Selén: Esenciálny stopový prvok pre zdravie a tvorbu hemoglobínu

Medzi takzvané mikroelementy, nazývané aj stopové prvky, radíme mnohé rôznorodé látky, ktoré naše telo potrebuje síce v malom množstve, no potrebuje. Dnes sa bližšie pozrieme na význam selénu, ktorý pre človeka rovnako predstavuje nenahraditeľný stopový prvok. Prečo ho potrebujeme?

Radíme medzi ne napríklad železo, ktoré je nezastupiteľné pri tvorbe hemoglobínu a výmene dýchacích plynov. Ďalším mikroelementom je i zinok, ktorý je dôležitý okrem iného aj pre správnu funkciu pohlavných orgánov či imunitného systému. Potrebným mikroelementom je i jód, bez ktorého zase nemôže správne fungovať naša štítna žľaza.

Čo je selén?

Selén (latinsky Selenium, značka Se) je chemický prvok z periodickej tabuľky prvkov s protónovým číslom 34. Ide o šedú, čiernu alebo červenú tuhú látku, ktorá má nemalý technologický význam. Selén je charakteristický svojimi fotoelektrickými vlastnosťami, uplatnenie našiel pri výrobe fotočlánkov, meraní osvetlenia aj usmerňovaní elektrického prúdu. Selén je pomerne vzácnym kovom s nízkym zastúpením v zemskej kôre. Začiatkom 19. storočia bol považovaný za toxín.

Výskyt selénu v tele

Tento stopový prvok sa v ľudskom tele nachádza predovšetkým v pečeni, ale aj slezine, pankrease, obličkách, u mužov i v semenníkoch. V organizme sa vyskytuje napríklad aj ako súčasť bielkovín, je zložkou viac ako dvoch desiatok selenoproteínov.

KOENZÝM Q10 PRE ENERGIU AJ OCHRANU VÁŠHO ORGANIZMU

Prečo je selén dôležitý?

Selén naše telo potrebuje skutočne len v maličkom množstve, no ak mu to malé množstvo chýba, prejaviť sa to môžete rôznorodými zdravotnými problémami. Výrazný a dlhodobý deficit má negatívny vplyv na srdce. Napríklad i chýbajúci selén v tehotenstve môže zvyšovať riziko rozvoja vrodeného srdcového ochorenia u dieťaťa.

Nedostatok selénu

Nedostatok selénu v tele je pomerne zriedkavý, keďže tejto látky nepotrebujeme veľa, no zapríčiniť ho môže predovšetkým jeho nedostatočný príjem v strave, prípadne aj rôzne poruchy trávenia.

Nadbytok selénu

S nadbytkom mnohých živín a látok nemá naše telo väčší problém, vie sa ich zbaviť napríklad močom. Avšak pri seléne to neplatí. Zaujímavosťou je, že než bol zistený podstatný význam selénu pre ľudské telo, tak bola táto látka považovaná za toxín či jed. Pravdou je, že selén pri vysokých dávkach pre nás skutočne toxický je a z dlhodobého hľadiska môže viesť k rozvoju viacerých zdravotných problémov.

Zdroje selénu

Selén môžeme pre svoje telo získať hlavne zo stravy. Je dobre zastúpený v potravinách rastlinného aj živočíšneho pôvodu, takže s jeho získavaním v potrebnom množstve za bežných okolností nie je žiaden problém. Zaujímavosťou pritom je, že množstvo selénu v potravinách je do veľkej miery ovplyvnené množstvom selénu v pôde, v ktorej boli konkrétne potraviny pestované. Vyššiu koncentráciu selénu možno hľadať v potravinách pochádzajúcich z blízkosti morí. Najvyšším obsahom selénu sú známe pravdepodobne práve para orechy, nazývané aj brazílske orechy.

Medzi ďalšie zdroje selénu patria:

  • Ryby (tuniak, losos, sardinky)
  • Mäso (kuracie, hovädzie)
  • Vajcia
  • Huby
  • Slnečnicové semená

Výživové doplnky so selénom

Zdrojom selénu sú aj výživové doplnky. Selén nájdeme v tabletách buď samostatne, alebo s ďalšími minerálmi, často napríklad so zinkom, prípadne i vitamínmi. Bežne je hlavne súčasťou výživových doplnkov zameraných na podporu zdravia a krásy vlasov a nechtov, prípadne doplnkov stravy pre mužov určených na podporu prostaty či plodnosti. Dopĺňanie selénu inou formou než stravou sa odporúča najmä v prípade jeho vážneho nedostatku. Doplnky stravy tiež môžu pomôcť v prípade zvýšenej spotreby danej látky v tele, ktorá vzniká najmä pri zvýšenej fyzickej záťaži či v období tehotenstva. Príčinou zvýšenej potreby selénu môže byť i fajčenie či prebiehajúce infekčné ochorenie. Doplnok stravy so selénom však vždy užívajte podľa nariadení, ktoré sú uvedené v príbalovom letáčiku alebo na obale produktu, prípadne podľa nariadení lekára.

Odporúčaná denná dávka selénu
Skupina Odporúčaná denná dávka (µg)
Dojčatá (0-6 mesiacov) 15
Dojčatá (7-12 mesiacov) 20
Deti (1-3 roky) 20
Deti (4-8 rokov) 30
Deti (9-13 rokov) 40
Dospievajúci (14-18 rokov) 55
Dospelí (nad 19 rokov) 55
Tehotné ženy 60
Dojčiace ženy 70

tags: #horké #marhuľové #jadierka #vplyv #na #hemoglobin

Populárne príspevky: