Hlad a bieda vo svete: Príčiny a dôsledky

Hlad predstavuje jeden z najzávažnejších globálnych problémov súčasnosti. Milióny ľudí na celom svete trpia nedostatkom potravín, čo má ničivé dôsledky na ich zdravie, životné podmienky a celkovú spoločnosť. Hoci naša planéta produkuje dostatok potravín na uživenie všetkých, nerovnomerná distribúcia, chudoba, konflikty a klimatické zmeny spôsobujú, že mnohí trpia podvýživou a hladom.

Hlad, bieda a chudoba sú globálne problémy, ktoré postihujú milióny ľudí na celom svete. Tieto problémy sú komplexné a majú mnoho príčin a dôsledkov. Našťastie existujú aj riešenia, ktoré môžu pomôcť zmierniť tieto problémy a zlepšiť životy ľudí.

Bieda a chudoba sú komplexné problémy, ktoré sa navzájom ovplyvňujú a prehlbujú. Chudoba je stav nedostatku materiálnych a finančných zdrojov potrebných na zabezpečenie základných životných potrieb, ako sú jedlo, prístrešie, oblečenie a zdravotná starostlivosť. Bieda je extrémna forma chudoby, ktorá ohrozuje prežitie človeka.

Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašná pohroma, pre ktorú každoročne padnú za obete státisíce ľudí, hlavne deti.

V 20. storočí radi veríme tomu, že pokrok vo vede a technike dokáže zázraky vo všetkých sférach života a že zaistí blahobyt celému ľudstvu. Lenže toto platí iba v priemyselne vyspelých krajinách s vysokou životnou úrovňou. Vo svete sa dosýta najedia dvaja ľudia z troch. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac ako potrebuje, môže tento problém pripadať neuveriteľný. A predsa je pravdivý.

Príčiny hladu, biedy a chudoby

Existuje mnoho príčin hladu, biedy a chudoby vo svete. Medzi najvýznamnejšie patria:

Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom
Nerovnomerné rozloženie produkcie potravín na Zemi
Rýchly rast počtu obyvateľstva
Ozbrojené konflikty
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment
Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť
Chudoba a systémové nerovnosti

Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom: Bohaté krajiny majú tendenciu využívať chudobné krajiny ako zdroj lacnej pracovnej sily a surovín, čo vedie k prehlbovaniu nerovností.

Nerovnomerné rozloženie produkcie potravín na Zemi: Svet produkuje dostatok potravín, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká.

Rýchly rast počtu obyvateľstva: Rýchly rast počtu obyvateľstva, najmä v rozvojových krajinách, zvyšuje tlak na zdroje a životné prostredie.

Ozbrojené konflikty: Ozbrojené konflikty narušujú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.

Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment: Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok alebo dokonca ich dlhodobá absencia ďalekosiahle následky.

Informačná, telekomunikačná a masmediálna závislosť: Chudobné krajiny sú často závislé od bohatých krajín v oblasti informácií, telekomunikácií a masmédií, čo obmedzuje ich schopnosť rozvíjať sa.

Chudoba a systémové nerovnosti: Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov.

Príčiny chudoby boli rozdelené do štyroch skupín a to základné faktory, ekonomika a problém zadĺženosti, etnická rozmanitosť a vzdelanostný faktor.

Podľa jednej z najuznávanejších teoretických koncepcií, /s názvom „Bludný kruh chudoby“/, ktoré sa pokúšajú vysvetliť stagnáciu a prehlbujúce sa zaostávanie rozvojových krajín za priemyselne vyspelými štátmi, koreň všetkého treba hľadať vo viacerých faktoroch, z ktorých prvý pôsobí na druhý, druhý na tretí atď.. Posledný v kruhu ovplyvňuje v poradí prvý faktor, čím sa kruh uzatvára. Jedna sila síce pôsobí na druhú, ale toto pôsobenie vedie len k malým zmenám alebo sa žiadne zmeny nedejú. Pre málo vyvinutú ekonomiku je to stabilita na nízkej úrovni.

Kruhová kauzalita pôsobí interakciou nasledujúcich prvkov: nízka úroveň výroby pripadajúca na jedného obyvateľa spôsobuje nízku životnú úroveň. Tá znemožňuje, resp. minimalizuje akumuláciu úspor, čo zas spôsobuje nízke investície. Dôsledkom je opäť nízka úroveň výroby a pohyb v uzatvorenom kruhu pokračuje ďalej, opakuje sa. Malý rozsah výroby teda spôsobuje, že výroba môže slúžiť v prevažnej miere len na spotrebu, čo neumožňuje väčšie investície. To pôsobí na stagnáciu výroby a tým aj spotreby.

Afrika je tiež regiónom, kde neklesá počet podvýživených detí, čo je jeden z indikátorov chudoby. Aj mierna podvýživa závažne zvyšuje riziko mentálnych a fyzických vývojových porúch a vzhľadom na fakt, že podvýživené matky rodia zvyčajne deti s malou hmotnosťou, tento problém sa prenáša za generácie na generáciu.

Postavenie Afriky zhoršujú ešte dva ďalšej faktory. Prvým sú časté vojny, štátne prevraty a politická nestabilita a druhým nedostatečná investícia do ľudského kapitálu. Keďže väčšina hraníc vznikla rozhodnutím veľmocí a nerešpektovala prirodzené hranice a etniká, ktoré tam existovali, je logickým vyústením tejto politiky že ľud afrických krajín nie je k svojim vládcom príliš lojálny. Tieto protiklady ešte zhoršujú ideologické a mocenské boje. Vládcovia mnohých nových afrických štátov sa rýchle uchýlili k diktatúre, alebo presadili vládu jednej strany. Druhou slabinou vývoja Afriky bola absolútne nedostatočná investícia do ľudského kapitálu a do rozvoja podnikateľskej kultúry, vedeckého bádania a technických vymožeností. V mnohých afrických krajinách - v Malawi, Lesothe, Zambii a Somálsku - sa znížili vládne výdaje na vzdelanie, a tak po niekoľkých desaťročiach úspešného rozvoja dnes chodí do školy menej detí.

Mapa hladu vo svete v roku 2021

Dôsledky hladu, biedy a chudoby

Hlad, bieda a chudoba majú mnoho negatívnych dôsledkov pre jednotlivcov, komunity a celú spoločnosť. Medzi najvýznamnejšie patria:

Podvýživa a choroby
Vysoká detská úmrtnosť
Nízka úroveň vzdelania
Sociálne nepokoje a konflikty
Ekonomická nestabilita
Degradácia životného prostredia

Hlad a podvýživa oslabujú imunitný systém a zvyšujú náchylnosť na choroby. Deti trpiace hladom a podvýživou majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť úmrtia. Deti z chudobných rodín majú často obmedzený prístup k vzdelaniu, čo obmedzuje ich budúce možnosti. Hlad, bieda a chudoba môžu viesť k sociálnym nepokojom a konfliktom. Chudoba znižuje produktivitu a ekonomický rast. Chudobní ľudia sú často nútení využívať prírodné zdroje neudržateľným spôsobom, čo vedie k degradácii životného prostredia.

Riešenia hladu, biedy a chudoby

Existuje mnoho riešení, ktoré môžu pomôcť zmierniť hlad, biedu a chudobu vo svete. Medzi najdôležitejšie patria:

Zvýšenie produkcie potravín
Zabezpečenie rovnomerného rozdeľovania potravín
Ochrana potravín pred škodcami
Podpora vzdelávania
Podpora ekonomického rastu
Znižovanie nerovností
Riešenie ozbrojených konfliktov
Boj proti klimatickým zmenám
Podpora plánovaného rodičovstva
Investície do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít
Politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu
Politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach

Zvýšenie produkcie potravín, najmä v rozvojových krajinách, je kľúčové pre zabezpečenie dostatku potravín pre všetkých. Je potrebné zabezpečiť, aby sa potraviny dostali k tým, ktorí ich najviac potrebujú. Ochrana potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami, môže výrazne znížiť straty potravín. Vzdelávanie je kľúčové pre zlepšenie životných podmienok ľudí z chudobných rodín. Ekonomický rast môže vytvoriť nové pracovné miesta a zlepšiť životnú úroveň ľudí. Znižovanie nerovností v príjmoch a majetku môže pomôcť znížiť chudobu. Riešenie ozbrojených konfliktov je kľúčové pre zabezpečenie potravinovej bezpečnosti a stability. Boj proti klimatickým zmenám je kľúčový pre ochranu poľnohospodárstva a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy. Je potrebné investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.

Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami. Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.

Prečo sú niektoré krajiny bohaté a niektoré chudobné ?

Wallersteinova teória sveto-systému

Immanuel Wallerstein sa pokúša vysvetliť nerovnosti medzi krajinami sveta. Jednoducho tvrdí, že „nerovnosť vo svete je jav, ktorého si je väčšina ľudí a skupín úplne vedomá“. Celkom novátorské je však to, že Wallerstein prináša do tohto ináč obyčajného postrehu príčinnú väzbu. Jeho teória sveto-systému je založená na predpoklade, že bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a chudobné krajiny sú chudobné preto, lebo bohaté krajiny sú bohaté.

Krajiny severozápadnej Európy vybudovali silné štáty v dôsledku série historických, ekologických a geografických udalostí a v dôsledku záujmov rôznych miestnych skupín - uvádza Wallerstein. Tieto krajiny nazýva „jadrom“ kapitalistickej svetovej ekonomiky. Úplný opak predstavujú krajiny so slabými štátmi a slabou ekonomikou - „periféria“. Tretia štrukturálna pozícia vo svetovej ekonomike - teda „semiperiféria“ - stojí takmer vo všetkých ohľadoch niekde uprostred. Jej funkcia je predovšetkým politická - má tlmiť prípadný politický odpor, ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku bipolárneho systému nerovných odmien.

Je absolútne nevyhnutné uvedomiť si, že situácia s pretrvávajúcimi nerovnosťami a hladom vo svete - s bohatstvom oplývajúcimi štátmi jadra, skromne žijúcou semiperifériou a chudobnými periférnymi krajinami, ktoré často trpia hladomorom - nie je v žiadnom prípade spontánna či prirodzená. Skôr sa zdá, že krajiny jadra sa úmyselne snažia držať periférne krajiny v nerovnej výmene využívaním sily svojich štátnych mechanizmov.

Globalizácia a chudoba

Na tému kritiky globalizácie cez tézu rozširujúcej sa chudoby na jej úkor vzniklo nespočetné množstvo prác najmä teoretikov globalizácie od zahraničných (Beck, Žižek, Lipovetsky, Bauman, Ritzer, Kleinová) až po česko-slovenských teoretikov (Suša, Hrubec, Staněk, Schejbal, Pauhofová, Kreuzzieger).

Spätosť nadnárodnej globalizovanej spoločnosti s chudobou sa zdá na prvý pohľad vzhľadom na pozadie hyperkonzumnej kultúry a nadspotreby západného sveta absurdný, avšak práve oná nadspotreba a hyperkonzumerizmus spojený s bezbrehým naháňaním za ziskom nadnárodných korporácií je príčinou týchto rozdielov. Oleg Suša píše o podstate globálnej nerovnosti nasledovne: „V časopriestorovo stlačenom svete sú nerovnosti viditeľnejšie a sú viac vnímané. Predovšetkým možno vidieť veľké nerovnosti medzi spoločnosťami rôznych krajín (globálnym severom a globálnym juhom, medzi tzv. vyspelými a bohatými krajinami a tzv. chudobnými rozvojovými krajinami). … Nerovnosti ovplyvňujú ako participáciu a mieru vylúčenosti v rámci demokratických procesov v spoločnostiach národných štátov, tak aj vzťahy globálnych spoločností i indivíduí.“

Oleg Suša podobne ako Beck nadväzuje na Baumana cez teóriu o vzťahu globálneho a lokálneho ako dvoma perspektívami stratifikácie (hierarchického rozvrstvenia) a polarizovania svetovej spoločnosti a jej populácie: „Na jednej strane stojí malá skupina ,globalizovaných bohatých‘, na druhej väčšina ,lokalizovaných chudobných‘.“

Podľa Baudrillarda (ktorého cituje Beck) žijú ľudia v prvom svete (svete bohatých a úspešných) v určitej hyperrealite (virtuálne sa nedá oddeliť od reálneho) - tzn. žijú v čase, nie v priestore. Obyvatelia druhého sveta žijú v priestore, pričom ich čas je prázdny a virtuálny. Čiže filozoficky vzaté, možno povedať, že globalizácia a lokalizácia sú hnacími silami novej polarizácie, v ktorej sú chudobní viazaní na priestor a bohatí na čas. Kapitál nezostáva v národných štátoch, v ktorých je vytvorený, ale mizne kdesi za hranicami - nadnárodná ekonomika likviduje lokálnu ekonomiku, ktorá jej nestíha konkurovať. Malé štáty sa stali montážnymi dielňami Západu.

Ulrich Beck už v 90. rokoch píše: „Nadnárodné spoločnosti sa porúčajú nadnárodnostnému rámcu a de facto vypovedajú lojalitu národnoštátnym aktérom. … len v Nemecku bude čoskoro 5 miliónov registrovaných nezamestnaných (kniha je z konca 90. rokov, pozn. Beck v rámci možných odpovedí na globalizáciu cituje Oscara Lafontaina, predsedu SPD, ktorý zavádza v nasledujúcich výrokoch: „Trh potrebuje politicky stanovený a organizačný rámec… Spomeniem EÚ, krajiny G7, OECD, Medzinárodný menový fond a novú organizáciu WTO. … Medzinárodné obchodné a investičné prúdy, ktoré tvoria jadro globalizácie, sústreďujú sa predovšetkým v rámci takzvanej triády: na európske štáty a mimoeurópske hospodárske štáty zoskupenia G7, čiže USA, Kanadu a Japonsko. Takzvaná globalizácia mimo našej politickej sféry vplyvu,“ napísal v roku 1996.

Zmluva TTIP uprednostňuje veľké kartely, korporácie a koncerny pred malými podnikateľmi, národným a regionálny hospodárstvom; uprednostňujú nadprodukciu a zisk pred kvalitou a prosperitou; uprednostňujú efektívnosť pred sociálnosťou a tvorbou pracovných miest; umožňujú predaj GMO - geneticky modifikovaných potravín, chov umelo a chemicky vykrmovaných zvierat v hrozných podmienkach a tak ďalej. Zároveň znemožňuje a komplikuje realizáciu sociálnych a environmentálnych opatrení ako pozitív členstva v EÚ.

Naomi Kleinová pripomína, že nadnárodné korporácie sa dostali až na úroveň vykorisťovania v 19. storočí. „Všetci tu pracujú 6 alebo dokonca aj 7 dní v týždni a keď sa blíži termín expedície väčšej objednávky, pracuje sa proste tak dlho, kým nie je hotová. Odmietať zostať na zmene nie je možné.“ Kleinová pripomína, že v predpisoch tovární Phillips je odmietnutie, resp. prerušenie práce na zmene zamietnuté a sankcionované prepustením.

Téma zefektívnenia a automatizácie práce - zefektívňovanie výroby logicky znamená znižovanie pracovných miest, prehlbovanie chudoby, znižovanie životnej úrovne a nezamestnanosti; ale i znižovanie dôstojných podmienok pre život tých, ktorí pracovali.

Marek Hrubec upozorňuje na ďalšie možné riziká globalizovaného sveta: „môže dôjsť k autoritatívnejším obmedzeniam a vieme, že už za vlády G. W. Busha ml. (autor citátu nadväzoval na obchodné zmluvy TTP a TTIP, pozn. autora) Svet sa globál…

Hlad nie je len otázkou produkcie potravín

Počet ľudí, ktorí postupne strácajú prístup k dostatku jedla každoročne narastá. Hlavným dôvodom však nie je neustály nárast ľudí na planéte. Takmer každý tretí človek na svete nemal v roku 2020 prístup k dostatku jedla. Mnohí sa domnievajú, že svetový hlad je spôsobený „príliš veľkým počtom ľudí a nedostatkom jedla“. Táto jednoduchá, no nesprávna predstava pretrváva od 18. storočia. Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy.

V skutočnosti hrá nerovnosť a ozbrojené konflikty väčšiu úlohu. Svet produkuje dostatok potravín na to, aby každý muž, žena a dieťa dostali viac ako 2 300 kilokalórií denne, čo je viac než dostatočné. Polovicu celosvetovej produkcie plodín tvorí cukrová trstina, kukurica, pšenica a ryža. Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky.

Zodpovednosť každého z nás

Treba dodať, že aj keď sa nás tento problém až tak netýka, mali by sme si uvedomiť závažnosť situácie. Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašná pohroma, pre ktorú každoročne padnú za obete státisíce ľudí, hlavne deti.

Definície hladu

Existuje mnoho spôsobov, ako hlad definovať. Keď o hlade hovoria politici alebo medzinárodné humanitárne skupiny, zvyčajne majú na mysli dlhodobý nedostatok uspokojivého množstva potravy. Tento typ hladu býva označovaný ako hlad chronický. Obvykle ho spôsobuje zlá dostupnosť jedla, nedostatok potravín alebo chudoba. Chronický hlad sa bežne vyskytuje v rozvojových oblastiach či vojnových zónach. Zriedka sa s ním môžeme stretnúť aj u nás, napríklad u ľudí bez domova, ktorí žijú pod hranicou chudoby.

My sa ale budeme venovať hladu fyzickému, ktorý sa od hladu chronického líši najmä tým, že ho človek, ktorý ho zažíva, dokáže ľahko uspokojiť. Fyzický hlad môžeme definovať ako dočasné nepohodlie spojené s nutkaním dať si niečo na jedenie. Medzi fyziologické príznaky hladu radíme škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, pocit únavy, náladovosť, závraty alebo tiež špecifickú nevoľnosť. Všetky tieto symptómy sú sprevádzané túžbou konzumovať jedlo.

Čo sa deje s telom, keď máme hlad?

ŽALÚDOK - ak sme sa dlho nenajedli, dá signál mozgu, že je prázdny
KRV - po spotrebovaní zvyšku energie z posledného jedla nám klesá hladina glukózy v krvi
MOZOG - informácie z celého tela idú do mozgu, ktorý rozdá ďalšie pokyny
TRÁVIACA SÚSTAVA na čele so ŽALÚDKOM začne produkovať hormón ghrelín
PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA (pankreas) - zareaguje na pokles hladiny glukózy v krvi a prestáva produkovať inzulín

Ako hlad dopadá na naše telo?

BLÚDIVÝ NERV - Vysiela signály do mozgu o tom, ako plný alebo prázdny váš žalúdok je. Funguje ako diaľnica medzi mozgom a črevami.
BUNKY TRÁVIACEJ SÚSTAVY - Bunky v žalúdku a čreve začnú produkovať hormón ghrelin, ktorý vyvolá pocit hladu. Vyššie hladiny ghrelinu sú spojené s nárastom obezity.
ŽALÚDOK - Keď je váš žalúdok prázdny po dobu najmenej dvoch hodín, začne sa sťahovať, čím posúva zostávajúce jedlo do čriev. Toto sťahovanie môže byť tak intenzívne, že môže aj bolieť a spôsobovať kŕče. Kŕče v bruchu ale môžu mať veľa príčin a neradno ich podceňovať!
MOZOG - Pocit hladu zvyšuje vašu impulzívnosť a znižuje schopnosť robiť dlhodobé rozhodnutia. Preto sa hovorí, že nie je vhodné nakupovať nalačno, často totiž kúpime aj to, čo nepotrebujeme.
KREV - Ak máte hlad, hladiny kľúčových živín v krvi, vrátane glukózy, aminokyselín a mastných kyselín, dosahujú najnižších koncentrácií. V tejto chvíli je teda na čase ísť si dať niečo dobré na jedenie, pretože inak vaše telo nebude mať dostatok energie pre jeho fungovanie. To môže byť spojené s impulzívnou náladou, bolesťou hlavy a nevoľnosťou.
PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA - Hlad zamedzuje pankreasu produkovať hormón inzulín. Ten sa teda nemôže správne uvoľňovať do krvného riečišťa a roznášať živiny po celom tele.

Príčiny hladu a biedy

Príčinou tohto stavu je predovšetkým stále sa zvyšujúci nekontrolovateľný počet obyvateľstva v krajinách s nepatrnými potravinovými zdrojmi, kde je poľnohospodárska technika na veľmi nízkej úrovni. Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy. „V skutočnosti hrá nerovnosť a ozbrojené konflikty väčšiu úlohu.

Chudobné dieťa hľadá obživu na smetisku. Zdroj: iStockphotos.com

tags: #hlad #a #bieda #vo #svete #príčiny