Hmotnosť porcie jedla pre dospievajúcich: Kľúč k zdravému rastu a vývoju

Výživa detí školského veku od 12 do 15 rokov je ovplyvnená nástupom puberty. Puberta je hormonálne podmienený proces, kedy dieťa fyzicky dospieva a veľmi intenzívne sa zrýchľuje jeho rast. Hovoríme o rastovej akcelerácii. V tomto období sa ukončuje etapa vývoja kostry, svalstva, tukového tkaniva. Začínajú sa objavovať výraznejšie rozdiely v stavbe tela medzi dievčatami a chlapcami. U dievčat sa zvýrazňuje množstvo telesného tuku, u chlapcov zasa dochádza k nárastu svaloviny a rastu kostí do dĺžky.

V tomto vekovom období sa začínajú objavovať následky nesprávnej výživy v predchádzajúcom období a tiež následky nesprávnej životosprávy. V období rastového zrýchlenia pri nedostatočnom prívode vápnika sa môžu objaviť ochorenia kosti, pri nadmernom prijme potravy a nedostatočnom pohybe sa objavuje obezita. V tomto vekovom období sa objavujú prvé príznaky mentálnej anorexie alebo bulímie.

Adolescencia, obdobie medzi koncom detstva a začiatkom dospelosti, je charakteristická rýchlymi zmenami a rastom. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje dospievanie ako obdobie medzi 10. a 19. rokom života. Adekvátna výživa je v tomto období kľúčová pre dosiahnutie plného rastového potenciálu.

Stravovacie návyky dospievajúcich sú ovplyvnené mnohými faktormi, vrátane vplyvu rovesníkov, rodičov, preferencií jedla, kultúrnych a náboženských presvedčení a médií. Medzi typické stravovacie návyky dospievajúcich patrí nepravidelnosť, vynechávanie raňajok, neskoré večere, jedenie mimo domova a konzumácia rýchleho občerstvenia. Prieskumy naznačujú, že mnohí dospievajúci nemajú dostatočný príjem vitamínov a minerálnych látok.

Nevyvážený a nadmerný príjem energie môže viesť k nadváhe a obezite, zatiaľ čo nedostatočný príjem energie môže narušiť rast a spôsobiť menštruačné abnormality u dievčat a poruchy tvorby kostnej hmoty. Podvýživa môže mať vážne následky v dospelosti.

Hormonálne zmeny počas dospievania vedú k dramatickým zmenám v zložení tela, vrátane dozrievania pohlavných orgánov a zmeny pomeru tukovej a beztukovej telesnej hmoty.

  • U dievčat dochádza k prvej menštruácii (menarché) medzi 11. a 14. rokom života, pričom intenzita rastu dosahuje vrchol medzi 11. a 12. rokom.
  • U chlapcov sa prepubertálne a pubertálne štádium začína okolo 10. roka života, s vrcholom intenzity rastu okolo 14. roku.

Tieto rastové zmeny vyžadujú zvýšený príjem živín, vrátane bielkovín, vápnika a vitamínu D. Zvýšená chuť do jedla počas dospievania môže viesť k hromadeniu tuku u jedincov so sedavým spôsobom života. Nízka úroveň fyzickej aktivity je kľúčovým faktorom zvyšovania výskytu obezity u dospievajúcich.

Zásady stravovania staršieho školáka

  • Dbať na pravidelnú stravu. Dospievajúci majú väčšinou veľkú chuť k jedlu, je potrebné zabrániť nevhodnému výberu potravín pri rýchlej túžbe nasýtiť sa.
  • Obmedziť stravovanie vo ,,fast foods". Vedie k vysokému prívodu nezdravých tukov a tým aj energie, čím je potlačený príjem iných dôležitých látok pre organizmus (bielkoviny, vápnik, vitamín A ap.)
  • Zvýšiť príjem bielkovín zvlášť u chlapcov, pre potreby rastu svalovej hmoty.
  • Rast kosti o oboch pohlaví vyžaduje zvýšený prívod vápnika až 1200mg/deň, (1 liter kravského mlieka obsahuje 1200mg vápnika, jeden 150g jogurt obsahuje 270mg vápnika).
  • Bohaté na vápnik sú aj ryby, vaječný žĺtok, fazuľa, sója, špenát, vlašské orechy, mandle či mak.
  • U menštruujúcich dievčat zabezpečiť dostatočný príjem kyseliny listovej a železa (zelenina, mäso, špenát).
  • Sú zvýšené nároky na potrebu vitamínov B (obilniny, klíčky).
  • Dbať na dostatočný príjem potravín obsahujúcich vlákninu.
  • Treba dodržať pravidelné stravovanie, optimálna frekvencia je 5 denných jedál.

Čo má obsahovať správny jedálniček školáka

  • Mliečny výrobok prakticky pri každom jedle.
  • Celozrnné pečivo a obilniny 2x denne.
  • Strukoviny najmenej 1x týždenne.
  • Mäso, rybu alebo by malo mať dieťa minimálne jeden krát denne.
  • Ovocie nebo čerstvú zeleninu niekoľkokrát denne.
  • Prílohy k jedlu, cestoviny, zemiaky či ryžu, pečivo, varenú zeleninu aspoň 1x denne.
  • Dbať na dostatočný príjem tekutín.

Často vyhľadávané sladké nápoje zásobujú organizmus zbytočne vysokým prívodom cukrov, tým aj energie bez prívodu iných, organizmu prospešných látok.

Potreba energie u školákov na deň:

  • Dievčatá: 2200kcal /24 hodín
  • Chlapci: 2500-300kcal / 24 hodín

Vhodné zdroje živín

  • Bielkoviny: biele hydinové alebo chudé bravčové a občas hovädzie mäso, ryby, mliečne výrobky a tvaroh
  • Sacharidy: celozrnné obilniny, zemiaky, cestoviny a ryža, ovocie a zelenina v množstve aspoň 3 až 4 porcie denne
  • Tuky: Vhodné sú vo forme rastlinných olejov, olivového oleja a v morských rybách.

Výživa mladistvých (15 - 18 rokov)

Jedálny lístok dospievajúcich sa už nemusí výrazne líšiť od jedálneho lístka dospelých. Rozhodne by mali i naďalej dbať na zásady zdravej výživy, aby ich strava bola pravidelná, bez zbytočne veľkého množstva jednoduchých sacharidov a tukov s nevhodným zložením. Mnoho dievčat v tomto veku (ale aj mladších) drží rôzne diéty, pričom ich hmotnosť nie je vysoká. Tým sa vystavujú riziku najrôznejších ťažkostí (podváha, rýchle a časté výkyvy hmotnosti, anorexia, strata menštruácie a pod.), ktoré sú spôsobené nedostatkom energie a dôležitých živín.

Pretože i v tomto období života deti stále rastú a ich organizmus sa vyvíja, mali by jesť dostatočne pestrú stravu bohatú na vitamíny a minerálne látky. Množstvo vlákniny už v podstate zodpovedá hodnote odporúčanej dospelým, môžu teda bez obáv jesť prevažne celozrnné pečivo a ďalšie celozrnné výrobky. Pretože sú ,,skoro dospelí", mal by ich jedálny lístok byt viac zameraný na prevenciu civilizačných ochorenie, predovšetkým srdcovocievnych. Uprednostniť nízkotučné potraviny. Alkoholické nápoje nie sú vhodné ani v tejto vekovej skupine, ani príležitostne.

Chyby v stravovaní

  • vynechávanie raňajok alebo obeda a dojedanie večer
  • vysoký príjem cukrov zo sladkostí a sladených nápojov
  • nižšia pohybová aktivita vo voľnom čase
  • náhrada vareného teplého jedla „fastfoodovým"
  • experimentovanie s diétami, najmä u dievčat túžiacim po super štíhlej postave: prísna nízko sacharidová diéta s rýchlym úbytkom váhy vedie k jojo efektu a výsledkom je vyššia telesná hmotnosť ako pred diétou
  • trvalé odmietanie stravy môže skončiť ako život ohrozujúce ochorenie mentálna anorexia

Napriek veku, je potrebné z času na čas skontrolovať životosprávu mladistvého. V období puberty sa začínajú prejavovať genetické predispozície na určitý typ postavy a sklon k nadváhe sa zvýrazní práve nesprávnym stravovaním. Rovnako je treba sledovať prvé príznaky poruchy príjmu potravy a prvé príznaky možnej mentálnej anorexie. Realita je bohužiaľ taká, že skôr si ochorenie všimnú susedia ako rodičia.

Pitný režim u školákov a mladistvých

Pitný režim je jedna zo základných zásad racionálnej výživy vo všetkých vekových kategóriách. Obzvlášť dôležitý je optimálny pitný režim v populačnej skupine detí v školskom veku a dospievajúcich. Celkový obsah vody v tele je 55-70%. Voda významne ovplyvňuje metabolizmus na všetkých úrovniach.

Funkcia vody v organizme

  • voda je nosičom minerálov, stopových prvkov a ďalších elementov
  • hlavná časť našej krvi je voda
  • je dôležitá ako hlavná zložka pri vylučovaní škodlivín obličkami
  • plní najdôležitejšiu úlohu pri termoregulačných procesoch (udržuje konštantnú telesnú teplotu) a chráni organizmus pred prehriatím
  • nedostatkom vody sa zhusťuje krv, tým sa zníži jej tlak, čo môže to viesť až ku kolapsu, zhorší sa odvod splodín

Denná potreba tekutín v tomto období je 50-70ml na kg hmotnosti. Potreba tekutín závisí na teplote a vlhkosti vonkajšieho prostredia a na telesnej aktivite dieťaťa. V horúcom lete, ale aj v zime pri pobyte v prekúrených suchých miestnostiach je potreba vyššia ako sa uvádza. Strava bohatá na vodu môže bežne nahrádzať až štvrtinu prijímaného množstva tekutín.

Prejavy nedostatku tekutín

  • únava, malátnosť, spavosť, podráždenosť, bolesti hlavy
  • suchá a málo napätá koža, suché sliznice, prepadnuté oči
  • slabé močenie, tmavožltý moč, zápcha
  • opakované infekcie močových ciest

Vhodné nápoje

  • Ideálny nápoj je čistá voda pre všetky vekové kategórie.
  • Ovocné alebo bylinkové čaje, avšak bylinkové čaje s liečivými účinkami by sa mali podávať iba v období choroby.
  • Silný čierny čaj a káva sa nepočítajú do pitného režimu detí ani dospelých, pretože organizmus odvodňujú, môžu spôsobovať podráždenie žalúdka.
  • Pre pitný režim detí nie sú vhodné ani z toho dôvodu, že obsahujú kofeín.
  • Minerálne vody v obmedzenom množstve, minerálky by nemali tvoriť viac ako 1/3 prijatých tekutín za deň, je potrebné striedať druhy minerálnych vôd, uprednostniť vody s nízkym obsahom minerálov.
  • Sýtené nápoje nie sú vhodné.
  • Z ovocných džúsov uprednostňujme výrobky pasterizované, bez obsahu umelých sladidiel, zvlášť 100%, podávané riedené vodou v pomere 1:1, rovnako ako minerálkami ani džúsmi nemôžeme kryť celodennú potrebu tekutín.

Zdravému dieťaťu, ktoré má dostatok pohybu, sladené nápoje v primeranom množstve nijako neublížia, ale ako náhle má pohybu menej (napr. začne tráviť viac času pri televízii alebo počítači), môžu prispieť k vzniku nadváhy alebo obezity.

Mäso a mäsové výrobky sú dôležitým zdrojom živín, ale ich zloženie sa líši v závislosti od druhu zvieraťa. Mäso je významným zdrojom vitamínu B12, ktorý je potrebný na tvorbu červených krviniek, neurologické funkcie a syntézu DNA.

Ďalšie dôležité živiny v mäse:

  • Sodík: Reguluje krvný tlak a prenos nervových impulzov. Nadmerný príjem sodíka však súvisí s hypertenziou.
  • Fosfor: Optimalizuje tvorbu kostí. Obsah fosforu v čerstvom mäse kolíše medzi 152 mg na 100 g porcie (jahňacie karé) a 222 mg na 100 g porcie (hovädzie rebrá).
  • Železo: Prenáša kyslík, podporuje funkciu bielkovín a enzýmov a metabolizmus. Obsah železa v čerstvom mäse sa pohybuje od 0,7 mg na 100 g kuracích pŕs po 2,44 mg na 100 g porcie (chudé mleté hovädzie mäso).
  • Zinok: Potrebný na správnu funkciu imunitného systému, delenie a rast buniek, hojenie rán a odbúravanie sacharidov. Obsah zinku v čerstvom mäse sa pohybuje medzi 0,68 mg na 100 g porcie (kuracie prsia) a 5,21 mg na 100 g porcie (hovädzie rebrá a chudé hovädzie mäso).

Živočíšne bielkoviny sú stráviteľnejšie ako bielkoviny z rastlín a obsahujú všetky potrebné aminokyseliny. Kuracie mäso je vhodnou voľbou, pretože je bohaté na bielkoviny a má nízky obsah tuku.

Detská nadváha a obezita sú na vzostupe a môžu viesť k vylúčeniu z kolektívu a šikane, čo spôsobuje psychický tlak a utiekanie sa k jedlu. Ak sa detská nadváha a obezita týkajú aj vašej domácnosti, obráťte sa na odborníkov, napríklad pediatra alebo organizácie, ktoré sa venujú tomuto problému.

tags: #hmotnosť #porcie #jedla #pre #dospievajúcich

Populárne príspevky: