Horký chlieb: Dojímavý príbeh materinskej lásky od Jozefa Gregora Tajovského
Poviedka Horký chlieb od Jozefa Gregora Tajovského je silným a dojímavým zobrazením života chudobnej vdovy a jej neutíchajúcej lásky k svojim deťom. Príbeh sa zameriava na život vdovy Mary Turjankovej, ktorá sa snaží uživiť svoje tri deti v ťažkých sociálnych podmienkach. Je to príbeh ženy, chudobnej vdovy, láskavej, milujúcej a obetavej matky troch detí.
V tomto článku sa ponoríme do ideového rozboru diela, obsahu, charakteristiky hlavnej postavy a umeleckých prostriedkov, aby sme lepšie pochopili hĺbku a význam tohto diela.
Všetko, čo potrebuješ vedieť o diele: HORKÝ CHLIEB
Vydanie a zaradenie diela
Poviedka vyšla v roku 1990 vo vydavateľstve Mladé letá. Má 184 strán a je zaradená do edície Mimočítanková literatúra pre žiakov ZŠ. Prvé vydanie originálu bolo v roku 1909 a jazyk vydania je slovenčina. Ilustrácie vytvoril Jozef Vrtiak. Je to povinné čítanie zo Zlatého fondu SME.
Ideový rozbor diela
Tajovský v Horkom chlebe majstrovsky zobrazuje lásku matky k svojim deťom a zároveň kritizuje panské spoločenské pomery. Vytvára silný protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou, pričom poukazuje na nedbalosť panstva voči osudom chudobných. Autor sa s mimoriadnym porozumením vciťuje do postavy hlavnej hrdinky, vdovy Mary Turjanky, a cez ňu odhaľuje ťažkosti a obety, ktoré sú matky schopné podstúpiť pre svoje deti.
V poviedkach Mišo, Horký chlieb, Na chlieb, Mamka Pôstková autor rozširuje tematickú oblasť svojich próz o celý rad ďalších sociálnych javov, ako napr. vysťahovalectvo, premenu poľnohospodárskeho robotníctva na továrenské, narastanie národného i triedneho povedomia a pod.
V poviedkach Horký chlieb a Mamka Pôstková sa do centra rozprávania dostáva utrpenie žien.
Literárny druh a žáner
- Literárny druh: epika
- Literárny žáner: poviedka
Téma
Príbeh ženy - chudobnej vdovy a jej veľkej lásky ku svojim deťom, pre ktoré sa dokáže úplne obetovať.
Príbeh Horkého chleba sa zameriava na osud chudobnej vdovy a jej obrovskú lásku k svojim deťom, pre ktoré je ochotná obetovať všetko. Mara Turjanka je stelesnením obetavej matky, ktorá sa snaží zabezpečiť svojim deťom aspoň základné životné potreby v ťažkých sociálnych podmienkach.
Tajovský tu kritizuje panskú spoločnosť a vytvára tu protiklad medzi materinskou láskou a povinnosťou. Hovorí o nedbalosti pánov.
Autor ukázal dielom život ťažkej biedy ženy a troch detí, pre ktorých bolo veľmi ťažké zarobiť si na kus chleba.
Obsah (dej) diela
Dej poviedky sa odohráva počas fašiangov, v čase, keď je ešte stále zima. Mara Turjanka, matka troch detí - Zuzky, Ondríka a Marky - žije v biede po tom, čo jej manžela Turjana privalilo drevo zo Žiaru. Ešte pred pár týždňami mali dietky otca a Turjanka muža. Aj keď pil, vadil sa, ale predsa bolo ľahšie zarobiť na živobytie. Teraz trú veľkú biedu. Deti večer častejšie ukladá sľubmi, spevom ako chlebom a ešte aj nocou musí na zárobky.
V drevenej chalúpke, prerobenej z maštale, býva vdova Mara Turjanka aj so svojimi troma deťmi - Zuzkou, Ondríkom a Markou.
Jedného večera sa Mara upíše, že bude strážiť deti bohatých manželov, ktorí chcú ísť do divadla. Je to pre ňu ťažké rozhodnutie, pretože po prvýkrát musí nechať svoje deti samé cez noc. Večer ich nakŕmi, uloží do postele, zakúri a ponáhľa sa k panstvu. Páni sa majú vrátiť o polnoci.
Koniec fašiangov tu, a zima nepopúšťa. Požiadali ju páni, aby im šla postrážiť deti, kým oni budú v divadle. Turjanke sa to nie veľmi páčilo, lebo bude musieť nechať svoje deti osamote. No na druhej strane peniaze potrebuje a mohlo by sa stať, že by ju viac nezavolali. Rozhodla sa, že pôjde. Turjanka nakázala najstaršej sedemročnej Zuzke, aby dohliadla na súrodencov, kým ona bude preč. Deti uložila spať a s ťažkým srdcom sa pobrala k pánom. Bolo to prvýkrát, čo ich nechala samé. Strážila deti majetného krajčíra. Hoci mali slúžku i učňa, no i tak si dali zavolať Maru Turjanku.
Počas stráženia panských detí Maru neustále prenasledujú myšlienky na jej vlastné deti. Bojí sa, že prechladnú alebo sa im niečo stane. Ešte pred jedenástou hodinou zobudí slúžku Marku a beží domov, aby prikryla svoje deti. Polnoc už dávno odbila, ale páni stále neprichádzajú. Marin nepokoj narastá, až kým znova neutečie domov. O štvrtej hodine ráno je doma sama a zakúri. Páni sa vrátia až o piatej, pretože sa nemali prečo ponáhľať, keďže deti im strážila Mara. Zaplatia jej a ona sa celá šťastná vracia domov. Avšak po nočnom behaní začne chorľavieť. Tých pár grajciarov za to nestálo.
- Mara párala perie, učeň odišiel a slúžka zaspala.
- Bolo to pätnásťročné dievča, tak nečudo, že bola unavená.
- Starostlivá matka stále myslela na svoje deti, či dobre spia, či sa neodkryli...
- Nevydržala, zobudila slúžku a povedala jej, že ide na chvíľočku vonku, pritom šla domov pozrieť sa na ratolesti.
- Pobozkala ich, pozakrývala a utekala naspäť ku pánom.
Pánom sa na zábave zapáčilo a v istote, že Turjanka sa im o deti dobre postará, ostali aj tancovať. Bolo 11 hodín, vrátil sa učeň a uzimený zaspal. Mara bežala domov. Štyri hodiny po polnoci a pánov ešte stále nikde. Nedalo jej to, veď aj oheň už určite vyhasol. Bežala znova domov. Deti spokojne spali. Krajčír s manželkou sa vrátili niečo pred piatou. Turjanke dali štyridsať grajciarov. Bola šťastná a ponáhľala sa domov, konečne ku svojim deťom- bola rada, že ich má.
Už dva týždne prešli od bálu a Turjanka sa stále nemôže zohriať, stále je akási chorá. Mara už dlhší čas kašle a pobolieva ju v boku. Bojí sa len toho, že ochorie. Nočné pobiehanie tam a späť sa jej však podpísalo na zdraví.
Charakteristika hlavnej postavy
Hlavná postava: Mara Turjanka je chudobná vdova s troma deťmi. Je láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať (cez deň aj v noci) aby uživila deti.
Mara Turjanka je chudobná žena, ktorú život ťažko skúša. Musí bojovať o prežitie pre seba a svoje deti. Je pracovitá a nadovšetko miluje svoje deti. Jej láska k nim je silnejšia ako láska panstva k vlastným deťom. Mara je láskavá, milujúca a obetavá matka, ktorá musí ťažko pracovať vo dne aj v noci, aby uživila svoje deti.
Umelecké prostriedky
Tajovský v diele majstrovsky využíva umelecké prostriedky, ktoré umocňujú jeho výpoveď:
- Zdrobneniny: detičky, sirotky, dievčatko
- Epiteton: biedna posteľ, obrázková knižka, zamrznutá cesta
- Metafora: zahanala rukou myšlienky
Ďalšie významné diela Jozefa Gregora Tajovského
Okrem poviedkovej tvorby sa Tajovský venoval aj dramatickej tvorbe. Medzi jeho najznámejšie diela patria:
- Ženský zákon
- Nový život
- Statky - Zmätky
- Divadelné hry Matka
- Tma
- Hriech
- V službe
- Smrť Ďurka Langsfelda
- Blúznivci
- Hrdina
- Do konca - najkrajšia spomienková próza autora v postave starého otca, vzdal autor hold pracovitosti, statočnosti.
Maco Mlieč je odrazom veľkého kontrastu sveta pánov a sluhov vo vtedajšej spoločnosti. Celá životná tragédia Maca Mlieča sa odohrala v maštali, kde žije spolu s dobytkom a tu aj zomrie.
Statky - zmätky je najlepšou hrou. Dielo je umeleckým dokumentom, kde autor zobrazil koncom 19 st. ako otriasla aj sociálna otázka tradíciám a morálnymi základmi slovenskej dediny.
Ženský zákon ukazuje, že na dedine často víťazia nad čistým ľúbostným citom majetkové záujmy.
Idea diela je obrovská láska matky ku svojim deťom.
Sociálny kontext v Tajovského dielach
V poviedke Mišo autor zaznamenáva dôsledky krízy v živote predprevratovej spoločnosti, keď mnoho chudobných ľudí zápasilo o holú životnú existenciu. Podobný je aj osud poľnohospodárskeho robotníka Miša, ktorý sa po prepustení zo služby uchytí načas v práci u mäsiara, neskôr prejde do fabriky, robí prácu sezónneho robotníka a nakoniec končí ako žobrák na ulici. V slovenskej predprevratovej literatúre niet otrasnejšieho obrazu sociálnej i mravnej biedy zavinenej buržoáznym systémom, než je v uvedenej Tajovského próze.
