Hladomor a podvýživa afrických detí: Príčiny a riešenia
Hlad je komplexný a rozsiahly problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete. Hoci naša planéta dokáže vyprodukovať dostatok potravín pre všetkých, nerovnomerná distribúcia, chudoba, konflikty a ďalšie faktory spôsobujú, že mnohí trpia nedostatkom výživy. Tento článok sa zaoberá príčinami hladu v Afrike, s dôrazom na hlad afrických detí, a navrhuje možné riešenia tohto závažného problému.
Chudoba ako hlavná príčina hladu
Chudoba je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k hladu. Chudoba znamená stav, keď sú materiálne, sociálne alebo kultúrne zdroje človeka natoľko obmedzené, že ho vylučujú z minimálne akceptovaného životného štandardu. Dlhodobé zotrvanie v stave chudoby vedie k sociálnej exklúzii a marginalizácii. Ľudia žijúci v chudobe si nemôžu dovoliť dostatok potravín, čo vedie k podvýžive a hladu. Chudoba obmedzuje dostupnosť potravín pre jednotlivcov a komunity.
Príčiny chudoby majú prvotné príčiny v samotnej štruktúre africkej spoločnosti, kde prevažná časť obyvateľstva žije na vidieku a v zajatí povier, predsudkov a nedostatočného prístupu k vedomostiam. Afrika je tiež regiónom, kde neklesá počet podvýživených detí, čo je jeden z indikátorov chudoby. Aj mierna podvýživa závažne zvyšuje riziko mentálnych a fyzických vývojových porúch a vzhľadom na fakt, že podvýživené matky rodia zvyčajne deti s malou hmotnosťou, tento problém sa prenáša za generácie na generáciu.
Podľa jednej z najuznávanejších teoretických koncepcií, s názvom „Bludný kruh chudoby“, koreň všetkého treba hľadať vo viacerých faktoroch, z ktorých prvý pôsobí na druhý, druhý na tretí atď. Pre málo vyvinutú ekonomiku je to stabilita na nízkej úrovni. Malý rozsah výroby teda spôsobuje, že výroba môže slúžiť v prevažnej miere len na spotrebu, čo neumožňuje väčšie investície.
Nerovnosť a ozbrojené konflikty
Nerovnosť a ozbrojené konflikty zhoršujú problém hladu. Ozbrojené konflikty narúšajú produkciu a distribúciu potravín, vedú k migrácii a nedostatku zdrojov. Krajiny s najvyššou mierou potravinovej neistoty, ako napríklad Somálsko, boli spustošené vojnou. Generálny tajomník OSN António Guterres varoval, že vojna na Ukrajine vystavuje 45 afrických a najmenej rozvinutých krajín riziku „hurikánu hladu“, keďže dovážajú najmenej tretinu svojej pšenice z Ukrajiny alebo Ruska.
Postavenie Afriky zhoršujú ešte dva ďalšej faktory. Prvým sú časté vojny, štátne prevraty a politická nestabilita a druhým nedostatečná investícia do ľudského kapitálu. Vládcovia mnohých nových afrických štátov sa rýchlo uchýlili k diktatúre, alebo presadili vládu jednej strany. Poľnohospodárstvu sa nevenovala pozornosť a štátny aparát bujnel.
HLADOMOR VO VÝCHODNEJ AFRIKE
Klimatické zmeny a environmentálny manažment
Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment ohrozujú kolektívnu produkciu potravín vrátane pôdy, vody a opeľovačov. Spôsobujú suchá, záplavy a iné extrémne udalosti, ktoré poškodzujú úrodu. Pre chudobných poľnohospodárov v suchých oblastiach Afriky majú klimatické zmeny a nedostatok vodných zrážok ďalekosiahle následky. Suchá spôsobujú neúrodu poľnohospodárskych plodín a vysychanie pastvín. V rozvojových krajinách, v ktorých je väčšina závislá na samozásobiteľskom poľnohospodárstve, môžu dlhotrvajúce suchá spôsobiť všeobecné hladovanie a smrť. Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie.
Zadlženosť krajín tretieho sveta
Zadlženosť krajín tretieho sveta je ďalším faktorom, ktorý prispieva k hladu. Splácanie dlhu, ktorého genéza je často veľmi pochybná, stojí chudobné krajiny veľkú časť ich rozpočtu. Dlh už bol síce mnohonásobne splatený, ale z rôznych dôvodov narastá. V priebehu rokov 1982 - 1990 získali krajiny Tretieho sveta 927 miliárd dolárov rôznymi formami rozvojovej pomoci. V rovnakej dobe však zaplatili 1345 miliárd dolárov na splácanie dlhov a úrokov.
Politika MMF a Svetovej banky
Politika Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) bola kritizovaná za to, že zvyšuje závislosť rozvojových krajín od bohatších krajín. Obe inštitúcie boli významnými nástrojmi západných veľmocí už počas studenej vojny a to z ekonomického i politického hľadiska. Plnili politickú funkciu tým, že podriaďovali rozvojové ciele geostrategickým záujmom. Taktiež presadzovali ekonomickú agendu, ktorá sa usilovala udržať dominanciu Západu v globálnej ekonomike.
MMF mal pôvodne podporovať stabilný rast a plnú zamestnanosť ponúkaním pôžičiek bez akýchkoľvek (!!!) podmienok ekonomikám nachádzajúcim sa v kríze a vytvorením mechanizmu na stabilizovanie výmenných kurzov a uľahčovanie výmen medzi menami. Značná časť týchto výmen sa však nikdy nezrealizovala.
Namiesto toho, pod tlakom predstaviteľov Spojených štátov sa MMF podujal ponúkať pôžičky za striktných podmienok, ktoré sa neskôr stali známe pod menom štrukturálne reformy, či úsporné opatrenia diktované zväčša najmocnejšími členskými štátmi[4]. SB (Medzinárodná banka pre rekonštrukciu a rozvoj) bola vytvorená za účelom financovania prebudovania infraštruktúry v štátoch zničených druhou svetovou vojnou. Aj jej vízia sa však čoskoro zmenila. V polovici päťdesiatych rokov 20. storočia banka odvrátila svoju pozornosť od Európy, upriamila ju na Tretí svet a začala financovať projekty masívneho priemyselného rozvoja v Latinskej Amerike, Ázii a Afrike.
Podľa mnohých odborníkov a aktivistov práve agresívny postup banky pri rokovaní s rozvojovými štátmi, ktoré boli často pod vládou diktátorských režimov, viedol k zhoršeniu zadlženosti rozvojového sveta a k zdevastovaniu lokálnych ekológií. Aj keď sú ich ciele mierne odlišné, politika SB a MMF sa navzájom doplňujú: Reštrukturalizačné programy sa vzájomne líšia podľa role, ktorú každá z týchto inštitúcií má. Vo všeobecnosti podmienky pôžičiek MMF sa zameriavajú na monetárne a fiškálne otázky. Reštrukturalizačné programy SB majú širší záber a zameriavajú sa na dlhodobejší rozvoj. Napriek týmto rozdielom sa tieto dve inštitúcie pri zavádzaní programov podporujú.
Ale ekonomiky sú často poháňané politikou. Tým, že MMF a SB trvajú na tom, aby lídri štátov uprednostňovali záujmy medzinárodných finančných investorov pred potrebami vlastných občanov, obidve inštitúcie obchádzajú skladanie účtov, čím korumpujú samotný demokratický proces. Podriadenie sociálnych potrieb záujmom finančných trhov zasa sťažilo vládam možnosti zaistenia potravín pre svojich ľudí, zdravotnej starostlivosti a vzdelania, ako základných ľudských práv definovaných vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv.
MMF a SB sú z väčšej časti pod kontrolou a vo vlastníctve priemyselne rozvinutých štátov ako sú USA, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko atď. Na stránke MMF je presné rozdelenie podielov a hlasovacích práv. Spojené štáty napríklad majú pod kontrolou 17 až 18% hlasovacích práv. Keď sa na prijatie rozhodnutia vyžaduje väčšina 85%, USA majú právo veta. Politika MMF a SB bola skutočne kritizovaná mnoho rokov ako zbytočná, niekedy nezodpovedná kvôli tomu, že zvyšovala závislosť rozvojových krajín od bohatších krajín. Obe inštitúcie boli významnými nástrojmi západných veľmocí už počas studenej vojny a to z ekonomického i politického hľadiska. Plnili politickú funkciu tým, že podriaďovali rozvojové ciele geostrategickým záujmom. Taktiež presadzovali ekonomickú agendu, ktorá sa usilovala udržať dominanciu Západu v globálnej ekonomike.
V roku 2002 upútal pozornosť prípad, keď MMF nútil vládu Malawi, aby predala svoj nadbytok obilia za zahraničnú menu, čím by uspokojila svojich veriteľov. Krátko nato krajinu postihol hladomor, pri ktorom 7 miliónov ľudí z celkového počtu 11 miliónov trpelo vážnym nedostatkom potravín. A to zďaleka nie je všetko. Ekonomiku Malawi majú v rukách veritelia reprezentovaní MMF. Keďže Malawi prekročilo svoj rozpočet stanovený zahraničnými veriteľmi, MMF mu odoprel pomoc vo výške 47 miliónov USD. Na radu personálu fondu potom aj ďalší západní veritelia odmietli poskytnúť svoju pomoc dovtedy, kým fond neschváli štátny rozpočet. A aby poníženie vlády Malawi bolo úplné, MMF tiež pozastavil predpokladaný odpis časti dlhu.
Bohužiaľ ani to nebolo všetko. V rámci ekonomického programu Malawi muselo odstrániť všetky poľnohospodárske a potravinové dotácie s cieľom, aby dopyt a ponuku určoval iba trh. To viedlo k zníženiu podpory pre roľníkov, takže v dôsledku zvýšených cien mnohí hladovali. A čo z toho pre USA vyplýva? Opäť sa potvrdilo, že Spojené štáty pri vidine zisku neváhajú využívať slabších. Americký minister poľnohospodárstva Dan Glickman je názorným príkladom postoja Spojených štátov ku krajinám postihnutých hladomorom, ktoré potrebujú potravinovú pomoc: „Dobre premyslené programy zahraničnej pomoci môžu dobre poslúžiť humanitárnym a zároveň našim národným záujmom.
Niekdajší hlavný ekonóm SB a minister financií v Clintonovej administratíve, Larry Summers, bol silným podporovateľom politiky štrukturálnych reforiem. V internom oznámení svojim kolegom napísal: „Medzi nami povedané, nemala by SB v budúcnosti podporovať vo väčšej miere presun špinavého priemyslu do menej rozvinutých krajín?…Vždy som bol toho názoru, že nedostatočne zaľudnené krajiny v Afrike sú, podľa ide o znečistenie, využívané veľmi nedostatočne.
Tieto programy spočívajú v opatreniach, ktoré krajine majú pomôcť splácať dlhy a to tým, že bude zarábať väčšie množstvo tvrdej meny - zvyšovaním exportu a znižovaním importu. Iba v máloktorej krajine tieto programy zabrali, v drvivej väčšine viedli k zhoršeniu ekonomickej situácie. · Vytláčať malé farmy zabezpečujúce základné potraviny pre vlastnú obživu a nahradzovať ich veľkými farmami produkujúcimi plodiny pre export.
Veľké množstvo štúdií ukazuje, že silné ázijské štáty s úspešnou ekonomikou, ktoré boli jadrom ázijského zázraku, vo veľkej miere zasahovali do svojich ekonomík. Voči ére globalizácie je možné postaviť cestu rozvoja v minulých desaťročiach, ktoré boli všeobecne oveľa viac zahľadené do sebe. Pred rokom 1980 si mnohé krajiny cieľavedome volili politiku izolácie svojich ekonomík od svetového trhu s cieľom poskytnúť domácim priemyselným odvetviam príležitosť na to, aby sa rozvinuli, a to až do vtedy, kým sa nestali konkurencieschopné. Takisto bežné boli požiadavky kladené na zahraničné investície. Bolo bežné, že viaceré rozvojové krajiny výrazne obmedzovali toky. Mnohí si položia otázku, či cieľom Svetovej banky a MMF a ich podporovateľov je skutočne rozvoj a či ich úmyslom nie je len udržiavať chudobné krajiny slabé a závislé.
Štrukturálne reformy a úsporné opatrenia
MMF a SB často podmieňujú poskytovanie pôžičiek striktnými podmienkami, ktoré sa neskôr stali známe pod menom štrukturálne reformy, či úsporné opatrenia diktované zväčša najmocnejšími členskými štátmi. Tieto programy spočívajú v opatreniach, ktoré krajine majú pomôcť splácať dlhy a to tým, že bude zarábať väčšie množstvo tvrdej meny - zvyšovaním exportu a znižovaním importu.
Dôsledky politiky MMF a SB
Politika ekonomických úsporných opatrení spätá s pôžičkami Svetovej banky (ďalej ako SB) a Medzinárodného fondu (MMF) viedla k vyostreniu chudoby v mnohých afrických krajinách. Prehlbujúca sa chudoba na celom kontinente vytvorila vhodnú pôdu pre šírenie rôznych chorôb. Zlé životné podmienky a obmedzený prístup k základným službách viedol k zhoršovaniu zdravotného stavu. Skutočnosť, že splátky dlhov priamo konkurujú výdavkom na zdravotníctvo Afrike vôbec neprospievajú. Privatizácia zdravotníctva na radu Svetovej banky ešte väčšmi znemožňuje hľadanie primeranej odpovede na zdravotnú krízu. Táto privatizácia prakticky na celom africkom kontinente obmedzila prístup k potrebným službám. Zavedenie trhových princípov do zdravotníctva spôsobilo premenu zdravotnej starostlivosti z verejnej služby na súkromnú komoditu.
Nejde tu však len o otázku dostupnosti. Súkromná zdravotná starostlivosť je nevhodná aj kvôli africkým špecifikám. Keďže infekcie predstavujú najväčšiu hrozbu pre zdravie v Afrike, kľúčový význam tu musí zohrávať práve „verejné zdravotníctvo“. Keďže súkromné nie je schopné vykonávať potrebné zákroky na úrovni komunity. Súkromná starostlivosť je menej efektívna pri prevencii a je menej výkonná pri výskyte epidémií. Niektoré krajiny majú iba okolo 500 lekárov, každý z nich má územne obrovský obvod, avšak bez zdravotníckeho personálu. Osobitne je postihnuté školstvo v subsaharskej Afrike, kde percento detí vo veku 6 - 11 rokov navštevujúcich školu pokleslo z takmer 60 percent v roku 1980 na menej než 50% v roku 1990. Takýto pokles bol zaznamenaný počas 10 rokov, v súčasnosti je to ešte horšie.
Obchodná politika a presýtenie trhu
Kvôli tým istým reformám, presadzovaných SB a MMF, krajiny musia zvyšovať export svojich plodín. A pretože mnoho chudobnejších krajín je povzbudzovaných, aby pestovali rovnaké plodiny, dochádza k presýteniu medzinárodného trhu a ceny padajú dole. Napríklad Mexiko najprv tisícky rokov pestovalo kukuricu ako svoju základnú plodinu. Dnes však vďaka ekonomickej politike MMF musí dovážať 20% tejto základnej plodiny z USA. MMF povzbudzoval a odporúčal Mexiku, aby namiesto svojej základnej plodiny pestovalo trhové plodiny, za ktoré môže inkasovať peniaze, ako napr. exotické ovocie. Tiež sa postaral o to, aby krajiny zrušila akúkoľvek obchodnú ochranu svojich poľnohospodárskych plodín. Mexiko na tom stráca a chudobní trpia.
Riešenia hladu: Komplexný a koordinovaný prístup
Riešenia hladu sú zložité a vyžadujú koordinovaný prístup.
Zvýšenie produkcie potravín
Najúčinnejším prostriedkom boja proti hladu zostáva možnosť zvýšiť výrobu potravín, zvlášť potom zabezpečiť jej rovnomernejšie rozdeľovanie a ochranu potravín pred škodcami, hlavne hlodavcami. Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom. Uprostred hľadania riešenia problému sa začala kontroverzná debata o používaní geneticky modifikovaných obilnín. Niektoré štáty však túto pomoc odmietli. Najväčšia časť pomoci obsahujúcej geneticky modifikované potraviny pochádza z USA.
Otázka geneticky modifikovaného obilia rozdelila agentúry a charitatívne skupiny na dva tábory. Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (US Aid) tvrdí, že obilia, ktoré by nebolo geneticky modifikované, je zatiaľ nedostatok. Preto trvanie na ňom ohrozuje mnoho životov. Zimbabwe, Mozambik a Malawi súhlasili s geneticky modifikovaným obilím len pod podmienkou, že sa bude dovážať pomleté. Chcú tým zabrániť, aby takéto zrno vytlačilo domáce odrody. Zambia ich naopak odmieta dovtedy, pokiaľ nebudú úplne preskúmané. Rozruch vyvolalo, keď Zambia zastavila činnosť Svetovému potravinovému programu (WFP), ktorý rozdával v utečeneckých táboroch geneticky modifikovanú kukuricu. Nebolo to však čisto iracionálne rozhodnutie. Predtým vláda rozoslala delegátov vedeckých skupín do USA, Juhoafrickej republiky, Veľkej Británie a Belgicka, aby problematiku podrobne preskúmali. Medzi medzinárodnými organizáciami pretrvávajú hlboké spory, či práve toto je to správne riešenie pre Afriku.
Jean Ziegler, inšpektor politiky výživy OSN v Lo... Počet hladujúcich ľudí na svete piaty rok rastie, pričom najväčší nárast zaznamenala Afrika. MAGNA upozorňuje na to, že akútna podvýživa patrí medzi najčastejšie príčiny detských úmrtí.
Bratislava 18. októbra (TASR) - Hladomor ohrozuje takmer 17.000 detí v oblasti Duk v centrálnej časti Južného Sudánu, a práve preto spúšťa slovenská humanitárna organizácia MAGNA ďalšiu fázu nutričného programu pre deti do piatich rokov. "Podľa odhadov zomrú každoročne na podvýživu a na choroby s ňou spojené takmer tri milióny detí," hovorí riaditeľ MAGNA z misie v Konžskej demokratickej republike Martin Bandžák. V správe OSN je zaznamenané, že v roku 2018 trpelo vo svete hladom 821,6 milióna ľudí. Počet hladujúcich ľudí na svete piaty rok rastie, pričom najväčší nárast zaznamenala Afrika. "Podvýživa je choroba a postihuje najčastejšie veľmi malé deti. Existuje pritom terapeutická strava, ktorou dokážeme približne 90 percent pacientov úspešne vyliečiť. Medzinárodné spoločenstvo, a tým myslím donorov aj humanitárne organizácie, však doteraz nenašlo riešenie, ako túto overenú liečbu podvýživy dostať včas všade tam, kde je to potrebné. Najnovšie odhady Medzinárodného výstražného systému pred hladomorom (FEWS) ukazujú, že dostupnosť jedla v oblasti Duk bude jednou z najkritickejších v celej krajine. Práve v oblasti Duk MAGNA lieči deti aj dospelých už niekoľko rokov a prevádzkuje jediné zdravotné stredisko na tomto rozľahlom území.
Kwashiorkor
Kwashiorkor je diagnóza známa aj ako „edematózna podvýživa” pre spojitosť s edémom (zadržiavanie tekutín). Táto forma podvýživy je spôsobená nedostatkom bielkovín v strave. Ľudiatrpiaciedematóznoupodvýživou, majú zvyčajne extrémne vyziabnutý vzhľad s výnimkou členkov, nôh a brucha, ktoré sa nalievajú tekutinou. Diagnóza kwashiorkor je spôsobená nedostatkom bielkovín v strave. Každá bunka v tele obsahuje proteíny a kvôli svojej regenerácii ich potrebuje pravidelne dopĺňať. Proteín je tiež mimoriadne dôležitý pre rast v období detstvaa počas tehotenstva.
Stáva sa tak v krajinách, kde je obmedzená ponuka alebo nedostatok potravy. Najčastejšie v subsaharskej Afrike, juhovýchodnej Ázii a strednej Amerike. Sú to oblasti s častými prírodnými katastrofami, ako sú suchá alebo záplavy, prípadne krajiny trpia politickými nepokojmi. Kwashiorkor môže byť aj prejavom zanedbanej starostlivosti. Rozvinutá fáza diagnózy je viditeľná na prvý pohľad. Podozrenie na túto chorobu sa kontroluje testom pečene (či je zväčšená) a kontrolou opuchu. Následne sa vykonávajú krvné a močové testy na meranie hladiny bielkovín a cukru v krvi. Detailnou kontrolou sa sledujú známky podvýživy ako kontrola svalov, kontrola funkcie obličiek a celkového zdravia.
Kwashiorkor sa dá v ranej fáze poraziť konzumáciou a prijímu väčšieho množstva bielkovín a kalórií celkovo. Začína sa uhľohydrátmi, cukrami a tukmi. Keď tieto kalórie poskytnú energiu, pacient dostane potraviny s bielkovinami. Zavádzajú sa pomaly, aby sa telo na zvýšený príjem adaptovalo. Proteíny možno nájsť v potravinách, ako sú morské plody, vajcia, chudé mäso, strukoviny, orechy, semená, mliečne výrobky. Ani liečené deti, ktoré majú kwashiorkor, nemusia dosiahnuť svoj plný rast a výškový potenciál. Ak sa liečba začne príliš neskoro, dieťa môže mať trvalé telesné a mentálne postihnutie. Kwashiorkor je liečiteľná choroba, ak sa diagnostikuje včas. Bez stravy bohatej na proteíny sa telo nedokáže dostatočne zotaviť, preto je základom správne zostavenie jedálnička.
Pomoc v Afrike
Mnohí z vás majú deti, ktoré nechcú jesť. Pri obede ich zaujíma všetko ostatné, len nie tanier s polievkou a vy sa snažíte nájsť spôsob, ako ich presvedčiť... Často je osvedčenou formulkou: "Najedz sa, deti v Afrike hladujú," alebo "Prečo si nezjedol desiatu? Žiaľ, nejde iba o frázu. Milióny hladujúcich detí pochádzajú iba z krajín ako Južný Sudán, Nigéria, Somálsko, Jemen. Slovenský výbor pre UNICEF sa svojou vianočnou zbierkou snaží pomôcť deťom, ktoré trpia podvýživou.
Jedným z tých, ktorým UNICEF už dokázal pomôcť, je Pierre. Žije s otcom Prosperom, sestrou a starou mamou v malej dedinke neďaleko Bangui, hlavného mesta Stredoafrickej republiky. Otec je bez práce a ich život je poznačený konfliktom v krajine. Každý deň sa im len s obrovskou námahou podarí získať minimum jedla na prežitie. Kukurica z blízkej farmy je to jediné, čo si môžu dovoliť. Pierrova váha začala preto klesať, bol chorľavý a odmietal jesť aj kukuricu. Jeho stav sa neustále zhoršoval a otec sa bál, že si nebude môcť dovoliť zdravotnú starostlivosť a liečil ho tradičnou medicínou. Vo veku 3,5 roka vážil len 9 kíl a trpel hnačkami. Nakoniec otec zobral vychudnutého Pierra a v náručí ho odniesol do 12 km vzdialenej nemocnice, ktorú podporuje UNICEF.
"Bol som prekvapený, že je tam toľko ľudí, ktorí sa snažili pomôcť môjmu synovi,” spomína Prosper. " Keď sme sa dostali do medicínskeho centra, každý sa ponáhľal mu pomôcť. Pierre bol kvôli hnačkám dehydrovaný a ležal v bezvedomí. Oddelenia v nemocnici boli preplnené, postele obsadené, niekde aj dvoma deťmi, všetky krehké a vyslabnuté, nevyhnutne potrebovali pomoc. Pierre s otcom strávili týždeň plný utrpenia na jednotke intenzívnej starostlivosti. Pierre dostával dvakrát denne nutrične obohatené mlieko, aby zosilnel a mohol opäť prijímať potravu. Po desiatich dňoch dôslednej starostlivosti bol Pierre natoľko zotavený, aby sa mohol vrátiť domov. Jeho otec dostal presné inštrukcie, ako sa má o Pierra starať. "Je to obrovská úľava, keď vidím, že sa Pierrovi darí lepšie.
Odhaduje sa, že takmer 61% obyvateľov Južného Sudánu má problém s prístupom k potravinám a bez neustálej humanitárnej pomoci by sa mohol v krajine šíriť hladomor. SV pre UNICEF pomohol v roku 2018 v Južnom Sudáne poskytnúť výživové doplnky pre takmer 130 000 detí, ktoré trpeli akútnou podvýživou.
Mysteriózna choroba trápi desiatky rodín v Afrike
V posledných týždňoch bola Uganda svedkom znepokojujúceho prepuknutia tzv. choroby prikyvovania, záhadnej neurologickej poruchy, ktorá postihuje predovšetkým deti.Pacienti pribúdajúChoroba prikyvovania, tiež známa ako syndróm prikyvovania, je forma epilepsie charakterizovaná nekontrolovateľným prikyvovaním hlavou, záchvatmi a kognitívnym poklesom. Nedávne prepuknutie sa vyskytlo predovšetkým v severnej Ugande a Južnom Sudáne a postihlo deti vo veku od 3 do 18 rokov. O prepuknutí choroby informoval portál African Business, ako aj český portál iDNES. Ugandská vláda doposiaľ registruje okolo 135 nových prípadov ochorenia.
Choroba prikyvovania nie je pre vedcov žiadnou novinkou. V krajine boli prvé prípady zaznamenané už v 60. rokoch minulého storočia, pričom len v roku 2009 bolo nahlásených okolo 2 000 prípadov jej výskytu.V posledných týždňoch však pacienti pribúdajú rekordným tempom.
Možné príčiny
Štúdie však naznačujú, že podvýživa a vystavenie detí toxínom, ako je ortuť, môžu hrať úlohu pri vzniku ochorenia. Výskumy doterajších prípadov naznačujú, že úroveň úmrtnosti je pri záhadnom ochorení 6,7 %. Jedným z mnohých možných roznášačov ochorenia je muchnička, o ktorej je napríklad známe, že prostredníctvom parazitov roznáša chorobu známu ako riečna slepota. Muchnička pri bodnutí dieťaťu zanesie pod kožu larvy hlístovcov, ktoré sa rapídne množia a postupne napádajú všetky oblasti tela. Samotné parazity však nie sú fatálny problém. Ide napríklad o nejedlé huby. Tie ľudskému telu zabraňujú prijímať vitamín B6, čo môže byť spojené s postupnou degeneráciou mozgu. Obyvatelia sa v minulosti taktiež uchýlili ku konzumácii osiva, ktoré im bolo dodané v rámci humanitárnej pomoci. Osivo však bolo určené na pestovanie, nie na konzum, a teda bolo ošetrené chemikáliami, ktoré môžu pre ľudí predstavovať zdravotné riziko.
Miestni si však výskyt choroby vykladajú po svojom.
tags: #hladomor #africké #deti #príčiny
