Hlad a podvýživa v Afrike a Ázii: Štatistiky, príčiny a riešenia

Hlad a podvýživa patria medzi najvážnejšie problémy, ktoré postihujú život ľudstva. Globálny hlad mierne klesá, no pokrok je pomalý a nerovnomerný. Napriek tomu, že sa takmer všetky prvky spoločenskej reality normalizujú, štandardizujú a nivelizujú, životná úroveň majority klesá, sociálna nerovnosť sa prehlbuje a bieda tretieho sveta sa pomaly dostáva do Európy.

Podľa nového reportu State of Food Security and Nutrition in the World (SOFI) 2025, počet ľudí trpiacich hladom na svete mierne klesá. Napriek tomu pokrok nie je konzistentný a v mnohých subregiónoch Afriky a západnej Ázie sa hladomor stále zvyšuje.

Kľúčové poznatky z reportu SOFI 2025

• Klesajúci hlad, ale pomaly: V roku 2024 trpelo hladom 673 miliónov ľudí, čo predstavuje 8,2 % globálnej populácie. Je to pokles oproti predchádzajúcim rokom, no tempo pokroku je príliš pomalé na dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja (SDGs).
• Vysoký počet ľudí s nedostatočným prístupom k potravinám: Takmer 2,3 miliardy ľudí po celom svete nemajú pravidelný a dostatočný prístup k adekvátnej výžive. To predstavuje približne 28 % globálnej populácie.
• Zdravá strava mimo dosahu pre milióny: 2,6 miliardy ľudí si nemôžu dovoliť zdravú stravu, čo je zlepšenie oproti roku 2020 (2,9 miliárd), no problém stále zostáva rozsiahly.
• Zavalené nutričné ciele: Žiadny z globálnych cieľov v oblasti výživy na rok 2030 nie je na dobrej ceste k splneniu.
• Nerovnosti pretrvávajú: Potravinová neistota zasahuje najviac vidieckych obyvateľov a ženy, pričom situácia je horšia v oblastiach s nízkym príjmom.
• Rastúca potravinová inflácia: Globálna potravinová inflácia predstavuje vážny problém od roku 2021, čo vedie k zvýšeným nákladom na potraviny a zhoršeniu situácie pre najzraniteľnejšie skupiny.

Regionálne rozdiely

• Latinská Amerika a Karibik: V tejto oblasti zaznamenávame pokles hladu, čo je pozitívny trend.
• Južná Ázia: Zaznamenáva sa výrazné zlepšenie vďaka novým údajom z Indie.
• Ázia (vrátane juhovýchodnej Ázie): Pokračuje mierne zlepšovanie situácie.
• Afrika: Naopak, v Afrike dochádza k zhoršovaniu potravinovej neistoty.

Report zdôrazňuje, že potravinová inflácia má zásadný dopad na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. 10 % zvýšenie cien potravín môže viesť k nárastu počtu ľudí v potravinovej neistote o 3,5 %. V rozvojových krajinách je situácia ešte horšia, kde ceny potravín stúpli výrazne viac ako v bohatých krajinách.

Príčiny hladu a podvýživy

Príčinou tohto stavu je predovšetkým stále sa zvyšujúci nekontrolovateľný počet obyvateľstva v krajinách s nepatrnými potravinovými zdrojmi, kde je poľnohospodárska technika na veľmi nízkej úrovni. Práve toto presvedčenie nás pritom vzďaľuje od riešenia základných príčin hladu a podvýživy. Globálny potravinový systém je kontrolovaný hŕstkou nadnárodných korporácií, ktoré vyrábajú spracované potraviny obsahujúce cukor, soľ, tuk a umelé farbivá či konzervačné látky.

Hlad sa zhoršuje ozbrojeným konfliktom. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska. Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov.

Nerovnosť a ozbrojené konflikty ako hlavné príčiny hladu

Nerovnosť a ozbrojené konflikty zhoršujú problém hladu. Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín a vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku "hurikánu hladu", keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska. Aby sme riešili potravinovú neistotu, musíme investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty.

Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment

Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Živočíšna výroba, rastlinná výroba, rozširovanie poľnohospodárstva a spracovanie potravín tvoria štvrtinu všetkých emisií skleníkových plynov. Okrem toho sa jedna tretina všetkých vyrobených potravín stratí alebo sa vyhodí do odpadu. Klimatické zmeny spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.

Chudoba a systémové nerovnosti

Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.

Wallersteinova teória sveto-systému

Immanuel Wallerstein sa pokúša vysvetliť nerovnosti medzi krajinami sveta. Jeho teória sveto-systému je založená na predpoklade, že bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo chudobné krajiny sú chudobné, a chudobné krajiny sú chudobné preto, lebo bohaté krajiny sú bohaté.

Krajiny severozápadnej Európy vybudovali silné štáty v dôsledku série historických, ekologických a geografických udalostí a v dôsledku záujmov rôznych miestnych skupín. Tieto krajiny nazýva „jadrom“ kapitalistickej svetovej ekonomiky. Úplný opak predstavujú krajiny so slabými štátmi a slabou ekonomikou - „periféria“. Tretia štrukturálna pozícia vo svetovej ekonomike - teda „semiperiféria“ - stojí takmer vo všetkých ohľadoch niekde uprostred. Jej funkcia je predovšetkým politická - má tlmiť prípadný politický odpor, ktorý by mohol vzniknúť v dôsledku bipolárneho systému nerovných odmien.

Je absolútne nevyhnutné uvedomiť si, že situácia s pretrvávajúcimi nerovnosťami a hladom vo svete - s bohatstvom oplývajúcimi štátmi jadra, skromne žijúcou semiperifériou a chudobnými periférnymi krajinami, ktoré často trpia hladomorom - nie je v žiadnom prípade spontánna či prirodzená. Skôr sa zdá, že krajiny jadra sa úmyselne snažia držať periférne krajiny v nerovnej výmene využívaním sily svojich štátnych mechanizmov.

Afrika a hlad

Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín (32) na svete, kde vládne chudoba, hlad a v dôsledku toho podvýživa a choroby. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok alebo dokonca ich dlhodobá absencia- ako je to tento rok- ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.

Možnosti riešenia

Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu zostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, zvlášť potom zabezpečiť jej rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami. Jedným z riešení je zníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumnejšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli i k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.

• Zvýšenie produkcie potravín: Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
• Zlepšenie infraštruktúry: Zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín. Cesty, sklady a chladiace systémy sú nevyhnutné pre to, aby potraviny dorazili tam, kde sú najviac potrebné, než sa pokazia.
• Riešenie nerovnosti a chudoby: Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.
• Investície do zdravia žien a matiek: Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy.
• Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc: Humanitárna pomoc a medzinárodná spolupráca sú taktiež kritické, najmä v časoch krízy.
• Edukácia a osveta: Edukácia a osveta hrajú významnú úlohu v boji proti hladu.

GMO ako riešenie hladu?

Záchrana ľudstva od hladu patrí už tradične medzi hlavné argumenty obhajcov poľnohospodárskych GMO. Predstavitelia biotechnologických firiem, ich lobistických nátlakových združení typu ILSI, ako i pracovníci nimi platených PR agentúr už dvadsať rokov upozorňujú na nárast počtu obyvateľov Zeme, ktorý by mal okolo roku 2050 presiahnuť 9 miliárd, a na simultánne znižovanie poľnohospodárskeho potenciálu v dôsledku narastajúcej urbanizácie, degradácie pôdy a klimatických zmien. Toto podľa nich predstavuje výzvu na ktorú môžu priniesť primeranú odpoveď iba geneticky modifikované plodiny (GMP).

Riešenie hladu vo svete pomocou pestovania geneticky GMP je založené na dvoch predpokladoch. Prvým sú údajne výrazne vyššie hektárové výnosy GMP ako dnešných konvenčných plodín a podľa druhého dnes veľké množstvo ľudí hladuje kvôli nedostatočnej výrobe potravín. Hneď na začiatku treba povedať, že primárnym zámerom transgenézy zameranej na získanie dnes pestovaných GMP nebolo dosiahnutie vyšších hektárových výnosov. Viac ako 99% z nich bolo modifikovaných s cieľom zracionalizovať používanie pesticídov a to prostredníctvom sprostredkovania tolerancie na niektorý z nich (najmä na herbicíd Roundup) alebo zabezpečenia ich generovania samotnou rastlinou (insekticíd Bt), alebo sprostredkovania kombinovaných vlastností.

Podľa FAO sa dnes vyrobí dostatok potravín pre 8 miliárd ľudí, čo je o jednu celú miliardu viac ako svetová populácia. Opäť podľa FAO má svetové poľnohospodárstvo potenciál uživiť i bez GMO 12 miliárd obyvateľov. Príčinou hladovania miliónov detí, žien a mužov teda určite nie je nedostatočná výroba alebo malý potenciál konvenčného poľnohospodárstva, ale celý rad faktorov, na prvom mieste nedostatok prostriedkov u hladujúcich na obstaranie (reálne existujúcich) potravín. Je to extrémna chudoba vo veľkých častiach sveta, ktorá do veľkej miery vyplýva z ekonomickej polarizácie, ku ktorej došlo za posledných 30 rokov.

Globálny index hladu

Globálny index hladu je štatistický nástroj, ktorý sa používa na vyjadrenie stavu "hladu" v danej krajine. Meria vývoj a nedostatky celosvetového boja proti hladu. Index sa opiera o tri ukazovatele: podiel ľudí, ktorí trpia podvýživou, podiel detí mladších ako päť rokov, ktoré trpia podvýživou a detská úmrtnosť.

Index radí krajiny na 100-bodovej stupnici, kde 0 je najlepšie skóre (ľudia netrpia hladom) a 100 je najhoršie. V praxi sa podľa zainteresovaných nedá dosiahnuť ani jedna z týchto hodnôt. Hodnoty menšie ako 4,9 vyjadrujú veľmi nízky výskyt hladu, hodnoty medzi 5 a 9,9 mierny výskyt hladu, ak je hodnota medzi 10 a 19,9 ide o vážnu situáciu, ak medzi 20 a 29,9 o alarmujúcu a ak presiahnu 30 bodov, je to už mimoriadne alarmujúci stav.

Tabuľka: Porovnanie faktorov ovplyvňujúcich hlad

tags: #hlad #a #podvyziva #afrika #azia #statistiky

Populárne príspevky:

• Bravčové mäso a bylinkové maslo: dokonalá kombinácia
• Recept na bryndzovú nátierku
• Recept na tvarohový dezert
• Recept na čokoládovú tortu
• Recept na bábovku bez vajec