Hlad a bieda: Príčiny a riešenia

Počet ľudí, ktorí postupne strácajú prístup k dostatku jedla, každoročne narastá. Hlad, bieda a chudoba sú globálne problémy, ktoré postihujú milióny ľudí na celom svete. Tieto problémy sú komplexné a majú mnoho príčin a dôsledkov. Našťastie existujú aj riešenia, ktoré môžu pomôcť zmierniť tieto problémy a zlepšiť životy ľudí.

Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený „príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla“. Táto jednoduchá, no nesprávna predstava pretrváva od 18. storočia. Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy.

V skutočnosti hrá nerovnosť a ozbrojené konflikty väčšiu úlohu. Ako výskumníčka, ktorý pracuje na potravinových systémoch od roku 1991, som presvedčená, že riešenie základných príčin je jediným spôsobom, ako bojovať proti hladu a podvýžive. Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý muž, žena a dieťa dostali viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné.

Polovicu celosvetovej produkcie plodín tvorí cukrová trstina, kukurica, pšenica a ryža. Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky.

Odborníci na výživu tvrdia, že by sme mali obmedziť cukry, nasýtené a trans-tuky, oleje a jednoduché sacharidy a jesť veľa ovocia a zeleniny, pričom len štvrtina našich tanierov pozostáva z bielkovín a mliečnych výrobkov. Nadmerná konzumácia nealkoholických nápojov, pochutín, cereálií na raňajky, balených polievok a cukroviniek môže viesť k negatívnym vplyvom na životné prostredie a zdravie, ako je cukrovka 2. typu a kardiovaskulárne poruchy.

Príčiny hladu, biedy a chudoby

Existuje mnoho príčin hladu, biedy a chudoby vo svete. Medzi najvýznamnejšie patria:

Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom
Nerovnomerné rozloženie produkcie potravín na Zemi
Rýchly rast počtu obyvateľstva
Ozbrojené konflikty
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment
Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť
Chudoba a systémové nerovnosti

Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom: Bohaté krajiny majú tendenciu využívať chudobné krajiny ako zdroj lacnej pracovnej sily a surovín, čo vedie k prehlbovaniu nerovností.

Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká.

Rýchly rast počtu obyvateľstva, najmä v rozvojových krajinách, zvyšuje tlak na zdroje a životné prostredie.

Hlad sa zhoršuje ozbrojeným konfliktom. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.

Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu.

Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Chudobné krajiny sú často závislé od bohatých krajín v oblasti informácií, telekomunikácií a masmédií, čo obmedzuje ich schopnosť rozvíjať sa. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov.

Príčiny chudoby boli rozdelené do štyroch skupín a to základné faktory, ekonomika a problém zadĺženosti, etnická rozmanitosť a vzdelanostný faktor.

Podľa jednej z najuznávanejších teoretických koncepcií, /s názvom „Bludný kruh chudoby“/, ktoré sa pokúšajú vysvetliť stagnáciu a prehlbujúce sa zaostávanie rozvojových krajín za priemyselne vyspelými štátmi, koreň všetkého treba hľadať vo viacerých faktoroch, z ktorých prvý pôsobí na druhý, druhý na tretí atď.. Posledný v kruhu ovplyvňuje v poradí prvý faktor, čím sa kruh uzatvára. Jedna sila síce pôsobí na druhú, ale toto pôsobenie vedie len k malým zmenám alebo sa žiadne zmeny nedejú. Pre málo vyvinutú ekonomiku je to stabilita na nízkej úrovni.

Kruhová kauzalita pôsobí interakciou nasledujúcich prvkov: nízka úroveň výroby pripadajúca na jedného obyvateľa spôsobuje nízku životnú úroveň. Tá znemožňuje, resp. minimalizuje akumuláciu úspor, čo zas spôsobuje nízke investície. Dôsledkom je opäť nízka úroveň výroby a pohyb v uzatvorenom kruhu pokračuje ďalej, opakuje sa. Malý rozsah výroby teda spôsobuje, že výroba môže slúžiť v prevažnej miere len na spotrebu, čo neumožňuje väčšie investície. To pôsobí na stagnáciu výroby a tým aj spotreby.

Afrika je tiež regiónom, kde neklesá počet podvýživených detí, čo je jeden z indikátorov chudoby. Aj mierna podvýživa závažne zvyšuje riziko mentálnych a fyzických vývojových porúch a vzhľadom na fakt, že podvýživené matky rodia zvyčajne deti s malou hmotnosťou, tento problém sa prenáša za generácie na generáciu.

Postavenie Afriky zhoršujú ešte dva ďalšej faktory. Prvým sú časté vojny, štátne prevraty a politická nestabilita a druhým nedostatečná investícia do ľudského kapitálu. Keďže väčšina hraníc vznikla rozhodnutím veľmocí a nerešpektovala prirodzené hranice a etniká, ktoré tam existovali, je logickým vyústením tejto politiky že ľud afrických krajín nie je k svojim vládcom príliš lojálny. Tieto protiklody ešte zhoršujú ideologické a mocenské boje. Vládcovia mnohých nových afrických štátov sa rýchle uchýlili k diktatúre, alebo presadili vládu jednej strany. Druhou slabinou vývoja Afriky bola absolútne nedostatočná investícia do ľudského kapitálu a do rozvoja podnikateľskej kultúry, vedeckého bádania a technických vymožeností. V mnohých afrických krajinách - v Malawi, Lesothe, Zambii a Somálsku - sa znížili vládne výdaje na vzdelanie, a tak po niekoľkých desaťročiach úspešného rozvoja dnes chodí do školy menej detí.

Mapa hladu vo svete v roku 2021

Dôsledky hladu, biedy a chudoby

Hlad, bieda a chudoba majú mnoho negatívnych dôsledkov pre jednotlivcov, komunity a celú spoločnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:

Podvýživa a choroby
Vysoká detská úmrtnosť
Nízka úroveň vzdelania
Sociálne nepokoje a konflikty
Ekonomická nestabilita
Degradácia životného prostredia

Hlad a podvýživa oslabujú imunitný systém a zvyšujú náchylnosť na choroby. Deti trpiace hladom a podvýživou majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť úmrtia. Deti z chudobných rodín majú často obmedzený prístup k vzdelaniu, čo obmedzuje ich budúce možnosti. Hlad, bieda a chudoba môžu viesť k sociálnym nepokojom a konfliktom. Chudoba znižuje produktivitu a ekonomický rast. Chudobní ľudia sú často nútení využívať prírodné zdroje neudržateľným spôsobom, čo vedie k degradácii životného prostredia.

Riešenia hladu, biedy a chudoby

Existuje mnoho riešení, ktoré môžu pomôcť zmierniť hlad, biedu a chudobu vo svete. Medzi najdôležitejšie patria:

Zvýšenie produkcie potravín
Zabezpečenie rovnomerného rozdeľovania potravín
Ochrana potravín pred škodcami
Podpora vzdelávania
Podpora ekonomického rastu
Znižovanie nerovností
Riešenie ozbrojených konfliktov
Boj proti klimatickým zmenám
Podpora plánovaného rodičovstva
Investície do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít
Politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu
Politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach

Zvýšenie produkcie potravín, najmä v rozvojových krajinách, je kľúčové pre zabezpečenie dostatku potravín pre všetkých. Je potrebné zabezpečiť, aby sa potraviny dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú. Ochrana potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami, môže výrazne znížiť straty potravín. Vzdelávanie je kľúčové pre zlepšenie životných podmienok ľudí z chudobných rodín. Ekonomický rast môže vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť životnú úroveň ľudí. Znižovanie nerovností v príjmoch a majetku môže pomôcť znížiť chudobu. Riešenie ozbrojených konfliktov je kľúčové pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a stability. Boj proti klimatickým zmenám je kľúčový pre ochranu poľnohospodárstva a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy. Je potrebné investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.

Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami. Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.

Wallersteinova teória sveto-systému

Immanuel Wallerstein sa pokúša vysvetliť nerovnosti medzi krajinami sveta. Jednoducho tvrdí, že „nerovnosť vo svete je jav, ktorého si je väčšina ľudí a skupín úplne vedomá“. Celkom novátorské je však to, že Wallerstein prináša do tohto ináč obyčajného postrehu príčinnú väzbu. Jeho teória sveto-systému je založená na predpoklade, že bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a chudobné krajiny sú chudobné preto, lebo bohaté krajiny sú bohaté.

Krajiny severozápadnej Európy vybudovali silné štáty v dôsledku série historických, ekologických a geografických udalostí a v dôsledku záujmov rôznych miestnych skupín - uvádza Wallerstein. Tieto krajiny nazýva „jadrom“ kapitalistickej svetovej ekonomiky. Úplný opak predstavujú krajiny so slabými štátmi a slabou ekonomikou - „periféria“. Tretia štrukturálna pozícia vo svetovej ekonomike - teda „semiperiféria“ - stojí takmer vo všetkých ohľadoch niekde uprostred. Jej funkcia je predovšetkým politická - má tlmiť prípadný politický odpor, ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku bipolárneho systému nerovných odmien.

Je absolútne nevyhnutné uvedomiť si, že situácia s pretrvávajúcimi nerovnosťami a hladom vo svete - s bohatstvom oplývajúcimi štátmi jadra, skromne žijúcou semiperifériou a chudobnými periférnymi krajinami, ktoré často trpia hladomorom - nie je v žiadnom prípade spontánna či prirodzená. Skôr sa zdá, že krajiny jadra sa úmyselne snažia držať periférne krajiny v nerovnej výmene využívaním sily svojich štátnych mechanizmov.

Globalizácia a chudoba

Na tému kritiky globalizácie cez tézu rozširujúcej sa chudoby na jej úkor vzniklo nespočetné množstvo prác najmä teoretikov globalizácie od zahraničných (Beck, Žižek, Lipovetsky, Bauman, Ritzer, Kleinová) až po česko-slovenských teoretikov (Suša, Hrubec, Staněk, Schejbal, Pauhofová, Kreuzzieger).

Spätosť nadnárodnej globalizovanej spoločnosti s chudobou sa zdá na prvý pohľad vzhľadom na pozadie hyperkonzumnej kultúry a nadspotreby západného sveta absurdný, avšak práve oná nadspotreba a hyperkonzumerizmus spojený s bezbrehým naháňaním za ziskom nadnárodných korporácií je príčinou týchto rozdielov. Oleg Suša píše o podstate globálnej nerovnosti nasledovne: „V časopriestorovo stlačenom svete sú nerovnosti viditeľnejšie a sú viac vnímané. Predovšetkým možno vidieť veľké nerovnosti medzi spoločnosťami rôznych krajín (globálnym severom a globálnym juhom, medzi tzv. vyspelými a bohatými krajinami a tzv. chudobnými rozvojovými krajinami). … Nerovnosti ovplyvňujú ako participáciu a mieru vylúčenosti v rámci demokratických procesov v spoločnostiach národných štátov, tak aj vzťahy globálnych spoločností i indivíduí.“

Porovnanie faktorov ovplyvňujúcich hlad

Faktor	Vplyv na hlad
Chudoba	Znižuje dostupnosť potravín pre jednotlivcov a komunity.
Ozbrojené konflikty	Narušujú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov.
Klimatické zmeny	Spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu.
Nerovnosť	Zabezpečuje, že niektoré skupiny majú prístup k dostatku potravín, zatiaľ čo iné trpia nedostatkom.

Je potrebné si uvedomiť závažnosť situácie. Chudoba znamená stav, keď sú materiálne, sociálne alebo kultúrne zdroje človeka natoľko obmedzené, že ho vylučujú z minimálne akceptovaného životného štandardu. Dlhodobé zotrvanie v stave chudoby vedie k sociálnej exklúzii a marginalizácii.

Problémom nie je to, že týmto krajinám nepomáhame, ale ako im pomáhame. Pretože faktom je, že napríklad v priebehu rokov 1982 - 1990 získali krajiny Tretieho sveta 927 miliárd dolárov rôznymi formami rozvojovej pomoci. V rovnakej dobe však zaplatili 1345 miliárd dolárov na splácanie dlhov a úrokov.

Hlad nie je dôsledkom nepriazne prírody. Na svete sa vypestuje viac potravín, ako ľudstvo v skutočnosti potrebuje. Hlad je obrovský biznis. Je to spôsob, ako zabezpečiť veľké zárobky pre úzku skupinu ľudí a nutný vedľajší systém, v ktorom je výroba potravín činnosťou riadiacou sa len zákonmi dopytu a ponuky. Humanitarianárna pomoc je spôsob, ako vytlačiť konkurenciu z trhu. Vyrába sa len to, na čo je dostatočný odbyt, spotrebúva len ten, kto má kúpnu silu.

tags: #hlad #a #bieda #priciny #a #riesenia