínu C nie sú dostatočné. Počas zimných mesiacov by sa podávanie ovocia a zeleniny malo znásobiť, aby sa predchádzalo chorobám, čo sa často nedeje.
Prebytok múčnych jedál: Deti často konzumujú múčne jedlá dvakrát denne, niekedy aj trikrát. Nadmerná konzumácia múčnych jedál spôsobuje nárast obezity, kolísanie inzulínu a ďalšie problémy. V ponuke chýbajú zdravšie alternatívy s nižším obsahom lepku alebo iné výživnejšie obilniny. K mäsitým jedlám je vhodnejšie použiť prílohy z celozrnnej múky. Pri bielej múke je zrno zbavené otrúb a klíčka, čo má za následok lepenie na steny čriev a spôsobovanie zápchy či iných metabolických problémov.
Sladké sirupové vody a čaje namiesto čistej vody: Pitný režim detí je často dopĺňaný sladkými malinovkami s glukózovo-fruktózovým sirupom, farbivami a stabilizátormi. Prioritne by mala byť deťom ponúkaná čistá voda. Niektoré jedálne zlievajú sladkú kompótovú vodu a "vyrábajú" tak ovocný čaj, čím si dopĺňajú tabuľkové živiny.
Nevhodný výber mäsa: Odporúča sa znížiť spotrebu bravčového mäsa a zaradiť chudé mäso v podobe hydiny, rýb, hovädzieho mäsa alebo králika. Často je deťom ponúkané bravčové mäso dvakrát do týždňa, čo nie je v súlade so zdravou výživou. Bravčové mäso nepatrí k najvýživnejším druhom mäsa kvôli vysokému obsahu tukov a nasýtených mastných kyselín. Pri výbere druhov mias v detskej strave by mali byť uprednostňované chudé biele mäsá typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie alebo teľacie mäsá.
Nedostatočná konzumácia rýb: Deťom sú ponúkané ryby zväčša v podobe sardinkových nátierok. Tučné ryby sú zdrojom Omega3-Mastných kyselín, ktoré sú protizápalové.
Sladké jedlá a nápoje: Časté zaradenie sladkých jedál, ako sú šišky s džemom, a sladených nápojov do jedálnička nie je vhodné. Sladké mlieko, ochutené bielym cukrom, glukózovým sirupom a stabilizátormi, neprináša žiadnu výživovú hodnotu.
Polotovary: Používanie polotovarov, ako sú palacinky a pirohy, by malo byť obmedzené a nahradené čerstvými surovinami.

Ciele a odporúčania pre zdravšie stravovanie v školách

Odborníci zo Skutočne zdravej školy považujú aktuálne zmeny za prvý krok k dokonalosti. Medzi hlavné ciele revízie noriem patrí zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje bez pridaného cukru, obmedziť vyprážané jedlá a údeniny, používať celozrnné výrobky a pečivo, obmedziť polotovary a instantné prípravky s obsahom umelých látok a konzervantov, a zvýšiť množstvo kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov.

Pre zlepšenie stravovania sa odporúča:

Zvýšiť podiel čerstvej zeleniny a ovocia: Zabezpečiť každodenný prísun čerstvej zeleniny a ovocia, najmä v zimných mesiacoch.
Obmedziť múčne jedlá: Ponúkať zdravšie alternatívy obilnín s nižším obsahom lepku a celozrnné prílohy.
Uprednostňovať čistú vodu: Zabezpečiť, aby deťom bola prioritne ponúkaná čistá voda namiesto sladených nápojov.
Používať kvalitné tuky: Vyberať kvalitné mliečne maslo namiesto lacných rastlinných roztierateľných masiel.
Zamerať sa na chudé mäso: Znížiť spotrebu bravčového mäsa a zaradiť hydinu, ryby, hovädzie mäso a králika.
Zvýšiť konzumáciu rýb: Podávať tučné ryby ako zdroj Omega3-Mastných kyselín.
Obmedziť sladké jedlá a nápoje: Nahradiť sladké jedlá a nápoje zdravšími alternatívami, ako sú ovocie a nesladené nápoje.
Používať čerstvé suroviny: Obmedziť používanie polotovarov a uprednostňovať čerstvé suroviny.
Vzdelávanie a informovanosť: Vzdelávať vedúce jedální a personál o správnej výžive a zdravých receptoch.

Príklady a odporúčania k jedlám

Výživa v detskom veku musí byť nutrične vyvážená a mala by obsahovať všetky živiny potrebné na vývoj a rast, metabolizmus a ostatné telesné funkcie. Medzi jednotlivými chodmi nie je odporúčané dopĺňanie nevhodných kalórií, akými sú sladkosti, sladené nápoje či chuťovky, ktoré z hľadiska nutričných hodnôt charakterizujeme ako prázdne.

Práve tu sa rodičia spoliehajú na kvalitu obedňajších jedál podávaných v školských jedálňach.

Konkrétne pripomienky a odporúčania k jedálnemu lístku

Zelený hrášok: Vhodná je šetrná úprava, dusenie po dobu maximálne troch minút, pretože pri dlhodobej tepelnej úprave stráca veľa výživných látok.
Bravčové karé dusené na cibuli s paradajkami (a údenou slaninkou): Bravčové mäso nepatrí k najvýživnejším druhom mäsa kvôli vysokému obsahu tukov a nasýtených mastných kyselín. Pri výbere druhov mias v detskej strave by mali byť uprednostňované chudé biele mäsá typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie alebo teľacie mäsá. Z názvu nie je pre dieťa ani rodiča zrejmé, čo okrem mäsa daný pokrm obsahuje.
Prílohy: K mäsitým jedlám je vhodnejšie použiť prílohy z celozrnnej múky. V školských jedálňach sa málokedy stretávame s celozrnnou prílohou, či už sa jedná o ryžu, pšenicu alebo iný druh obilniny.
Ovocné jogurty: Väčšina ovocných jogurtov nemá s ovocím veľa spoločného. Namiesto ovocia sú v nich použité sladené sirupy, množstvo farbív, konzervačných látok.
Nápoje: Základom pitného režimu sú voda, minerálne vody, čaje, ovocné a zeleninové 100 % šťavy. Z nich je pre deti najvhodnejšia nesýtená voda a čaje bez obsahu kofeínu. Nápoje, najmä pre deti, by sme nemali sladiť pridanými rafinovanými sladidlami.
Polievky: Je rozdiel, či v polievke bol použitý absolútne nevhodný tavený syr alebo kvalitný tvrdý strúhaný syr. Bežne dostupné syry obsahujú vysoký obsah soli a pridané látky.
Bravčové stehno so šunkou a sterilizovanými uhorkami na omáčke z koreňovej zeleniny: Pokiaľ receptúra jedálne zahrnula aj údenú slaninu, rozhodne by tento pokrm nemal byť v jedálničku.
Prílohy (biela múka): Pri bielej múke je zrno zbavené otrúb a klíčka, čo má za následok lepenie na steny čriev a spôsobovanie zápchy či iných metabolických problémov.
Ovocná šťava: V bežných šťavách zo supermarketov alebo veľkoobchodov sa väčšinou nachádza nanajvýš 30 % podielu ovocia. V podstate ide o nápoj s veľkým množstvom cukru, vytvárajúci u detí závislosť na sladké a ničiaci ich zdravie.
Hovädzí vývar: Pri dochucovaní polievky sa odporúča použiť len základné dochucovadlá - soľ a korenie. Ostatnú prácu na doladenie chutí urobí množstvo zeleniny a vňate. Cestoviny by mali byť podávané celozrnné.
Šišky s džemom: Obed v tejto skladbe organizmus nezasýti na dlhú dobu, nedodá potrebnú energiu, ani živiny. Jedlo v uvedenom zložení neúmerne zvyšuje hladinu glukózy v tele. Ak navykneme deti konzumovať jedlá s vysokým glykemickým indexom a jednoduchými sacharidmi, akými sú práve biela múka a cukor, stane sa ich organizmus odolný voči účinkom inzulínu a hrozí im priberanie na váhe a diabetes. Sladké múčne jedlo neposkytne organizmu vyvážený pomer makro- a mikronutrientov a absentujú v ňom bielkoviny, vláknina, minerály a stopové prvky.
Sladené mlieko: To je zväčša ochucované bielym cukrom, glukózovým sirupom a stabilizátormi. Sacharóza - biely cukor predstavuje nevyužiteľnú, prázdnu energiu.
Cereálne tyčinky: Bežne dostupné cereálne tyčinky sú zdrojom ďalších rafinovaných cukrov a ich obsah je taký vysoký, že tento nedostatok prekryje ich akékoľvek pozitívum.
Karfiolová polievka: Otázkou však zostáva spôsob prípravy v školskej jedálni.
Mletý bravčový rezeň s bielym pečivom a maslom: Z hľadiska rôznorodosti týždenného jedálnička je použité bravčové mäso už tretí krát. Žiadalo by sa pestrejšie zastúpenie mias. Pri výbere by mali byť uprednostňované chudé biele mäsá typu morčacie, kuracie z domácich chovov, ryby, chudé hovädzie, teľacie mäsá. Povinné „polomäso“ je vhodné doplniť celozrnnou obilninou, napr.
Zemiaky: Je nutné si uvedomiť, že všetky látky (vláknina, horčík a draslík) z nich získame len šetrnou úpravou.
Šošovicová polievka so zeleninou: Šošovica je veľmi cennou potravinou, obsahuje 3-krát viac vápnika než obilniny a 7-krát viac železa než špenát. Zo všetkých strukovín je šošovica najbohatšia na bielkoviny (25 %) a obsahuje najmenej tukov (0,6 %).
Hrušky: Patria medzi najmenej alergénne druhy ovocia. Prečisťujú črevá, odstraňujú zápchu a iné poruchy trávenia. Majú antibakteriálny a posilňujúci účinok.

Pozitívne je hodnotiť rôznorodosť polievok. Otázkou ostáva spôsob prípravy. Hodnotné látky si väčšina zeleniny uchová len krátkym, šetrným spracovaním. Najvýživnejší spôsob prípravy polievky s vysokou koncentráciou zeleniny sú mixované polievky.

V jedálničku prevláda bravčové mäso, čo nie je najšťastnejšia voľba. Každý druh mäsa má inú výživovú hodnotu a zloženie aminokyselín, je vhodné ich v rámci týždňa kombinovať. V prílohách absentujú celozrnné potraviny. Všetky obilninové jedlá sú z rafinovanej suroviny.

Povinnosti školskej jedálne a zverejňovanie jedálneho lístka

Jednou z kľúčových otázok, ktoré rodičia často riešia, je včasné zverejňovanie jedálneho lístka. Jedálny lístok je povinný dokument zariadenia školského stravovania, ktorý musí byť vystavený na 5 dní a zverejnený vopred na prístupnom a viditeľnom mieste pre všetkých stravníkov alebo ich zákonných zástupcov. Na základe jedálneho lístka si stravníci môžu objednať alebo odhlásiť pripravované jedlo.

"Vopred" znamená najneskôr v pondelok ráno, v určitom časovom predstihu, podľa toho, ako je stanovený čas prihlásenia/odhlásenia. Ak má školská jedáleň stanovený čas odhlásenia/prihlásenia do 8:00 hod., jedálny lístok musí byť zverejnený aspoň hodinu vopred, najneskôr do 7:00 hod. Vedúca školskej jedálne by mala vždy v piatok zverejniť jedálny lístok na nasledujúci týždeň, napríklad od 10:00 hod.

Dôležité je, že jedálny lístok okrem druhu pokrmov obsahuje aj informáciu, či daný pokrm obsahuje alergén. Ide o informáciu vopred pre stravníkov, ktorí z dôvodu potravinovej alergie vylučujú konzumáciu niektorých pokrmov.

Finančné pásma a vekové kategórie stravníkov

Školy majú často rozdelené poplatky za stravovanie podľa stupňa školy, napríklad pre 1. stupeň ZŠ a pre 2. stupeň ZŠ. Aj keď sú finančné pásma rozdelené podľa vekovej kategórie stravníkov, školská jedáleň zabezpečuje prípravu pokrmov pre deti a žiakov podľa zaradenia do stupňa školy - deti MŠ, žiaci 1. stupňa ZŠ, 2. stupňa ZŠ.

Nevhodné potraviny a zloženie jedálneho lístka

Často sa objavujú otázky ohľadom vhodnosti niektorých potravín v školskom stravovaní, napríklad sladkého pečiva (vianočka, lúpačka alebo croisant) na desiatu alebo olovrant. Sladké pečivo je normované podľa receptúry 3.005 „Vianočka, sladké pečivo“ a podávané na desiatu alebo olovrant spolu s vhodným nápojom je plnohodnotným doplnkovým jedlom. Na jedálnom lístku musí byť uvedený presný názov podávaného jedla.

Keksy BB dobré ráno nie sú zaradené v registri školských receptúr. Podľa zásad na zostavu jedálnych lístkov (vyhláška č. 330/2009 Z.z.) doplnkové jedlo (desiata + olovrant) musí obsahovať potravinu, ktorá je zdrojom bielkovín. Samostatné ovocie túto podmienku nespĺňa a nie je plnohodnotným doplnkovým jedlom.

Donáška vlastnej stravy a špecifické stravovacie potreby

V prípade, že dieťa nemá zdravotnú kontraindikáciu (lekárom stanovenú diétu), ale ide o špecifickú stravu vyplývajúcu z vierovyznania (napr. budhizmus) alebo filozofického presvedčenia (napr. veganstvo) rodičov, je potrebné postupovať podľa §8 ods. 2 písm. b) vyhlášky MZ č. 527/2007 Z.z.

Výdaj obedov a ochorenie dieťaťa

Ak dieťa ochorie a nemôže sa zúčastniť vyučovania, je povinnosťou zákonného zástupcu oznámiť neprítomnosť dieťaťa z dôvodu ochorenia v škole a odhlásiť dieťa zo stravy. V prípade, ak tak nestihne v určenom čase, obed, ktorý si uhradí v plnej výške, si môže v prvý deň ochorenia odobrať. Podmienky, spôsob a čas prihlasovania resp. odhlasovania obedov, ako aj výdaj obedov v prvý deň ochorenia dieťaťa, je potrebné stanoviť v prevádzkovom poriadku zariadenia.

Počas pandémie sa obedy môžu vydať do jednorazových obalov, ak takéto obaly máte.

Obedy do obedára a zdravotné znevýhodnenie

V zmysle školského zákona (č. 245/2008 Z.z.) má každé dieťa/žiak nárok na odobratie obeda pokiaľ sa zúčastní vyučovacieho procesu. V prípade dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, napríklad s Aspergerovým syndrómom, je možné dohodnúť sa na individuálnom riešení, ako je nosenie obedov domov v obedári, ak dieťa nezvláda stravovanie v školskej jedálni.

Dotácie na stravu a domáce vzdelávanie

Zriaďovateľ školy alebo škola prehodnotí žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa a po splnení podmienok na vyplatenie dotácie, vyplatí dotáciu na stravu zákonnému zástupcovi dieťaťa podľa počtu dní prítomnosti dieťaťa na výchovno-vzdelávacom procese.

Rodičia detí na domácom vzdelávaní si nemôžu uplatniť dotáciu na stravu, pretože podľa § 4 ods. 6 zákona č. 544/2010 Z.z. sa dotácia poskytuje len na dieťa, ktoré navštevuje materskú školu alebo základnú školu a zúčastňuje sa výchovno-vzdelávacieho procesu.

Nové recepty a zmeny v školskom stravovaní

Minister školstva Juraj Draxler predstavil nové jedlá, ktoré boli pridané do noriem školských jedální. Tie majú za cieľ prilákať na toto stravovanie viac detí, naučiť ich konzumácii zdravších potravín a ponúknuť im alternatívu k tradičným pokrmom. Tieto jedlá boli oblečené do nového moderného šatu a ponúkajú našim potomkom atraktívnejšiu gastronómiu.

Každá jedáleň dostane informácie a normy pre nové jedlá a je potom už len na nej (respektíve na pracovníkoch), či sa rozhodne zaradiť tieto jedlá aj do jedálnička alebo nie, a ktoré z nich si vôbec vyberie.

Ministerstvo školstva vymyslelo niekoľko školení, kde sa kuchárky dozvedia viac informácii o ich príprave a budú si môcť vzájomne vymeniť skúsenosti.

Ministerstvo deklarovalo informácie, podľa ktorých nemá byť cena stravného zmenená, prípadne môže byť len minimálne zvýšená. Jedlá sú totiž skombinované tak, aby sa v nich využívali aj ľahko dostupné a lacné potraviny, ktoré sú potom doplnené drahšími surovinami.

Príklady receptov pre školské jedálne

V spolupráci s vedúcimi školských jedální boli pripravené tradičné, ale predsa výnimočné školské jedlá, ktoré sú nielen chutné, ale žiaci ich obľubujú, odborníci schvaľujú a vedúci jedální ich radi pripravujú. Recepty sú upravené tak, aby sa z uvedeného množstva ingrediencií uvaril výživný obed pre 100 hladných stravníkov.

Medzi nové jedlá patria:

Bulgur
Tofu
Celozrnné cestoviny
Viac chodov z rýb a hovädziny
Šaláty
Viac ovocia a zeleniny

Odborníci sa snažili zmeniť kompletne celý jedálniček, aby tak priniesli hĺbkovú zmenu, ktorá má prospieť všetkým deťom. Medzi novinkami sa preto nachádzajú aj polievky, nátierky, šaláty, prílohy, dezerty, rôzne hlavné jedlá, ale aj nápoje.

Zameranie časopisu ŠKOLA A STRAVOVANIE

Časopis ŠKOLA A STRAVOVANIE vychádza desaťkrát ročne a jeho cieľom je upozorniť vedúce školských jedální na legislatívne zmeny, upriamiť ich pozornosť na najnovšie zaujímavosti v oblastiach stravovania, výživy a zdravia. Prináša zistenia z auditov a kontrol v zariadeniach školského stravovania, ponúka stanoviská odborníkov na rôzne problémové situácie z praxe.

Celoškolský prístup k stravovaniu (Whole School Food Approach - WSFA)

Celoškolský prístup k stravovaniu, súčasť projektu SchoolFood4Change, spôsobuje revolúciu v školách po celej Európe. Táto iniciatíva nielen ponúka zdravšie jedlá, ale mení celý vzťah študentov k jedlu.

tags: #gramaz #masa #pre #skoly #norma