Ako Ušetriť a Kvalitne sa Stravovať: Recepty a Tipy pre Rodinný Rozpočet

Táto otázka nesmeruje ani ku kríze, ani k šetreniu, ale paradoxne ku kvalitnejšiemu vareniu aj stravovaniu.

Na začiatku si rozvrhnime situáciu. Mladá rodina znamená dvaja dospelí a jedno malé dieťa vo veku 14 mesiacov, čiastočne kojené. Inak konzumuje to čo jeho rodičia, žiadne pokračovacie mlieka a iné umeláky. Celá rodina sa stravuje prakticky stále doma, dospelí pracujú z domu.

Čo Vypadne z Nákupného Zoznamu

V prvom rade asi mäso. To však neznamená, že vypadne úplne. Stále sa dá za tie peniaze kúpiť napríklad domáce kura (cca 5,00€). Prsia naporcujem a odložím do mrazničky krpcovi na príkrmy.

Celé stehná a krídla nechám tiež zamraziť. Zo stehien môže byť hlavné jedlo, krídla sa dajú jednotlivo použiť do bežného varenia. Napríklad prihodiť na chuť do polievky. Z koží a trupu uvarím vývar, ktorý zamrazím a používam na dochucovanie a podlievanie iných jedál.

Ďalšia možnosť, ako zostať pri mäse, sú malé králičie klobásky. Dve nožičky stoja cca 0,75€. Môžem ich prihodiť napríklad ku kelovému prívarku alebo falošnému gulášu. Pokrájané na väčšie časti okamžite dochutia prakticky akékoľvek jedlo. Dajú sa tiež mraziť a používať podľa potreby.

Keď som spomínal vývar, občas zvyknem kúpiť hovädzie kosti alebo chvost. Krátko ich treba opiecť v rúre, potom uvariť s koreňovou zeleninou na hutný vývar.

Mínus na zozname má množstvo spracovaných potravín. Iné sa zasa dajú vyrobiť doma, za polovičnú sumu, lacnejšie a kvalitnejšie. Za všetky spomeniem napríklad jogurty, ktoré sú beztak nefunkčné, aj keď tam papierovo aj reálne tie dobré baktérie pridali. Už dávno si robíme doma vlastný živý kefír. Konzumuje ho aj náš malý. Buď samostatne alebo ako ovsenú kašu. Liter mlieka z automatu stojí 0,60€, mám z neho kefír zhruba na týždeň. Občas ho pridávam do chlebového cesta, inokedy sa dobre pije k pečeným zemiakom alebo domácim haluškám namiesto acidka či kyslej smotany.

Zohnať kefírové zrná nie je najľahšie. Na druhej strane, tá sranda stále rastie, tak ich ľudia zvyknú vo svojom okolí rozdávať ako štence. Robím to aj ja, zhruba raz za mesiac niekto nafasuje.

Zo zoznamu vypadli všetky sladkosti, zostala len tmavá čokoláda. Namiesto sladkého konzumujeme viac ovocia alebo si upečieme koláč. Ten zároveň slúži ako desiata alebo jedlo na cestu. Jediná vážna „sladkosť“ je občasná mousse au chocolat zo šľahačky, aj keď do nej nedávame cukor.

Na zozname neboli ani predtým balené vody, takže ani nemohli vypadnúť. Pijeme vodu z kohútika alebo neďalekého verejného prameňa, prípadne čaje. Niekedy si do karafy so studenou vodou prihodíme kúsok ovocia alebo bylinku zo záhrady. Mäta, medovka, levandula, a šípky chutia najlepšie.

Zo zoznamu definitívne vypadol chlieb. Pečivo tiež, aj keď občas sa predsalen objaví a skončí v rukách neposedného dieťaťa. Na chlieb sa nemôžem sťažovať, v našom obchode majú dobrý dedinský chlieb, kilový bochník za 1,53€. Ale od istého času chlieb pečieme doma. Používam hladkú chlebovú múku (0,45€), ražnú z bio-obchodov (cca 1,50€), štipku kvasníc a sem tam prihodím za hrsť ľanových semienok alebo pomletej špaldy (½kg/cca 1,00€). Chlieb zo 750g múky (650g pšeničnej+100g ražnej) váži 1,4kg a spolu s energiou na upečenie ma stojí 0,50-0,60€. Prakticky na každom upečenom chlebe 1€ doma.

Vynikajúci domáci chlieb, veľmi jednoduchý a chutný recept | Viktor Nagy | recepty

Čokoľvek budete kupovať, v duchu poďakujte za povinnosť uvádzať cenu za kilo. Vďaka nej sa veľmi rýchlo zorientujete, čo je výhodné a čo nie. Mnohokrát budete prekvapení, ako zdanie, „akciová cena“ a šikovne navrhnutý obal dokážu klamať.

Čo Pribudne na Zoznam

Strukoviny, obilniny, zemiaky a väčšie množstvo zeleniny. Strukoviny aj obilniny vedia urobiť dvojakú službu. Voda, v ktorej sa varili sa dá použiť ako polievkový základ, namiesto mäsového vývaru. Samotné strukoviny nemusia skončiť vždy len v polievke alebo prívarku. Zo šošovice sa dá spraviť napríklad teplý šalát s mätou. Varená špalda zasa dobre chutí s tvarohom nasladko, alebo naslano s cottage cheese a restovanou cibuľkou. Niekedy stačí strukoviny jednoducho rozvariť a podávať s kyslou kapustou a údeným jazykom.

Zemiaky sú klasika, veľa lacnej vaty, len občas je to horšie s kvalitou. Vyskúšajte si ich nie podľa varného typu, ale podľa konkrétnej odrody a snažte sa kupovať tú, ktorá vám bude najviac vyhovovať. Naposledy som od lokálneho pestovateľa zohnal nové slovenské zemiaky odrody Impala. Boli múčne a výborne sa hodili na zemiakové pampúchy. V podstate malé „lievance“, ktoré sa dajú jesť naslano aj nasladko, dajú sa zobrať so sebou aj zamraziť na neskôr. Sú dosť sýte, nato aké sú malé.

Do jedálnička pribudlo množstvo polievok, podľa toho, aké suroviny sa podarilo zohnať. Robíme ich väčšinou hutnejšie a sýtejšie, iba v lete ľahké. Pribudli tiež nátierky z čohokoľvek. Cícerový hummous, baklažánový baba-ganoujh, cottage-cheese s domácou pažítkou, bôbová, tvarohová verzia šmirkasu (v lete samozrejme bryndzová). Niekedy začneme suroviny mixovať a zelenina skončí napríklad v koláči.

Nikdy sme neprevekslovali z masla na margarín. Naopak, rozmýšlame začať kupovať maslo zo salaša. U nás na trhovisku ho majú 0,5 kg za 3,50€.

Logistika a Stratégia

Nakupujeme väčšinou na trhovisku, niekedy si nákup konkrétnych vecí naplánujeme v rámci cesty na rodinný výlet. Najlepším príkladom sú ovčie syry. Priamo na salašoch sa dajú zohnať lacnejšie a samozrejme aj kvalitnejšie a čerstvejšie.

Nakupovanie občas robíme aj v malom a spájame ho s prechádzkou s malým. Vďaka tomu sa dajú robiť aj malé nákupy výhodne. Po veľké balenia a ryby chodievam do Metra. Obrovské 5 kg balenie talianskych cestovín Divella stojí cca 7,60€. Nič lacnejšie tejto kvality v prepočte na kilo nezoženiete.

Logistika znamená aj to, že jeden týždeň sa kúpia drahšie položky tak, aby sa použili aj na ďalší týždeň. Napríklad domáceho králika malému kupujeme len raz za mesiac, stojí okolo 10-11€.

Veľa pomáha, keď si urobíme jedálniček na celý týždeň. Následne sa nakupuje len podľa neho. Samozrejme, nie všetky jedlá sa dajú naplánovať. Občas treba počítať s tým, že človek narazí na lokálnu, sezónnu a výhodnú potravinu. Rozumné nakupovanie vás automaticky dovedie k sezónnym potravinám, pretože sú spravidla lacnejšie alebo sa k nim viete dostať vďaka rodine a priateľom.

Rodina, priatelia a výmenný obchod sú na nezaplatenie. Tento rok sme mali veľké šťastie na broskyne, slivky, fazuľové lúsky a tekvice, ďakujeme. Na oplátku som darcom vypekal koláče. Bez domácich zdrojov je stále možnosť nájsť v okolí sad alebo pestovateľa, kde sa dajú kúpiť dobré veci vo väčšom množstve a za lepšiu cenu.

Priatelia vám vedia pomocť aj inak. Môžete sa s nimi spojiť a kúpiť spoločne trebárs jahňa. Naporcujte si ho, rozdeľte a rozrátajte účet. Jahňa sme takto kúpili v priemere za 8-9€ za kilo. Ak si ho „necháte doviezť“ z opačného konca sveta, výjde vás na 15€. Najbližšie sa takto chystáme kúpiť 50kg múky priamo z mlyna.

Niektoré potraviny si viete zamraziť, usušiť, zavariť, iné sa dajú dopestovať. Nám sa tento rok nepodarilo pestovať nič, urodili sa len ríbezle a marhule. Na jeseň budú možno orechy a gaštany. Zato bylinková záhradka výdatne pomáhala pri dochucovaní masla a nátierok (pažítka), ale aj pri mäsových jedlách či polievkach (hlavne šalvia).

Vnútorné Nastavenie

Asi si poviete, že náš jedálniček sa zúžil na pár jednoduchých jedál. To je len zdanie, v skutočnosti je pestrejší ako predtým. Rozmýšľanie núti hľadať nové kombinácie a možnosti. Jeme síce jednoduchšie jedlá čo sa zloženia týka, ale zato ich častejšie obmieňame. Vďaka týmto jedlám sa človek objaví, ako jednotlivé suroviny majú chutiť a ako ich správne spracovať.

Človek si postupne vyšlape chodníčky, nájde pestovateľov, zdroje aj kvalitnejšie produkty. Pretože je donútený hľadať.

V článku som samozrejme nespomenul všetky jedlá, chýba tu napríklad kopa šalátov zo sezónnej aj zimnej zeleniny. Nespomenul som ani rôzne kaše zo pšena či pohánky. Vynechal som aj občasnú fľašku červeného alebo krčah piva z miestnej krčmy.

Priznám sa, obávam sa trochu zimy a jari. Nebude toľko sezónnych potravín a jedálniček sa dočasne zúži. Nie je to však niečo, čoho by som sa významne bál. Človek si postupne vyšlape chodníčky, nájde pestovateľov, zdroje aj kvalitnejšie produkty. Pretože je donútený hľadať.

Musím doplniť, že jedna z vecí, ktorá sa zmenila, boli porcie na tanieroch. Senzácia článku sa nekoná, sú menšie. Plný tanier vyzerá síce fajn, ale ak počas práce presedíte väčšinu dňa za monitorom (môj prípad), potom toľko jedla skrátka nepotrebujete. Nepotrebujete ho mimochodom ani pri aktívnejšej práci. Pretože ak prejdete na doma varenú stravu z prvopotravín, dostanete do tela viac výkonu z menšieho množstva paliva. Fakt sa netreba nacpať, aby ste mali energiu, finta je čím sa nacpať.

Celá zmena je aj o zmene myslenia a zmene zvykov. Skrátka jednu sadu vymeníte za druhú. Nehovorím, že je to ľahké, ale každopádne možné. Nepríjemná správa je, že pokiaľ sa nevyberiete cestou kupovania horších potravín, potom ušetríte len vlastnou prácou. Keď si budete takmer každé jedlo pripravovať doma a vo vlastnej réžii. To zaberie nejaký čas, ale s praxou prídu zručnosť aj rutina. Upiecť chlieb je prakticky nulová námaha (ale zato veľká zručnosť).

Najzaujímavejší poznatok pre mňa je, že ani zníženie rozpočtu nezabráni tomu, aby sme objavili nové a zaujímavé jedlá. Tak čo, vedeli by ste z týchto peňazí niečo vymyslieť?

Píše sa rok 2018 a za 6 rokov sa toho toľko zmenilo. V danom čase sme tých 33 eur uhrali, ale keď to rátam dnes, tak už asi nie. Preč sú tie časy, kedy nám stačila jedna ryba. Malý bude mať 7 a zje takmer celého pstruha.

Na druhej strane sa nezmenil náš celkový prístup. Stále varíme najviac z prvopotravín. Momentálne nám z rozpočtu najviac odčerpáva ovocie a zelenina. Keď si pozriem účtenku týždenného nákupu, veľa položiek je pod eurom, ale tieto dve vždy vyskakujú nad dve-tri eurá. Snažíme sa to vyriešiť pestovaním, čo samozrejme nejde zo dňa na deň. Príprava neúrodnej a kamenistej pôdy je beh na dlhú trať. Zatiaľ situáciu zachraňuje sad a stromy.

Naše nakupovanie už neovplyvňujú len zloženie, kvalita a cena, ale najnovšie tam už zarátavam aj obaly a odpad. Minule som takto odmietol kúpiť lacnejšiu potravinu, keď som si zrátal, koľko bordelu by z nej bolo.

Tento článok je za tie roky suverénne jeden z najčítanejších vôbec. Aj preto si myslím, že by sa patrilo napísať poriadne pokračovanie, nielen takéto krátke doplnenie.